Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: OPTIMA SK, s.r.o., so sídlom Platanová 604/26, Tovarníky, IČO: 50 093 266, právne zastúpený advokátkou JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, so sídlom Čilistovská 12, Šamorín, proti žalovanému: TOP GAME GROUP, s.r.o., so sídlom Povstania 1253/8, Topoľčany, IČO: 36 566 365, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 2.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -352 zo dňa 30. októbra 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. -352 zo dňa 30. októbra 2019 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie, rozsudkom označeným v záhlaví, rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- eur od 11.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- eur od 11.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- eur od 11.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- eur od 11.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,- eur od 11.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,- eur od 11.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,- eur od 11.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- eur od 11.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.200,- eur od 11.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur od 11.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,- eur od 11.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300,- eur od 11.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- eur od 11.04.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške a dodal, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne založil na ustanoveniach , , , , , až 3, , , , , ,, , ako aj .

3. Súd prvej inštancie (ďalej v tomto bode odôvodnenia vrátane jeho podbodov aj len ako "súd") svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil nasledovne:

3.1 Predmetom sporu bolo zaplatenie služieb a činností vykonaných žalobcom v prospech žalovaného, fakturované jednotlivými faktúrami uvedenými v odôvodnení rozsudku. V zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č. k. - 289 zo dňa 30. apríla 2019, súd posudzoval vznik záväzkoprávneho vzťahu medzi stranami sporu. Žalobca odvodil svoj nárok na základe zmluvy o dielo prípadne titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v konaní poprel objednanie činnosti a služieb u žalobcu a podľa neho práce, ktoré vykonal konateľ žalobcu, boli vykonané v rámci pracovnej náplne.

3.2 Hodnotiac uvedené, súd zastal názor, že v danej veci žalobca nepreukázal, že medzi stranami sporu došlo k riadnemu uzatvoreniu zmluvy o dielo, ktorá by obsahovala zákonom požadované náležitosti. Z komentára k ustanoveniu § 536 okrem iného vyplývalo, že pojem dielo vždy vyjadruje určitú činnosť, ktorá smeruje k zhotoveniu veci, jej montáži, údržbe alebo oprave alebo inú činnosť, ktorá smeruje k hmotnému výsledku. Pre zmluvu o dielo však vždy platí, že jej predmet sa musí dohodnúť tak, aby bol ukončený hmotným výsledkom. Vzájomný vzťah zmluvných strán pri činnosti, ktorá smeruje k dosiahnutiu nehmotného výsledku, nebude upravený zmluvou o dielo. Podľa súdu, činnosti a služby, ktoré žalobca fakturoval predmetnými faktúrami, požadovaný hmotný výsledok nevykazujú. Vo veci žalovaný popieral objednanie fakturovaných služieb a ako uviedol vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.10.2017, výkonom činností tvoriacich predmet neoprávnenej fakturácie bol žalovaným poverený zamestnanec Tomáš Krištof, ako skúsený zamestnanec v rámci náplne dohodnutého výkonu práce "prevádzkar", ktorý v tejto súvislosti komunikoval s obchodnými partnermi žalovaného a vykonával činnosti priamo v mene žalovaného ako jeho zamestnanec.

3.3 Nakoľko súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázať uzatvorenie zmluvy o dielo so žalovaným a vzhľadom na rozporné tvrdenia strán sporu, sa zaoberal otázkou, či žalobcom fakturované činnosti a služby boli v skutočnosti aj vykonané a ak áno, či tieto činnosti, ako to namietal žalovaný, vykonal Tomáš Krištof v rámci plnenia svojich pracovných úloh, alebo boli vykonané samotným žalobcom a v takom prípade, pokiaľ súd dospel k záveru, že medzi stranami nebola uzavretá riadne zmluva o dielo v ústnej forme, bolo potrebné sa zaoberať možnosťou práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným na úkor žalobcu.

3.4 Následne súd konštatoval, že žalobca si svoj nárok uplatnil na základe činnosti a služieb vykonaných pre žalovaného, čo dokladoval jednotlivými faktúrami, ku ktorým vo vyjadrení právnej zástupkyne z 09.10.2017 predložil ako dôkaz najmä mailovú komunikáciu tak, ako to vyplývalo z tohto vyjadrenia.

3.5 Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia, keď žalobca preukázal, že predmetné činnosti vykonával, preukazujúc výpoveďou konateľa, predložením mailovej komunikácie, z ktorej súd zistil nasledovné:

3.5.1 Z mailovej komunikácie medzi konateľom žalobcu a F. R. - pracovníkom advokátskej kancelária Ecker - Kán (č. l. 65 - 66) vyplývalo, že konateľ žalobcu komunikoval s menovaným pracovníkom ohľadom zabezpečenia servisnej zmluvy p. J. V. - servis VZT a klimatizácie, pričom z mailovej komunikácie zo dňa 31.01.2017 (č. l. 67) vyplývalo, že o uvedenej komunikácii, a teda aj o činnosti vykonávanej konateľom žalobcu vo vzťahu k tomuto zabezpečeniu zmluvného servisu VZT, mal vedomosť aj samotný konateľ žalovaného Róbert Vystavil.

3.5.2 Z mailovej komunikácie medzi konateľom žalobcu a N. K. zo spoločnosti Final-CD, s.r.o. Partizánske (č. l. 70 - 74) vyplývalo, že konateľ žalobcu komunikoval s menovanou osobou ohľadom zabezpečenia a inštalácie bezp. fólii vozového parku 6 ks, pričom z mailovej komunikácie zo dňa 08.12.2016 (č. l. 71) vyplývalo, že o uvedenej komunikácii, a teda aj o činnosti vykonávanej konateľom žalobcu vo vzťahu k tomuto zabezpečeniu inštalácie bezp. fólii vozového parku 6 ks, mal vedomosť aj samotný konateľ žalovaného Róbert Vystavil, pričom v kópii mu bola zaslaná uvedená komunikácia.

