Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cb/10/2016

Potvrdené rozhodnutím 3Cob/78/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: MAGLOVEC, s. r. o., IČO: 36 501 018, so sídlom Royova 16, 080 05 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom, IČO: 42 277 981, so sídlom Štúrovo námestie 121, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: B.. H. Č., U.. XX.XX.XXXX, R. A. XX, XXX XX D., právne zastúpenému Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r. o., IČO: 36 855 928, so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/10/2016-156 z 12. marca 2020 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: MAGLOVEC s.r.o., so sídlom Royova 16, 080 05 Prešov, IČO: 36 501 018, zastúpeného JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom, Štúrovo námestie 121, 911 01 Trenčín, IČO: 42 277 981, proti žalovanému: B., zastúpenému advokátskou kanceláriou Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 855 928, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v in n ý zaplatiť žalobcovi sumu 47.841,07 eura a 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 47.871,07 eura od 7.6.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 4.1.2016, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 11.1.2016, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi škodu v sume 47.841,07 eur a 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 47.84107 eura od 7.6.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, titulom náhrady škody.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. má štyroch spoločníkov B. Prvými konateľmi spoločnosti boli Ing. Viktor Čop a Ing. Stanislav Hrabčák. Okrem spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti, uzatvorili spoločníci dňa 19.6.2008 Dohodu spoločníkov MAGLOVEC s.r.o. o spolufinancovaní projektu: „Výroba tenkostenných vibrolisovaných betónových tvárnic“. Žalovaný je súčasne jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti TVAREKO s.r.o., IČO: 36 462 233. Napriek počiatočným korektným vzťahom medzi spoločníkmi spoločnosti MAGLOVEC s.r.o., vyhodnotiac konanie žalovaného ako konateľa v ďalšom období fungovania spoločnosti, je možné sa odôvodnene domnievať, že už od počiatku bolo snahou žalovaného využiť ostatných spoločníkov v zabezpečení podnikateľského úmyslu pre svoju spoločnosť a spoločnosť, do ktorej vstúpil, postupom času zlikvidovať. Tejto domnienke nasvedčuje už samotná spoločenská zmluva, resp. jej príprava a znenie jednotlivých článkov. Návrh znenia spoločenskej zmluvy zabezpečil žalovaný prostredníctvom svojej známej advokátky JUDr. Evy Petránovej. Teda ostatní spoločníci, vzhľadom na skutočnosť, že spoločenská zmluva bola vypracovaná advokátkou, osobou znalou práva, nemali žiadny dôvod zmluvu nepodpísať. Pri koncipovaní spoločenskej zmluvy trval žalovaný na tom, že chce mať podiel na základnom imaní spoločnosti v sume 680.000 Sk. Samozrejme tomuto podielu zodpovedal aj počet hlasov 34 % a na to nadväzujúce stanovenie uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia spoločnosti na 2/3 väčšinu všetkých hlasov. Teda bez osoby žalovaného nebolo možné, aby ostatní spoločníci

o čomkoľvek rozhodli. Súčasne spoločenská zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozpore s postavením spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ako napr. čl. 6 písm. e) -...“každý spoločník je hlavne povinný osobne sa podieľať na podnikaní spoločnosti a riadiť sa pri tom pokynmi konateľa“, alebo čl. 16 ods. 2 písm. i) „konateľovi prislúcha najmä dávať pokyny spoločníkom pri osobnej účasti na podnikaní“. Taktiež spoločenská zmluva obsahuje v čl. 20 zákaz konkurencie, ktorý svojim obsahom odporuje kogentnému ustanoveniu zákazu konkurencie ustanoveného v . Prioritným predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. mala byť predovšetkým výroba tenkostenných vibrolisovaných betónových tvárnic. Za týmto účelom spoločníci vstúpili do pôvodnej spoločnosti spoločníka Ing. Hrabčáka a vytvorili menovanú spoločnosť. Pre realizáciu podnikateľského zámeru spoločnosť zabezpečila prostredníctvom Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenou s družstvom AGROPLUS Prešov dňa 10.8.2009 priestory na umiestnenie technológie k výrobe tenkostenných vibrolisovaných betónových tvárnic. Konkrétne sa jednalo o prenájom budovy - Senník súpisné číslo 327 v k. ú. Vyšná Šebastová na pozemku parc. č. 689/3 a stavby - Silážny žľab na pozemku parc. č. 682 zapísaných na liste vlastníctva č. 802. Spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. uzatvorila s družstvom AGROPLUS Prešov Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli na budúcom uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorej predmetom by bol odplatný prevod vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam na spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. za kúpnu cenu 5.700.000 Sk a súčasne na základe tejto zmluvy zaplatila spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. sumu 50.000 eur z vkladov spoločníkov ako splátku na kúpnu cenu. Spoločník Ing. arch. Bačinský vypracoval projektovú dokumentáciu pre ohlásenie stavebných úprav, stavebné povolenie, vrátane základných vyjadrení a podrobný projekt pre realizáciu stavby na stavebnú úpravu uvedených nehnuteľností pre potreby zamýšľanej výroby, ktorá bola následne spoločníkmi aj fyzicky realizovaná a čiastočne financovaná aj z vkladov spoločníkov. Okrem toho vytvoril systém nových originálnych tvárnic, vrátane výrobnej dokumentácie pre výrobu foriem. Ďalej spoločník Gerčák vypracoval projektovú dokumentáciu technologickej časti výroby a osobne bez nároku na odmenu sa podieľal na demontáži jej jednotlivých funkčných celkov a komponentov u vybraných dodávateľov ako aj na následnej inštalácii, ale ja na stavebných úpravách. Uvedené aktivity v nasledujúcom období, presunutím výroby do svojej spoločnosti žalovaný fakticky zneužil vo svoj prospech a tieto si prisvojil v prospech svojej spoločnosti TVAREKO, s.r.o. Vzhľadom na to, že sa nepodarilo získať finančné prostriedky v súlade s Dohodou spoločníkov MAGLOVEC s.r.o. o spolufinancovaní projektu, a sám žalovaný ako iniciátor tejto Dohody ďalšími finančnými prostriedkami v súlade s ňou neprispel, boli na valnom zhromaždení konanom dňa 30.12.2008 prijaté uznesenia, na základe ktorých projekt výroby tenkostenných vibrolisovaných tvárnic a výrobkov z betónu bol odložený a boli pozastavené všetky aktivity smerujúce k nadobudnutiu technologických komponentov výrobnej linky a súčasne bolo rozhodnuté o ďalšom fungovaní spoločnosti vo výstavbe nízkoenergetických až pasívnych rodinných a bytových domov a drobných stavieb. Mimo valného zhromaždenia sa spoločníci dohodli, že p. Čop zabezpečí finančné prostriedky na kúpu technológie, ktorá bude umiestnená v nehnuteľnosti, ktorú mala v prenájme spoločnosť MAGLOVEC s.r.o., ale bude v majetku spoločnosti p. Čopa, teda v spoločnosti TVAREKO s.r.o. Avšak vzhľadom na to, že bez účasti spoločnosti MAGLOVEC s.r.o., ktorá bola v postavení ručiteľa a ostatných spoločníkov ako p. Gerčáka, ktorý poskytol vlastný byt ako záloh na prevzatý úver, nemohol bez tejto pomoci p. Čop potrebné finančné prostriedky získať, a taktiež k tomu, že celý podnikateľský zámer vznikol z iniciatívy p. Hrabčáka, bolo súčasne dohodnuté a od žalovaného spoločníkmi niekoľkokrát požadované, že sa následne písomne upravia právne vzťahy medzi oboma spoločnosťami. Po inštalácii technológie však k žiadnej úprave vzťahov, a to ani po predložení návrhov zo strany spoločníkov nedošlo a žalovaný napriek zákazu konkurencie ustanoveného v začal vyrábať betónové tvárnice a obchodovať s nimi prostredníctvom svojej spoločnosti TVAREKO s.r.o. Žalovaný nebol prístupný žiadnej dohode a žiadnu inú úpravu vzťahov medzi spoločnosťami nenavrhol a naďalej zotrvávajúc vo funkcii konateľa porušoval zákaz konkurencie. V dôsledku týchto skutočností a konania žalovaného nedošlo k ukončeniu valného zhromaždenia konaného 20.7.2010, nakoľko žalovaný nerešpektoval žiadne návrhy spoločníkov, ktorí preto, ale aj predovšetkým z toho dôvodu, že bez hlasov žalovaného nie je prakticky možné prijať žiadne závažné rozhodnutie, vyžadujúce 2/3 väčšinu hlasov, rokovanie opustili. Podľa čl. 5 Spoločenskej zmluvy, každý zo spoločníkov má tieto práva: b) byť informovaný o činnosti spoločnosti, o účtovnej uzávierke, zúčastňovať sa na valnom zhromaždení, c) žiadať potrebné vysvetlia od konateľov spoločnosti, nahliadať do účtovných dokladov spoločnosti. Podľa čl. 11 druhá veta Spoločenskej zmluvy, v prípade potreby je oprávnený zvolať valné zhromaždenie aj ktorýkoľvek zo spoločníkov, pokiaľ ho na jeho písomnú žiadosť nezvolá do 30 dní konateľ, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, aj bez predchádzajúcej výzvy konateľa. Podľa čl. 11 tretia veta Spoločenskej zmluvy, všetci spoločníci musia byť pozvaní na valné zhromaždenie písomne tak, aby pozvánku obdŕžali najneskôr

