Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-480-2015.pdf
PDF · 109.2 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/480/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobkyne: F. bytom E. zastúpenej JUDr. Janou Závodskou, advokátkou so sídlom Slovenskej jednoty 8, Košice, proti žalovanému: F., bytom J. zastúpenému Prof. JUDr. Jánom Klučkom, CSc., advokátom so sídlom Ku Potoku 4, Košice, v konaní o zaplatenie finančnej náhrady vo výške 8 700,- Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 5 847,25 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 5 847,25 Eur od 19. 3. 2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Nárok žalovaného uplatnený podaním zo dňa 12. 4. 2017 z a m i e t a .
Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 11. 12. 2015 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 8 700,- Eur s príslušenstvom za užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území N., obec H., okres H. zapísanej na LV č. XXXX, a to dom súp. č. XXXX a parciel registra CKN č. XXXX/X a XXXX/X vo výške polovice v pomere k celku. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností a užíva tieto nehnuteľnosti výlučne s príslušníkmi svojej rodiny od roku 2008, pričom za toto užívanie neposkytuje žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke žiadnu finančnú náhradu. Žalobkyňa sa opakovane pokúšala uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak po niekoľkoročných neúspešných jednaniach sa rozhodla uplatniť si náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jej spoluvlastníckemu podielu. Žalobkyňa na základe informácií získaných z realitného trhu v meste Košice, kde sa nehnuteľnosť nachádza, považuje cenu mesačného nájmu za dom s pozemkom vo výške 600,- Eur za primeranú. Hodnota jej spoluvlastníckeho podielu teda predstavuje polovicu z priemernej ceny nájmu domu v danom mieste, teda 300,- Eur mesačne považuje za primeranú peňažnú náhradu. Žalobkyňa si uplatňuje istinu 8 700,- Eur s príslušenstvom, ktorá pozostáva z peňažnej náhrady za vylúčenie z užívania nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve vo výške 300,- Eur mesačne od júla 2013 do 30. 11. 2015. 2. Žalobkyňa k žalobe pripojila výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 15. 7. 2015, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, list žalovaného zo dňa 14. 5. 2015, rozsudok o rozvode manželstva zo dňa 24. 10. 2008 č.k. 12C/124/2008-67.
3. Okresný súd Košice I vydal dňa 4. 3. 2016 č.k. 15C/480/2015-22 platobný rozkaz, ktorým žalobkyni vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 30. 3. 2016 odpor, v ktorom uviedol, že nepopiera, že by užíval nehnuteľnosti - rodinný dom s pozemkom, avšak rozporuje obdobie uvádzané
žalobkyňou. Žalovaný neužíval nehnuteľnosti v takom časovom rozpätí ako uvádza žalobkyňa, užíval ich s prestávkami do júna 2015. Návrh na vydanie platobného rozkazu podala žalobkyňa na súde dňa 11. 12. 2015. O tom, že žalovaný užíva spoločné nehnuteľnosti však vedela žalobkyňa už od roku 2008, kedy opustila spoločnú domácnosť. Užívaním veci nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu bez poskytovania primeranej protihodnoty vzniká bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa uplatňuje bezdôvodné obohatenie za obdobie od júla 2013 do 31. 11. 2015, žalovaný vzniesol námietku premlčania voči časti nároku žalobkyne. K výške náhrady mesačného nájomného žalovaný uviedol, že žalobkyňa k tomuto dospela podľa svojich tvrdení na základe informácií získaných z realitného trhu v meste Košice. Žalovaný má za to, že takto stanovená suma je svojvoľná a zavádzajúca, spornou ostáva výška nájomného určená žalobkyňou, pretože žalovaný s touto výškou nesúhlasí. 4. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil stanovisko realitnej kancelárie VITOREAL s.r.o. k oceneniu výšky prenájmu nehnuteľnosti za obdobie 6/2013 do 12/2015, stanovisko realitnej kancelárie Košice Reality s.r.o., Atomia s.r.o.
5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odporu doručenom súdu dňa 8. 6. 2016 uviedla, že so žalovaným sa niekoľko rokov nevedela dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, preto sa rozhodla uplatniť si svoj nárok súdnou cestou za to, že je vylúčená z užívania v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Má za to, že uplatnený nárok vyplýva z ustanovenia § 137 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka a preto ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a jeho premlčaní v 2-ročnej premlčacej dobe, ako to uvádza žalovaný, sú irelevantné.