3.5.3 Taktiež z mailovej komunikácie zo dňa 24.01.2017 bolo preukázané, že konateľ žalobcu komunikoval mailom so spoločnosťou ROKO gips, s.r.o. Prievidza ohľadom sprostredkovania inžinierskej činnosti dodávateľa ROKO gips, s.r.o. pre spoločnosť žalovaného.

3.5.4 Z mailovej komunikácie medzi konateľom žalobcu a J. S., zamestnancom spoločnosti Bad, Blueartdesign Nitra vyplývalo, že žalobca pre žalovaného zabezpečoval výrobu reklamných polepov pre prevádzku Športka Bar Topoľčany, pričom i táto mailová komunikácia bola zaslaná i p. A. H. zo spoločnosti žalovaného.

3.5.5 Taktiež z mailovej komunikácie zo dňa 17.01.2017 bolo preukázané, že konateľ žalobcu komunikoval mailom so spoločnosťou IDE, s.r.o. Pôtor ohľadom zabezpečenia demontáže reklamných zariadení na budove Istropolis Bratislava pre spoločnosť žalovaného.

3.5.6 Z mailovej komunikácie medzi konateľom žalobcu a V. A. zo spoločnosti KLIMA TREND, spol. s r.o. Nitra (č. l. 89 - 90) vyplývalo, že konateľ žalobcu komunikoval s menovanou osobou ohľadom zabezpečenia pravidelného servisu VZT pre prevádzku CEZAR Piešťany, pričom z mailovej komunikácie zo dňa 15.01.2017 (č. l. 89) vyplývalo, že o uvedenej komunikácii, a teda aj o činnosti vykonávanej konateľom žalobcu vo vzťahu k tomuto zabezpečeniu pravidelného servisu VZT pre prevádzku CEZAR Piešťany, mal vedomosť aj samotný konateľ žalovaného Róbert Vystavil, pričom v kópii mu bola zaslaná uvedené komunikácia.

3.5.7 Taktiež z mailovej komunikácie zo dňa 06.12.2016 až 09.12.2016 bolo preukázané, že konateľ žalobcu komunikoval mailom so spoločnosťou ADLO - Investičná s.r.o. Bratislava ohľadom zabezpečenia výmeny bezpečnostných dverí v prevádzkach Top Game teda pre spoločnosť žalovaného.

3.5.8 Z mailovej komunikácie zo dňa 17.03.2017 a 20.03.2017 bolo preukázané, že konateľ žalobcu komunikoval mailom s konateľom žalovaného ohľadom ohliadky a poradenskej činnosti spojenej s uvedením prevádzky Top Game Čadca do užívania.

3.5.9 Z mailovej komunikácie zo dňa 22.03.2017 bolo preukázané, že konateľ žalobcu komunikoval mailom s konateľom žalovaného ohľadom vypracovania analýzy podnikateľského zámeru spádová oblasť Diviacka Nová Ves - Belá.

3.5.10 Z mailovej komunikácie zo dňa 29.03.2017 bolo preukázané, že konateľ žalobcu komunikoval mailom s konateľom žalovaného ohľadom zabezpečenia poradenskej činnosti pri oprave prevádzky TOP Game, Mlynská 1, Levice za obdobie február 2017 a marec 2017, ako i komunikoval s pracovníkom spoločnosti Alterita s.r.o., pracovníkom spoločnosti Zimklima s.r.o. Bratislava

3.5.11 Taktiež z mailovej komunikácie zo dňa 11.03.2017 bolo preukázané, že konateľ žalobcu komunikoval mailom s konateľom žalovaného ohľadom zabezpečenia ohliadky a poradenskej činnosti spojenej s uvedením prevádzky v Slovenských Ďarmotách do užívania.

3.5.12 Z mailovej komunikácie zo dňa 28.03.2017, 01.12.2016 bolo preukázané, že konateľ žalobcu komunikoval mailom s konateľom žalovaného ohľadom ohliadky a poradenskej činnosti spojenej s podnikateľským zámerom v prevádzke Golden Park Rimavská Sobota.

3.6 K uvedenému záveru, že žalobcov nárok súd posudzoval ako dôvodný titulom bezdôvodného obohatenia, dospel na základe dokazovania, z ktorého zistil, že konateľ žalobcu Tomáš Krištof vykonával pre žalovaného, resp. i iné spoločnosti konateľa žalovaného, činnosti a služby najskôr ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia od 01.03.2008. Zmenou zákona o Hazardných hrách od roku 2014 prevádzkovateľ herní bol povinný zabezpečiť obsluhu zamestnancom na trvalý pracovný pomer, preto medzi konateľom žalobcu Tomášom Krištofom a žalovaným bola dňa 19.09.2014 uzatvorená pracovná zmluva. Pri vykonávaní činnosti, ako to bolo zistené z výpovede konateľa žalobcu, na základe činnosti ako SZČO, účelovo, aby nebol prekročený limit 50.000,- eur kvôli DPH, založil Tomáš Krištof spoločnosť žalobcu, v ktorej je jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom. Finálnym príjemcom, podľa konateľa žalobcu, bol vždy konateľ žalovaného a od jeho požiadavky bola vystavená konečná fakturácia na tú ktorú spoločnosť. Fakturované služby žalobcovi alebo konateľovi Tomášovi Krištofovi ako SZČO boli riadne žalovaným uhrádzané. Uvedené súvislosti pri činnosti Tomáša Krištofa ako konateľa žalobcu,

ako fyzickej osoby - SZČO, vysvetľovali, prečo konateľ žalobcu vystupoval pri jednaniach ako projektový manažér, prípadne použil pracovne prostriedky jemu zverené. Takýto spôsob činnosti bol umožnený samotným konateľom žalovaného a predstavoval obvykle zaužívanú prax. Ako už bolo vyššie uvedené, fakturované činnosti, služby boli riadne uhrádzané.

3.7 Podľa súdu tak to bolo aj v danom prípade a nič na tom nemení skutočnosť, že faktúry, ktorých úhrada je predmetom tohto konania, boli datované v jeden deň 29.03.2017. Vplyv malo na to ukončenie spolupráce konateľa žalobcu ako SZČO so žalovaným, keď Tomáš Krištof ukončil živnostenské oprávnenie 01.04.2017 a skončil pracovný pomer so žalovaným 31.03.2017.

