Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Pc-11-2018.pdf
PDF · 103.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Pc/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci navrhovateľa B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., M. K., O. K. XX/XX, zastúpeného Mgr. René Nguyenom, advokátom so sídlom Partizánske, Moyzesova 471/1 proti otcovi B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, o určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd určuje otcovi výživné na navrhovateľa sumou 160 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľa s účinnosťou od 15.10.2018 do 11.02.2019.
II. Súd zročné výživné za obdobie od 15.10.2018 do 11.02.2019 neurčuje.
III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti svojmu otcovi zvýšenia výživného zo sumy 120 € mesačne na sumu 200 € mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 22.11.2013, č. k. 1P/73/2013-25 bola jeho otcovi uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 120 € mesačne. Od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer 5 rokov a za ten čas náklady spojené s jeho výživou vzrástli. Od septembra 2017 nastúpil na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Fakulta elektrotechniky a informatiky. Toto štúdium však ukončil vo februári 2018 so zámerom, že pôjde pracovať. Bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, pričom dňa 21.03.2018 nastúpil do práce u zamestnávateľa NOVTREND, s.r.o. s tým, že táto dohoda o pracovnej činnosti zanikla dňa 18.05.2018 zo zdravotných dôvodov na jeho strane. Po prehodnotení situácie nastúpil dňa 01.09.2018 opäť na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Fakultu elektrotechniky a informatiky. V súčasnosti je študentom 1. ročníka denného štúdia. Keďže sa pripravuje na povolanie, nemá žiaden príjem. S nástupom na vysokú školu sú spojené zvýšené výdavky. Nezískal internát, preto bol nútený riešiť bývanie v Bratislave formou nájmu. Suma mesačného nájmu predstavuje 200 €. Pri podpise nájomnej zmluvy bol povinný zložiť depozit v sume 200 €. Počas sviatkov, prázdnin a víkendov býva v spoločnej domácnosti s matkou a starými rodičmi. Náklady spojené s bývaním v O. predstavujú sumu 130 €. Matka mu vypomáha tým, že mu týždenne poskytuje vreckové v sume 50 €. Z toho si uhrádza električenku v sume 12,05 € mesačne, študijné materiály, stravu v K., ošatenie, voľnočasové aktivity. Matka mu platí výdavky spojené s mobilným telefónom v sume 20 € mesačne, ďalej výdavky spojené so stravou, bývaním a pod.. Pravidelné pôžičky v sume od 100 € do 150 € mu pravidelne mesačne poskytujú jeho starí rodičia. Na splatnosti sa dohodli k ukončeniu vysokoškolského štúdia. Zároveň mu prispievajú na stravu a ošatenie. Keďže študuje na vysokej škole s technickým zameraním, bol nútený požiadať matku o finančnú pomoc pri kúpe notebooku v sume 800 €,
ktorý kúpil začiatkom roka 2017. Jeho priemerné mesačné výdavky sú: bývanie - nájomné v sume 200 €, bývanie v O. 130 €, električenka 12,05 € mesačne, mobilný telefón 20 € mesačne, ošatenie 20 €, strava 200 €, voľnočasové aktivity - športové činnosti 30 €, lieky 10 €, spolu v sume 622,05 €. Otec mu nad rámec súdom určeného výživného ničím neprispieval. Od marca 2018 mu prestal bezdôvodne prispievať na jeho výživu napriek tomu, že jeho vyživovacia povinnosť voči nemu trvala na základe rozsudku OS Partizánske zo dňa 22.11.2013 č.k. 1P/73/2013-25, pretože táto povinnosť mu nebola zrušená. On a otec nemajú bližší vzťah. Podľa jeho informácií jeho otec pracuje ako prevádzkar pohostinstva, ako živnostník. Majetkové pomery otca mu nie sú známe.
