Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/13/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci navrhovateľa B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. , M. K., O. K. XX/XX, zastúpeného Mgr. René Nguyenom, advokátom so sídlom Partizánske , Moyzesova 471/1 proti otcovi B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, o zvýšenie výživného , o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. novembra 2018, č. k. 4Pc/11/2018-107, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 22.11.2013, č. k. 1P/73/2013-25 tak, že otcovi zvýšil výživné na navrhovateľa zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa s účinnosťou od 15.10.2018. Zročné výživné za obdobie od 15.10.2018 do vyhlásenia rozsudku v sume 61,94,- eur je otec povinný zaplatiť navrhovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným proti svojmu otcovi domáhal zvýšenia výživného zo sumy 120 € mesačne na sumu 200 € mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer 5 rokov. Od septembra 2017 nastúpil na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Fakulta elektrotechniky a informatiky. Toto štúdium však ukončil vo februári 2018 so zámerom, že pôjde pracovať. Bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, pričom od 21.03.2018 nastúpil do práce u zamestnávateľa NOVTREND, s.r.o. s tým, že táto dohoda o pracovnej činnosti zanikla dňa 18.05.2018 zo zdravotných dôvodov na jeho strane. Po prehodnotení situácie nastúpil dňa 01.09.2018 opäť na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Fakultu elektrotechniky a informatiky. V súčasnosti je študentom 1. ročníka denného štúdia. Keďže sa pripravuje na povolanie, nemá žiaden príjem. S nástupom na vysokú školu sú spojené zvýšené výdavky. Nezískal internát, preto bol nútený riešiť bývanie v Bratislave formou nájmu. Suma mesačného nájmu predstavuje 200 €. Pri podpise nájomnej zmluvy bol povinný zložiť depozit v sume 200 €. Počas sviatkov, prázdnin a víkendov býva v spoločnej domácnosti s matkou a jeho starými rodičmi. Náklady spojené s bývaním v Partizánskom predstavujú sumu 130 €. Matka mu vypomáha tým, že mu týždenne poskytuje vreckové v sume 50 €. Z toho si uhrádza električenku v sume 12,05 € mesačne, študijné materiály, stravu v Bratislave, ošatenie, voľnočasové aktivity. Matku mu platí výdavky spojené s mobilným telefónom v sume 20 € mesačne, ďalej výdavky spojené so stravou, bývaním atď. Pravidelné pôžičky v sume od 100 € do 150 € mu pravidelne mesačne poskytujú jeho starí rodičia. Na splatnosti sa dohodli k ukončeniu jeho štúdia. Zároveň mu prispievajú na stravu a ošatenie. Keďže študuje na vysokej škole s technickým zameraním, bol nútený požiadať matku o finančnú pomoc pri kúpe notebooku v sume 800 €, ktorý kúpil začiatkom roka 2017. Jeho priemerné mesačné výdavky sú: bývanie - nájomné v sume 200 €, bývanie v Partizánskom 130 €, električenka 12,05 € mesačne, mobilný telefón 20 € mesačne, ošatenie 20 €, strava 200 €, voľnočasové aktivity - športové činnosti 30 €, lieky 10 €, spolu v sume 622,05 €. Otec mu nad rámec súdom určeného výživného ničím neprispieval. Od marca 2018 mu prestal bezdôvodne prispievať na jeho výživu napriek tomu, že jeho vyživovacia povinnosť voči nemu trvala na základe rozsudku OS Partizánske zo dňa 22.11.2013 č.k. 1P/73/2013-25, pretože táto povinnosť mu nebola zrušená. On a otec nemajú bližší vzťah. Podľa jeho informácií jeho otec pracuje ako prevádzkar pohostinstva, ako živnostník. Majetkové pomery otca mu nie sú známe.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil poukazom na ust. § 62 ods. 1, ods. 2 , § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľovi upravená rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 22.11.2013, č. k. 1P/73/2013-25 tak, že otcovi bolo zvýšené výživné zo sumy 80 € mesačne na sumu 120 € mesačne s účinnosťou od 01.08.2013. Navrhovateľ v septembri roku 2017 začal študovať v 1. ročníku na Slovenskej technickej univerzite, Fakulte elektrotechniky a informatiky. Štúdium na vysokej škole ukončil vo februári 2018. Navrhovateľ bol od 26.02.2018 do 19.03.2018 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVAR v Partizánskom. Na základe dohody o pracovnej činnosti z 20.03.2018 bol navrhovateľ zamestnaný v NOVTREND, s.r.o. Partizánske a to od 21.03.2018 do 18.05.2018. Podľa potvrdenia o štúdiu navrhovateľ je od 01.09.2018 znovu študentom 1. ročníka denného štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Fakulte elektrotechniky a informatiky. Vyživovacia povinnosť jeho otca naposledy upravená rozsudkom OS Partizánske zo dňa 22.11.2013, č.k. 1P/73/2013-25 nebola rozhodnutím súdu zrušená. Otec výživné na navrhovateľa prestal úplne platiť od marca 2018. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol navrhovateľ maloletý, mal. 15 rokov. Bol žiakom 1. ročníka Gymnázia v Topoľčanoch. Dosahoval veľmi dobré študijné výsledky. Býval v spoločnej domácnosti so svojou matkou a starými rodičmi. Do školy cestoval vlakom, matka mu dávala na cestovné 35 € mesačne, stravoval sa doma. Výdavky mal na vreckové v sume 10 € týždenne, na lieky 5 €, na telefón a internet 10 € mesačne. Náklady mal na učebnice na cudzie jazyky v sume 50 €, mal problémy s chrbticou, nesprávnym držaním tela, preto na odporúčanie lekára chodil 3x do týždňa do posilňovne, kde platil poplatok 24 € mesačne. V súčasnosti je navrhovateľ od 01.09.2018 študentom 1. ročníka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Fakulta elektrotechniky a informatiky a nemá žiaden príjem. Jeho mesačné výdavky v súčasnosti predstavujú: bývanie - nájomné v sume 200 € mesačne , bývanie v Partizánskom 130 € mesačne , električenka 12,05 € mesačne, mobilný telefón 20 € mesačne, ošatenie 20 €, strava 200 €, voľnočasové aktivity