3.8 V konaní žalovaný tvrdil, že činnosť vykonával Tomáš Krištof na základe uzavretej pracovnej zmluvy. Toto svoje tvrdenie však hodnoverným spôsobom nepreukázal a nepotvrdila to ani skutočnosť, že konateľ žalobcu využíval zverené pracovné prostriedky. Pri predmetných fakturovaných službách nešlo o zhodný druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve, kde sa uvádza stály dozor herne, obsluha baru, prevádzkar a takisto pokiaľ išlo o miesto výkonu práce, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve v článku II. Nebol preukázaný postup, že by išlo o vykonanie prác iného druhu, a to v súlade s ustanovením .

3.9 Z vyššie uvedeného potom vyplývalo, že žalovaný na základe predmetných fakturovaných činností žalobcom získal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, ktorému tak vznikla majetková ujma v príčinnej súvislosti s bezdôvodným obohatením žalovaného.

3.10 O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a Nariadenia vlády, keď ustálil, že do omeškania sa dostal žalovaný nasledujúcim dňom po splatnosti predmetných faktúr.

3.11 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a titulom odmeny právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Žalovaný ako odvolateľ napadol rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu a to z dôvodov podľa , , .

Žalovaný v odvolaní vecne vymedzil odvolacie dôvody v podstate nasledovne:

4.1. V prvom rade poukázal na uznesenie zo dňa 30.04.2019 č. k. - 289, ktorým Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. - 239 zo dňa 04.07.2018 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom v rámci odôvodnenia sa stotožnil s námietkami žalovaného, nakoľko: a) súd prvej inštancie dostatočne v rozhodnutí nevysvetlil ako a na základe akých úvah dospel k záveru, že medzi účastníkmi došlo k platnému ústnemu uzavretiu zmluvy (alebo viacerých zmlúv) o dielo; b) záver súdu prvej inštancie o preukázanej aktívnej legitimácii žalobcu nepovažoval odvolací súd za presvedčivý, keďže súd prvej inštancie nevysvetlil, resp. len prevzal tvrdenie žalobcu, že so žalovaným uzavrel zmluvy ako právnická osoba, o čom svedčia len žalobcom predložené faktúry, pričom z obsahu spisu vyplynulo, že konateľ žalobcu vykonával činnosti pre žalovaného aj ako fyzická osoba - podnikateľ, resp. aj ako osoba v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným (e-mailová komunikácia Tomáša Krištofa, ktorý v prípadoch keď deklaruje uzavretia zmluvy ako právnická osoba, vystupoval ako projektový manažér spoločnosti žalovaného, resp. používal e-mailovú adresu žalovaného); c) arbitrárne vyznel aj záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca preukázal, že pred spornými prípadmi vykonával obdobné plnenia, na rovnakom skutkovom základe, t. j. na základe ústne uzavretých zmlúv o dielo, bez určenia ceny, za ktoré žalovaný aj zaplatil, keďže táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola, nakoľko žalovaný síce potvrdil existenciu vzájomných obchodnoprávnych vzťahov aj so žalobcom, ale tvrdil, že v týchto prípadoch došlo k vzájomnej dohode jednak o predmet činnosti žalobcu ako aj o cene; d) súd prvej inštancie neuviedol, ako dospel k záveru, že aj v predchádzajúcich prípadoch realizoval činnosti bez dohody o cene za vykonávané činnosti, vzhľadom na čo ani poukaz súdu na predchádzajúce obchodné

zvyklosti vyznel nepresvedčivo; e) súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysvetlil, prečo považuje žalobcom uplatnenú cenu „za dielo“ za obvyklú.

4.2 Na podklade vyššie uvedených záverov súd prvej inštancie vykonal opätovne súdne pojednávanie vo veci a doplnil dokazovanie o vyjadrenie konateľa žalobcu, listinnými dôkazmi a oboznámením sa s obsahom pripojených dokladov.