(2) Otec navrhovateľa v písomnom vyjadrení k návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Má za to, že jeho vyživovacia povinnosť na základe rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 22.11.2013, č.k. 1P/73/2013-25 v sume 120 € mesačne zanikla, preto nie je možné vyživovaciu povinnosť zvyšovať, ale je možné vyživovaciu povinnosť len nanovo určiť. Vyživovacia povinnosť rodičov podľa ust. § 62 Zákona o rodine trvá kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Zánik vyživovacej povinnosti je spojený s nadobudnutím schopností dieťaťa živiť sa samo, resp. s ukončením sústavnej prípravy na výkon budúceho povolania. Jeho vyživovacia povinnosť k navrhovateľovi zanikla ukončením jeho štúdia na vysokej škole a jeho zaevidovaním ako uchádzača o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom od 26.02.2018 do 19.03.2018 a jeho následným zamestnaním v spoločnosti NOVTREND, s.r.o. na základe dohody o pracovnej činnosti od 21.03.2018 do 18.05.2018. Z toho vyplýva, že došlo k faktickému zániku jeho vyživovacej povinnosti na syna z dôvodu, že sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie a neskôr vstúpil do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť. Ak syn opätovne začal študovať na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave od 01.09.2018 s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje, pokiaľ sa novým návrhom syn nebude domáhať určenia vyživovacej povinnosti od otca na súde. Má za to, že zánik vyživovacej povinnosti je individuálny podľa schopností dieťaťa získať pravidelný príjem a z vlastných zdrojov si zaobstarať a uspokojovať svoje životné náklady. Zánik vyživovacej povinnosti otca na syna sa neviaže na rozhodnutie súdu o zrušení vyživovacej povinnosti, ale na právnu skutočnosť, ktorou je nadobudnutie dieťaťa schopnosti samostatne sa živiť, čo v danom prípade nastalo najneskôr dňa 26.02.2018 jeho evidenciou ako uchádzača o zamestnanie. Uvedeným dňom zanikla vyživovacia povinnosť otca k synovi a rozsudok OS Partizánske zo dňa 22.11.2013 č.k. 1P/73/2013-25 sa stal právne neúčinný, t.j. zanikol nárok ním priznaný. Ak by sa jeho syn domáhal návrhom určenia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že opätovne začal študovať na vysokej škole od 01.09.2018, je možné od podania takéhoto návrhu určiť otcovi vyživovaciu povinnosť k synovi. Poukázal na jeho ochotu sa so synom dohodnúť, na absolútny nezáujem komunikovať s ním, pričom sa viackrát pokúsil telefonicky so synom spojiť, čo on ignoroval. Jeho majetkové, príjmové a osobné pomery sa nezmenili. Naďalej pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v pohostinských službách, pričom jeho príjem je takmer žiadny. Je vlastníkom nehnuteľnosti kde prevádzkuje pohostinstvo v C., ďalej vlastní starší rodinný dom aj s pozemkami, v ktorom býva. Vlastní len staršie motorové vozidlo, ktoré vyžaduje časté opravy. V blízkej budúcnosti ho čaká operácia pruhu a kŕčových žíl. Má za to, že výdavky tak ako ich špecifikoval navrhovateľ v návrhu, nie sú celkom odôvodnené. Náklady na bývanie v Partizánskom v sume 130 € nie je možné rátať ako výdavky jeho syna, keď na danej adrese býva aj jeho matka a starí rodičia. Ďalej navrhovateľ nepreukázal nevyhnutnosť vynakladať na nájom sumu 200 € len preto, že nezískal internát. Má za to, že sa o ubytovanie v internáte ani len nepokúsil, nedôvodne tak len navýšil výdavky na bývanie na sumu 200 € mesačne.
(3) Súd rozhodol rozsudkom č. k. 4Pc/11/2018-107 zo dňa 29.11.2018 tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 22.11.2013 č. k. 1P/73/2013-25 tak, že otcovi zvýšil výživné na navrhovateľa zo sumy 120 € mesačne na sumu 160 € mesačne vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľa s účinnosťou od 15.10.2018.Otcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zročné výživné za obdobie od 15.10.2018 do vyhlásenia rozsudku v sume 61,94 €, do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 22.11.2013 č.k. 1P/73/2013-25 zostal v ostatných častiach nezmenený. Žiadnemu z účastníkov súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozhodnutiu podal otec navrhovateľa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6CoP/13/2019-138 zo dňa 30.04.2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že otec podal na súde návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi , ktorý má podstatný vplyv na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa o zvýšenie výživného, eventuálne vplyv na určenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi.