- športové činnosti 30 €, lieky 10 €, spolu sumu 622,05 €. Navrhovateľ počas víkendov, sviatkov a prázdnin býva v spoločnej domácnosti s jeho matkou a starými rodičmi. Starí rodičia mu pravidelne poskytujú pôžičku v sume 100 až 150 € mesačne, ktorú im začne splácať po skončení vysokoškolského štúdia. Matka navrhovateľa v čase poslednej úpravy výživného bola zamestnaná v TRAVEL - EU, s.r.o. Malé Bielice s príjmom 412,50 € netto mesačne. Bývala v spoločnej domácnosti s jej rodičmi, ktorým prispievala na domácnosť sumou 200 € mesačne. Platila výdavky navrhovateľa a svoje výdavky. Vyživovaciu povinnosť mala len k navrhovateľovi. V súčasnej dobe je matka navrhovateľa zamestnaná v spoločnosti AQUALAND Malé Bielice, s.r.o. a dosahuje priemerný mesačný príjem v sume 493,37 € netto. Navrhovateľovi prispieva sumou 50 € týždenne na vreckové, uhrádza mu telefón v sume 20 € mesačne, prispieva mu na stravu, oblečenie a na ostatné jeho výdavky. Začiatkom roka 2017 mu finančne vypomohla s kúpu notebooku v sume asi 800 €. Prispieva svojim rodičom na úhradu nákladov spojených s bývaním. Vyživovaciu povinnosť má iba k navrhovateľovi. V čase poslednej úpravy výživného bol otec navrhovateľa SZČO, prevádzkoval pohostinstvo v obci Kolačno. Výška jeho príjmov za rok 2012 bola vo výške 24 277,98 €, výdavkov 22 967,40 € a základ dane 1 310,57 €. Vlastnil starší rodinný dom s pozemkami, kde prevádzkoval pohostinstvo. Ďalej vlastnil starší rodinný dom s pozemkami v Kolačne, v ktorom býval. Vlastnil staršie motorové vozidlo . Platil za plyn 47 €, elektrinu 57 €, inkaso 4,70 €, TV 14 €, telefón 26 €, vodu 60 € polročne a palivové drevo 243 € ročne. Vyživovaciu povinnosť mal len k navrhovateľovi. Stretával sa s navrhovateľom len občas. Kúpil navrhovateľovi rybárske potreby v sume 600 € a zaplatil mu rybársky lístok v sume 20 €. Na sviatky a Vianoce mu dával 50 €. Otec navrhovateľa je aj v súčasnej dobe samostatne zárobkovo činnou osobou podnikajúcou v oblasti pohostinských služieb. V obci Kolačno prevádzkuje pohostinstvo v nehnuteľnosti, ktorá je v jeho vlastníctve. Ďalej vlastní pozemky patriace k rodinným domom a podiely vo viacerých pozemkoch v katastrálnom území obce Kolačno. Býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve. Okrem navrhovateľa nemá inú vyživovaciu povinnosť. Za rok 2017 dosiahol príjmy v sume 15.286,60 €, výdavky mal v sume 11.663, 98 € a základ dane predstavoval sumu 3.622,62 €. Podľa jeho vyjadrenia jeho príjem je priemerne 500 € mesačne. Na sociálne poistenie platí 150 € mesačne, na zdravotné poistenie 60 € mesačne, má výdavky na elektrinu v prevádzke 40 € mesačne, na bežnú sanitu 15 € mesačne, daň z nehnuteľnosti 30 € ročne, za odpad 30 € ročne , za internet v prevádzke 28 € mesačne a telefón 27,20 € mesačne, platí daň za dom , v ktorom býva asi 30 € ročne , elektrinu 23 € mesačne, vodu 20 € mesačne. Mesačný zostatok na jeho účte k 13.11.2018 predstavoval sumu 1.359,88 €. Otec nad rámec súdom určeného výživného navrhovateľovi neprispieva. Otec od marca 2018 navrhovateľovi na výživu neprispieva žiadnou sumou.

4. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je podaný dôvodne ale nie v celom rozsahu. Pri rozhodnutí vychádzal z toho, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do tej doby, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že otec má k navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť počas doby, po ktorú sa navrhovateľ nie je schopný sám živiť. Na tvrdenie otca navrhovateľa, že jeho vyživovacia povinnosť voči synovi zanikla fakticky tým, že sa navrhovateľ zaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom ako uchádzač o zamestnanie a jeho následným zamestnaním v spoločnosti NOVTREND, s.r.o. súd nemohol pri rozhodnutí prihliadnuť. Vyživovacia povinnosť otca navrhovateľa k navrhovateľovi bola určená rozhodnutím súdu, následne bola rozhodnutiami súdu upravená a napriek tomu, že navrhovateľ bol určitú dobu evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a tiež bol určitú dobu zamestnaný, vyživovacia povinnosť jeho otca voči nemu nebola rozhodnutím súdu zrušená, pretože návrh na jej zrušenie nepodal ani navrhovateľ, ani jeho otec. Súd preto pri rozhodnutí vychádzal z toho, že ak bola vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľovi určená a upravená rozhodnutím súdu, na to, aby zanikla, by o jej zrušení mal rozhodnúť súd, čo sa doteraz nestalo. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ je opätovne, od 01.09.2018 študentom 1.ročníka vysokej školy. Navrhovateľ tak pokračuje v štúdiu a štúdiom pokračuje v príprave na jeho budúce povolanie. Navrhovateľ v súčasnej dobe nie je schopný sám sa živiť a preto vyživovacia povinnosť oboch jeho rodičov voči nemu stále trvá. Súd preto vykonaným dokazovaním zisťoval, či došlo, prípadne nedošlo na strane účastníkov konania i matky navrhovateľa k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na navrhovateľa uplynulo 5 rokov. Navrhovateľ mal v čase poslednej úpravy výživného 15 rokov, bol študentom 1.ročníka Gymnázia v Topoľčanoch a býval spolu s matkou a starými rodičmi. Mal výdavky na cestovné, stravu, oblečenie, knihy, na lieky, na posilňovňu a telefón. V súčasnej dobe je navrhovateľ plnoletý, má 20 rokov a študuje v 1.ročníku na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Fakulta elektrotechniky a informatiky. Počas týždňa býva v Bratislave, kde za bývanie platí nájom 200 € mesačne, má náklady na štúdium, na cestovné v Bratislave, stravu v Bratislave a náklady na bývanie a stravu , hygienu a drogériu počas víkendov kedy býva spolu s matkou a starými rodičmi. Navrhovateľ nemá žiadny príjem a má ďalšie výdavky na posilňovňu, lieky, telefón. Z uvedených skutočností vyplýva, že na strane navrhovateľa došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného, pretože výdavky na jeho strane sa podstatne zvýšili najmä tým, že sa pripravuje štúdiom na budúce povolanie v Bratislave kde mu vznikajú náklady s bývaním, ktoré predtým nemal. Má ďalšie náklady na štúdium, cestovné v Bratislave, stravu v Bratislave, čo predstavuje podstatné zvýšenie nákladov na navrhovateľa. Zmena, ktorá nastala u navrhovateľa jednoznačne odôvodňuje zvýšenie výživného. Na strane matky došlo čiastočne k zmene pomerov v tom, že jej príjem sa oproti predchádzajúcej úprave výživného zvýšil zo sumy 412,50 € netto mesačne na sumu 493,37 € netto mesačne, teda o 80,87 €. Na strane matky sa teda zvýšila jej schopnosť prispievať na výživu navrhovateľa väčšou sumou ako to bolo v čase poslednej úpravy výživného. Inak sa jej pomery v podstate nezmenili. Naďalej býva so starými rodičmi navrhovateľa a vyživovaciu povinnosť má len k navrhovateľovi. Aj pomery na strane otca, ako osoby povinnej