4.3 Napriek právnym záverom vysloveným odvolacím súdom žalovaný mal za to, že aj po doplnení dokazovania súd prvej inštancie opätovne dospel k totožnému výroku, jediným rozdielom bola zmena právnej kvalifikácie titulu uplatneného nároku, v rámci ktorej súd prvej inštancie uznal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o uzatvorení zmluvy o dielo medzi sporovými stranami, ktorá by obsahovala zákonné náležitosti, avšak boli naplnené zákonné predpoklady na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zásadne s predmetným právnym záverom súdu prvej inštancie o vzniku bezdôvodného obohatenia, a vôbec existenciou nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy nesúhlasil a tieto závery namietal. Považoval za nutné zdôrazniť, že súd prvej inštancie sa napriek záverom odvolacieho súdu absolútne žiadnym spôsobom opätovne nevysporiadal v rámci rozsudku s podstatným predpokladom súdneho konania, a to aktívnou legitimáciou žalobcu v konaní. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že predmetné žalobcom fakturované činnosti a služby boli v skutočnosti aj žalobcom (obchodnou spoločnosťou OPTIMA SK, s.r.o.) skutočne vykonané a rovnako nebolo v konaní preukázané, že by si žalovaný objednal vykonanie týchto služieb zo strany žalobcu. Zdôraznil, že tak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca nedisponoval nikdy oprávnením vystupovať v mene žalovaného a konať v jeho mene pri poskytovaní služieb tvoriacich predmet tohto konania a rovnako nebolo preukázané, že by si žalovaný vykonanie týchto služieb zo strany žalobcu objednal. Opätovne dal do pozornosti podstatnú skutočnosť, ktorú súd prvej inštancie zjavne naďalej opomína, a to, že v rámci predmetnej e-mailovej komunikácie vystupuje a podpisuje sa Tomáš Krištof priamo v mene žalovaného (nie pod hlavičkou žalobcu - obchodnej spoločnosti OPTIMA SK, s.r.o.) ako projektový manažér žalovaného, teda komunikácia v súvislosti so zabezpečením fakturovaných služieb nebola vykonaná zo strany žalobcu a navyše e-mailová komunikácia prebiehala priamo z e-mailovej adresy tomas@topgame.sk. Nebolo preto zrejmé, z akých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal, ak v rámci odôvodnenia rozsudku na predmetnú mailovú komunikáciu poukázal a uviedol, že táto komunikácia prebiehala zo strany „konateľa žalobcu“, t. j. že by v tejto komunikácii mala osoba vystupovať ako konateľ žalobcu. Takéto tvrdenia a závery súdu prvej inštancie boli totiž v rozpore s vykonaným dokazovaním a obsahom spisu, keďže v predmetnej e-mailovej komunikácii nevystupovala osoba Tomáš Krištof ako konateľ žalobcu, ale ako projektový manažér žalovaného. S poukazom na uvedené mal za to, že otázka titulu vykonaných prác a služieb tak zostala v konaní naďalej sporná a žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich skutkových tvrdení o právnom titule vykonania týchto prác, vzhľadom na čo výrok a odôvodnenie napadnutého rozsudku nemôžu mať ani oporu vo vykonanom dokazovaní. Na margo spornosti podotkol, že v čase, kedy mali byť tieto práce a služby vykonané, Tomáš Krištof súčasne pôsobil ako zamestnanec žalovaného, vykonával podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba (fyzická osoba - podnikateľ) a zároveň vykonával podnikateľskú činnosť ako jediný spoločník a konateľ v rámci žalobcu. K otázke právneho zástupcu žalovaného pri výsluchu Tomáša Krištofa ku skutočnosti, ako bolo z jeho strany usudzované, ktoré činnosti boli v danom období vykonávané v prospech žalovaného vykonané v rámci zamestnaneckého pomeru a ktoré ako SZČO, príp. žalobcom ako obchodnou spoločnosťou, Tomáš Krištof uviedol, že bolo v zásade jedno, či tieto činnosti fakturoval ako SZČO alebo ako žalobca. Z uvedenej výpovede konateľa žalobcu teda de facto vyplývalo, že tento mal pri poskytovaní fakturovaných činností za to, že je oprávnený sám sa jednostranne rozhodnúť, či dané práce a služby vykoná v rámci v rámci pracovného pomeru, alebo ich vyfakturuje ako SZČO príp. ako obchodná spoločnosť (žalobca), čo však bolo možné považovať za absurdné a potvrdzujúce skutočnosť, že medzi sporovými stranami vo vzťahu k predmetu tohto sporového konania neexistovala dohoda (a to ani v ústnej forme), v zmysle ktorej by mali byť služby a práce vykonané zo strany žalobcu, ako ani dohoda o odplatnosti týchto služieb.

4.4 Navyše vytkol, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyposriadal s ďalšou podstatnou skutočnosťou, a to, prečo považuje žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v predmetnej výške za oprávnený, t. j. nebolo zrejmé, aký právny a racionálny podklad má vyčíslenie bezdôvodného obohatenia, ktoré súd prvej inštancie žalobcovi rozsudkom priznal.

4.5 Zároveň vytkol, že postupom súdu a zreteľnou arbitrárnosťou odôvodnenia napadnutého rozsudku boli porušené práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný, a preto ho navrhol potvrdiť. Vo vyjadrení vecne uviedol v podstate nasledovné:

5.1 Žalobca ako prvé namietol oneskorenosť podaného odvolania žalovaným.

5.2 V ďalšom bode považoval námietku aktívnej legitimácie žalobcu za irelevantnú a nemajúcu právny základ. Mal za to, že samotný žalovaný potvrdil vykonanie prác a služieb a ich prijatie. Ku skutkovému tvrdeniu žalobcu, že tieto vykonal a poskytol žalobca žalovanému, žalovaný prezentoval pred súdom ako jeho protiverziu, že tieto vykonal pre žalovaného fyzická osoba konateľa žalobcu v rámci trvalého pracovného pomeru, čo bolo následne preukázané ako nezmysel a nepravda. Inú verziu právneho a skutkového objasnenia, kto mal podľa žalovaného práce a služby následne prevzaté žalovaným, žalovaný súdu neprezentoval, a teda novota v tomto smere v rámci odvolacieho konania prípustná nebola.

5.3 Zdôraznil, že právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným boli založené na neformálnom základe, z histórie akceptovaných a uhradených faktúr pritom vyplývalo, že bolo úplne jedno, z akého mailu sa zo strany žalobcu komunikovalo, uvedené nemalo pre posúdenie právnych vzťahov žiadnu právnu relevanciu. Navyše, ako bolo v konaní preukázané, bolo v záujme žalovaného, pokiaľ vo vzťahu k tretím osobám vystupoval ako konateľ žalobcu ako formálne prepojená osoba so žalovaným, ako člen teamu, mimo rámca pracovnoprávneho vzťahu, pričom interne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným mali obchodnoprávny základ. Poukázal na bežne zaužívanú prax, kedy osoby spolupracujúce s väčšími firmami vystupujú navonok voči tretím osobám označením ich príslušnosti k tejto spoločnosti, čo bolo na prospech uvedenej spoločnosti, ale išlo pritom o samostatne zárobkovo činné osoby alebo zamestnancov (príp. konateľov) svojich vlastných s.r.o.- čiek.

5.4 Následne súhlasil so záverom súdu, že vykonanie prác a ich odovzdanie nebolo medzi stranami sporné. Vykonanie prác a prijatie ich výsledku žalovaný nepoprel. Žalovaný v konaní namietal a naďalej namieta právny titul výkonu fakturovaných činností, pričom obrana žalovaného bola založená na tom, že právnym titulom týchto činností je pracovnoprávny vzťah konateľa žalobcu u žalovaného, čo žalobca v konaní vyvrátil dôkazmi a k čomu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tejto svojej obrany.

