Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-21-2019.pdf
PDF · 102.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Mesto Levice, IČO: 00 307 203, v zastúpení: Ing. Viliam Rybár, bytom Levice, Javorová 3114/46, proti žalovanej: J. N.Á., R.. XX.XX.XXXX, D. Q., U.. R. XX, V. K. Č. XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á vypratať obytnú miestnosť č. XXX, ktorá sa nachádza na X.poschodí stavby so súpisným číslom XXXX, na ulici U.. R. Č.. XX C. Q. a je zapísaná na LV č. X pre katastrálne územie Q., a odovzdať túto obytnú miestnosť žalobcovi, a to do 30 dní od zabezpečenia náhradného ubytovania žalobcom žalovanej.
II. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej vypratania obytnej miestnosti č. XXX, ktorá sa nachádza na X. poschodí stavby so súpisným číslom XXXX na ulici U.. R. Č.. XX C. Q., ktorá je zapísaná v LV č. X, ako aj odovzdania takejto obytnej miestnosti. V podanej žalobe poukázal žalobca na skutočnosť, že je výlučným vlastníkom takejto obytnej miestnosti č. XXX s tým, že stavba (ubytovňa) so súpisným číslom XXXX je postavená na pozemku zapísanom na CKN parcele č. XXX, LV č. X, pre katastrálne územie Q.. Žalobca zastúpený konateľom spoločnosti SLUŽBYT LEVICE, spol. s r. o. ako správcom, ktorého predmetom činnosti je okrem iného aj správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností, pričom ten vykonával pre žalobcu správu ubytovne, v ktorej sa nachádzajú obytné miestnosti uzavrel so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou nájomnú zmluvu v mene žalobcu. Predmetom tejto nájomnej zmluvy bola obytná miestnosť, pričom išlo o nájomnú zmluvu č. XXXX/XXXX zo dňa 17.12.2015, ako aj dodatok č. X/XXXX zo dňa 11.07.2017. Na základe takejto nájomnej zmluvy a jej dodatku žalobca prenechal žalovanej obytnú miestnosť do užívania na dobu určitú do 30.11.2017, pričom žalovaná napriek uplynutiu doby nájmu obytnej miestnosti a povinnosti odovzdať obytnú miestnosť po skončení nájmu, do dnešného dňa obytnú miestnosť nevypratala a bez právneho dôvodu ju užíva, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaná neoprávnene užíva obytnú miestnosť, ktorá jej bola prenajatá, pretože tú mala právo užívať do 30.11.2017 v zmysle nájomnej zmluvy, ako aj jej dodatku s tým, že podľa § 718 Občianskeho zákonníka je nájomca povinný z obytnej miestnosti sa vysťahovať a stačí mu poskytnúť náhradné ubytovanie, pokiaľ nájomnou zmluvou nedohodli si účastníci niečo iné. Podľa článku 7.4 nájomnej zmluvy sa žalovaná ako nájomca po skončení nájmu obytnej miestnosti zaviazala, že nemá nárok na poskytnutie náhradného ubytovania alebo inej bytovej náhrady. Z uvedených dôvodov žiadal žalobca vyhovieť podanej žalobe.
2. Súd následne doručil žalobu žalovanej a v zmysle § 167 ods. 2 CSP ju vyzval, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila a súd zistil, že na žalovanú bol vyhlásený konkurz,
a to dňa 21.08.2018. Táto skutočnosť bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX s tým, že žalovanej bola ustanovená správkyňa Ing. Jana Fülöpová. Tunajší súd následne oznámil správkyni konkurznej podstaty skutočnosť, že na tunajšom súde sa vedie súdne konanie týkajúce sa žalovanej - úpadcu. Podľa názoru súdu predmetom súdneho konania však nie je také právo, ktoré sa týka konkurznej podstaty v zmysle § 67 zákona č. 7/2005 Z. z. , a preto v tomto konaní neprechádza na správkyňu konkurznej podstaty právo konať v súdnom konaní v mene a na účet žalovanej /správkyňa sa nestáva ani stranou sporu/. Z uvedených dôvodov tak súd konal so žalovanou.