platiť výživné, sa od poslednej úpravy výživného zmenili len čiastočne. Za rok 2017 boli jeho príjmy v sume 15.286,60 €, výdavky mal v sume 11.663, 98 € a základ dane predstavoval sumu 3.622,62 €. V čase poslednej zmeny vyživovacej povinnosti dosiahol príjmy z podnikania za rok 2012 vo výške 24.277,97 €, výdavky mal vo výške 22.967,40 € a základ dane vo výške 1.310,57 €. Základ dane bol v roku 2017 u otca vyšší. Otec mal na účte k 13.11.2018 sumu 1.359,88 €. Naďalej má vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi. Otec je aj naďalej samostatne zárobkovo činná osoba, prevádzkuje pohostinstvo, vlastní nehnuteľnosti a okrem navrhovateľa nemá inú vyživovaciu povinnosť. Majetkové pomery otca sa podstatne nezmenili. Súd rozhodol tak, že otcovi navrhovateľa ako osobe povinnej platiť výživné zvýšil vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa zo sumy 120 € mesačne na sumu 160 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa s účinnosťou od 15.10.2018, t.j. odo dňa podania návrhu na začatie konania . Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že na strane navrhovateľa došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného v jeho prospech. Na strane oboch jeho rodičov došlo len k čiastočnej zmene pomerov, ktorá však umožňuje zvýšenie výživného na navrhovateľa, ktorý je plnoletý, má 20 rokov, študuje na vysokej škole v Bratislave, kde sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Matka sa na výžive navrhovateľa podieľa tak osobnou starostlivosťou ako aj finančne. Otec sa okrem výživného na výžive navrhovateľa nepodieľal žiadnym iným spôsobom. Súd preto dospel k záveru, že na strane navrhovateľa došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľovi na sumu 160 € mesačne. Pri rozhodnutí súd vychádzal aj z toho, že podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby povinnej platiť výživné, teda otca a nebral do úvahy výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Schopnosti a možnosti otca posudzoval s prihliadnutím na tieto okolnosti a rozhodol tak, že vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľa zvýšil na sumu 160 € mesačne. Zročné výživné za obdobie za obdobie od 15.10.2018 do vyhlásenia rozsudku v sume 61,94 € (160 € -120 € = 40 € : 31 dní (október) =1,2903 x 17 dní = 21,935, po zaokrúhlení 21,94 € (za mesiac október), + 40 € za mesiac november) je otec povinný zaplatiť navrhovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súd návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal zvýšenia výživného nad sumu 160 € mesačne zamietol ako nedôvodný. Rozhodol tak s prihliadnutím na schopnosti a možnosti otca navrhovateľa ako osoby povinnej platiť výživné, na jeho príjem i na jeho výdavky. Pri rozhodnutí vychádzal aj z toho, že aj schopnosť matky prispievať na výživu navrhovateľa sa od poslednej úpravy zlepšila, pretože jej príjem sa od poslednej úpravy výživného zvýšil o 80,87 € netto mesačne. Na úhradu nákladov navrhovateľa je tak určené nielen výživné od otca v sume 160 € mesačne, ale aj výživné od matky a rodinné prídavky v sume 23,68 €.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 zákona CMP a § 58 CMP, keď vzhľadom k tomu, že ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku a vzhľadom na okolnosti prípadu nebolo zistené, že by bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie . Uviedol, že vyživovacia povinnosť otca zanikla najneskôr dňa, kedy navrhovateľ ukončil štúdium na vysokej škole a zaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a to od 26.02.2018. Navrhovateľ bol v evidencii od 26.02.2018 do 19.03.2018. Na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 