10 dní pred dňom konania valného zhromaždenia. Pozvánka musí obsahovať návrh programu konania valného zhromaždenia spoločníkov, miesto a dobu konania valného zhromaždenia. Pri schvaľovaní účtovnej uzávierky a výročnej správy musí byť ich návrh priložený k pozvánke. Podľa čl. 13 prvá veta Spoločenskej zmluvy, valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú prítomní - či už osobne alebo prostredníctvom svojho zástupcu - spoločníci, ktorí disponujú minimálne 2/3 všetkých hlasov, pokiaľ bolo preukázané, že všetci spoločníci boli riadne pozvaní. Podľa čl. 13 ods. 1 Spoločenskej zmluvy, jednotliví spoločníci majú pri hlasovaní nasledujúci počet hlasov: Ing. Viktor Čop 34 %, Ing. Stanislav Hrabčák 22 %, Ing. arch. Jozef Bačinský 22 % a Jozef Gerčák 22 %. Podľa čl. 16 ods. 1 Spoločenskej zmluvy, konateľovi prislúcha najmä: k) informovať spoločníkov na ich žiadosť o záležitostiach spoločnosti a umožniť im nahliadať do dokladov spoločnosti. Podľa čl. 16 ods. 6 Spoločenskej zmluvy, konateľ je povinný konať vo všetkých záležitostiach so starostlivosťou riadneho obchodníka. Je povinný postupovať v súlade so spoločenskej zmluvou a rozhodnutiami valného zhromaždenia. Ak má byť určitá majetková dispozícia vopred alebo dodatočne schválená valným zhromaždením, je konateľ povinný vyžiadať si takéto schválenie. V druhej polovici roku 2010 po smrti spoločníka a konateľa Ing. Hrabčáka sa rozpory v názoroch na fungovanie spoločnosti a na vzájomné vzťahy medzi spoločnosťou MAGLOVEC s.r.o. a spoločnosťou žalovaného TVAREKO s.r.o. medzi spoločníkmi a žalovaným ako konateľom začali prehlbovať. V tomto období začal robiť žalovaný ako konateľ spoločnosti prakticky čo uznal za vhodné bez akejkoľvek účasti spoločníkov alebo ich rozhodnutia. Využívajúc výrobnú halu trvale odmietal úhradu spoločnosti STATIC STUDIO Prešov za vypracovaný a použitý projekt statiky pre stavebnú aj technologickú časť a spoločnosti CADPROJEKT Fintice za vizualizáciu výrobkov pre svoj ponukový prospekt. Využíval pre výrobu svojej spoločnosti originálnu podrobnú dokumentáciu Ing. arch. Bačinského pre výrobu nových tvárnic, súčasne ponúkal pod obchodným menom svojej spoločnosti vzorové riešenie nízkoenergetického domu podľa projektu Ing. arch. Bačinského, ktorý bol vypracovaný pre potreby spoločnosti MAGLOVEC s.r.o., a to vrátane niektorých referenčných stavieb realizovaných spoločnosťou MAGLOVEC s.r.o. Žalovaný odmietal a odmieta predložiť dokumenty týkajúce sa činnosti spoločnosti, jej účtovníctvo a z tohto dôvodu nemajú spoločníci absolútne žiadne informácie. Dňa 15.5.2014 došlo k osobnému stretnutiu právneho zástupcu spoločníkov so žalovaným. Na tomto stretnutí boli žalovanému predložené plnomocenstvá na zastupovanie spoločníkov a bolo dohodnuté, že právny zástupca odošle cestou e - mailu požiadavku na predloženie dokumentov týkajúcich sa spoločnosti MAGLOVEC s.r.o., a to predovšetkým z dôvodu zvolaného valného zhromaždenia na deň 18.6.2014, aby mohli ostatní spoločníci relevantným spôsobom reagovať a prijímať rozhodnutia, s čím žalovaný súhlasil a predložené plnomocenstvá neprevzal s tým, že ich obsah videl. Predmetná požiadavka bola odoslaná dňa 21.5.2014. Dňa 16.6.2014 v telefonickom rozhovore oznámil žalovaný právnemu zástupcovi, že požadované dokumenty nezašle bez predloženia plnomocenstiev, s ktorými však bol oboznámený a odmietol ich prevziať. Následne bol listom zo dňa 16.6.2014 opätovne vyzvaný na predloženie dokumentov a súčasne bol požiadaný o zmenu termínu zvolaného valného zhromaždenia spoločnosti v lehote 30 dní od doručenia požadovaných dokumentov, nakoľko ako bolo zdôraznené nebolo možné bez týchto relevantne konať a rozhodovať na valnom zhromaždení. Opätovne v snahe získať požadované dokumenty sa pokúšal právny zástupca dňa 16.7.2014 skontaktovať so žalovaným telefonicky. Tento však telefón nebral a odpoveďou bola len SMS správa v znení „Dobrý deň, zistil som, že požadované dokumenty má účtovníčka, tá je na dovolenke, ozvem sa, keď budem vedieť viac“. Na základe toho prebehla dňa 16.7.2014 e-mailová komunikácia medzi právnym zástupcom a žalovaným, v ktorej právny zástupca trval na predložení požadovaných dokumentov dňa 19.7.2014. Táto požiadavka zostala nevypočutá. Spoločníci listom zo dňa 30.9.2014 v nadväznosti na oznámenie žalovaného vzdaní sa funkcie konateľa spoločnosti MAGLOVEC s.r.o., vyzvali žalovaného na odovzdanie kompletnej dokumentácie spoločnosti na deň 16.10.2014. V liste zo dňa 13.10.2014 oznámil žalovaný, že je ochotný odovzdať agendu spoločnosti do rúk nového, právoplatne zvoleného konateľa spoločnosti. Žalovaný bez akéhokoľvek súhlasu spoločníkov alebo bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia uzatvoril ako konateľ oboch spoločností MAGLOVEC s.r.o. a TVAREKO s.r.o. dňa 6.6.2011 Zmluvu o tichom spoločenstve. Na základe tejto zmluvy bolo prevedených so spoločnosti TVAREKO s.r.o. do spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. ako vklad, a to prevodom práv zo Zmluvy o budúcej zmluve s družstvom AGROPLUS Prešov vo výške poskytnutej zálohy 47.841,07 eura po odpočítaní akýchsi záväzkov voči podnikateľovi vo výške 7.901,10 eura, ktoré nie sú žalobcom známe. Tento krok žalovaného mal minimálne dva následky. Po prvé týmto úkonom previedol všetky zostávajúce aktíva spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. a týmto stratila spoločnosť všetok svoj zostávajúci majetok. Po druhé, ako bolo zistené v zápise v katastri nehnuteľností, žalovaný si už v tomto čase pripravoval podmienky na prevod vlastníctva nehnuteľnosti stavba - senník súpisné číslo 327, postavený na parcele č. 689/2, stavba - silážny žľab, postavený na parcele 682 a pozemku parcela KN E č. 389/3, zapísané na liste vlastníctva č.

1772, k. ú. Vyšná Šebastová na svoju spoločnosť, napriek tomu, že na túto mala uzatvorenú nájomnú zmluvu a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. Kto alebo ktorý konateľ spoločnosti, konajúci s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov by vložil ako vklad tichého spoločníka do spoločnosti, ktorá tzv. vyrába stratu. Tento fakt potvrdzuje skutočnosť, že na základe zúčtovania za roku 2011, 2012 a 2013 dochádza k postupnému rozpúšťaniu vkladu spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. Ku konaniu žalovaného je potrebné doplniť to, že v dôsledku neplnenia jeho povinností a jeho nečinnosti ako konateľa v spoločnosti MAGLOVEC s.r.o., presadzovaním záujmov v prospech svojej spoločnosti TVAREKO s.r.o., došlo prakticky v roku 2011 k zastaveniu podnikateľskej činnosti spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. Taktiež žalovaný zrušil internetovú stránku spoločnosti, zrušil účet spoločnosti v banke, zrušil postavenie platcu DPH a pod. To všetko bez vedomia alebo upozornenia ostatných spoločníkov. Vychádzajúc z vyššie vedeného konania žalovaného ako konateľa spoločnosti vyplýva jeho hrubé porušovanie povinností, a to v smere poškodzovania podnikateľských aktivít spoločnosti, ako aj v smere k plneniu povinností vo vzťahu k spoločníkom. Vzhľadom na postavenie žalovaného ako spoločníka spoločnosti s podielom hlasov 34 %, svojou nekalou činnosťou blokuje akúkoľvek možnosť prijať rozhodnutia, ktoré by umožnili zvrátenie súčasného stavu. V konečnom dôsledku sa možno odôvodnene domnievať, že žalovaný vzdaním sa funkcie konateľa a blokovaním možnosti zvoliť nového dostane spoločnosť do štádia, kedy nebude spĺňať zákonom predpísané náležitosti a dôjde k jej zrušeniu. Následne samozrejme by došlo aj k zániku Zmluvy o tichom spoločenstve. Ako už bolo uvedené, celé konanie žalovaného podľa názoru žalobcov, smerovala k využitiu príležitosti na získanie podnikateľského zámeru a jeho rozbeh, s následnou likvidáciou spoločnosti, ktorá na tento záujem bola využitá. Žalovaný napriek tomu, že vedel o zmluvných vzťahoch s družstvom AGROPLUS Prešov a o úmysle spoločnosti odkúpiť nehnuteľnosti, uzatvorením Zmluvy o tichom spoločenstve dňa 6.6.2011, prevedením finančnej hotovosti v sume 47.841,07 eura ako vklad do svojej spoločnosti a následným odkúpením nehnuteľností v roku 2015 do vlastníctva svojej spoločnosti TVAREKO s.r.o. konal v rozpore so záujmami spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. vo vlastných prospech. Týmto konaním spôsobil spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. škodu vo výške 47.841,07 eura. Žalovaný ako konateľ spoločnosti zodpovedný za obchodné vedenie spoločnosti nekonal čestne a konal v rozpore so záujmami spoločnosti, zneužil informácie a obchodný majetok spoločnosti v prospech svojej spoločnosti. V konečnom dôsledku od roku 2012 ako konateľ úplne zastavil obchodnú činnosť spoločnosti. Svojím konaním, resp. nekonaním, spôsobil žalovaný spoločnosti nielen vyššie uvedenú škodu, ale aj znemožnením vykonávať obchodnú činnosť, ušlý zisk. V súčasnej dobe nie je v možnostiach žalobcu vyčísliť tento ušlý zisk, nakoľko nemajú prakticky žiadnu vedomosť o stave spoločnosti od roku 2011, pretože žalovaný nie je ochotný a porušením svojich povinností ako konateľa sprístupniť akékoľvek informácie alebo nahliadnutie do dokumentov spoločnosti. Z dôvodu, že zavinením žalovaného nevykonávala spoločnosť od roku 2012 žiadnu obchodnú činnosť, je možné uvažovať o náhrade zisku dosiahnutého spravidla v poctivom obchodnom styku preukázaného znaleckým dokazovaním nariadeným súdom.

3. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.9.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 6.9.2016, okrem iného uviedol, že žalovaný uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Z procesnoprávneho hľadiska v kontexte podmienok konania dáva do pozornosti súdu skutočnosť, že spoločnosť žalobcu je v konaní zastúpená spoločníkmi tak, ako sú označení na prvej strane žaloby, ktorí následne udelili plnú moc na zastupovanie advokátovi rovnako podľa špecifikácie z prvej strany žaloby zo dňa 4.1.2016. V tejto súvislosti právny zástupca žalovaného poukázal na ust. a . Ďalej právny zástupca žalovaného uviedol, že vyššie uvedená argumentácia, v spojení s citovanými zákonnými ustanoveniami preukázateľne dokazuje záver, že spoločnosť žalobcu v tomto konaní nie je riadne štatutárne zastúpená a uvedený právny nedostatok konzekvuje s tým spojenej absencie legitimity na strane advokáta žalobcu, ktorý rovnako nie je podľa názoru žalovaného oprávnený za žalobcu vystupovať. Pokiaľ by sa pripustila, bez spochybnenia vyššie uvedeného právneho záveru, hypotéza, ktorú naznačuje žalobca v texte žaloby, teda uplatnenie práva na náhradu škody postupom podľa ust. , rovnako nemožno dospieť k priaznivému záveru z pohľadu žalobcu, to všetko v súlade s ďalej uvedeným. V súlade s ust. , každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene

spoločnosti. Zákonná úprava v jej citovanom znení doplnila úpravu inštitútu žaloby spoločníka, to znamená, že spoločníci sú oprávnení uplatňovať tieto nároky v mene spoločnosti súdnou cestou, pričom v súdnom konaní už nemôže konať iná osoba ako spoločník, ktorý uvedenú žalobu podal. Z tohto pohľadu žalovaný konštatuje, že žalobca spôsobom, ako je označený a vystupuje v tomto konaní, nezodpovedá špeciálnej konštrukcii zákonného zastúpenia spoločnosti ktorýmkoľvek z jej spoločníkov, a teda nie je aktívne vecne legitimovaný a v kontexte ust. nie je možné vzhľadom na špecifika tohto prípadu uvedený nedostatok zhojiť. Z hmotnoprávneho hľadiska právny zástupca žalovaného konštatuje, že žaloba obsahuje viacero vágnych a neurčitých skutkových základov a východísk, avšak nie je zrejmý priamy a súvisiaci právny konzekvent s požadovanou náhradou škody. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle sú protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je kategória prírodná a spoločenská a má objektívnu povahu. Jej aplikácia v oblasti práva spočíva v skutkovom zistení, ktoré v predmetnej žalobe absentuje spôsobom jej presnej a nezameniteľnej identifikácie. S určitosťou sa dá jedine tvrdiť, že požadovaná výška škody zodpovedá výške peňažnej sumy, ktorá vychádza z právneho úkonu - Dohody o prevode práv zo zmluvy, prevzatí záväzku a postúpení pohľadávky zo dňa 26.1.2011, pričom túto listinu ako dôkaz navrhol právny zástupca žalovaného oboznámiť, to všetko na preukázanie skutočnosti, že sa zrejme jedná o zjavne nedôvodnú žalobu.

4. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.10.2016, okrem iného uviedol, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, vo všeobecnosti v obchodnom súdnom konaní treba rozumieť oprávnenia alebo povinnosti účastníkov konania, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna). Zákonná úprava priznáva spoločníkom spoločnosti množstvom nemajetkových práv, medzi ktoré, okrem iného patrí aj právo spoločníka uplatňovať nároky v mene spoločnosti voči konateľom a voči spoločníkom (za predpokladu, že tieto nároky už nie sú uplatnené samotnou spoločnosťou). Toto právo je obsiahnuté v ust. a bolo zavedené od 1.1.2002 ako inštitút, ktorý má napomôcť spoločníkovi realizáciu nárokov, ktoré v rámci spoločnosti existujú a nevykonávajú sa štandardnými prostriedkami. Je nepochybné, že nositeľom subjektívneho práva uplatniť v mene spoločnosti nároky na náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči konateľovi je spoločník, uvedené oprávnenie neprináleží štatutárnemu orgánu spoločnosti tak, ako to uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení. Z poslednej vety ust. vyplývajú dve skutočnosti. Tým, že spoločník uplatnil v mene spoločnosti jej nároky žalobou na súde, zaniká iným osobám najmä konateľovi spoločnosti alebo inému štatutárnemu orgánu, právo robiť úkony v mene spoločnosti. Súčasne z predmetného ustanovenia vyplýva pre spoločníka možnosť udeliť na konanie plnomocenstvo. Na základe uvedeného strana žalobcu zastáva názor, že v sporovom konaní je splnená aktívna vecná legitimácia, vrátane zastúpenia žalobcu, na základe plnej moci udelenej advokátovi. Spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. zabezpečila prostredníctvom Zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzatvorenou s družstvom AGROPLUS Prešov dňa 10.8.2009, priestory na umiestnenie technológie k výrobe tenkostenných vibrolisovaných betónových tvárnic. Konkrétne sa jednalo o prenájom budovy - Senník súpisné číslo 327 v k. ú. Vyšná Šebastová na pozemku parc. č. 689/3 a stavby - Silážny žľab na pozemku parc. č. 682 zapísaných na liste vlastníctva č. 802. Spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. uzatvorila s družstvom AGROPLUS Prešov Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli na budúcom uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorej predmetom by bol odplatný prevod vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam na spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. za kúpnu cenu 5.700.000 Sk bez DPH a súčasne sa základe tejto zmluvy zaplatila spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. sumu 47.841,07 eura ako splátku na kúpnu cenu. Žalovaný bez akéhokoľvek súhlasu spoločníkov alebo bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia uzatvoril ako konateľ spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. a svojej spoločnosti TVAREKO s.r.o. dňa 6.6.2011 Zmluvu o tichom spoločenstve. Na základe tejto zmluvy bolo prevedených do spoločnosti TVAREKO s.r.o. zo spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. ako vklad 47.841,07 eura, a to prevodom práv zo Zmluvy o budúcej zmluve s družstvom AGROPLUS Prešov vo výške poskytnutej zálohy 47.841,07 eura po odpočítaní záväzkov voči podnikateľovi vo výške 7.901,10 eura. Následne žalovaný získal do svojho vlastníctva resp. do vlastníctva svojej spoločnosti TVAREKO s.r.o. nehnuteľnosti: stavba - senník súpisné číslo 327, postavený na parc. č. 689/2, stavba - silážny žľab, postavený na parc. č. XXX a pozemku parcela KN E č. XXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Vyšná Šebastová, a to napriek tomu, že na túto mala uzatvorenú nájomnú zmluvu a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve spoločnosť MAGLOVEC

s.r.o. O týchto skutočnostiach sa žalobcovia dozvedeli až na základe preštudovania vyšetrovacieho spisu v rámci vyšetrovania vedeného na Okresnom riaditeľstva PZ v Prešove, Odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-201/3-VYS-PO-2016. Žalovaný ako konateľ spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. konal v rozpore s ustanovením a tým, že neinformoval spoločníkov o Zmluve o tichom spoločenstve a Zmluve o prevode práv zo zmluvy, prevzatí záväzku a postúpení pohľadávky. Súčasne napriek tomu, že žalovaný vedel o zmluvných vzťahov s družstvom AGROPLUS Prešov a o úmysle spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. odkúpiť nehnuteľnosti, uzatvorením uvedených zmluvných dokumentov, prevedením finančnej hotovosti v sume 47.841,07 eura ako vklad do svojej spoločnosti a odkúpením nehnuteľností v roku 2015 do vlastníctva svojej spoločnosti TVAREKO s.r.o., konal v rozpore so záujmami spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. vo vlastný prospech. Teda porušil svoju zákonnú povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Teda žalovaný ako konateľ spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. konal spôsobom odporujúcim zákonu a v dôsledku tohto konania prevodom sumy 47.841,07 eura ako vkladu do svojej spoločnosti, spôsobil spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. škodu.

5. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 8.11.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 9.11.2016, okrem iného uviedol, že ešte raz k otázke procesnoprávneho hľadiska a k otázke namietanej aktívnej legitimácie, kedy dáva do prejudiciálnej pozornosti súdu skutočnosti, ktoré ich oprávňujú uvažovať o tom, že na strane žalobcu majú vystupovať priamo spoločníci a nie spoločnosť žalobcu zastúpená spoločníkmi. V predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 5.9.2016 citovali obchodnoprávnu zákonnú úpravu, v zmysle ktorej je daná legitimita spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným iniciovať a vystupovať v rámci súdneho konania s predmetom, ktorým je uplatnenie nárokov spoločnosti voči konateľom titulom náhrady škody alebo iných nárokov. K tomuto záveru dospel analógiou legis priamo v kontexte obchodnoprávnej úpravy, vyjadrenej v nižšie citovanom ust. s ďalej uvedenou citáciou, kde je vyjadrená identická zákonná legitimácia pre osoby konajúce v mene spoločnosti pred jej vznikom. Z uvedené je zrejmé, že spoločnosť v tomto štádiu nedisponuje právnou subjektivitou, a teda nedisponuje ani spôsobilosťou vystupovať v konaní pred súdom a oprávnením realizovať svoje procesné práva a povinnosti, teda účastníkmi súdneho konania sú nevyhnutne fyzické alebo iné právnické osoby (okrem zakladateľov konajú aj osoby vykonávajúce pôsobnosť štatutárneho orgánu). Vychádzajúc z rovnakej právnej úpravy a rovnakej zákonnej konštrukcie je teda logické zotrvať na stanovisku, že účastníkmi tohto konania v procesnoprávnom postavení na strane žalobcu majú byť priamo spoločníci, nie spoločnosť zastúpená spoločníkmi, čo je navyše akcentované právom a povinnosťou priamo vo vzťahu k osobe spoločníka, nie spoločnosti, čo sa týka vzniknutých trov konania tak, ako je to upravené v ods. 4 skôr citovaného ust. . Z hmotnoprávneho hľadiska smerujúc k meritu žaloby, ktorým je požiadavka žalobcu na náhradu škody, žalovaný v predchádzajúcom vyjadrení konštatoval zákonné predpoklady a zákonnú konštrukciu, ktorá je nevyhnutným východiskom úspešného uplatnenia práva na náhradu škody, pričom nič z tam uvedeného, čo sa týka predmetného žalobného návrhu v spojení s následným vyjadrením žalobcu, nie je v tomto konaní prezentované. Žalovaný dáva opätovne do pozornosti súdu, že napriek značnému množstvu textu a vágnych informácií, je celá právna a skutková stránka veci zo strany žalobcu koncentrovaná v poradí v 5. ods. č. IV samotnej žaloby, nakoľko práve tam uvedeným konaním podľa tvrdenia žalobcu, mal žalovaný spôsobiť žalobcovi škodu. V tejto súvislosti žalovaná strana popiera tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal previesť finančnú hotovosť vo výške 47.841,07 eura ako vklad do svojej spoločnosti, pričom ako dôkaz k tomu jeho tvrdeniu v predchádzajúcom vyjadrení navrhli oboznámenie obsahu listiny - Dohody o prevode práv zo zmluvy, prevzatí záväzku a postúpení pohľadávky zo dňa 26.1.2011. Zároveň v tejto súvislosti dali do pozornosti konajúcemu súdu ich právny záver, že škoda v žalobcom prezentovanej skutkovej a právnej verzii tak, ako ju prezentuje v tomto konaní, žalobcovi nevznikla, a teda právne predpoklady vyjadrené v ust. v spojení s ust. § a nasl. , na danú vec nedopadajú.

6. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2016, okrem iného uviedol, že podanou žalobou spoločníci uplatňujú nároky patriace obchodnej spoločnosti, ktoré nemôže uplatňovať konateľ. Ide o nároky obchodnej spoločnosti a nie o nároky samotných spoločníkov. Je súčasne potrebné vychádzať z doslovného výkladu príslušného ustanovenia. Ustanovenie obsahuje konštrukciu „spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky“, rovnako aj ust. obsahuje konštrukciu „spoločník, ktorý uplatní v mene spoločnosti nároky“. Teda spoločník je aktívne vecne legitimovaný, ale toto svoje právo podať žalobu na náhradu škody môže uplatniť len v mene obchodnej spoločnosti, nakoľko nevznikla škoda spoločníkovi,

ale obchodnej spoločnosti. Odkaz žalovaného na analógiu legis v súvislosti s ust. považuje žalobca za irelevantnú.

7. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom podaní zo dňa 16.5.2017, okrem iného uviedol, že opätovne poukazuje na to, že žalovaný ako konateľ fakticky zlikvidoval spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. tým, že táto od roku 2011 vykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, zrušil internetovú stránku spoločnosti, zrušil bankový účet spoločnosti, zrušil daňové postavenie platcu DPH, nepredložil spoločníkom požadované dokumenty a pod. Poukazujúc na to, že zo strany žalovaného dochádza jeho konaním k porušovaniu zákazu zo zneužitia práv spoločníka ustanoveného v , vytvára sa tak domnienka, že celé toto konanie zo strany žalovaného smerovalo ku konečnému riešeniu, a to vytvoriť v spoločnosti situáciu, ktorá zabezpečí to, že spoločnosť bude bez štatutárneho orgánu, čo je v konečnom dôsledku podmienka pre podanie návrhu na likvidáciu a následne zrušenie spoločnosti. V dôsledku čoho by samozrejme stratila platnosť aj dohoda o tichom spoločenstve. Povinnosti, ktoré musia plniť konatelia pri výkone svojej pôsobnosti, sú upravené v príslušných ustanovenia . Všeobecná zásada povinnosti konateľa je upravená v veta prvá , ktorá ukladá konateľovi povinnosť prihliadať pri výkone svojej funkcie na záujmy spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a konať pritom s odbornou starostlivosťou. Každý konateľ má povinnosť postarať sa o to, aby spoločnosti nevznikli škody, prípadne iné nevýhody. Na zodpovednostný režim konateľ za spôsobenú škodu je daná objektívna zodpovednosť konateľa voči spoločnosti, ktorej sa môže zbaviť len za predpokladu a dôvodov, ktoré sú uvedené v . Vychádzajúc z rozhodnutí valného zhromaždenia spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. zo dňa 30.12.2008, z ktorých vyplynulo, že projekt výroby tenkostenných vibrolisovaných betónových tvárnic a výrobkov z betónu sa odkladá na dobu neurčitú a súčasné smerovanie spoločnosti na výstavbu nízkoenergetických až pasívnych domov a drobných stavieb. Vzorový autorský projekt rodinného domu si neoprávnene prisvojil žalovaný a ponúkal ho na svojej stránke spoločnosti TVAREKO s.r.o. a naďalej zavádzal na svojej webovej stránke informáciu o tom, že referenčné stavby z roku 2009 a 2011 sú realizované z tvárnic spoločnosti TVAREKO s.r.o. V tejto súvislosti bola uvedená výroba presunutá na spoločnosť TVAREKO s.r.o., ktorá sa následne stala aj vlastníkom celej technológie. Z tohto pohľadu nemalo pre spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. žiadny význam, aby kupovala halu pre svoj predmet činnosti a nemuselo dôjsť k podpisovaniu nejakých dodatkov, ktoré uvádzal žalovaný a o ktorých ani spoločníci nevedeli. Spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. mohla odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve a získať tak vrátenie zálohy poníženej o 3 %, ktorú bolo možné v ďalšom použiť na podnikateľskú činnosť. Oproti tomu však žalovaný ako konateľ spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. a súčasne ako konateľ svojej spoločnosti TVAREKO s.r.o. de facto sám so sebou uzatvoril zmluvu o tichom spoločenstve, na základe ktorej použil ako vklad tichého spoločníka finančné prostriedky vo výške uvedenej zálohy, ktoré následne boli použité ako časť kúpnej ceny za halu v prospech spoločnosti TVAREKO s.r.o. Žalovaný ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti TVAREKO s.r.o. musel vedieť o finančnej situácii a zadlženosti tejto spoločnosti v dôsledku čoho nebude možné v nasledujúcich 10 rokoch v zmluve o tichom spoločenstve deklarovaný podiel na zisku. Navyše ani platnosť zmluvy určená na 10 rokov nezaručuje v budúcnosti vyplatenie podielu na zisku počas uvedenej doby trvania, nakoľko podľa čl. IV bod 2 písm. c) účasť tichého spoločníka na podnikaní zaniká, ak dosiahne podiel tichého spoločníka na strate výšku jeho vkladu. Keďže výška vkladu tichého spoločníka bola za 3 roky platnosti zmluvy ku dňu 31.12.2013 už len vo výške 10.521,37 eura, natíska sa otázka, či je ešte vôbec zmluva o tichom spoločenstve v platnosti. Na základe uvedeného žalobca zastáva názor, že konanie žalovaného ako konateľa spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. nebolo profesionálnym konaním ani konaním v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, pretože ak by došlo k odstúpeniu od zmluvy od budúcej zmluvy, mohla mať spoločnosť k dispozícii finančné prostriedky na pokračovanie vo svojej podnikateľskej činnosti v podobe zálohy poníženej o 3 %, ale žalovaný uzatvorením zmluvy o tichom spoločenstve túto zálohu zneužil v prospech svojej spoločnosti a na svoj prospech. Konaním žalovaného vznikla škoda spoločnosti vo výške vkladu tichého spoločníka do spoločnosti TVAREKO s.r.o.

8. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom spoločníkov žalobcu C. výsluchom žalovaného B. ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne výpisu z obchodného registra ohľadne spoločnosti MAGLOVEC s.r.o., Dodatku č. 1 k Spoločenskej zmluve o založení spoločnosti s ručením obmedzeným MAGLOVEC s.r.o., výpisu z obchodného registra ohľadne spoločnosti TVAREKO s.r.o., Zmluvy o nájme nebytových priestorov, Zápisnice zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. zo dňa 30.12.2008, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 100201A, Pozvánky na mimoriadne valné zhromaždenie

spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. zo dňa 28.1.2011, e-mailovej správy, správy o predloženie písomností zo dňa 16.6.2014, e-mailovej komunikácie, Oznámenia žalovaného zo dňa 29.7.2014, Zápisnice z riadneho valného zhromaždenia spoločnosti MAGLOVEC s.r.o., konaného dňa 18.6.2014, návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra vo vzťahu k spoločnosti MAGLOVEC s.r.o., výzvy Ing. arch. Jozefa Bačinského a Jozefa Gerčáka zo dňa 30.9.2014, pozvánky na mimoriadne valné zhromaždenie zo dňa 30.10.2014, Pozvánky na riadne valné zhromaždenie zo dňa 12.5.2014, Výročnej správy konateľa spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. za rok 2013, žiadosti o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 14.8.2014, Pozvánky na mimoriadne valné zhromaždenie zo dňa 30.9.2014, rozhodnutia spoločníkov mimo valného zhromaždenia zo dňa 22.12.2014, návrhu uznesenia, Zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej podľa § 673 a násl. zo dňa 6.6.2011, Výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Vyšná Šebastová, zúčtovania Zmluvy o tichom spoločenstve medzi TVAREKO s.r.o. a MAGLOVEC s.r.o. zo 6.6.2011, účtovania Zmluvy o tichom spoločenstve medzi TVAREKO s.r.o. a MAGLOVEC s.r.o. zo dňa 6.6.2011, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 5.9.2016, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 12.10.2016, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 8.11.2016, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 28.11.2016, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 16.5.2017, uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 7.4.2016, výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Vyšná Šebastová, výpisu z Listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Vyšná Šebastová, výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Vyšná Šebastová, Zápisnice zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti MAGLOVEC s.r.o., konaného dňa 30.12.2008, Zmluvy o budúcej zmluve, Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, Dodatku č. 1 k Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 4.6.2008, Dodatku č. 2 k Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 4.6.2008, Zápisnice zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. zo dňa 30.12.2008, Dohody o prevode práv zmluvy, prevzatia záväzku a postúpenia pohľadávky, potvrdenia zo dňa 31.5.2011 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

9. Spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. má štyroch spoločníkov B. Prvými konateľmi spoločnosti boli Ing. Viktor Čop a Ing. Stanislav Hrabčák. Okrem Spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti, uzatvorili spoločníci dňa 19.6.2008 Dohodu spoločníkov MAGLOVEC s.r.o. o spolufinancovaní projektu: „Výroba tenkostenných vibrolisovaných betónových tvárnic“. Žalovaný je súčasne jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti TVAREKO s.r.o., IČO: 36 462 233. Prioritným predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. mala byť predovšetkým výroba tenkostenných vibrolisovaných betónových tvárnic. Za týmto účelom spoločníci vstúpili do pôvodnej spoločnosti spoločníka Ing. Hrabčáka a vytvorili menovanú spoločnosť. Pre realizáciu podnikateľského zámeru spoločnosť zabezpečila prostredníctvom Zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzatvorenou s družstvom AGROPLUS Prešov dňa 10.8.2009 priestory na umiestnenie technológie k výrobe tenkostenných vibrolisovaných betónových tvárnic. Konkrétne sa jednalo o prenájom budovy - Senník súpisné číslo 327 v k. ú. Vyšná Šebastová na pozemku parc. č. 689/3 a stavby - Silážny žľab na pozemku parc. č. 682, zapísaných na liste vlastníctva č. 802. Spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. uzatvorila s družstvom AGROPLUS Prešov aj Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli na budúcom uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorej predmetom by bol odplatný prevod vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam na spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. za kúpnu cenu 5.700.000 Sk a súčasne na základe tejto zmluvy zaplatila spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. sumu 50.000 eur z vkladov spoločníkov ako splátku na kúpnu cenu. Dňa 29. 9.2008 žalovaný za žalobcu uzatvoril Dodatok č. 1 k tejto zmluve, v ktorom sa zmluvne strany dohodli o posunutí termínu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy z - do 31.8.2008 na - do 31.12.2009 a dňa 10.8.2009 uzatvoril Dodatok č. 2 k tejto zmluve, v ktorom sa zmluvne strany dohodli o posunutí termínu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy z - do 31.12.2008 na - do 31.12.2010 a do 31.12.2011. Spoločník Ing. arch. Bačinský vypracoval projektovú dokumentáciu pre ohlásenie stavebných úprav, stavebné povolenie, vrátane základných vyjadrení a podrobný projekt pre realizáciu stavby na stavebnú úpravu uvedených nehnuteľností pre potreby zamýšľanej výroby, ktorá bola následne spoločníkmi aj fyzicky realizovaná a čiastočne financovaná aj z vkladov spoločníkov. Okrem toho vytvoril systém nových originálnych tvárnic, vrátane výrobnej dokumentácie pre výrobu foriem. Ďalej spoločník Gerčák vypracoval projektovú dokumentáciu technologickej časti výroby a osobne bez nároku na odmenu sa podieľal na demontáži jej jednotlivých funkčných celkov a komponentov u vybraných dodávateľov ako aj na následnej inštalácii, ale aj na stavebných úpravách. Vzhľadom na to, že sa nepodarilo získať finančné prostriedky v súlade s Dohodou spoločníkov MAGLOVEC s.r.o. o spolufinancovaní projektu, a sám žalovaný ako iniciátor tejto Dohody ďalšími finančnými prostriedkami v súlade s ňou neprispel, boli na valnom zhromaždení konanom dňa 30.12.2008 prijaté uznesenia, na

základe ktorých projekt výroby tenkostenných vibrolisovaných tvárnic a výrobkov z betónu bol odložený a boli pozastavené všetky aktivity smerujúce k nadobudnutiu technologických komponentov výrobnej linky a súčasne bolo rozhodnuté o ďalšom fungovaní spoločnosti vo výstavbe nízkoenergetických až pasívnych rodinných a bytových domov a drobných stavieb. Mimo valného zhromaždenia sa spoločníci dohodli, že p. Čop zabezpečí finančné prostriedky na kúpnu technológie, ktorá bude umiestnená v nehnuteľnosti, ktorú mala v prenájme spoločnosť MAGLOVEC s.r.o., ale bude v majetku spoločnosti p. Čopa, teda v spoločnosti TVAREKO s.r.o. Avšak vzhľadom na to, že bez účasti spoločnosti MAGLOVEC s.r.o., ktorá bola v postavení ručiteľa a ostatných spoločníkov ako p. Gerčáka, ktorý poskytol vlastný byt ako záloh na prevzatý úver, nemohol bez tejto pomoci p. Čop potrebné finančné prostriedky získať, a taktiež k tomu, že celý podnikateľský zámer vznikol z iniciatívy p. Hrabčáka, bolo súčasne dohodnuté a od žalovaného spoločníkmi niekoľkokrát požadované, že sa následne písomne upravia právne vzťahy medzi oboma spoločnosťami. Po inštalácii technológie však k žiadnej úprave vzťahov, a to ani po predložení návrhov zo strany spoločníkov nedošlo a žalovaný napriek zákazu konkurencie ustanoveného v začal vyrábať betónové tvárnice a obchodovať s nimi prostredníctvom svojej spoločnosti TVAREKO s.r.o. Žalovaný nebol prístupný žiadnej dohode a žiadnu inú úpravu vzťahov medzi spoločnosťami nenavrhol a naďalej zotrvávajúc vo funkcii konateľa porušoval zákaz konkurencie. Podľa čl. 5 Spoločenskej zmluvy, každý zo spoločníkov má tieto práva: b) byť informovaný o činnosti spoločnosti, o účtovnej uzávierke, zúčastňovať sa na valnom zhromaždení, c) žiadať potrebné vysvetlia od konateľov spoločnosti, nahliadať do účtovných dokladov spoločnosti. Podľa čl. 11 druhá veta Spoločenskej zmluvy, v prípade potreby je oprávnený zvolať valné zhromaždenie aj ktorýkoľvek zo spoločníkov, pokiaľ ho na jeho písomnú žiadosť nezvolá do 30 dní konateľ, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, aj bez predchádzajúcej výzvy konateľa. Podľa čl. 11 tretia veta Spoločenskej zmluvy, všetci spoločníci musia byť pozvaní na valné zhromaždenie písomne tak, aby pozvánku obdŕžali najneskôr 10 dní pred dňom konania valného zhromaždenia. Pozvánka musí obsahovať návrh programu konania valného zhromaždenia spoločníkov, miesto a dobu konania valného zhromaždenia. Pri schvaľovaní účtovnej uzávierky a výročnej správy musí byť ich návrh priložený k pozvánke. Podľa čl. 13 prvá veta Spoločenskej zmluvy, valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú prítomní - či už osobne alebo prostredníctvom svojho zástupcu - spoločníci, ktorí disponujú minimálne 2/3 všetkých hlasov, pokiaľ bolo preukázané, že všetci spoločníci boli riadne pozvaní. Podľa čl. 13 ods. 1 Spoločenskej zmluvy, jednotliví spoločníci majú pri hlasovaní nasledujúci počet hlasov: Ing. Viktor Čop 34 %, Ing. Stanislav Hrabčák 22 %, Ing. arch. Jozef Bačinský 22 % a Jozef Gerčák 22 %. Podľa čl. 16 ods. 1 Spoločenskej zmluvy, konateľovi prislúcha najmä: k) informovať spoločníkov na ich žiadosť o záležitostiach spoločnosti a umožniť im nahliadať do dokladov spoločnosti. Podľa čl. 16 ods. 6 Spoločenskej zmluvy, konateľ je povinný konať vo všetkých záležitostiach so starostlivosťou riadneho obchodníka. Je povinný postupovať v súlade so spoločenskej zmluvou a rozhodnutiami valného zhromaždenia. Ak má byť určitá majetková dispozícia vopred alebo dodatočne schválená valným zhromaždením, je konateľ povinný vyžiadať si takéto schválenie. V druhej polovici roku 2010 po smrti spoločníka a konateľa Ing. Hrabčáka sa rozpory v názoroch na fungovanie spoločnosti a na vzájomné vzťahy medzi spoločnosťou MAGLOVEC s.r.o. a spoločnosťou žalovaného TVAREKO s.r.o. medzi spoločníkmi a žalovaným ako konateľom začali prehlbovať. V tomto období začal robiť žalovaný ako konateľ spoločnosti prakticky čo uznal za vhodné bez akejkoľvek účasti spoločníkov alebo ich rozhodnutia. Žalovaný odmietal a odmieta predložiť dokumenty týkajúce sa činnosti spoločnosti, jej účtovníctvo a z tohto dôvodu nemajú spoločníci absolútne žiadne informácie. Žalovaný bez akéhokoľvek súhlasu spoločníkov alebo bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia uzatvoril ako konateľ oboch spoločností MAGLOVEC s.r.o. a TVAREKO s.r.o. dňa 6.6.2011 Zmluvu o tichom spoločenstve medzi spoločnosťou TVAREKO s.r.o. ako podnikateľom a spoločnosťou MAGLOVEC s.r.o. ako tichým spoločníkom. V tejto zmluve sa zmluvné strany dohodli, že predmetom vkladu tichého spoločníka do podnikania je peňažná hotovosť vo výške 39.939,97 eura. Tichý spoločník sa zaviazal splatiť vklad do podnikania podnikateľa prevodom práv zo Zmluvy o budúcej zmluve medzi MAGLOVEC s.r.o. a Družstvo AGROPLUS Prešov vo výške poskytnutej zálohy 47.841,07 eura po odpočítaní záväzkov voči podnikateľovi vo výške 7.901,10 eura. Z vyššie uvedeného vyplýva, že bola predtým uzatvorená Dohoda o prevode práv zo zmluvy, prevzatí záväzku a postúpení pohľadávky. Táto zmluva bola uzatvorená dňa 26.1.2011 medzi spoločnosťou MAGLOVEC s.r.o. ako odovzdávajúcim a spoločnosťou TVAREKO s.r.o. ako preberajúcim a jej predmetom bol prevod práv, záväzkov a pohľadávok z uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve medzi MAGLOVEC s.r.o. a TVAREKO s.r.o. Preberajúci sa zaviazal touto dohodou vrátiť zaplatenú zálohu odovzdávajúcemu, a to najneskôr do 90 dní od uzavretia Kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam, a to medzi novým budúcim kupujúcim TVAREKO s.r.o. a budúcim predávajúcim - Družstvo AGROPLUS Prešov. K vráteniu predmetnej zálohy došlo

