Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cb-36-2018.pdf
PDF · 115.8 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Roman Tomajko - Toptel, IČO: 43 958 621, Priečna 265/29, 059 14 Spišský Štiavnik, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, v konaní o zaplatenie 687,32 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 687,32 eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,9 % účelne vynaložených trov, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.4.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 687,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.10.2017 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil žalobca tým, že dňa 30.5.2016 vozidlo žalobcu premávalo v smere z mesta Poprad na Hozelec, kde z pred ním idúceho motorového vozidla Renault Master EČ: Y. XXXBZ, ktoré riadil Y. P. odleteli kamene do čelného skla vozidla žalobcu, ktoré ho poškodili. Držiteľ vozidla ( Arprog a. s. ), ktoré spôsobilo škodu na aute žalobcu je poisteným u žalovanej. Vodič motorového vozidla škodu uznal a so žalobcom spísal hlásenie škodovej udalosti. Poisťovňa vykonala fyzickú obhliadku poškodeného motorového vozidla (ďalej len MV) a žalobcovi umožnila navštíviť autorizovaný servis za účelom opravy. Žalobca dal opraviť MV v autorizovanom servise Honda (Luna Motor s. r. o. ), ktorý vystavil faktúru č. 17000995 zo dňa 6.10.2017 na sumu 687,32 eur z titulu zakúpenia nového čelného skla a jeho montáže. Faktúru zaslal na úhradu priamo žalovanej. Poisťovňa faktúru servisu neuhradila tak servis zaslal faktúru priamo žalobcovi. Listom zo 4.12.2017 žalobca žiadal žalovanú o bezodkladnú úhradu faktúry, prílohou faktúru bol aj zákazkový list zrealizovanej opravy MV. Žalovaný neuhradil faktúru.
2. V skrátenom konaní bol vydaný 15.5.2018 platobný rozkaz voči ktorému žalovaná podala odpor v ktorom uviedla, že žalovaný prijal telefonické oznámenie poistného o tom, že dňa 30.5.2016 malo dôjsť prevádzkou MV patriaceho spoločnosti ARPROG a. s. Poprad k poškodeniu čelného skla na vozidle idúcom za ním, ktoré patrí žalobcovi a dňa 3.8.2016 prijal žalovaný aj telefonické hlásenie od poškodeného o tom, že 30.5.2016 malo dôjsť k poškodeniu jeho MV, tým, že od vozidla idúceho pred ním začali vystreľovať veľké kamene, ktoré mu poškodili čelné sklo, o čom má aj videozáznam. O vzniku škody upovedomil vinníka tak, že ho zastavil a spísali správu o nehode. K ohliadke poškodenia
motorového vozidla, ktorá bola plánovaná na 22.8.2016 z dôvodov na strane žalobcu nedošlo a bola vykonaná až dňa 22.8.2017. Žalovaná uviedla k akým zisteniam pri ohliadke dospeli. Medzitým však vyzývala listami žalovaného o spoluprácu v súvislosti s preukázaním základu poistnej udalosti a doložením kamerového záznamu. Výzvy zasielané žalobcovi zostali bez jeho odozvy. Dňa 5.12.2017 doručil žalobca žiadosť o bezodkladnú úhradu faktúry pre opravcu za výmenu čelného skla na jeho MV. Pre absenciu relevantných dôkazov týkajúcich sa preukázania naplnenia základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu to nebolo možné. Vyjadrila sa k uplatňovaným úrokom z omeškania, ktoré neuznávajú. Žalovaná uviedla, že žalobca nepredložil žiadne relevantné skutočnosti preukazujúce nárok tak ako bol uplatnený podanou žalobou a z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žiadala nárok žalobcu zamietnuť.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že poistený svoju zodpovednosť za škodu žalobcu na MV uznal o čom svedčia viaceré dôkazy a to správa o nehode, kde je uvádzané kto nehodu zavinil ako aj v dokumente hlásenie poistnej udalosti, ktorý predložil ako dôkaz samotný žalovaný. Tvrdenie, že nepreukázal škodu je zavádzajúce. Sám žalovaný žiadal od žalobcu len faktúru za opravu, zápis z obhliadky a bankový účet žalobcu, kde bude poukázané poistné plnenie. Bránil sa, že žalovaný nepreukázal doručenie listinných dokumentov žalobcovi a keď žalovaný neplnil riadne a včas je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania.