(4) O návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi tunajší súd rozhodol rozsudkom č. k. 2Pc/2/2019-99 zo dňa 08.01.2020, právoplatným dňa 08.02.2020 tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť otca k navrhovateľovi, naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 1P/73/2013-25 zo dňa 22.11.2013, za obdobie od 26.02.2018 do 31.08.2018 a od 12.02.2019. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
(5) Navrhovateľ na pojednávaní dňa 12.03.2020 navrhol zmenu návrhu na začatie konania tak, aby bolo otcovi určené výživné za obdobie od 01.09.2018 do 11.02.2019, vo výške 200 € mesačne. Súd uznesením pripustil zmenu návrhu na začatie konania.
(6) Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu návrhu, potvrdenia o štúdiu, čestného prehlásenia, dohody o skončení pracovného pomeru, dohody o pracovnej činnosti, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, nájomnej zmluvy, rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/73/2013, výsledkov lustrácie v Sociálnej poisťovni, výpisu zo Živnostenského registra SR, správy o povesti Mesta O., pracovného hodnotenia matky navrhovateľa, správy Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske, daňového priznania otca navrhovateľa za rok 2017, vyjadrenia otca navrhovateľa k návrhu, výpisu z katastra nehnuteľností, záznamu o evidencii vozidiel od ODI, správy Poštovej banky, a.s., spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/73/2013, uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/13/2019-138 zo dňa 30.04.20019, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/28/2019-66 zo dňa 11.09.2019, vyjadrenia otca navrhovateľa zo dňa 07.11.2018 doručeného súdu dňa 17.02.2020, rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 2Pc/2/2019-99 zo dňa 08.01.2020,výsledkov lustrácie v Sociálnej poisťovni, potvrdenia o príjme matky navrhovateľa, dokladov o platení výživného a zistil, že navrhovateľ pochádza z manželstva jeho matky B. Z. a otca B. Z., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 31.03.2008 č.k. 5C/108/2008-38. Týmto rozsudkom bol navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené na neho výživné v sume 66,39 €. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 20.10.2009 č.k. 6P/165/2009-36 bolo výživné otcovi na navrhovateľa zvýšené zo sumy 66,39 € na sumu 80 € mesačne s účinnosťou od 01.09.2009. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľovi upravená rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 22.11.2013, č.k. 1P/73/2013-25 tak, že otcovi bolo zvýšené výživné zo sumy 80 € mesačne na sumu 120 € mesačne s účinnosťou od 01.08.2013. Navrhovateľ v septembri roku 2017 začal študovať v 1. ročníku na Slovenskej technickej univerzite, Fakulte elektrotechniky a informatiky. Štúdium na vysokej škole ukončil vo februári 2018. Navrhovateľ bol od 26.02.2018 do 19.03.2018 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVAR v Partizánskom. Na základe dohody o pracovnej činnosti z 20.03.2018 bol navrhovateľ zamestnaný v NOVTREND, s.r.o. Partizánske a to od 21.03.2018 do 18.05.2018. Podľa potvrdenia o štúdiu navrhovateľ bol od 01.09.2018 znovu študentom 1. ročníka denného štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Fakulte elektrotechniky a informatiky. Vyživovacia povinnosť otca bola rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2Pc/2/2019-99 zo dňa 08.01.2020 zrušená, za obdobie od 26.02.2018 do 31.08.2018 a od 12.02.2019. Od 12.02.2019 už navrhovateľ nie je študentom vysokej školy. Od 07.01.2020 bol navrhovateľ prijatý do prípravnej služby profesionálneho vojaka.
(7) Navrhovateľ bol od 01.09.2018 študentom 1. ročníka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Fakulta elektrotechniky a informatiky a nemal žiaden príjem. Jeho mesačné výdavky pozostávali z výdavkov na bývanie - nájomné v sume 200 € mesačne, bývanie v O. 130 € mesačne, električenka 12,05 € mesačne, mobilný telefón 20 € mesačne, ošatenie 20 €, strava 200 €, voľnočasové aktivity - športové činnosti 30 €, lieky 10 €, spolu sumu 622,05 €. Navrhovateľ počas víkendov, sviatkov a prázdnin býval v spoločnej domácnosti s jeho matkou a starými rodičmi. Starí rodičia mu pravidelne poskytovali pôžičku v sume 100 až 150 € mesačne, so splatnosťou po skončení vysokoškolského štúdia. Navrhovateľ ukončil štúdium na vysokej škole dňa 11.02.2019, vysokoškolské štúdium tak trvalo od 01.09.2018 do 11.02.2019.