6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 2. 3. 2017 vypovedala, že manželstvo so žalovaným bolo rozvedené v roku 2008, v roku 2009 žalovaný vymenil zámky na nehnuteľnosti a žalobkyňa ani deti sa tam nemohli dostať.
7. Žalovaný na pojednávaní dňa 2. 3. 2017 vypovedal, že dom postavil jeho otec a strýko. Do domu sa nasťahovali jeho rodičia keď on mal jeden rok, jedná sa o pozemky s dvojdomom, ktoré nie sú samostatne oddelené. Počas štúdia sa zoznámil so žalobkyňou a darovacou zmluvou im rodičia a strýkovci túto nehnuteľnosť darovali. Následne, keď sa oženil, býval v nehnuteľnosti s rodinou. V roku 2008, keď odišla žalobkyňa, sa strýko rozhodol, že bude žiadať vrátenie daru, bola daná žaloba na súde. Žalovaný ostal bývať v nehnuteľnosti v roku 2008 a žalobkyňa odišla. Na každú výzvu žalobkyne reagoval, mal záujem, aby riešili rekonštrukciu a opravy, ktoré boli v dome nevyhnutné, spoločne. Do 31. 12. 2007 bolo potrebné dom kolaudovať, z finančných dôvodov to však nedokázali urobiť, pretože všetko ostalo na ňom - úver za dom, ktorý dlhodobo hradil, aj to žalobkyni napísal. Žalobkyňa žiada finančnú náhradu aj za obdobie, za ktoré tam nebýval. Sám platil nájomné celú dobu od roku 2008 a doposiaľ všetko platí sám, a to vodu, elektrinu, plyn. Nehnuteľnosť od mája 2015 už užívala len jeho teta, ktorá má právo doživotného bývania v dome. On s novou rodinou odišiel bývať inde.
8. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 13. 3. 2017 predložil návrh dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 24. 3. 2009, kópiu výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa 11. 8. 2011 a vyjadrenie žalovaného zo dňa 21. 8. 2011, návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a BSM po rozvode manželstva zo dňa 2. 9. 2011 a odpoveď na návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, návrh kúpnej zmluvy zo dňa 2. 5. 2014, kópiu návrhu kúpnej zmluvy a kópiu pripomienok k návrhu kúpnej zmluvy zo dňa 21. 5. 2014. Vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že všetky výdavky vynaložené na nehnuteľnosť od roku 2008 hradí výlučne sám, a to najmä výdavky, ktoré musel vynaložiť na opravu havarijného stavu niektorých častí nehnuteľnosti, ako aj všetky mesačné výdavky spojené s užívaním nehnuteľnosti.
9. V podaní zo dňa 12. 4. 2017 žalovaný uviedol, že nehnuteľnosť nie je do dnešného dňa skolaudovaná, pretože skolaudovanie nehnuteľnosti by si vyžiadalo ďalšie investície do nehnuteľnosti zo strany žalovaného, keďže nehnuteľnosť nie je v takom technickom stave, aby príslušný stavebný úrad mohol vydať kolaudačné rozhodnutie. Od roku 2008 až do súčasnosti investoval do nehnuteľnosti z dôvodu jej havarijného stavu 22 700,- Eur, ktoré boli použité na opravu a prerobenie časti nehnuteľnosti: na zatekajúcu strechu domu, zatekajúci balkón, opravu okien a fasády, kúpu nových dverí, výmenu a zakúpenie bojlera na vodu, výmenu teplovodného kúrenia, zateplenie strechy, výmenu plotu a brány. Žalovaný ďalej uhradil za obdobie od odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti, t.j. od októbra 2008 do súčasnosti inkaso za strýkovcov v celkovej výške 14 900,- Eur v zmysle ústnej dohody uzatvorenej
medzi žalobkyňou, žalovanými a strýkovcami žalovaného. Žalovaný aj naďalej uhrádza inkaso za nehnuteľnosť, k čomu sa v ústnej dohode zaviazal, napriek tomu, že od mája 2015 v nehnuteľnosti nebýva - sú to náklady na odpratávanie snehu z chodníka v sume 50,- Eur ročne, t.j. 450,- Eur za obdobie 10/2008 až 3/2017, náklady na kosenie trávnikov v sume 25,- Eur, t.j. 1 200,- Eur za obdobie 10/2008 až 3/2017. V zmysle uvedených dôvodov si žalovaný uplatňuje náhradu za celkové vynaložené investície do nehnuteľnosti a v súvislosti s ňou v celkovej výške 19 625,- Eur (celkovú sumu tvorí polovica zo sumy 22 700,- Eur, polovica zo sumy 14 900,- Eur, polovica zo sumy 450,- Eur a polovica zo sumy 1 200,- Eur). 10. K svojmu vyjadreniu pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 12. 4. 2017, okres H. obec H. katastrálne územie N.
11. Manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 24. 10. 2008 č.k. 12C/124/2008-67 dňa 27. 11. 2008.
12. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie N. okres H., obec H. vyplýva, že vlastníkmi rodinného domu súpisné číslo XXXX a parciel registra CKN XXXX/X a XXXX/X sú žalobkyňa a žalovaný v podiele 1 k celku. 13. Podľa záverov znaleckého posudku č. 18/2019, ktorý vypracoval súdny znalec, F. rodinný dom bol pôvodne vo vlastníctve strýka a tety - manželov S., ktorí ho darovali darovacou zmluvou manželom S. z roku 1993 pod I., kde darovali poschodie rodinného domu, aby sa mohla začať rekonštrukcia pôvodného rodinného domu z roku 1970. Dňa 12. 10. 2005 bol darovacou zmluvou darovaný zvyšok rodinného domu, kde bola zároveň zapísaná do katastra ťarcha - zriadenie záložného práva doživotného užívania spoluvlastníckych podielov v prospech darcov. Už táto ťarcha diskvalifikuje možnosť prenajať nehnuteľnosť, ktorej doživotným užívateľom sú darcovia, nakoľko darcovia užívajú len spodnú časť domu a je možné prenajímať len byt na 1. poschodí, kde do rozvodu manželstva bývali vtedy manželia so svojimi deťmi. Predmetná nehnuteľnosť sa priebežne rekonštruuje, nadstavuje a pristavuje na základe stavebného povolenia z roku 1993. Stavebníci F. s manželkou Z. žiadali niekoľkokrát o predĺženie termínu ukončenia stavby podľa stavebného povolenia. Stavba do dnešného dňa nie je skolaudovaná, nemá doklady na užívanie - revízie, v skutočnosti ju obaja bývalí manželia od roku 1993 aj počas rekonštrukcie užívali. Žalovaný túto nehnuteľnosť neužíva od roku 2015. Uvedené nedostatky, ktoré rozsiahlo popísal žalovaný v predložených dokladoch svedčia o tom, že rekonštrukčné práce boli realizované so závadami, ako sú praskliny, oprava balkónu, nedokončená kúpeľňa a zimná záhrada v zadnej časti prízemia. Po rozvode v roku 2008 a odsťahovaní bývalej manželky zo spoločnej nehnuteľnosti začal žalovaný tieto nedostatky odstraňovať a vylepšovať si kvalitu bývania, ale bez informovania a súhlasu podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti. 14. Súdny znalec stanovil v znaleckom posudku všeobecnú cenu nájmu bytu č. 2 na 2. NP rodinného domu, ktorý mal zastavanú plochu cca 126,12 m2, nakoľko v realitných kanceláriách nie sú k dispozícii žiadne prenájmy k roku 2013 až 2015. Žalobkyňa predložila doklady z dátumu 4. 7. 2016 a 6. 7. 2016, preto vychádzal z ponúk realitných kancelárií ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku, ktoré ponížil cca o 20 %. 15. Všeobecnú cenu stanovil súdny znalec porovnávacou metódou, kde bolo potrebné stanoviť východiskovú hodnotu nehnuteľnosti. Porovnávacou metódou bola stanovená porovnateľná výška nájmu za byt na 2. NP rodinného domu, ktorá je vo výške 5 613,42 Eur za rok, čo predstavuje 467,78 Eur za mesiac a z toho polovica predstavuje 233,89 Eur za mesiac. 16. Po miestnej ohliadke, ktorú súdny znalec urobil, s prizvaním strán sporu, bolo zistené, že bola vykonaná oprava zatekajúcej strechy, oprava zatekajúceho balkóna, oprava fasády domu, kúpa nových okien a výspravky, kúpa nových dverí, výmena a zakúpenie nového bojlera, výmena teplovodného kúrenia, zateplenie strechy, výmena výplne dolného plotu a brány od roku 2009 do roku 2013. Hodnota stavebných prác od roku 2008 do dňa podania posudku je vo výške 10 781,84 Eur s 19 % DPH. Zhodnotenie nehnuteľnosti nie je možné vypočítať posúdením východiskovej hodnoty pred a po stavebných úpravách, nakoľko rodinný dom nie je doposiaľ skolaudovaný. Rodinný dom bol zhodnotený prístavbou a nadstavbou a aj následnými stavebnými úpravami.