4. Na vyjadrenie žalobcu reagovala žalovaná písomným podaním doručeným 26.7.2018, kde sa opätovne vyjadrila k skutočnostiam, že od žalobcu žiadali predloženie videozáznamu z palubnej kamery, ktorý mal byť odovzdaný už pri obhliadke, avšak žalovaný na výzvy nereagoval. Taktiež sa vyjadrila ešte k dôkazom, ktoré z ich strany boli v rámci konania predložené. K vyjadreniu žalovanej doručil žalobca podanie v ktorom spochybňoval tvrdenia, že mal predložiť videozáznam z palubnej kamery i keď z tohto záznamu je zrejmé, ž došlo k viacerým poškodeniam čelného skla a priebeh udalostí bol dokázaný viacerými spôsobmi. Žalovaná následne reagovala, že doposiaľ nebol predložený kamerový záznam z predmetnej škodovej udalosti, aby mohla byť preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody t.j. poškodením čelného skla a okolnosťou, ktorá má povahu v prevádzke motorového vozidla poisteného u žalovaného. Žalobca taktiež nepreukázal, že na jeho strane došlo k zmenšeniu jeho majetkovej hodnoty vynaložením finančných prostriedkov vo výške žalovanej sumy a tak neosvedčil a nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu pre konanie, keď prostriedky procesného útoku neboli uplatnené včas.
5. Žalovaná sa po doručení kamerového záznamu žalobcom písomne vyjadrila podaním zo 7.2.2019 tak, že na zázname sú viditeľné 2 skalky, ktoré po sebe v priebehu pár minút zasiahli čelné sklo žalobcu a to v jeho ľavej časti. Podľa ohliadky vykonanej zamestnancom žalovaného boli zdokumentované aj ďalšie 3 údajné nárazy skál do čelného skla, ktoré podľa tvrdenia poškodeného mali vzniknúť pri tejto škodovej udalosti, avšak kamerovým záznamom nie sú zachytené. Pokiaľ zo záznamu dosledovali len 2 nárazy toto zohľadnili pri stanovení výšky škody a tak z celkovo fakturovanej sumy 687,32 eur odpočítavajú sumu 90 eur (3x30), ktorá korešponduje s nákladmi na opravu 3 menších bodových poškodení za ktoré nezodpovedá poistenec žalovaného. Nerozporuje tak nárok vo výške 597,32 eur, avšak naďalej rozporujú nárok titulom príslušenstva pohľadávky a trov konania, keď žalobca bezdôvodne vyvolal súdny spor s ktorým sú spojené trovy a to nepredložením všetkých dôkazov, ktoré k dispozícii mal a mohol ich poisťovateľovi predložiť už skôr pri prvotnom uplatnení nárokov v priebehu šetrenia poistnej udalosti.
6.Žalobca na pojednávaní trval na žalobe tak ako bola podaná a uhradenie v plnej výške, nakoľko k poškodeniu čelného skla došlo až pri vzniku poistnej udalosti čo dokážu povedať aj svedkovia, ktorí boli vo vozidle a taktiež chcel poukázať na poisťovňu, ktorá začala žiadať všelijaké nezmysly ako kamerový záznam ako aj či je platcom DPH, pričom nikdy to predtým nežiadala.
7.Žalovaná na pojednávaní uviedla, že po tom čo im bol doručený platobný rozkaz podali odpor, ku ktorému pripojil všetky relevantné dôkazy zo spisu, ktorý mal založený a ktorý sa týkal predmetnej poistnej udalosti. V priebehu konania takto žalovaný viackrát dôkazmi ako aj písomne preukázal a uviedol, kedy ako a akým spôsobom komunikoval so žalobcom a aké doklady požadoval predložiť k predmetnému nároku. Pán žalobca si zjavne neuvedomuje, že aj on ako poškodený má povinnosti voči poisťovňu ako mu prikazuje ust. § 4 zák. 381/2001Z.z. a to svoje nároky si nielen uplatniť ale aj riadne preukázať. Zo žiadnych dôkazov predložených žalobcom a žalovaným nevyplýva, aby žalovaný ako poisťovateľ bol deklaroval úhradu požadovanej sumy bez toho, aby nezrealizoval šetrenie tak ako mu to zákon ukladá. Bola realizovaná ohliadka poškodeného MV, túto ohliadku aj s popisom a poznámkami
k predmetnej udalosti podpísal ich technik a pán Tomajko. Na predmetnej ohliadke sú uvedené zistenia na tvári miesta, tzn. rozsah poškodenia čelného skla a táto ohliadka slúži ďalej k likvidácii poistnej udalosti. Pokiaľ likvidátor má preukázaný základ nároku a zodpovednosť poisteného za vznik škody tak ako je poškodeným uplatňovaná nie je dôvod, aby náhrada škody aj nebola realizovaná. Musia byť splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, až v takom prípade je možné náhradu škody zrealizovať. Všetky dôkazy sú predmetom, obsahom súdneho spisu, ktoré predkladali. Rovnako predkladali aj ich stanoviská ku dôkazom, ktoré predkladal žalobca a na ich argumentácii trvajú. V priebehu konania nebola preukázaná zodpovednosť poistenca žalovaného za vznik škody tak ako je uplatňovaná v tomto konaní. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky poukázali na judikatúru NS SR a listinný dôkaz preukazujúci úhradu sumy 687,32 eur spoločnosti Luna Motor s. r. o., ktorý doručil žalobca súdu a žalovanému až v januári 2020 na skutočnosť, že úhradu tejto sumy vykonal žalobca na účet spoločnosti Luna Motor s. r. o. až dňom 27.7.2018.