5.5 Mal za to, že v súdnom konaní bolo žalobcom unesené dôkazné bremeno ohľadom týchto relevantných skutočností, a to existencie predchádzajúceho a trvajúceho obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a to aj popri pracovnoprávnom vzťahu konateľa žalobcu pre žalovaného (predložený sumár faktúr žalobcu žalovaným akceptovaných a uhradených). Existencia obchodných zvyklostí medzi stranami sporu, na základe ktorej žalobca dodával žalovanému svoje služby bez písomnej objednávky, bez písomnej zmluvy a bez vopred odsúhlasenej písomnej cenovej ponuky, či rozpočtu. Obchodná prax medzi stranami sporu vykazovala znaky neformalizmu pri obchodnej spolupráci. Neexistencia žiadneho písomného dokladu o tom, že malo dôjsť k rozšíreniu pracovnej náplne, miesta výkonu práce.

5.6 Dal do pozornosti, že Krajský súd v Nitre v podobných skutkovo právnych veciach, rozsudky Okresného súdu Topoľčany v sporoch začatých na návrh žalobcu alebo konateľa žalobcu voči žalovanému alebo osoby s ním spriaznenej, ako vecne správne potvrdil - viď rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. zo dňa 12.03.2019 - založený v súdnom spise, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. - 215 zo dňa 10.04.2018 a rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. - 167 zo dňa 12.03.2019 - založený v súdnom spise, ktorým odvolací súdu potvrdil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. - 111 zo dňa 27.03.2018, na ktorých znenie žalobca odkázal.

6. Žalovaný v odvolacej replike a priori k údajnému zmeškaniu lehoty na podanie odvolania uviedol, že odvolanie žalovaného bolo podané a doručené súdu prvej inštancie elektronicky dňa 15.11.2019, t. j. v zákonom stanovenej lehote, preto uvedenú námietku považoval za bezpredmetnú. Následne v

celom rozsahu zotrval na svojej argumentácii v súvislosti s neunesením dôkazného bremena aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu a zdôraznil, že žiadny z vykonaných dôkazov v sporovom konaní nepreukazuje, že by si žalovaný objednal služby tvoriace predmet fakturácie od žalobcu a najmä, že by tieto služby boli žalobcom aj skutočne v prospech žalovaného vykonané, t. j. že by fakturované činnosti zabezpečila práve obchodná spoločnosť OPTIMA SK, s.r.o. Na doplnenie uviedol, že v tejto súvislosti nebolo zrejmé, ako žalobca dospel k záveru uvádzanom v rámci vyjadrenia, že „je úplne jedno“ z akého e-mailu sa pri zabezpečovaní činností komunikovalo a že táto skutočnosť nemala právnu relevanciu, pričom zavádzajúcim a nepravdivým spôsobom navyše uviedol, že tieto činnosti zabezpečoval Tomáš Krištof ako konateľ žalobcu, t. j. v mene žalobcu, čo však absolútne zo žiadnych žalobcom produkovaných dôkazov nevyplývalo a navyše zásadne nebolo možné súhlasiť so záverom, že takýto postup by mal byť bežne zaužívanou praxou. Pokiaľ išlo o existujúce súdne rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany vydané v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. , ktorými bol žalobcovi priznaný žalovaný nárok a ktoré boli následne potvrdené i odvolacím súdom, bolo nevyhnutné zdôrazniť, že tieto rozhodnutia sú pre účely tohto konania irelevantné, pričom žalobca účelovo, zavádzajúcim a nepravdivým spôsobom uvádza, že tieto spory mali byť „začaté na návrh žalobcu“. V danom prípade totiž nebola žalobcom obchodná spoločnosť OPTIMA SK, s.r.o., ale žalobcom bola fyzická osoba C. K., preto tieto veci nemožno posudzovať ako „podobné alebo skutkovo rovnaké“, ako sa snaží navodiť žalobca. Naopak jedinou skutkovou a právne obdobnou právnou vecou, v ktorej je totožný žalobca, je právna vec vedená na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. , v prípade ktorej rozhodol Krajský súd v Nitre pod sp. zn. rovnako, ako v tejto veci, a to predovšetkým z dôvodu nevysporiadania sa s aktívnou legitimáciou žalobcu na strane súdu prvej inštancie.

7. Žalobca procesné právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného odvolacou duplikou nevyužil.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len "" alebo "CSP") po zistení, že sú splnené všetky procesné podmienky prípustnosti odvolania a jeho vecného prejednania, ako aj odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, preskúmal na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ), v prítomnosti strán sporu, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, a to v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( , a contrario ) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zmeniť (keď neboli splnené dôvody na jeho potvrdenie pre vecnú správnosť a ani pre jeho zrušenie), a to tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu.

9. Podľa , ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Odvolací súd postupom podľa ust. zopakoval dokazovanie oboznámením podstatného obsahu v spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

12. Okrem toho na odvolacom pojednávaní sa vyjadrili aj strany sporu, pričom konateľ žalobcu uviedol, že spolupráca medzi ním a žalovaným prebiehala cca 10 rokov. Po celý čas tejto spolupráce išlo o spoluprácu založenú na neformálnom základe. Spočiatku pracoval ako SZČO u žalovaného v pozícii projektového manažéra a následne došlo k založeniu žalobcu, a to viac menej z daňových dôvodov. Keďže spolupráca bola neformálna, fungovali väčšinou na ústnej báze a takýmto spôsobom bola realizovaná aj cenotvorba. Na upresnenie uviedol, že pracovná zmluva, ktorá sa v spise nachádza, s fakturáciou, ktorá je predmetom sporu, nesúvisí, pretože v pozícii projektového manažéra vystupoval v prospech žalovaného ako SZČO, keďže to bolo požiadavkou žalovaného, aby ako tím vystupovali v jeho mene.

Na otázku členky senátu doplnil, že dlhé roky vystupoval v pozícií projektového manažéra ako SZČO a následne aj po založení obchodnej spoločnosti pre žalovaného vykonával činnosť projektového

manažéra a bolo len na neformálnej dohode účastníkov, či v danom záväzkovom vzťahu vystupuje ako SZČO alebo právnická osoba. Opätovne zdôraznil, že existencia právnickej osoby, t. j. žalobcu vyplynula viac-menej z dôvodov, ktoré sa vzťahovali k daňovým povinnostiam, či už žalobcu alebo SZČO.