vlastne tak, že spoločnosť TVAREKO s.r.o. zastúpená žalovaným ju započítala na vklad žalobcu ako tichého spoločníka do spoločnosti TVAREKO s.r.o. vo výške 39.939,97 eura a vo výške 7.901,10 eura ako údajný záväzok žalobcu voči spoločnosti TVAREKO s.r.o. Ani DRUŽSTVO AGROPLUS Prešov poskytnutú zálohu zo strany žalobcu žalovanému nevrátila ale ako to vyplýva z Potvrdenia zo dňa 31.5.2011 preúčtovala ju ako zálohu budúcej kúpnej ceny v prospech budúceho kupujúceho

- TVAREKO s.r.o. Žalovaný napriek tomu, že vedel o zmluvných vzťahoch s družstvom AGROPLUS Prešov a o úmysle spoločnosti MAGLOVEC odkúpiť nehnuteľnosti, uzatvorením Zmluvy o tichom spoločenstve dňa 6.6.2011, prevedením finančnej hotovosti v sume 47.841,07 eura ako vkladu do svojej spoločnosti a následným odkúpením nehnuteľností v roku 2015 do vlastníctva svojej spoločnosti TVAREKO s.r.o. konal v rozpore so záujmami spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. vo vlastných prospech. Týmto konaním spôsobil spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. škodu vo výške 47.841,07 eura. Žalovaný ako konateľ spoločnosti zodpovedný za obchodné vedenie spoločnosti nekonal čestne a konal v rozpore so záujmami spoločnosti, zneužil informácie a obchodný majetok spoločnosti v prospech svojej spoločnosti. V konečnom dôsledku od roku 2012 ako konateľ úplne zastavil obchodnú činnosť spoločnosti.

10. Podľa , spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.

11. Podľa , spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

12. Podľa , každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.

13. Podľa , spoločník, ktorý uplatní v mene spoločnosti nároky podľa odseku 3, je povinný znášať trovy súdneho konania. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania, ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju spoločníkovi, ktorý uplatňoval nároky za spoločnosť.

14. Podľa , konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

15. Podľa , konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s .

16. Podľa , konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

17. Podľa , dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% výšky základného imania.

18. Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

19. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

20. Podľa , škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

21. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

22. Podľa , za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

23. Podľa , namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

24. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

25. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

26. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (účinného do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa , práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

29. Podľa , ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt

verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

30. Podľa , pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia a nasl.

31. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. má štyroch spoločníkov B.rvými konateľmi spoločnosti boli Ing. Viktor Čop a Ing. Stanislav Hrabčák. Okrem Spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti, uzatvorili spoločníci dňa 19.6.2008 Dohodu spoločníkov MAGLOVEC s.r.o. o spolufinancovaní projektu: „Výroba tenkostenných vibrolisovaných betónových tvárnic“. Žalovaný je súčasne jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti TVAREKO s.r.o., IČO: 36 462 233. Prioritným predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. mala byť predovšetkým výroba tenkostenných vibrolisovaných betónových tvárnic. Za týmto účelom spoločníci vstúpili do pôvodnej spoločnosti spoločníka Ing. Hrabčáka a vytvorili menovanú spoločnosť. Pre realizáciu podnikateľského zámeru spoločnosť zabezpečila prostredníctvom Zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzatvorenou s družstvom AGROPLUS Prešov dňa 10.8.2009 priestory na umiestnenie technológie k výrobe tenkostenných vibrolisovaných betónových tvárnic. Konkrétne sa jednalo o prenájom budovy - Senník súpisné číslo 327 v k. ú. Vyšná Šebastová na pozemku parc. č. 689/3 a stavby - Silážny žľab na pozemku parc. č. 682, zapísaných na liste vlastníctva č. 802. Spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. uzatvorila s družstvom AGROPLUS Prešov aj Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli na budúcom uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorej predmetom by bol odplatný prevod vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam na spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. za kúpnu cenu 5.700.000 Sk a súčasne na základe tejto zmluvy zaplatila spoločnosť MAGLOVEC s.r.o. sumu 50.000 eur z vkladov spoločníkov ako splátku na kúpnu cenu. Dňa 29. 9.2008 žalovaný za žalobcu uzatvoril Dodatok č. 1 k tejto zmluve, v ktorom sa zmluvne strany dohodli o posunutí termínu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy z - do 31.8.2008 na - do 31.12.2009 a dňa 10.8.2009 uzatvoril Dodatok č. 2 k tejto zmluve, v ktorom sa zmluvne strany dohodli o posunutí termínu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy z - do 31.12.2008 na - do 31.12.2010 a do 31.12.2011. Spoločník Ing. arch. Bačinský vypracoval projektovú dokumentáciu pre ohlásenie stavebných úprav, stavebné povolenie, vrátane základných vyjadrení a podrobný projekt pre realizáciu stavby na stavebnú úpravu uvedených nehnuteľností pre potreby zamýšľanej výroby, ktorá bola následne spoločníkmi aj fyzicky realizovaná a čiastočne financovaná aj z vkladov spoločníkov. Okrem toho vytvoril systém nových originálnych tvárnic, vrátane výrobnej dokumentácie pre výrobu foriem. Ďalej spoločník Gerčák vypracoval projektovú dokumentáciu technologickej časti výroby a osobne bez nároku na odmenu sa podieľal na demontáži jej jednotlivých funkčných celkov a komponentov u vybraných dodávateľov ako aj na následnej inštalácii, ale aj na stavebných úpravách. Vzhľadom na to, že sa nepodarilo získať finančné prostriedky v súlade s Dohodou spoločníkov MAGLOVEC s.r.o. o spolufinancovaní projektu, a sám žalovaný ako iniciátor tejto Dohody ďalšími finančnými prostriedkami v súlade s ňou neprispel, boli na valnom zhromaždení konanom dňa 30.12.2008 prijaté uznesenia, na základe ktorých projekt výroby tenkostenných vibrolisovaných tvárnic a výrobkov z betónu bol odložený a boli pozastavené všetky aktivity smerujúce k nadobudnutiu technologických komponentov výrobnej linky a súčasne bolo rozhodnuté o ďalšom fungovaní spoločnosti vo výstavbe nízkoenergetických až pasívnych rodinných a bytových domov a drobných stavieb. Mimo valného zhromaždenia sa spoločníci dohodli, že p. Čop zabezpečí finančné prostriedky na kúpnu technológie, ktorá bude umiestnená v nehnuteľnosti, ktorú mala v prenájme spoločnosť MAGLOVEC s.r.o., ale bude v majetku spoločnosti p. Čopa, teda v spoločnosti TVAREKO s.r.o. Avšak vzhľadom na to, že bez účasti spoločnosti MAGLOVEC s.r.o., ktorá bola v postavení ručiteľa a ostatných spoločníkov ako p. Gerčáka, ktorý poskytol vlastný byt ako záloh na prevzatý úver, nemohol bez tejto pomoci p. Čop potrebné finančné prostriedky získať, a taktiež k tomu, že celý podnikateľský zámer vznikol z iniciatívy p. Hrabčáka, bolo súčasne dohodnuté a od žalovaného spoločníkmi niekoľkokrát požadované, že sa následne písomne upravia právne vzťahy medzi oboma spoločnosťami. Po inštalácii technológie však k žiadnej úprave vzťahov, a to ani po predložení návrhov zo strany spoločníkov nedošlo a žalovaný napriek zákazu konkurencie ustanoveného v začal vyrábať betónové tvárnice a obchodovať s nimi, prostredníctvom svojej spoločnosti TVAREKO s.r.o. Žalovaný nebol prístupný žiadnej dohode a žiadnu inú úpravu vzťahov medzi spoločnosťami nenavrhol a naďalej zotrvávajúc vo funkcii konateľa porušoval zákaz konkurencie. Podľa čl. 5 Spoločenskej zmluvy, každý zo spoločníkov má tieto práva: b) byť informovaný o činnosti spoločnosti, o účtovnej uzávierke, zúčastňovať sa na valnom zhromaždení, c) žiadať potrebné vysvetlia od konateľov spoločnosti, nahliadať do účtovných