8.Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, písomných vyjadrení k veci, vypočutím žalobcu, žalovanej, oboznámením listinných dôkazov a to správy o nehode zo dňa 30.5.2016 vrátane náčrtu nehody, oznámenia poškodeného o poistnej udalosti, oznámenia vodiča poisteného vozidla o poistnej udalosti, , faktúrou č. 17000995 na sumu 687,32 eur, zákazkovým listom k faktúre, výzvou žalovanej zo dňa 5.10.2016, kalkuláciou opravy, zápisom o ohliadke z 22.8.2017, fotodokumentáciou z ohliadky, žiadosťou žalovaného zo 4.12.2017, výzvou žalovanej pre žalobcu zo 7.12.2017, odpoveďou žalovanej z 11.1.2018, odpoveďou NB SR zo 14.3.2018 na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 30.5.2016 malo dôjsť na ceste 1/18 Poprad-Gánovce k poistnej udalosti na MV žalobcu značky PP Honda Civic Torer tým, že došlo k poškodeniu čelného skla, v zornom poli vodiča mala byť bodka. Za uvedenú udalosť mala zodpovednosť spoločnosť ARPROG a. s., ktorej patrilo MV Renault
- Master idúce pred MV poškodeného a to evidenčné číslo Y. XXX P.. Správa o nehode je podpísaná Patrikom Tomajkom, ktorý v čase tejto udalosti viedol poškodené MV a pánom Y. P., ktorý viedol MV Renault-Master. V správe o nehode je uvedené, že nehodu zavinil vodič vozidla A bez akejkoľvek viny či spoluviny žalobcu. V časti viditeľné poškodenie bolo uvedené v zornom poli vodiča bodka. Dňa 3.6.2016 prijala žalovaná telefonické oznámenie poisteného o tom, že 30.5.2016 malo dôjsť prevádzkou MV patriaceho spoločnosti ARPROG a. s. Poprad odskočeným kameňom od kolesa ku poškodeniu čelného skla na MV idúcom za ním patriace poškodenému Romanovi Tomajkovi- TOPTEL. Podľa popisu udalostí mal byť o vzniku škody upovedomený vodič, ktorý išiel s MV na obed do reštaurácii v obci Švábovce a tam za ním mal prísť poškodený a oznámiť mu spôsobenie poškodenia čelného skla na jeho MV v rozsahu bodky o čom má mať aj kamerový záznam. Dňa 3.8.2016 prijala žalovaná telefonické hlásenie poškodeného, kde popis udalostí uviedol tak, že začali vystreľovať veľké kamene spod kolies vozidla EČ PP 867BZ, ktoré poškodili čelné sklo v rozsahu lokálnych 3 až 4 dierok o čom má aj videozáznam. Vinníka o škode upovedomili, keď ho zastavili a spísali správu o nehode. Dňa 22.8.2016 bola plánovaná ohliadka poškodenia MV, ktorú nebolo možné realizovať z dôvodov na strane žalobcu. Listom z 5.10.2016 bol poškodený informovaný o riešení škodovej udalosti a požiadaný o doloženie faktúry za opravu poškodeného čelného skla, zápisu z ohliadky a fotodokumentácie ako aj jeho bankového spojenia. Žalobca nemal reagovať na uvedenú žiadosť. Žalobca listom z 11.8.2017 požiadal o vystavenie krycieho listu na opravu poškodeného MV, pričom žalobca bol telefonicky kontaktovaný, že krycí list je možné vystaviť v prípade, ak bude došetrený právny základ poistnej udalosti a opätovne mal byť požiadaný o doloženie kamerového záznamu a na to, že je nutné vykonať ohliadku poškodeného MV a v prípade, že zamestnanec žalovanej zistí poškodenie čelného skla, ktoré nie je možné opraviť bude určené na výmenu. Dňa 22.8.2017 sa uskutočnila ohliadka poškodeného MV. Zistené skutočnosti boli spísané v zázname. Žalobca bol opätovne dňa 6.10.2017 vyzvaný na doloženie kamerového záznamu o prevádzke poškodeného MV ako aj na oznámenie či je platcom DPH. Výzva žalovanej ostala bez odozvy žalobcu. Dňa 5.12.2017 žalobca doručil