20.03.2018 bol navrhovateľ zamestnaný v spoločnosti Novtrend, s.r.o. a to od 21.03.2018 do 18.05.2018. Došlo k faktickému zániku vyživovacej povinnosti otca z dôvodu, že navrhovateľ bol evidovaný na úrade práce a následne sa zamestnal. Zánik vyživovacej povinnosti je individuálny podľa schopností dieťaťa získať pravidelný príjem a z vlastných zdrojov si zaobstarať a uspokojovať svoje životné náklady. Zánik vyživovacej povinnosti otca na syna sa viaže na právnu skutočnosť , ktorou je nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, čo v danom prípade nastalo dňa 26.02.2018. Súd prvej inštancie na hmotnoprávnu skutočnosť neprihliadal, preto otec podaným návrhom žiada o zrušenie vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 26.02.2018. Konanie je vedené pod sp. zn. 2Pc/2/2019. Rozhodnutie v konaní pod sp. zn. 2Pc/2/2019 má podstatný význam v predmetnej veci, keď navrhovateľ sa môže domáhať len určenia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že nastúpil na vysokú školu. Vyživovacia povinnosť otca v období od 26.02.2018 do 15.10.2018 netrvala. Je potrebné rozhodnúť o zrušení vyživovacej povinnosti z dôvodu, že navrhovateľ podal návrh na výkon exekúcie. Konanie je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 80Ek/305/2018. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Navrhovateľ v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že otec nesprávne uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť zanikla najneskôr dňa, kedy syn ukončil štúdium na vysokej škole, zaevidoval sa na úrade práce a následne sa zamestnal. Je toho názoru, že vyživovacia povinnosť otca trvala i v dobe, počas ktorej dochádzalo k zmenám osobných pomerov navrhovateľa. V prípade, ak predchádzajúca vyživovacia povinnosť bola upravená súdom, je potrebné, aby bola aj následná úprava, resp. zmena potvrdená rozsudkom súdu z dôvodu zachovania inštitútu právnej istoty. Poukázal na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď zrušenie výživného na plnoleté dieťa je možné len na návrh. Otec prestal platiť výživné svojvoľne. Vyživovacia povinnosť otca k dieťaťu určená rozhodnutím súdu nezaniká samotným nadobudnutím schopnosti dieťaťa samé sa živiť. Pokiaľ rozsudok súdu o určení výživného nebol zrušený, uložené povinnosti z neho plynúce ostávajú voči povinnému otcovi zachované. Návrh otca na zrušenie výživného, vedeného pod sp. zn. 2Pc/2/2019, nie je dôvodný vzhľadom na sústavnú prípravu navrhovateľa na Slovenskej technickej univerzite. Odvolanie otca nie je dôvodné, preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol a navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že k podstatnej zmene pomerov, akú má na mysli zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine, došlo na strane oboch rodičov ako aj navrhovateľa. Konštatoval, že posledná úprava výživného bola pred 5 rokmi. V súčasnosti je navrhovateľ študentom 1. ročníka vysokej školy. Matka dosahuje príjem vo výške 493,37,- eur. Otec , ako osoba povinná platiť výživné, dosiahol za rok 2017 príjmy vo výške 15.286,60,- eur a výdavky vo výške 11.663,98,- eur, základ dane predstavoval sumu 3.622,62,- eur. Otec mal ku dňu 13.11.2018 na účte sumu 1.359,88,- eur . Záverom uviedol, že vyživovacia povinnosť otca navrhovateľa k navrhovateľovi bola určená súdnym rozhodnutím i napriek tomu, že navrhovateľ bol určitú dobu evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a tiež bol určitú dobu zamestnaný, pričom vyživovacia povinnosť otca voči navrhovateľovi nebola súdnym rozhodnutím zrušená, pretože návrh na jej zrušenie nepodal ani navrhovateľ ani jeho otec.