13. S poukazom na zopakované dokazovanie pred odvolacím súdom, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal uzatvorenie zmluvy o dielo so žalovaným, a preto bolo potrebné posúdiť vzťah medzi stranami sporu ako bezdôvodné obohatenie, pričom sa súd prvej inštancie správne zaoberal otázkou, či žalobcom fakturované činnosti a služby boli v skutočnosti aj vykonané a ak áno, či tieto činnosti, ako to namietal žalovaný, vykonal Tomáš Krištof v rámci plnenia svojich pracovných úloh, resp. ako živnostník alebo boli vykonané samotným žalobcom.

14. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal následne za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia, ako aj mal za to, že žalobca preukázal, že predmetné činnosti vykonával. Uvedené súd prvej inštancie považoval za preukázané jednak z výpovede konateľa a tiež z predloženej mailovej komunikácie, z ktorej však podľa názoru odvolacieho súdu nevyplývalo unesenie dôkazného bremena žalobcu, nakoľko v ani jednej z predložených mailových komunikácií Tomáš Krištof nevystupoval ako konateľ žalobcu, ale ako projektový manažér žalovaného.

15. V tomto ohľade sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že by činnosť vykonával Tomáš Krištof na základe uzavretej pracovnej zmluvy. Uvedené nepotvrdila ani tá skutočnosť, že konateľ žalobcu využíval zverené pracovné prostriedky. Pri predmetných fakturovaných službách nešlo o zhodný druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve, kde sa uvádzal stály dozor herne, obsluha baru, prevádzkar a takisto, pokiaľ išlo o miesto výkonu práce, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve v článku II., nebol preukázaný postup, že by išlo o vykonanie prác iného druhu, a to v súlade s ustanovením .

16. Skutkový stav, ktorý z opakovaného dokazovania odvolaciemu súdu vyplynul, je taký, že žalobca ním tvrdené skutočnosti, t. j. že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, a to vykonaním činností fakturovaných faktúrami - č. 2016032, faktúrou č. 2016033, faktúrou č. 2016034, faktúrou č. 2016035, faktúrou č. 2016036, faktúrou č. 2016037, faktúrou č. 2017001, faktúrou č. 2017002, faktúrou č. 2017003, faktúrou č. 2017004, faktúrou č. 2017005, faktúrou č. 2017006, faktúrou č. 2017007, nepreukázal. Z faktúr mal odvolací súd za preukázané, že dňa 29.03.2017 žalobca ako dodávateľ vystavil žalovanému ako odberateľovi vyššie uvedené faktúry. Následne v zmysle preukázania skutočného vykonania fakturovaných činností žalobca súdu doložil dôkazy, pričom pri faktúre č. 2016032 uviedol, že sa jednalo o organizačné zabezpečenie riešenia havarijného stavu v prevádzke Top Game Club Trnava - jednalo sa o prevádzku na Hlavnej ulici č. 27 v Trnave, kedy žalobcovi bolo telefonicky oznámené p. B. - prevádzkarom uvedenej prevádzky, že je havarijný stav odpadu vody. Žalobca na uvedené miesto vycestoval, operatívne zvolal stretnutie majiteľa objektu - Ing. V., zástupcu vodárov - p. W. a pracovníkov spoločnosti Sezako Trnava. Problém s odpadom sa zisťoval pomocou kamery a následne po diagnostikovaní závady prostredníctvom vybudovania čistiaceho otvoru bol problém odstránený. Obdobná činnosť odstránenia havarijného stavu bola žalobcom fakturovaná aj v roku 2016, kedy žalovaným bola suma 100,- Eur akceptovaná a uhradená. Pri faktúre č. 2016033: organizačné zabezpečenie inštalácie bezpečnostných folií vozového parku 6 ks, žalobca predložil mailovú komunikáciu so žalovaným a osobami, ktoré mali polep vykonať z novembra 2016 až januára 2017, ktoré podľa žalobcu mali preukazovať vykonanie služieb žalobcu pre žalovaného. Pri faktúre č. 2016034, predstavujúcej organizačné zabezpečenie zmluvného servisu VZT v sieti prevádzok Top Game, jednalo sa o zabezpečenie servisu vzduchotechniky a klimatizačných jednotiek, k tomuto priložil žalobca komunikáciu z februára 2017 s vedením žalovaného, ako aj s právnym zástupcom žalovaného. Pri faktúre č. 2016035, znejúcej na sprostredkovanie inžinierskej činnosti ROKO gips s.r.o., žalobca predložil mailovú komunikáciu s účtovnou firmou žalovaného Office 24 Ing. N. z januára a februára 2017, ktorými preukazoval vykonanie služieb pre žalovaného. Pri faktúre č. 2016036, znejúcej na organizačné zabezpečenie výroby reklamných polepov pre prevádzku Športka bar Topoľčany, žalobca poukázal na mailovú komunikáciu z januára 2017 so žalovaným a osobami, ktoré mali výrobu zabezpečiť vykonanie uvedených prác. Pri faktúre č. 2016037, znejúcej na organizačné zabezpečenie demontáže reklamného zariadenia na budove Istropolis Bratislava, žalobca predložil mailovú komunikáciu z januára 2017 so žalovaným a osobami, ktoré mali demontáž vykonať a aj ju vykonali. Pri faktúre č. 2017001, znejúcej