žiadosť žalovanej o bezodkladnú úhradu faktúry opravcu za výmenu čelného skla na jeho MV. Listom žalovanej zo dňa 11.1.2018 bol žalobca ako poškodený vyrozumený o tom, že ako poškodený svoj nárok riadne nepreukázal, keď nereagoval na ich list z 5.10.2016 ani na výzvy po vykonanej ohliadke MV na doloženie dokladov potrebných k riešeniu jeho škodovej udalosti a preto si žalovaná splnila svoje zákonné povinnosti a nemohla sa dostať do omeškania. Z videozáznamu, ktorý bol predložený žalobcom súdu 15.1.2019 ako aj žalovanej mal súd možnosť zhliadnuť udalosť ku ktorej došlo dňa 30.5.2016. Dňa 9.12.2019 žalobca predložil príkaz na úhradu súvisiaci so zaplatením sumy 687,32 eur spoločnosti Luna Motor s. r. o. a následne podaním doručeným 21.1.2020 predložil výpis z bankového účtu preukazujúci úhradu tejto sumy žalobcom na účet spoločnosti Luna Motor s. r. o.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 11 ods. 6 písm. a), b) citovaného zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 9.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti zaplatenia sumy 687,32 eur.
10.Pri vzniku škody a pri určení, kto za škodu zodpovedá resp. kto škodu spôsobil je vždy potrebné skúmať príčinnú súvislosť medzi konaním subjektu, ktorý mal škodu spôsobiť a samotným vznikom
škody. Táto príčinná súvislosť musí byť nepochybne daná, musí byť priama a bezprostredná, aby sa dal vyvodiť záver, že vzniknutú škodu spôsobilo konkrétne konanie škodcu. Príčinnou súvislosťou rozumie právna teória priamu väzbu javov, v rámci ktorej jeden jav označovaný ako príčina vyvoláva druhý jav ako následok. Otázka príčinnej súvislosti nie je právnou otázkou, ale otázkou skutkovou, ktorú je potrebné skúmať v rámci konkrétnych okolností jednotlivého prípadu. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné škodu izolovať a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala, pričom je rozhodujúca iba vecná súvislosť medzi príčinou a následkom. Nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2010, sp. zn. 5Cdo 126/2009). V danom prípade bolo potrebné vyriešiť otázku, či bola škoda na čelnom skle motorového vozidla spôsobená konaním vodiča, ktoré sa pohybovalo pred poškodeným vozidlom. Vyriešenie tejto otázky má zásadný vplyv na posúdenie uplatneného nároku žalobcu. Po zhliadnutí videozáznamu nie je sporné, že vozidlo značky Renault Master EČ Y. XXXBZ svojím konaním spôsobil škodu na čelnom skle poškodeného motorového vozidla značky Honda Civic Torer patriace žalobcovi. Vo vzťahu k tejto škode je príčinná súvislosť jednoznačne daná. Je potrebné však povedať, že žalobca v čase pred podaním žaloby na súd a ani počas súdneho sporu tieto okolnosti riadne nepreukázal, keď neposkytol žalovanej žiadanú súčinnosť a to napriek viacerým výzvam. Nárok čo do rozsahu nijako nepreukázal a preto mala žalovaná pochybnosť o základe nároku a z uvedeného dôvodu tak nebolo možné stanoviť rozsah poistenia žalovanej za vzniknutú škodu. V samotnej správe o nehode sa konštatuje v zornom poli vodiča na čelnom skle bodka. Taktiež poistený vo svojej správe o poistnej udalosti uviedol, že došlo k poškodeniu - bodka v zornom poli vodiča v počte jedna a predpokladané náklady na opravu boli 30 eur. V hlásení, ktoré podával poškodený a teda žalobca 3.8.2016 je však uvedené, že sú 3 až 4 lokálne dierky po kameňoch a od kolies pred ním idúceho vozidla