dokladov spoločnosti. Podľa čl. 11 druhá veta Spoločenskej zmluvy, v prípade potreby je oprávnený zvolať valné zhromaždenie aj ktorýkoľvek zo spoločníkov, pokiaľ ho na jeho písomnú žiadosť nezvolá do 30 dní konateľ, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, aj bez predchádzajúcej výzvy konateľa. Podľa čl. 11 tretia veta Spoločenskej zmluvy, všetci spoločníci musia byť pozvaní na valné zhromaždenie písomne tak, aby pozvánku obdŕžali najneskôr 10 dní pred dňom konania valného zhromaždenia. Pozvánka musí obsahovať návrh programu konania valného zhromaždenia spoločníkov, miesto a dobu konania valného zhromaždenia. Pri schvaľovaní účtovnej uzávierky a výročnej správy musí byť ich návrh priložený k pozvánke. Podľa čl. 13 prvá veta Spoločenskej zmluvy, valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú prítomní - či už osobne alebo prostredníctvom svojho zástupcu - spoločníci, ktorí disponujú minimálne 2/3 všetkých hlasov, pokiaľ bolo preukázané, že všetci spoločníci boli riadne pozvaní. Podľa čl. 13 ods. 1 Spoločenskej zmluvy, jednotliví spoločníci majú pri hlasovaní nasledujúci počet hlasov: B. 34 %, B. 22 %, B. 22 % a C. 22 %. Podľa čl. 16 ods. 1 Spoločenskej zmluvy, konateľovi prislúcha najmä: k) informovať spoločníkov na ich žiadosť o záležitostiach spoločnosti a umožniť im nahliadať do dokladov spoločnosti. Podľa čl. 16 ods. 6 Spoločenskej zmluvy, konateľ je povinný konať vo všetkých záležitostiach so starostlivosťou riadneho obchodníka. Je povinný postupovať v súlade so Spoločenskou zmluvou a rozhodnutiami valného zhromaždenia. Ak má byť určitá majetková dispozícia vopred alebo dodatočne schválená valným zhromaždením, je konateľ povinný vyžiadať si takéto schválenie. V druhej polovici roku 2010 po smrti spoločníka a konateľa Ing. Hrabčáka sa rozpory v názoroch na fungovanie spoločnosti a na vzájomné vzťahy medzi spoločnosťou MAGLOVEC s.r.o. a spoločnosťou žalovaného TVAREKO s.r.o., medzi spoločníkmi a žalovaným ako konateľom začali prehlbovať. V tomto období začal robiť žalovaný ako konateľ spoločnosti prakticky čo uznal za vhodné bez akejkoľvek účasti spoločníkov alebo ich rozhodnutia. Žalovaný odmietal a odmieta predložiť dokumenty týkajúce sa činnosti spoločnosti, jej účtovníctvo a z tohto dôvodu nemajú spoločníci absolútne žiadne informácie. Žalovaný bez akéhokoľvek súhlasu spoločníkov alebo bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia uzatvoril ako konateľ oboch spoločností MAGLOVEC s.r.o. a TVAREKO s.r.o. dňa 6.6.2011 Zmluvu o tichom spoločenstve medzi spoločnosťou TVAREKO s.r.o. ako podnikateľom a spoločnosťou MAGLOVEC s.r.o. ako tichým spoločníkom. V tejto zmluve sa zmluvné strany dohodli, že predmetom vkladu tichého spoločníka do podnikania je peňažná hotovosť vo výške 39.939,97 eura. Tichý spoločník sa zaviazal splatiť vklad do podnikania podnikateľa prevodom práv zo Zmluvy o budúcej zmluve medzi MAGLOVEC s.r.o. a Družstvo AGROPLUS Prešov vo výške poskytnutej zálohy 47.841,07 eura po odpočítaní záväzkov voči podnikateľovi vo výške 7.901,10 eura. Z vyššie uvedeného vyplýva, že bola predtým uzatvorená Dohoda o prevode práv zo zmluvy, prevzatí záväzku a postúpení pohľadávky. Táto zmluva bola uzatvorená dňa 26.1.2011 medzi spoločnosťou MAGLOVEC s.r.o. ako odovzdávajúcim a spoločnosťou TVAREKO s.r.o. ako preberajúcim a jej predmetom bol prevod práv, záväzkov a pohľadávok z uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve medzi MAGLOVEC s.r.o. a TVAREKO s.r.o. Preberajúci sa zaviazal touto dohodou vrátiť zaplatenú zálohu odovzdávajúcemu, a to najneskôr do 90 dní od uzavretia Kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam, a to medzi novým budúcim kupujúcim TVAREKO s.r.o. a budúcim predávajúcim - Družstvo AGROPLUS Prešov. K vráteniu predmetnej zálohy došlo vlastne tak, že spoločnosť TVAREKO s.r.o. zastúpená žalovaným ju započítala na vklad žalobcu ako tichého spoločníka do spoločnosti TVAREKO s.r.o. vo výške 39.939,97 eura a vo výške 7.901,10 eura ako údajný záväzok žalobcu voči spoločnosti TVAREKO s.r.o. Ani DRUŽSTVO AGROPLUS Prešov poskytnutú zálohu zo strany žalobcu žalovanému nevrátila ale ako to vyplýva z Potvrdenia zo dňa 31.5.2011 preúčtovala ju ako zálohu budúcej kúpnej ceny v prospech budúceho kupujúceho - TVAREKO s.r.o. Žalovaný napriek tomu, že vedel o zmluvných vzťahoch s družstvom AGROPLUS Prešov a o úmysle spoločnosti MAGLOVEC odkúpiť nehnuteľnosti, uzatvorením Zmluvy o tichom spoločenstve dňa 6.6.2011, prevedením finančnej hotovosti v sume 47.841,07 eura ako vkladu do svojej spoločnosti a následným odkúpením nehnuteľností v roku 2015 do vlastníctva svojej spoločnosti TVAREKO s.r.o. konal v rozpore so záujmami spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. vo vlastných prospech. Týmto konaním spôsobil spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. škodu vo výške 47.841,07 eura. Žalovaný ako konateľ spoločnosti zodpovedný za obchodné vedenie spoločnosti nekonal čestne a konal v rozpore so záujmami spoločnosti, zneužil informácie a obchodný majetok spoločnosti v prospech svojej spoločnosti.

32. V obchodnoprávnych vzťahoch je náhrada škody viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, t.j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak ich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu. ustanovuje pre jednotlivé zmluvné typy aj iné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Preto uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti majú všeobecný charakter a uplatnia sa len za predpokladu, že pri jednotlivých zmluvných typoch nie sú ustanovené iné predpoklady. Ide tu o vzťah všeobecnej a osobitnej právnej úpravy.

a) Protiprávny úkon. Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne správanie je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak zavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie (nezavinený protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo inak by bolo právne irelevantné. Správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu. V prípade, keď právo vo výnimočných prípadoch zodpovednostné dôsledky napraviť ujmu viaže aj na pôsobenie udalosti, ktoré nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale z iných dôvodov; v tých prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako prejav vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie (správanie aktívneho charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru - omisívne). Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej v to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ( ), ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v ().

33. b) Vznik škody. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ušlý zisk je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré, nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetku škodu.

34. c) Príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je kategória prírodná a spoločenská. Má objektívnu povahu. Jej aplikácia v oblasti práva spočíva v skutkovom zistení.

35. Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie danej povinnosti, resp. osoba, voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej povinnosti. Rozsah protiprávnosti ako základný predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten, kto podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten, kto porušil záväzok. Môže ňou byť dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ), ktorá sama neporušila záväzok, a to vtedy, keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady zodpovednosti za osobu použitú na splnenie ( ). Môže ňou byť aj osoba, ktorá neporušila obchodnoprávny záväzok, ale porušila povinnosť ustanovenú . Ako už bolo vyššie uvedené, úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej v to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ( ), ale aj o porušenie povinnosti ustanovenej v ().

36. V danom konkrétnom prípade je posudzovaný žalovaný ako konateľ spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. Ako konateľ tejto spoločnosti mal v zmysle ust 135a vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

Pojem „odborná starostlivosť“ zákon nedefinuje. V súvislosti s týmto pojmom iba ustanovenie § 135a druhá veta ako príklad uvádza zoznam konaní, ktorých výkon možno bez zohľadnenia ostatných okolností považovať za súladné s odbornou starostlivosťou, a to, že konatelia sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní brať do úvahy všetky dostupné informácie týkajúce sa záležitostí, o ktorých rozhodujú, a zachovávať zákonom požadovanú mlčanlivosť. Odbornú starostlivosť možno v zmysle právnej vedy a judikatúry široko definovať ako spôsob výkonu funkcie konateľa na informovanom základe, po dôkladnom zvážení predpokladateľných eventualít postupu a následkov zvoleného postupu a v súlade s vlastnými všeobecnými znalosťami a skúsenosťami (zásada profesionality), pri ktorom konateľ prihliada pri výkone svojej funkcie a zabezpečovaní činnosti na záujmy spoločnosti a jej spoločníkov a nepresadzuje svoje záujmy na úkor záujmov spoločnosti (zásada lojality) Povinnosť utajovať dôverné informácie a zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, prezradenie ktorých by spoločnosti mohlo spôsobiť škodu, prirodzenou súčasťou odbornej starostlivosti a lojality a zákon ju explicitne ukladá aj členom predstavenstva akciovej spoločnosti a členom predstavenstva družstva (§ 243a ods. 1). Dôverné informácie o skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu je výrazne širší pojem ako obchodné tajomstvo, ktorého ochrana vyplýva priamo zo zákona bez ohľadu na povinnosti konateľa. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa riadi podľa ; je to teda absolútny obchodnoprávny vzťah, ktorý sa v plnom rozsahu riadi ustanoveniami . Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú pri výkone funkcie konateľa sa teda v rozsahu dopĺňajúcom ustanovenia odsekov 2 až 5 spravuje aj režimom podľa a nasl. (objektívna zodpovednosť). Zodpovednosť konateľov je síce objektívna (nevyžaduje sa zavinenie), ale je možné uplatniť liberačné dôvody podľa odseku 3.