17. Súd právne posúdil vec nasledovne:
18. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
19. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
20. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci.
21. Podľa § 100 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu.
26. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
28. Predmetom sporu je peňažný nárok podielového spoluvlastníka - žalobkyne na zaplatenie náhrady za užívanie celej nehnuteľnosti, teda i v rozsahu jej podielu, žalovaným ako druhým podielovým spoluvlastníkom, v období od 1. 7. 2013 do 30. 11. 2015. 29. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie N., obec H., okres H. vedený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, a to k rodinnému domu súpisné č. XXXX a parcely registra CKN č. XXXX/X a XXXX/X vo výške jednej polovice v pomere k celku na základe darovacej zmluvy V-. zo dňa 12. 10. 2005. S nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania prevádzaných spoluvlastníckych podielov nehnuteľnosti v prospech darcov, a to príbuznej žalovaného spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní darovaných nehnuteľností. 30. Uvedený nárok žalobkyne súd vyhodnotil ako nárok vyplývajúci z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/184/2009 zo dňa 8. 6. 2010, podľa ktorého, ak sa spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonník. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. 31. Žalobkyni podľa právneho názoru súdu preto prináleží podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu za užívanie
jej spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach zodpovedajúcu obvyklému nájomnému v danom čase a mieste. 32. Nárok žalobkyne na základe žaloby doručenej súdu dňa 11. 12. 2015 bol uplatnený riadne a včas v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 101 Občianskeho zákonníka a námietka premlčania vznesená žalovaným, ktorý tvrdil, že sa jedná o nárok titulom bezdôvodného obohatenia a nárok žalobkyne je premlčaný, je neopodstatnená. 33. Súd mal za preukázané z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie N., že žalobkyňa a žalovaný boli v rozhodnom období, za ktoré si žalobkyňa nárok uplatňuje, podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to každý v podiele jednej polovice k celku. Súd poukazuje na to, že k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva strán sporu ku dňu rozhodnutia súdu v tomto konaní nedošlo. Faktické užívanie celej nehnuteľnosti žalovaným bolo preukázané od 1. 6. 2013 do 1. 6. 2015 a zároveň bolo preukázané, že žalobkyňa nehnuteľnosti v tomto období neužívala (žalobkyňa žiadala náhradu za obdobie od 1. 6. 2013 do 30. 11. 2015). 34. Medzi stranami bol sporným dôvod, pre ktorý žalobkyňa nehnuteľnosti neužívala. Žalovaný dôvodil tým, že žalobkyni v užívaní nehnuteľnosti nebránil. Naopak žalobkyňa tvrdila, že opakovane sa pokúšala so žalovaným dohodnúť, resp. uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale bezvýsledne, pretože finančná situácia žalovaného mu nedovoľovala vyplatiť podiel žalobkyne. Ani žalobkyňa žalovanému podiel ku dňu rozhodnutia súdu v tomto konaní nevyplatila. 35. Súd nemal preukázané, že spoluvlastnícky podiel žalobkyne užíval žalovaný na základe vzájomnej dohody so žalobkyňou, teda bezodplatne, prípadne na základe nájomnej zmluvy za dohodnutý nájom. Žalovaný síce predložil súdu návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 2. 9. 