3. Súd následne na prejednanie žaloby nariadil vo veci pojednávania, ktorého sa okrem iného zúčastnil zástupca žalobcu, ako aj žalovaná. Zástupca žalobcu na nariadených pojednávaniach uviedol, že trvá na podanej žalobe, ako aj dôvodoch tam uvedených, pričom so žalovanou bola uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú do 30.11.2016, ktorá bola následne predĺžená do 30.11.2017. Žalovaná počas trvania nájomného vzťahu si neplnila svoje zmluvné povinnosti a neuhrádzala platby za užívanie takejto nehnuteľnosti, a preto nemohla byť opätovne predĺžená takáto nájomná zmluva. Z uvedených dôvodov tak žalovaná užíva bez právneho titulu takúto nehnuteľnosť. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade ak by súd vyhovel žalobe a bol by vydaný rozsudok, ktorý by sa stal exekučným titulom, tak takýto rozsudok by nepoužili na vypratanie žalovanej, ale snažili by sa s ňou dohodnúť na ďalšom postupe. Žalovaná vo februári 2020 uhradila platbu za užívanie bytu vo výške 100,- Eur a v marci 2020 uhradila platbu v plnej výške v rozsahu 130,- Eur. V súčasnej dobe je dojednaná platba za služby spojené s užívaním bytu vo výške 130,- Eur mesačne. Podľa názoru zástupcu žalobcu Mesto Levice je povinné s majetkom hospodáriť hospodárne a na nájomných bytoch vo vlastníctve mesta v súčasnej dobe predstavuje dlh bývajúcich 120.000,- Eur, čo ohrozuje dodávku tepla a teplej vody pre ostatných platiacich nájomcov. Preto žiadal zástupca žalobcu, aby súd vyhovel jeho návrhu s tým, že si na náhradu trov konania neuplatnil.
4. Žalovaná na pojednávaní zo dňa 10.02.2020 uviedla, že si je vedomá, že má nedoplatky na nájomnom, avšak nebola ich schopná platiť, pretože sa jej narodil chorý syn. Poberala len výživné vo výške 170,- Eur, rodinné prídavky na dieťa, ako aj rodičovský príspevok, ktorý jej bol vyplácaný až od 3.mesiaca. Syn jej následne zomrel. V súčasnej dobe je zamestnaná C. I.R. U. Q. a je ochotná splácať svoj dlh, ktorý jej vznikol na nájomnom. Žalovaná tiež uviedla, že konanie o oddlžení v súčasnej dobe voči nej prebieha a nebolo ukončené. Ona žije v spoločnej domácnosti so svojím synom, ktorý má 5 rokov a nemá inú možnosť bývania, pretože jej matka sa stará o starú matku a bývajú v byte, ktorý je už preplnený.
5. Súd následne prečítal listinné dôkazy, a to: žalobu, výpis z Obchodného registra obchodnej spoločnosti SLUŽBYT Levice, s. r. o., výpis z LV č. X katastrálne územie Q., nájomnú zmluvú o nájme obytnej miestnosti č. XXXX/XXXXs zo dňa 24.11.2015, listinný doklad z čl. 12 označený ako uzavretie nájomnej zmluvy o nájme obytnej miestnosti v zmysle § 717 OZ, dodatok č. 1/2016 k nájomnej zmluve o nájme obytnej miestnosti zo dňa 11.01.2017, výpis z Obchodného vestníka č. XXX/XXXX zo dňa 28.08.2018, výpis pohľadávok ku dňu 06.02.2020 z čl. 29-30, dohodu o vykonaní práce - pravidelný príjem zo dňa 07.02.2020, lustráciu Sociálnej poisťovni žalovanej z čl. 40-41, oznámenie o úmrtí z čl. 42, lustráciu v Registri fyzických osôb z čl. 43, odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 11.02.2020
- čl. 45, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa za rok 2020, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2019, odpoveď žalobcu zo dňa 11.03.2020, výpis pohľadávok ku dňu 11.03.2020, pripojený spis 7D/127/2019 a tiež sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Žalobca je vlastníkom stavby súpisné číslo XXXX, postavenej na CKN parcele XXX, zapísanej na LV č. X, katastrálne územie Q.. Na základe nájomnej zmluvy žalobca zastúpený správcom SLUŽBYT LEVICE uzavrel so žalovanou nájomnú zmluvu o nájme obytnej miestnosti č. XXXX/XXXXs zo dňa 24.11.2015, a to dňa 07.12.2015. Podľa tejto zmluvy žalovanej ako nájomcovi prenechal do užívania obytnú miestnosť, ktorá bola špecifikovaná v prílohe zmluvy s tým, že účelom tohto prenájmu bolo poskytnúť túto miestnosť žalovanej na bývanie. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.01.2016 do 30.11.2016, pričom žalovaná sa zaviazala uhrádzať nájomné určené podľa osobitných predpisov mesačne vo výške špecifikovanej v evidenčnom liste pre výpočet úhrad za užívanie obytnej miestnosti, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy, ako aj preddavky na úhrady za plnenie spojené s užívaním obytnej miestnosti. Z článku 7.1.1 vyplýva okrem iného, že nájom obytnej miestnosti zaniká uplynutím doby nájmu ak doba nájmu bola
na dobu určitú a nedošlo k predĺženiu doby nájmu. Z článku 7.4 tiež vyplýva, že nájomca po skončení nájmu obytnej miestnosti nemá nárok na poskytnutie náhradného ubytovania alebo inej bytovej náhrady. Z listu žalobcu zo dňa 24.11.2015 okrem iného vyplýva, že žalobca oznamoval spoločnosti SLUŽBYT s. r. o. uzavretie nájomnej zmluvy o nájme obytnej miestnosti v zmysle § 707 Občianskeho zákonníka, pričom na základe odporúčania bytovej komisie Mestského zastupiteľstva bola odporučené uzavretie takejto nájomnej zmluvy so žalovanou s tým, že predmetom mala byť dvojgarsónka v ubytovni v Q., U.. R. Č.. XX, X.poschodie, číslo bytovej miestnosti XXX, a to na dobu určitú do 30.11.2016. Spoločnú domácnosť s nájomcom mal tvoriť T. N., R.. XX.XX.XXXX. Následne žalobca a žalovaná uzatvorili dodatok č. X/XXXX k nájomnej zmluve o nájme obytnej miestnosti č. XXXX/XXXX zo dňa 24.11.2015, a to dňa 11.01.2017, pričom na základe tohto dodatku došlo k predĺženiu nájmu do 30.11.2017. Ostatné ustanovenia zmluvy zostali nedotknuté. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti SLUŽBYT LEVICE s. r. o. okrem iného vyplýva, že táto spoločnosť vznikla 17.03.1995 a predmetom tejto činnosti bola okrem iného správa hnuteľného a nehnuteľného majetku iných osôb, ako aj prenájom nehnuteľností s poskytovaním doplnkových služieb. Z Obchodného vestníka č. XXX/XXXX, ktorý bol vydaný 28.08.2018 súd tiež zistil, že na majetok dlžníka - žalovanej bol vyhlásený dňa 21.08.2018 konkurz a za správkyňu bola určená Ing. Jana Fülöpová. Táto správkyňa bola o prebiehajúcom súdnom konaní vyrozumená a to listom zo dňa 20.12.2019, ktorý jej bol doručený 05.01.2020. Z výpisu pohľadávok ku dňu 06.02.2020 okrem iného vyplýva, že žalovaná má nedoplatok za užívanie takejto obytnej miestnosti, a to v celkovej výške 2.560,19 Eur, pričom poslednú úhradu vykonala dňa 03.02.2020 v rozsahu sumy 100,- Eur. Predpis platieb za užívanie obytnej miestnosti bol určený vo výške 130,79 Eur. Z dohody o vykonaní práce vyplýva, že žalovaná uzavrela takúto dohodu I. I. A. I.. W.. V.., D., Č. W. s tým, že bola dojednaná jej odmena za vykonanú prácu vo výške 3,34 Eur/hodina. Pracovná činnosť mala byť vykonávaná od 10.02.2020 do 31.05.2020. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni týkajúcej sa žalovanej okrem iného vyplýva, že tá v roku 2018 vykonávala na základe dohody o vykonaní práce pracovnú činnosť pre rôznych zamestnávateľov, ktorí jej vyplácali odmenu za vykonanú prácu. Od 10.02.2020 vykonáva žalovaná pracovnú činnosť pre spoločnosť A. I.. W.. V.. D.. Z oznámenia o úmrtí ako aj z lustrácie v Registri fyzických osôb (čl. 43) vyplýva, že dňa 14.08.2019 zomrel I. N., ktorého matkou bola žalovaná. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice oznámil súdu, že žalovaná poberala rodičovský príspevok od 01.01.2019 do 31.08.2019, ako aj prídavky na deti od 01.09.2014 až doposiaľ. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2020 možno považovať za preukázané, že žalovaná poberá prídavky na deti vo výške 24,95 Eur mesačne a v roku 2019 tiež poberala na rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur, a to od januára 2019 do augusta 2019. Z potvrdenia o výpise pohľadávok žalovanej ku dňu 11.03.2020 súd zistil, že tá má záväzok - nedoplatok voči žalobcovi vo výške 2.560,19 Eur, pričom dňa 04.03.2020 vykonala úhradu vo výške 130,79 Eur a dňa 03.02.2020 úhradu vo výške 100,- Eur. Žalobca oznámil súdu, že si neuplatnil voči žalovanej v rámci konkurzného konania pohľadávku vyplývajúcu z nedoplatkov za užívanie obytnej miestnosti, pretože pristúpil k inému spôsobu úhrady pohľadávok, a to spísaním dohody o splátkach. Až následne po neplnení dohody zo strany žalovanej bol podaný návrh na vypratanie obytnej miestnosti, pričom žalovaná nemá platnú zmluvu uzavretú so žalobcom. Z dedičského spisu č. k. 7D/127/2019 vedenom na Okresnom súde Levice okrem iného vyplýva, že dedičské konanie po synovi žalovanej - maloletom I. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bolo ukončené uznesením tunajšieho súdu, ktorým bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa.
7. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
8. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
9. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
10. Podľa § 712 ods. 3 Občianskeho zákonníka, náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.
11. Podľa § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
12. Podľa § 717 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom.
13. Podľa § 718 Občianskeho zákonníka, ak je nájomca povinný sa z obytnej miestnosti vysťahovať, stačí mu poskytnúť náhradné ubytovanie, pokiaľ nájomnou zmluvou nedohodli účastníci niečo iné.
14. Podľa Čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
15. Podľa Čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.
16. Nájom obytnej miestnosti v zariadeniach určených na trvalé bývanie je osobitným druhom nájmu a tento nájom upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 717 a § 718. V prípade povinnosti vysťahovať sa z týchto miestností priznáva zákon nájomcovi iba právo na náhradné ubytovanie, pokiaľ nie je dohodnuté inak, pričom na všetky ostatné otázky, t.j. najmä otázky vzniku, zmeny a zániku nájomného vzťahu, treba aplikovať ustanovenia o nájme bytu, pretože sú obsahom aj účelom im najbližšie a to s poukazom na ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka. Na zánik nájmu obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie sa vzťahujú ustanovenia § 710 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523710'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a § 711 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523711'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Žalobca si uplatňuje podanou žalobou nárok na súdnu ochranu ako vlastník obytnej miestnosti, pretože žalovaná bez právneho dôvodu a neoprávnene, užíva obytnú miestnosť, ktorá je vlastníctvom žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že tvrdené skutočnosti v podanej žalobe neboli žiadnym spôsobom zo strany žalovanej spochybnené, pričom nárok žalobcu, ktorým sa domáhal vypratania obytnej miestnosti tá nespochybnila čo do dôvodu považoval súd tvrdenia žalobcu ohľadom vypratania obytnej miestnosti za nesporné. Súd v sporovom konaní podľa Civilného sporového poriadku nevystupuje v postavení vyšetrovateľa, ktorý vykonáva zisťovanie skutkového stavu za strany sporu ale vystupuje ako arbiter, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov ktoré dodali sporové strany. Preto sa súd nesnaží o poznanie materiálnej resp. objektívnej pravdy ale zisťuje skutkový stav v rozsahu procesnej aktivity sporových strán, pričom bez takejto aktivity súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje a uzavrie proces zisťovania skutkového stavu s tým, že vec meritórne rozhodne.