na organizačné zabezpečenie pravidelného servisu VZT pre prevádzku Cézar Piešťany - Klima Trend s.r.o., žalobca predložil mailovú komunikáciu so žalovaným z januára 2017, ako aj s osobami, ktoré mali pravidelný servis zabezpečiť, ktorými žalobca preukazoval vykonanie služieb pre žalovaného. Pri faktúre č. 2017002, znejúcej na organizačné zabezpečenie výmeny bezpečnostných dverí v prevádzkach Top Game - Adlo s.r.o., žalobca predložil mailovú komunikáciu so žalovaným a Adlo s.r.o. z decembra 2016, ktorou preukazoval vykonanie služieb pre žalovaného. Pri faktúre č. 2017003, znejúcej na poradenská činnosť pri oprave prevádzky Top Game Mlynská 1, Levice za obdobie február 2017 a marec 2017, jednalo sa o zabezpečenie zamerania priestorov, zabezpečenie technickej dokumentácie, otvorenie prevádzky, zabezpečenia technických výkresov na nábytok, poradenstvo, sprostredkovanie reklamy, zabezpečenie vzduchotechniky, výber dekoračných prvkov, žalobca poukázal na to, že dokonca osobne vyberal tapety, ktorých foto zaslal súdu a ktoré boli v uvedenej prevádzky použité. Žalobca tiež priložil obsiahlu mailovú komunikáciu so žalovaným a osobami, ktorých sa zabezpečenie poradenskej činnosti týkalo z februára a marca 2017, ktorým preukazoval vykonanie činností pre žalovaného. Pri faktúre č. 2017004, predstavujúcej činnosti ako obhliadka a poradenská činnosť spojená s uvedením prevádzky Top Game Čadca do užívania, 2x výjazd, jednalo sa o výjazd dňa 01.03.2017 a dňa 16.03.2017, pričom žalobca predložil mailovú komunikáciu so žalovaným, ako aj fotodokumentáciu z uvedených výjazdov. Pri faktúre č. 2017005, predstavujúcej vypracovanie analýzy podnikateľského zámeru spádová oblasť Diviacka N. Ves - Belá, taktiež žalobca predložil mailovú komunikáciu so žalovaným z marca 2017, ktorým preukázal vykonanie služieb pre žalovaného. Pri faktúre č. 2017006, predstavujúcej činnosti ako obhliadka a poradenská činnosť spojená s uvedením prevádzky v Slov. Ďarmotách do užívania - 2x výjazd a zabezpečenie reklamných zariadení IKE s.r.o., k tomuto žalobca predložil rozsiahlu emailovú komunikáciu z decembra 2016 až marca 2017 so žalovaným a osobami, ktoré mali polep reklamných zariadení vykonať, ktorými preukazoval vykonanie služieb pre žalovaného. Pri faktúre č. 2017007, predstavujúcej činnosti ako obhliadka a poradenská činnosť spojená s podnikateľským zámerom v prevádzke Golden Park Rimavská Sobota 1 x výjazd - k tomuto žalobca predložil emailovú dokumentácia od decembra 2016 do marca 2017 so žalovanými a inými osobami, ktorých sa činnosť žalobou týkala, ktorými preukazoval vykonanie služieb pre žalovaného. Rovnako tak žalobca preukazoval vykonanie činností výpoveďou konateľa žalobcu, ktorý na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol a v odvolacom konaní potvrdil, že založenie spoločnosti žalobcu bolo kvôli účtovníctvu internému z toho dôvodu, že na základe prechádzajúcej praxe jemu ako SZČO hrozilo, že prekročí limit 50.000,- eur a stane sa platcom DPH a kvôli tomu vznikol žalobca, ktorý rozkladal príjmy na dva subjekty. Finálny príjemca bol vždy konateľ žalovaného, avšak konečná fakturácia išla od jeho požiadavky, na akú spoločnosť to má byť vystavené. Vždy sa bavili so žalovaným on ako SZČO a protistrana ako konateľ žalovaného.

17. Na základe vyššie zhrnutého vykonaného dokazovania mal však odvolací súd za preukázané len to, že z mailovej komunikácie s F. R. - pracovníkom advokátskej kancelária Ecker - Kán (č. l. 65 - 66) vyplývalo, že Tomáš Krištof ako projektový manažér komunikoval s menovaným pracovníkom ohľadom zabezpečenia servisnej zmluvy p. J. V. - servis VZT a klimatizácie, pričom z mailovej komunikácie zo dňa 31.01.2017 (č. l. 67) vyplývalo, že o uvedenej komunikácii, a teda aj o činnosti vo vzťahu k tomuto zabezpečeniu zmluvného servisu VZT, mal vedomosť aj samotný konateľ žalovaného Róbert Vystavil. Z mailovej komunikácie s N. K. zo spoločnosti Final-CD, s.r.o. Partizánske (č. l. 70 - 74) rovnako tak vyplývalo, že Tomáš Krištof ako projektový manažér komunikoval s menovanou osobou ohľadom zabezpečenia s inštalácie bezp. fólii vozového parku 6 ks, pričom z mailovej komunikácie zo dňa 08.12.2016 (č. l. 71) vyplývalo, že o uvedenej komunikácii mal vedomosť aj samotný konateľ žalovaného Róbert Vystavil, pričom v kópii mu bola zaslaná uvedená komunikácia. Taktiež z mailovej komunikácie zo dňa 13.02.2017 + pripojená komunikácia (č. l. 76 -78) bolo preukázané, že Tomáš Krištof ako projektový manažér komunikoval mailom so spoločnosťou ROKO gips, s.r.o. Prievidza ohľadom sprostredkovania inžinierskej činnosti dodávateľa ROKO gips, s.r.o. pre spoločnosť žalovaného. Z mailovej komunikácie s J. S., zamestnancom spoločnosti Bad, Blueartdesign Nitra (č. l. 82 - 84) vyplývalo, že Tomáš Krištof pre žalovaného zabezpečoval výrobu reklamných polepov pre prevádzku Športka Bar Topoľčany, pričom i táto mailová komunikácia bola zaslaná i p. A. H. zo spoločnosti žalovaného (č. l. 81 a 82). Taktiež z mailovej komunikácie zo dňa 13.01.2017 a 17.01.2017 (č. l. 86 - 87) bolo preukázané, že Tomáš Krištof komunikoval mailom so spoločnosťou IKE, s.r.o. Pôtor ohľadom zabezpečenia demontáže reklamných zariadení na budove Istropolis Bratislava pre spoločnosť žalovaného. Z mailovej komunikácie s V. A. zo spoločnosti KLIMA TREND, spol. s r.o. Nitra (č. l. 89 - 90) vyplývalo, že Tomáš Krištof komunikoval s menovanou osobou ohľadom zabezpečenia pravidelného servisu VZT pre prevádzku CEZAR Piešťany, pričom z mailovej komunikácie zo dňa 15.01.2017 (č. l. 89) vyplývalo, že o uvedenej komunikácii, a