(8) Matka navrhovateľa je zamestnaná v spoločnosti AQUALAND Malé Bielice, s.r.o. Za obdobie od októbra 2017 do septembra 2018 /vrátane/ bol priemerný mesačný príjem matky navrhovateľa 493,37 € netto mesačne. Jej priemerný mesačný príjem za obdobie od októbra 2018 do novembra 2019 je 570,97 € netto mesačne. Navrhovateľovi prispievala sumou 50 € týždenne na vreckové, uhrádzala mu telefón v sume 20 € mesačne, prispievala mu na stravu, oblečenie a na ostatné jeho výdavky. Začiatkom roka
2017 mu finančne vypomohla s kúpou notebooku v sume asi 800 €. Prispieva svojim rodičom na úhradu nákladov spojených s bývaním. Vyživovaciu povinnosť mala iba k navrhovateľovi.
(9) Otec navrhovateľa je samostatne zárobkovo činnou osobou podnikajúcou v oblasti pohostinských služieb. V obci C. prevádzkuje pohostinstvo v nehnuteľnosti, ktorá je v jeho vlastníctve. Ďalej vlastní pozemky patriace k rodinným domom a podiely vo viacerých pozemkoch v katastrálnom území obce C.. Býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve. Okrem navrhovateľa nemá inú vyživovaciu povinnosť. Za rok 2017 dosiahol príjmy v sume 15.286,60 €, výdavky mal v sume 11.663, 98 € a základ dane predstavoval sumu 3.622,62 €. Podľa jeho vyjadrenia jeho príjem je priemerne 500 € mesačne. Na sociálne poistenie platí 150 € mesačne, na zdravotné poistenie 60 € mesačne, má výdavky na elektrinu v prevádzke 40 € mesačne, na bežnú sanitu 15 € mesačne, daň z nehnuteľnosti 30 € ročne, za odpad 30 € ročne, za internet v prevádzke 28 € mesačne a telefón 27,20 € mesačne, platí daň za dom, v ktorom býva asi 30 € ročne, elektrinu 23 € mesačne, vodu 20 € mesačne. Mesačný zostatok na jeho účte k 13.11.2018 predstavoval sumu 1.359,88 €. Otec nad rámec súdom určeného výživného navrhovateľovi neprispieval, od marca 2018 navrhovateľovi na výživu neprispieval žiadnou sumou. Následne otec začal platiť výživné od 31.12.2018 kedy zaplatil sumu 210 €, dňa 24.01.2019 zaplatil sumu 210 €, dňa 27.02.2019 sumu 210 €, dňa 29.03.2019 sumu 210 €, dňa 30.04.2019 sumu 210 €, dňa 05.06.2019 sumu 150 €, dňa 03.07.2019 sumu 160 €, dňa 31.07.2019 sumu 120 €, dňa 31.08.2019 sumu 120 €, dňa 30.09.2019 sumu 120 € a 31.10.2019 sumu 120 €. Dňa 28.11.2019 zaplatil 120 € a 30.12.2019 sumu 120 €, ktoré platby sa mu však už vrátili späť. Okrem toho vymohol od neho súdny exekútor sumu 1180,41 €. V priebehu konania otec podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi a to za obdobie, kedy navrhovateľ už nebol študentom vysokej školy, s následným nástupom do zamestnania, t.j. v období od 26.02.2018 do 31.08.2018. Zároveň bola zrušená vyživovacia povinnosť otca od 12.02.2019, kedy navrhovateľ opätovne ukončil vysokoškolské štúdium.