37. Povinnosť výkonu pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov treba v súvislosti so zodpovednosťou konateľov za škodu chápať ako kumulatívne vymedzenú povinnosť. Aby konateľ mohol byť v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, musí totiž najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal a vychádzajúc z tohto poznania potom s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať. Z uvedeného vyplýva, že konateľ nebude zodpovedať za škodu iba za predpokladu, že konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe podmienky (konanie s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere) splnené súčasne (dôkazné bremeno spočíva na konateľovi), zodpovednosť konateľa za škodu nevznikne. Práve tento liberačný dôvod umožňuje aj v podmienkach slovenského korporátneho práva uplatnenie doktríny „riadneho obchodného úsudku“ (business judgement rule), t. j. vylúčenie zodpovednosti za škodu, ak štatutárny orgán pri podnikateľskom rozhodovaní mohol mať rozumne za to, že na základe náležitých informácií koná v prospech spoločnosti. Pri konaní v mene spoločnosti a pri obchodnom vedení konateľa bude preskúmané, či boli realizované na informovanom základe, v dobrej viere a v záujme spoločnosti - ak to tak bolo, je možné prezumovať vylúčenie zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla spoločnosti.

38. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 47.841,07 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody je v celom rozsahu dôvodná, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 47.841,07 eura v prospech žalobcu.

39. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ust. v spojení s a Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (účinného do 31.1.2013) aj na zaplatenie zákonného 9,25 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 47.841,07 eura od 7.6.2011, a to až do poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

40. Vykonaným dokazovaním bolo totiž preukázané, že žalovaný je tým subjektom, od ktorého môže žalobca náhradu škody, špecifikovanej v žalobnom návrhu, požadovať, keďže bolo preukázané, že žalovaný je tým subjektom, ktorý podľa zákona za škodu, uplatnenú žalobou žalobcu, zodpovedá, vzhľadom na to, že bolo preukázané, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovení , a to konkrétne z ustanovenia . Bolo nepochybne preukázané, že žalovaný ako konateľ spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. mal povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti

a všetkých jej spoločníkov, avšak nekonal tak a porušil túto svoju povinnosť, pričom porušením tejto povinnosti žalobcovi v priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti spôsobil škodu, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému žalobou a ktorá je predmetom tohto konania.

41. Žalovaný bez akéhokoľvek súhlasu spoločníkov alebo bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia uzatvoril ako konateľ oboch spoločností MAGLOVEC s.r.o. a TVAREKO s.r.o. dňa 6.6.2011 Zmluvu o tichom spoločenstve medzi spoločnosťou TVAREKO s.r.o. ako podnikateľom a spoločnosťou MAGLOVEC s.r.o. ako tichým spoločníkom. V tejto zmluve sa zmluvné strany dohodli, že predmetom vkladu tichého spoločníka do podnikania je peňažná hotovosť vo výške 39.939,97 eura. Tichý spoločník sa zaviazal splatiť vklad do podnikania podnikateľa prevodom práv zo Zmluvy o budúcej zmluve medzi MAGLOVEC s.r.o. a Družstvo AGROPLUS Prešov vo výške poskytnutej zálohy 47.841,07 eura po odpočítaní záväzkov voči podnikateľovi vo výške 7.901,10 eura. Z vyššie uvedeného vyplýva, že bola predtým uzatvorená Dohoda o prevode práv zo zmluvy, prevzatí záväzku a postúpení pohľadávky. Táto zmluva bola uzatvorená dňa 26.1.2011 medzi spoločnosťou MAGLOVEC s.r.o. ako odovzdávajúcim a spoločnosťou TVAREKO s.r.o. ako preberajúcim a jej predmetom bol prevod práv, záväzkov a pohľadávok z uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve medzi MAGLOVEC s.r.o. a TVAREKO s.r.o. Preberajúci sa zaviazal touto dohodou vrátiť zaplatenú zálohu odovzdávajúcemu, a to najneskôr do 90 dní od uzavretia Kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam, a to medzi novým budúcim kupujúcim TVAREKO s.r.o. a budúcim predávajúcim - Družstvo AGROPLUS Prešov. K vráteniu predmetnej zálohy došlo vlastne tak, že spoločnosť TVAREKO s.r.o. zastúpená žalovaným ju započítala na vklad žalobcu ako tichého spoločníka do spoločnosti TVAREKO s.r.o. vo výške 39.939,97 eura a vo výške 7.901,10 eura ako údajný záväzok žalobcu voči spoločnosti TVAREKO s.r.o. Ani DRUŽSTVO AGROPLUS Prešov poskytnutú zálohu zo strany žalobcu žalovanému nevrátilo, ale ako to vyplýva z Potvrdenia zo dňa 31.5.2011, preúčtovalo ju ako zálohu budúcej kúpnej ceny v prospech budúceho kupujúceho - TVAREKO s.r.o. Žalovaný ako konateľ spoločnosti MAGLOVEC s.r.o., uzatvorením vyššie uvedených právnych úkonov, ktoré navonok majú znaky platných prejavov vôle, porušil svoju povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. a všetkých jej spoločníkov a porušením tejto svojej povinnosti spôsobil spoločnosti MAGLOVEC, s.r.o. škodu vo výške 47.841,07 eura, keďže uzatvorenie vyššie špecifikovaných právnych úkonov malo za následok, že suma 47.841,07 eura bola použitá čiastočne ako vklad spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. ako tichého spoločníka do spoločnosti TVAREKO s.r.o. a čiastočne údajne na započítanie oproti pohľadávke spoločnosti TVAREKO s.r.o. voči spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. , bez toho, aby žalovaný v priebehu dokazovania preukázal, že vyššie uvedené právne úkony uzavrel s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. a všetkých jej spoločníkov. Žalovaný na preukázanie týchto skutočnosti v priebehu dokazovania nepredložil žiadne dôkazy. Bez nich musel súd dospieť len k záveru, že boli naplnené všetky zákonne predpoklady preto, aby bol žalovaný uznaný za zodpovedného za škodu, ktorej náhradu si žalobca voči nemu v tomto konaní uplatnil. Žalovaný nepredložil žiadny podnikateľský plán, zámer, alebo iné dôkazy, z ktorých by sa dalo usúdiť, že vloženie finančných prostriedkov ako vklad tichého spoločníka do podnikania spoločnosti TVAREKO s.r.o. bolo v záujme spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. a jej spoločníkov. Bez preukázanie toho, že bol tu taký „biznis plán“, z ktorého sa dalo usúdiť, že spoločnosť TVAREKO s.r.o. pri výrobe tvárnic bude dosahovať zisk, je nutné konštatovať, že postup žalovaného ako konateľa spoločnosti bol v rozpore so záujmami spoločnosti MAGLOVEC s.r.o. a jej spoločníkov. Jednoznačne to potvrdzujú aj následne jednotlivé odúčtovania vkladu tichého spoločníka, z ktorých vyplýva, že sa vklad tichého spoločníka v danom konkrétnom prípade postupne znižoval o podiel na strate podnikateľa a je dôvodné predpokladať, že už aj v dôsledku zníženia o stratu v ďalších účtovných obdobiach zanikol v celom rozsahu. Pokiaľ ide o započítanie časti nároku žalobcu voči spoločnosti TVAREKO s.r.o. oproti nejakému nároku tejto spoločnosti voči žalobcovi, tak tu je potrebné uviesť, že žalovaný žiadnym spôsobom nezdokladoval svoje konanie pri údajnom započítaní vzájomných pohľadávok (nepredložil žiadny započítací prejav vôle spoločnosti TVAREKO s.r.o., ktorý by bol aj doručený spoločnosti MAGLOVEC s.r.o.), navyše ani žiadnym spôsobom nešpecifikoval a ani nepreukázal existenciu údajnej pohľadávky spoločnosti TVAREKO s.r.o., ktorá mala byť použitá na započítanie a teda ani možnosť platne takúto pohľadávku započítať.

42. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

43. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, tak tu považoval súd za nedôvodnú. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, vo všeobecnosti v obchodnom súdnom konaní treba rozumieť oprávnenia alebo povinnosti účastníkov konania,

vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna). Zákonná úprava priznáva spoločníkom spoločnosti množstvo nemajetkových práv, medzi ktoré, okrem iného patrí aj právo spoločníka uplatňovať nároky v mene spoločnosti voči konateľom a voči spoločníkom (za predpokladu, že tieto nároky už nie sú uplatnené samotnou spoločnosťou). Toto právo je obsiahnuté v ust. a bolo zavedené od 1.1.2002 ako inštitút, ktorý má napomôcť spoločníkovi realizáciu nárokov, ktoré v rámci spoločnosti existujú a nevykonávajú sa štandardnými prostriedkami. Je nepochybné, že nositeľom subjektívneho práva uplatniť v mene spoločnosti nároky na náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči konateľovi je spoločník, uvedené oprávnenie neprináleží štatutárnemu orgánu spoločnosti. Z poslednej vety ust. vyplývajú dve skutočnosti. Tým, že spoločník uplatnil v mene spoločnosti jej nároky žalobou na súde, zaniká iným osobám, najmä konateľovi spoločnosti alebo inému štatutárnemu orgánu, právo robiť úkony v mene spoločnosti. Súčasne z predmetného ustanovenia vyplýva pre spoločníka možnosť udeliť na konanie plnomocenstvo. V danom sporovom konaní je splnená aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu, vrátane zastúpenia žalobcu, na základe plnej moci udelenej advokátovi.

44. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa v spojení s . Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.