mali odskakovať veľké kamene, naproti tomu škodca sa vyjadril, že mal odskočiť jeden kameň. Predpokladanú škodu za opravu uviedol 200 eur. Z uvedeného je zrejmé, že popis udalostí nebol rovnaký u škodcu a poškodeného a preto poisťovňa oprávnene požadovala od žalobcu predloženie videozáznamu, keďže sám prehlásil, že takýto videozáznam existuje a je ochotný ho predložiť pri ohliadke poškodeného MV. K ohliadke poškodeného MV došlo až dňa 22.8.2017, napriek tomu, že sa tak malo stať rok pred týmto dňom. Ohliadku však nebolo možné realizovať z dôvodov na strane žalobcu. V zápise z ohliadky zo dňa 22.8.2017 bolo konštatované, že na čelnom skle sa nachádzajú viaceré menšie bodové poškodenia, ktoré podľa majiteľa vozidla mali vzniknúť pri jednej poistnej udalosti, avšak videozáznam žalobca nepredložil, nemal ho pri sebe, keďže o takomto postupe nevedel a videozáznam mal odniesť na pobočku žalovanej. V zápise je konštatované zistenie aj jedného väčšieho bodového poškodenia v zornom poli vodiča, ktoré bolo po jeho vzniku opravené zaliatím živicou, ale tá z jamky mala vypadnúť. Nakoľko sa jedná o plytké bodové poškodenie bez prasklín v okolí bol v rámci ohliadky likvidátorom pánom Petrom Korvínom kontaktovaný majiteľ zmluvného servisu Autosklo Salaj s. r. o. pre zistenie jeho stanoviska či je možné takto poškodené sklo v zornom poli kvalitne opraviť. Y. T. mal odporučiť výmenu skla. V rovnaký deň 22.8.2017 bola vypracovaná aj kalkulácia opravy v systéme Audatex a to žalovanou, kde predpokladané náklady na opravu MV súvisiacu s výmenou čelného skla boli stanovené vo výške 668,88 eur s DPH. Likvidátor, ktorý bol prítomný pri ohliadke odporučil žalobcovi výmenu čelného skla MV na ktorom čelnom skle došlo z jeho strany aj k znehodnoteniu vyrytím písmena A (viď fotodokumentácia čl. 35 spisu). Žalovaná sa po zhliadnutí videozáznamu vyjadrila, že nerozporuje úhradu sumy 597,32 eur, avšak rozporuje nárok uplatňovaný titulom príslušenstva pohľadávky ako aj to, že tri údajné nárazy skál do čelného skla nebolo možné dosledovať z videozáznamu a tak z celkovo fakturovanej sumy odpočítavajú sumu 90 eur, 3x30 za opravu 3 menších bodových poškodení. Súd tak ako vyššie uviedol zaviazal žalovanú na náhradu celej fakturovanej sumy 687,32 eur žalobcovi, keďže výmena čelného skla, nie oprava, bola odporúčaná likvidátorom práve vo vzťahu k väčšiemu bodovému poškodeniu v zornom poli vodiča. Žalobca tak aj učinil a v autorizovanom servise došlo k výmene čelného skla. Pokiaľ by aj malé poškodenia nemali súvis s poistnou udalosťou, keď súd uvádza, že tu sa rozchádzajú tvrdenia žalobcu a žalovanej tak práve na základe pokynu likvidátora došlo k výmene čelného skla. Žalobca si neuplatňuje náhradu za opravu poškodení na čelnom skle, ale si uplatňuje náhradu za výmenu čelného skla. Suma bola riadne zdokladovaná a to samotnou faktúrou od spoločnosti Luna Motor, s. r. o. spolu so zákazkovým listom ako aj dokladom o úhrade tejto
sumy žalobcom na účet spoločnosti Luna Motor s. r. o. dňa 27.7.2018. Žalovaná je v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV Renault Master EČ Y. P. a ako poisťovateľ tak koná za svojho poisteného, ktorý z titulu existencie poistno-právneho vzťahu, ktorý vznikol uzatvorenou zmluvou o PZP má právo, aby poisťovňa za neho uhradila škodu, ak za škodu vzniknutú pri škodovej udalosti poistený zodpovedá.