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval za nesporné, že strany sporu platným spôsobom uzavreli zmluvu o nájme obytnej miestnosti na dobu určitú, pričom v zmluve bolo dohodnuté, že nájomca, teda žalovaná po skončení nájmu nemá nárok na zabezpečenie bytovej náhrady. Ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu určitú, tak zaniklo žalovanej právo užívať takúto obytnú miestnosť, a to uplynutím dojednaného času s tým, že bola povinná sa z nehnuteľnosti vysťahovať a odovzdať ju prenajímateľovi. Napriek tomu, že žalovaná naďalej užíva takúto obytnú miestnosť, tak po skončení nájmu nedošlo k obnoveniu nájmu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto žalovaná užíva obytnú miestnosť podľa názoru súdu bez právneho dôvodu. Keďže žalobca je vlastníkom takejto obytnej miestnosti, pričom táto skutočnosť vyplýva z predložených listinných dôkazov a žalovaná ju nespochybnila, tak je aktívne legitimovaný ako vlastník na podanie takejto žaloby, a preto súd uložil žalovanej povinnosť túto obytnú miestnosť vypratať a odovzdať ju žalobcovi. Súd však zároveň skúmal dôvody hodné osobitného zreteľa u oboch strán sporu, ktoré by mohli vyústiť v podmienenie vypratania nehnuteľnosti zabezpečením bytovej náhrady, a to formou náhradného ubytovania. /napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5Co/8/2014 zo dňa 12.12.2018/. Pri rozhodovaní o tom, či žalovanej možno priznať formu bytovej náhrady, je potrebné skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom musia existovať závažné dôvody na strane toho, kto má byt vypratať. Ide napríklad o rodinné pomery,
sociálne pomery, dĺžku užívania bytu a pod. s tým, že sa musí prihliadať aj na subjekt, ktorý sa domáha vypratania nehnuteľnosti a to predovšetkým na skutočnosť, či možno spravodlivo požadovať, aby sa primeraná ochrana jeho vlastníckeho práva takto podmienila poskytnutím náhradného bývania. Súd následne zistil, že u žalovanej sa vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa pre poskytnutie náhradného ubytovania, pretože žalovaná poskytuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, v rámci svojich finančných možností vykonala v roku 2020 čiastkové úhrady svojich záväzkov voči žalobcovi vyplývajúcich s užívania predmetnej nehnuteľnosti, v súčasnosti má príjem s pracovnej činnosti, pričom ju postihla tragická udalosť vo forme úmrtia maloletého dieťaťa a jej sociálna situácia je nepriaznivá, pretože bol na ňu vyhlásený konkurz s tým, že nemá inú možnosť riešiť svoju otázku bývania (žalovaná uviedla, že nemá žiadnu blízku rodinu, u ktorej by mohla bývať, pričom žalobca túto skutočnosť nespochybnil). Preto súd dospel k názoru, že sú splnené podmienky pre to, aby žalovanej bola poskytnutá bytová náhrada formou náhradného ubytovania a to aj s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o obytnú miestnosť v ubytovni, ktorej vlastníkom je obec - žalobca, pričom tá v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Z. z. zákona o obecnom zriadení, je okrem iného povinná starať sa aj o potreby jej obyvateľov /vrátane bytových potrieb/. Z týchto dôvodov tak súd uložil povinnosť žalovanej síce vypratať túto obytnú miestnosť, ale za predpokladu, že jej bude poskytnuté náhradné ubytovanie, a to v lehote 30 dní od jeho poskytovania, pričom takéto rozhodnutie je primerané zisteným pomerom žalovanej ako aj žalobcu.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože aj keď bol žalobca úspešný v celom rozsahu v súdnom konaní vo vzťahu k žalovanej, tak náhradu trov konania si neuplatnil, a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).
Podľa § 2 ods. 1 v spojení s § 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.