(10) Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(11) Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
(12) Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(13) Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(14) Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(15) Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je podaný dôvodne, ale nie v celom rozsahu. Pri rozhodnutí vychádzal z toho, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do tej doby, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že otec mal k navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť počas doby, po ktorú navrhovateľ nebol schopný sám živiť. V danom prípade uvedené obdobie trvalo od nástupu navrhovateľa na vysokoškolské štúdium od 01.09.2018 do 11.02.2019. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ bol v uvedenom období študentom 1.ročníka vysokej školy, čím tak pokračoval v príprave na budúce povolanie. Navrhovateľ nebol v uvedenom období schopný sám sa živiť a preto vyživovacia povinnosť oboch jeho rodičov voči nemu stále trvala. Navrhovateľ mal výdavky na bývanie v K. v sume 200 € mesačne, na bývanie spolu s matkou a starými rodičmi, na električenku 12,05 € mesačne, mobilný telefón 20 € mesačne, ošatenie 20 €, stravu 200 €, voľnočasové aktivity a športové činnosti 30 € a lieky 10 €. Nemal žiadny príjem. Otec navrhovateľa bol SZČO. Za rok 2018 boli jeho
príjmy 18 178,29 €, výdavky 16071,43 €, základ dane 2106,86 € a v roku 2019 boli jeho príjmy 16 493,89 €, výdavky 14 147,42 € a základ dane 2346,47 €. Na sociálne poistenie platil 150 € mesačne, na zdravotné poistenie 60 € mesačne, za elektrinu v prevádzke 40 € mesačne, bežnú sanitu 15 € mesačne, daň z nehnuteľnosti 30 € ročne, za odpad 30 € ročne, za internet v prevádzke 28 € mesačne, telefón 27,20 € mesačne, daň za dom asi 30 € mesačne, za elektrinu 23 € mesačne a vodu 20 € mesačne. Vyživovaciu povinnosť k inej osobe nemal. Matka navrhovateľa bola zamestnaná s príjmom 570,97 € netto mesačne. Bývala spolu s navrhovateľom u jej rodičov , platila výdavky navrhovateľa. Vyživovaciu povinnosť mala len k navrhovateľovi. Vzhľadom na to, že navrhovateľ bol v období od 01.09.2018 do 11.02.2019 študentom vysokej školy, kde sa pripravoval na svoje budúce povolanie, nebol v uvedenom období schopný sám sa živiť a preto vyživovacia povinnosť oboch jeho rodičov k nemu trvala. Trvala aj vyživovacia povinnosť otca voči nemu, pretože jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľovi bola zrušená rozsudkom tunajšieho súdu v období od 26.02.2018 do 31.08.2018. Keď otec v období od 01.09.2018 do 11.02.2019 vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi neplnil dobrovoľne, súd na návrh navrhovateľa určil otcovi výživné v prospech navrhovateľa od 15.10.2018, t.j. odo dňa podania návrhu na začatie konania do 11.02.2019. Výživné určil sumou 160 € mesačne pričom vychádzal z veku a odôvodnených potrieb navrhovateľa, ako aj zo zárobkových a majetkových pomerov jeho otca a tiež zo zárobkových a majetkových pomerov matky, ktorá v uvedenom období mala takisto k navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť. Matka sa na výžive navrhovateľa podieľala tak osobnou starostlivosťou ako aj finančne. Otec sa na výžive navrhovateľa nepodieľal žiadnym iným spôsobom. Súd určil výživné otcovi v sume 160 € mesačne, ktoré považoval za primerané veku a odôvodneným potrebám navrhovateľa a tiež zárobkovým schopnostiam a možnostiam jeho otca, keď prihliadol na to, že vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi mala aj jeho matka a na úhradu jeho potrieb boli určené aj rodinné prídavky.
(16) Súd zročné výživné za obdobie od 15.10.2018 do 11.02.2019 neurčil vzhľadom na to, že z otcom predložených dokladov o platení výživného vyplýva, že otec má za uvedené obdobie výživné v určenej výške zaplatené.
(17) Súd návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal určenia výživného sumou vyššou ako suma 160 € mesačne zamietol ako nedôvodný. Rozhodol tak s prihliadnutím na schopnosti a možnosti otca navrhovateľa ako osoby povinnej platiť výživné, na jeho príjem i na jeho výdavky. Pri rozhodnutí vychádzal aj z toho, že aj schopnosť matky prispievať na výživu navrhovateľa v konkrétnom období sa od poslednej úpravy zlepšila, pretože jej príjem sa od poslednej úpravy výživného zvýšil. Na úhradu nákladov navrhovateľa počas vysokoškolského štúdia bolo tak určené nielen výživné od otca v sume 160 € mesačne, ale aj výživné od matky a rodinné prídavky, ktoré boli v tom čase v sume 23,68 €.
(18) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
(19) Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(20) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom k tomu, že ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku a vzhľadom na okolnosti prípadu nebolo zistené, že by bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať na súd, v obvode ktorého má maloletý bydlisko, návrh na výkon rozhodnutia.