10. Odvolací súd tento právny záver súdu prvej inštancie považuje za predčasný, poukazom na prebiehajúce konanie u zrušenie vyživovacej povinnosti.

11. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

12. Podľa ustanovenia § 1 podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

13. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Vychádzajúc z ustanovenia § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

15. Podľa ustanovenia § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

16. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

17. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

18. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

19. Civilný mimosporový poriadok na rozdiel od všeobecnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku je postavený na koncepcii úplného apelačného systému. V mimosporových konaniach zmena a dopĺňanie odvolacích dôvodov nie je obmedzená lehotou na podanie odvolania a procesnú aktivitu účastníkov konania vrátane tzv. práva novôt neobmedzuje princíp koncentrácie. Z toho vyplýva, že aj v odvolacom konaní je možné uvádzať nové skutočnosti a predkladať nové dôkazné návrhy a súd je povinný v súčinnosti s účastníkmi konania zistiť skutočný stav veci a na účely tohto zistenia vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (čl. 6 CMP ).

20. V prejednávanej veci otec, ako osoba povinná platiť výživné, v podanom odvolaní uviedol, že t. č. prebieha konanie o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi, pod sp. zn. 2Pc/2/2019, pričom toto konanie má podstatný význam pre rozhodnutie v tomto konaní .

21. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľovi bola určená rozhodnutím súdu, následne bola rozhodnutiami súdu upravená a napriek tomu, že navrhovateľ bol určitú dobu evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a tiež bol určitú dobu zamestnaný, vyživovacia povinnosť jeho otca voči nemu nebola rozhodnutím súdu zrušená, pretože takýto návrh na zrušenie navrhovateľ ani jeho otec nepodal, preto súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že ak bola vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľovi určená a upravená rozhodnutím súdu, na to, aby zanikla, by o jej zrušení mal rozhodnúť súd. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci súd prvej inštancie vyhlásil rozhodnutie dňa 29.11.2018. Rozsudok bol otcovi doručený dňa 31.01.2019. Proti tomuto rozsudku podal otec dňa 12.02.2019 odvolanie . V odvolaní predložil návrh zo dňa 20.01.2019 o zrušenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému dieťaťu, určenú rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 22.11.2013, č.k. 1P/73/2013-25 a to s účinnosťou od 26.02.2018.

22. Posúdiac obsah odvolania, ťažisková časť odvolania je založená na tvrdení nových skutočností, predkladaní nového dôkazu, ktoré zo strany otca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie preukázateľne vychádzajúc z obsahu spisového materiálu uplatnené neboli. Odvolací súd konštatuje, že rešpektujúc ustanovenie § 63 CMP, keď otec v odvolacom konaní uviedol nové skutočnosti a nové dôkazy, predložil návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorý má podstatný vplyv na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa o zvýšenie výživného, eventuálne vplyv na určenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi, je výsledok súvisiaceho konania o zrušenie výživného a z neho vyplývajúce prejudiciálne dôsledky pre konanie v prejednávanej veci podstatný , ktoré dôsledky je potrebné vyhodnotiť.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP.

24. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi návrh navrhovateľa s tým, že prihliadne na konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému synovi, ktoré konanie má podstatný vplyv na predmetné konanie, a vo veci opätovne rozhodne. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepreskúmal vec po vecnej stránke.

25. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

26. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).