2011, avšak žalovaný súdu nepreukázal, že by umožnil žalobkyni nehnuteľnosti v rozsahu jej podielu užívať, napríklad že by jej odovzdal kľúče a podobne, práve naopak, odmietol žalobkyni vydať kľúče od domu na jej opakované výzvy. Žalovaný sa bránil tak, že žalobkyňa sa o nehnuteľnosti nestarala, sám platil všetky výdavky, lebo dom chátral. Dom mali ešte počas manželstva skolaudovať do 31. 12. 2007, čo však nevedeli urobiť, lebo nemali potrebné revízne správy ani potrebné stavebné úpravy, pričom dom vyžadoval kompletnú rekonštrukciu. 36. Súd preto uzavrel, že žalobkyňa nemohla v spornom období nehnuteľnosti užívať nie pre jej neochotu, ale preto, lebo žalovaný jej v tom bránil. Za danej situácie, t.j. faktického užívania predmetu spoluvlastníctva žalovaným nebolo ani namieste od žalobkyne požadovať, aby sa osobitne formálne domáhala v rozhodnom období užívania svojho spoluvlastníckeho podielu, lebo žalovaný nehnuteľností užíval s novou rodinou do 1. 6. 2015. Keďže žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať právny titul, od ktorého odvodzoval svoj nárok užívať aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne a žalovaný právny titul netvrdil ani nepreukázal, súd dospel k záveru, že základ nároku uplatnený žalobkyňou je daný. 37. Taktiež žalovaný pokiaľ dlhodobo užíval sám predmetné nehnuteľnosti pre vlastné potreby, je logické, že aj nehnuteľnosti udržiaval. Všetky práce súbežne na dvojdome robil aj brat žalovaného P., ktorý prevažnú väčšinu nákladov na celej nehnuteľnosti financoval sám. 38. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku súdneho znalca F. č. 18/2019, ktorým bola určená hodnota ročného nájmu posudzovaného rodinného domu sumou 5 613,42 Eur, čo predstavuje 467,78 Eur na mesiac, z toho polovica je 233,89 Eur. 39. Celkovú hodnotu súd stanovil na sumu 5 847,25 Eur za obdobie od 1. 6. 2013 do 1. 6. 2015 (233,89 Eur x 25 mesiacov). Podľa súdneho znalca, nehnuteľnosť má pre posúdenie výšky nájomného dva základné problémy, a to právo doživotného užívania, ktorú mali darcovia, príbuzní žalovaného, pričom jediná zo žijúcich je teta žalovaného, ktorá v dome doposiaľ býva a tiež, že doposiaľ nebola stavba skolaudovaná. Táto nehnuteľnosť má ďalšie vady ako je zatekanie, plesne a je veľmi ťažko takúto nehnuteľnosť do budúcna prenajať. V konečnom dôsledku sa žalovaný rozhodol svoj spoluvlastnícky podiel predať, lebo nie je schopný znášať vysoké náklady na nehnuteľnosť. 40. Pokiaľ žalobkyňa namietala výšku nájomného, ktorú súdny znalec stanovil vo svojom znaleckom posudku a predložila ako dôkaz zmluvu o dielo, pričom žiadala, aby súd pri stanovení výšky nájomného vychádzal z predloženej zmluvy o dielo, k tomu je potrebné uviesť, že predložený dôkaz sa týka obnovy vodorovného dopravného značenia, s predmetom konania nesúvisí, preto súd na tento dôkaz neprihliadal.
41. Na základe uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení považoval súd žalobu žalobkyne čiastočne za dôvodnú, preto jej vyhovel, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
42. Žalovaný sa nezaplatením finančnej náhrady za užívanie podielu žalobkyne riadne a včas dostal do omeškania s povinnosťou zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania, od nasledujúceho dňa po doručení
platobného rozkazu, t.j. od 19. 3. 2016 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
43. V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 2 852,75 Eur a úrokov z omeškania zamietol ako neopodstatnenú.
44. Žalovaný si v písomnom podaní zo dňa 12. 4. 2017 uplatnil voči žalobkyni finančnú náhradu za opravy, úpravy do posudzovanej nehnuteľnosti vo výške 19 625,- Eur a tieto si jednostranne započítal s uplatneným nárokom žalobkyne, vo výške 8 700,- Eur, v časti, v ktorej sa kryjú podľa § 580 Občianskeho zákonníka.
45. Pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva k spoločnej veci v širšom zmysle je potrebné z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi týkajúcimi sa bežnej záležitosti a ostatných záležitostí (§ 138 ods. 1 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas (trebárs aj konkludentne v zmysle § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka), alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu; treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov. Vzhľadom na to pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči ostatným spoluvlastníkom podľa 137 ods. 1 a 138 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí v 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka (pre jej začiatok je rozhodný čas vynaloženia nákladov na opravu a údržbu), alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu (ktoré sa premlčí v premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu či údržbu), alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia podielov ostatných spoluvlastníkov v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva (ktoré sa premlčí v premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka od zániku spoluvlastníctva), čo vyplýva z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 3Cz/29/1979, R 37/1982.
46. Súd prvej inštancie v prvom rade zisťoval, pre správne posúdenie premlčacej lehoty, o aké opravy a úpravy do rodinného domu išlo. Ďalej súd zisťoval, či došlo k dohode medzi spoluvlastníkmi o spôsobe úhrady týchto nákladov. 47. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa nedala súhlas na údržby, úpravy a opravy do nehnuteľnosti a k dohode medzi spoluvlastníkmi o ich realizácii nedošlo. 48. Súd ďalej zisťoval charakter opráv a úprav nehnuteľnosti. Z výpovede súdneho znalca a záverov znaleckého posudku F., ktorým sa výška týchto nákladov preukazovala, vyplynulo, že opravy sa uskutočnili v rokoch 2009 až 2013, že sa jednalo o nie nevyhnutné opravy, okrem výmeny kotla a žalobkyňa nedala k ich vykonaniu žalovanému súhlas ani nedošlo k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov. Súdny znalec na pojednávaní dňa 13. 2. 2020 vysvetlil, že opravy na rodinnom dome sa robili pre zlepšenie kvality bývania v rodinnom dome, lebo stav nehnuteľnosti nebol vhodný, v súčasnej dobe je dom po rekonštrukcii, ale nie je skolaudovaný, pričom rekonštrukcie sa robili od roku 2009, nehnuteľnosti užívali strany sporu, ale nie v celosti, len byt č. 2 na 2. NP rodinného domu. Žalobkyňa nehnuteľnosť opustila v roku 2008, po rozvode manželstva a žalovaný nehnuteľnosť užíval do roku 2015, potom sa aj so svojou novou rodinou z nehnuteľnosti odsťahoval. Nutná oprava sa dotýkala výmeny kotla, keďže tepelné hospodárstvo vyzvalo žalovaného, aby urobil novú prípojku. Žalovaný sa preto rozhodol zrealizovať vlastnú kotolňu s novým kotlom. V prípade, ak by rekonštrukcia bola počas trvania manželstva so žalobkyňou urobená správne, niektoré z vykonaných prác už nemuseli byť urobené v čase, keď ich realizoval žalovaný. Žalovaný sám chcel urobiť rekonštrukciu nehnuteľnosti, pretože z času na čas v nej býval, založil si medzičasom novú rodinu a nevedel si predstaviť svoj život v nehnuteľnosti v takom stave. Podľa znaleckého posudku, oprava zatekajúcej strechy bola realizovaná pri rekonštrukcii v rokoch 1993 a na druhej prístavbe v roku 2006 náter, kedy bolo treba vymieňať plechovú krytinu. Oprava zatekajúceho balkóna bola realizovaná pred rokom 2008, oprava fasády bola realizovaná v roku 2010, výmena plotu a brány v roku 2013, teda stavebné práce podľa dôkazov, ktoré predložil žalovaný súdnemu znalcovi realizoval žalovaný v období od roku 2006 do roku 2013.
49. Súd sa stotožnil s námietkou premlčania vznesenou v rámci procesnej obrany žalobkyňou voči nároku uplatnenému žalovaným zo dňa 12. 4. 2017.
50. Súd vyhodnotil, že žalovaný ako podielový spoluvlastník uplatnil voči žalobkyni nárok titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčuje v lehote 2 rokov od vynaloženia nákladov podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 51. Nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčal v 2-ročnej premlčacej dobe, ktorá plynula od vynaloženia nákladov, preto súd tento nárok zamietol.
52. Vzhľadom na uvedené závery a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.