11.Súd zamietol žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania. Tu je potrebné prisvedčiť žalovanej s poukazom na vyššie citované ust. § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z. z., že v danom prípade nemožno hovoriť o jej omeškaní s platením dlhu a rovnako nemožno určiť ani prvý deň omeškania, nakoľko z jej strany bola splnená zákonná povinnosť prešetrenia škodovej udalosti v zákonom stanovenej lehote. Skutočnosť, že žalovaný dospel k inému záveru, ako zamýšľal žalobca, nie je skutočnosťou zakladajúcou omeškanie. Pri rozdielnom posúdení opodstatnenosti a oprávnenosti náhrady škody vzniká spor, ktorý je nutné riešiť v súdnom konaní. Inak povedané, žalovaná ako poisťovňa má právo posúdiť rozsah nároku na náhradu škody určitým spôsobom a ak na základe takto určeného poistného plnenia vyplatí oprávnenej osobe, poškodenému, poistné plnenie v nimi priznanej výške, nedostane sa do omeškania. Nie je možné za omeškanie s plnením dlžnej sumy považovať nevyplatenie poisťovňou nepriznaného poistného plnenia. Až v prípade, ak súd na základe vykonaného dokazovania by priznal poškodenému nárok na poistné plnenie vo vyššej sume, ako mu priznala poisťovňa a poisťovňa by neplnila na základe vykonateľného súdneho rozhodnutia v určenej lehote, v tom prípade by bolo možné hovoriť o omeškaní. Splnenie povinnosti prešetriť škodu, určiť poistné plnenie a oznámiť takto určené plnenie aj s uvedením nepriznaných položiek, ktoré odmietla plniť, poškodenému, zbavuje poisťovňu povinnosti platiť úrok z omeškania. Splatnosť poistného plnenia, ktoré poisťovňa odmietla vyplatiť, nastáva vykonateľnosťou rozhodnutia súdu o poistnom plnení. Poisťovňa si splnila svoju povinnosť riadne a včas tým, že 5.10.2016 (čl.26) vyrozumela žalobcu o tom, že jeho nároky nemôže posúdiť skôr ako budú doručené doklady, ktoré tam uvádza a uvedené oznámila práve v zmysle § 11 ods. 6, 7 zák. č. 381/2001 Z. z. Naposledy listom zo dňa 11.1.2018 odpovedala žalobcovi na výzvu ku škodovej udalosti (viď čl. 46) tak, že pri ohliadke vozidla, ktorá bola vykonaná 22.8.2017 boli konštatované viaceré poškodenia a preto bol žalobca požiadaný o predloženie kamerového záznamu na preukázanie, ktoré poškodenie vzniklo prevádzkou vozidla ich poisteného, keďže žalobca kamerový záznam nedoručil napriek výzvam, riešenie škodovej udalosti nie je možné momentálne možné ukončiť, keďže nie je stanovený právny základ poistnej udalosti a rozsah povinností poisťovateľa plniť. Po predložení požadovaných dokladov bude môcť pokračovať v riešení škodovej udalosti. Priznaním úrokov z omeškania by sa žalobcovi priznalo príslušenstvo pohľadávky, ktoré ešte reálne nevzniklo. Preto súd, napriek tomu, že žalobe čiastočne vyhovel a priznal žalobcovi sumu 687,32 eur, úrok z omeškania z tejto sumy žalobcovi priznať nemohol. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR z 22.11.2018 sp.zn.3Cdo/145/2017 v ktorom je uvádzané: peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsobom vybavenia jeho poistnej udalosti. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného nemožno vykladať spôsobom, žeby si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. do omeškania.
12.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Keďže žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, to znamená, že každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí ísť o prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia. Plný úspech vo veci by mal žalobca len vtedy ak by žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu,
v opačnom prípade má vždy len čiastočný úspech. Žaloba bola v časti o zaplatenie zákonného úroku z omeškania 9 % zo sumy 687,32 eur od 21.10.2017 do zaplatenia zamietnutá v dôsledku čoho, nebolo možné priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd vypočítal výšku úroku z omeškania 9 % p. a. zo sumy 687,32 eur od 21.10.2017 do 12.3.2020 (čas vyhlásenia rozsudku) a výška tohto úroku predstavovala 148,12 eur čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 21,55 %. V danom prípade mal v prevažnej miere úspech v spore žalobca, a to v percentuálnom vyjadrení 78,45 % a úspech žalovanej predstavoval len 21,55 %. Odpočítaním úspechu žalobcu od úspechu žalovanej, t. j. 78,45 % - 21,55 % v percentuálnom vyjadrení bude mať žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,9 %. Žalobcovi vznikli trovy v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku vo výške 41 eur. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.