teda aj o činnosti vo vzťahu k tomuto zabezpečeniu pravidelného servisu VZT pre prevádzku CEZAR Piešťany, mal vedomosť aj samotný konateľ žalovaného Róbert Vystavil, pričom v kópii mu bola zaslaná uvedená komunikácia. Taktiež z mailovej komunikácie zo dňa 06.12.2016 až 09.12.2016 (č. l. 94 - 98) bolo preukázané, že Tomáš Krištof komunikoval mailom so spoločnosťou ADLO - Investičná s.r.o. Bratislava ohľadom zabezpečenia výmeny bezpečnostných dverí v prevádzkach Top Game teda pre spoločnosť žalovaného. Z mailovej komunikácie zo dňa 17.03.2017 a 20.03.2017 (č. l. 104-106) bolo preukázané, že Tomáš Krištof komunikoval mailom s konateľom žalovaného ohľadom ohliadky a poradenskej činnosti spojenej s uvedením prevádzky Top Game Čadca do užívania. Z mailovej komunikácie zo dňa 22.03.2017 (č. l. 111) bolo preukázané, že Tomáš Krištof komunikoval mailom s konateľom žalovaného ohľadom vypracovania analýzy podnikateľského zámeru spádová oblasť Diviacka Nová Ves - Belá. Z mailovej komunikácie zo dňa 29.03.2017 (č. l. 121 - 123) bolo preukázané, že Tomáš Krištof komunikoval mailom s konateľom žalovaného ohľadom zabezpečenia poradenskej činnosti pri oprave prevádzky TOP Game, Mlynská 1, Levice za obdobie február 2017 a marec 2017, ako i komunikoval s pracovníkom spoločnosti Alterita s.r.o., pracovníkom spoločnosti Zimklima s.r.o. Bratislava (č. l. 125). Taktiež z mailovej komunikácie zo dňa 11.03.2017 (č. l. 118) bolo preukázané, že Tomáš Krištof komunikoval mailom s konateľom žalovaného ohľadom zabezpečenia ohliadky a poradenskej činnosti spojenej s uvedením prevádzky v Slovenských Ďarmotách do užívania. Z mailovej komunikácie zo dňa 28.03.2017, 01.12.2016 bolo preukázané, že Tomáš Krištof komunikoval mailom s konateľom žalovaného ohľadom ohliadky a poradenskej činnosti spojenej s podnikateľským zámerom v prevádzke Golden Park Rimavská Sobota.

18. Z uvedených dôkazov síce vyplývalo vykonávanie činnosti zo strany Tomáša Krištofa pre žalovaného, avšak zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom, ako ani žalovaným, nevyplývalo, že by čo i len jednu z fakturovaných činností vykonal žalobca, resp. v jeho mene konajúca osoba Tomáš Krištof ako konateľ žalobcu. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na , v zmysle ktorého, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Následne uvádza, že každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len "") uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia. Uvedené zo strany žalobcu v rámci komunikácie so žalovaným splnené nebolo. Naviac, neopomenuteľným dôkazom bolo aj vyjadrenie konateľa žalobcu na pojednávaní, v rámci ktorého uviedol, že činnosti pre žalovaného vykonával Tomáš Krištof ako SZČO, pričom len pri fakturácii sa to rozdeľovalo v zmysle účtovníctva medzi subjekty Tomáš Krištof - SZČO a žalobcu, čo pre účely plnenia zo zmluvného vzťahu by bolo postačujúce, avšak prihliadnuc k tomu, že v danom konaní ide o spor vzniknutý z bezdôvodného obohatenia, odvolací súd nemal za preukázané, že by činnosti uvedené vyššie vykonal pre žalovaného žalobca.

19. Je preto možné dospieť k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, teda nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. V tomto smere súd prvej inštancie prijal zjavne nesprávny záver, keď mal za to, že žalovaný na základe predmetných fakturovaných činností žalobcom získal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, ktorému tak vznikla majetková ujma v príčinnej súvislosti s bezdôvodným obohatením žalovaného.

20. Vychádzajúc z 46/2008 ZSP: Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané; je povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

21. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a

aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ).

22. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd má za to, že neobstojí ani argumentácia žalobcu, vyjadrená vo vyjadrení k odvolaniu, že žalovaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k žalobcom uplatnenému bezdôvodnému obohateniu nenamietal, pretože súd je povinný aktívnu vecnú legitimáciu skúmať vždy aj bez návrhu. Okrem iného je potrebné zdôrazniť, že skúmanie aktívnej vecnej legitimácie bolo aj predmetom konania pred súdom prvej inštancie, a to i napriek tomu, že sa k nej súd prvej inštancie samostatne v napadnutom rozhodnutí nevyjadril. Z uvedeného bolo potrebné vyvodiť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel v rámci súdneho prieskumu k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný a toto svoje právo aj súdu preukázal, čo však v zmysle doplneného dokazovania pred odvolacím súdom, odvolací súd vyhodnotil ako nesprávne právne posúdenie veci.

23. Pokiaľ išlo o žalobcom namietané súdne rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany vydané v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. , odvolací súd sa v tomto ohľade stotožňuje s názorom žalovaného vyjadreným v odvolacej replike, a to najmä v tej súvislosti, že žalobcom v predmetných konaniach bola fyzická osoba C. K., a nie obchodná spoločnosť.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto dospel odvolací súd k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby, keď nepreukázal, že na základe fakturovaných činností došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu voči žalobcovi. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v II. výroku podľa , s použitím , majúc pritom za to, že žalovaný mal vo veci samej plný úspech oproti žalobcovi, preto ustálil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania (celého, t. j. prvoinštančného i odvolacieho konania) v rozsahu 100 % ( ). Trovy konania je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného ( ) do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania ( veta prvá, , veta prvá ). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a ktoré vydá vyšší súdny úradník ( , o súdnych úradníkoch).

26. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to pripúšťa ( - ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.