Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-237-2019.pdf
PDF · 107.05 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/237/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobkyne B.. H. D., C.. XX.X.XXXX, bytom H. X, A. I., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Sidor a partneri s.r.o. so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO 47233516, o zaplatenie 1.180,38 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 15. mája 2019, č.k. 16 Csp 156/2017-86
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.180,38 € s úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 16.3.2017 až do zaplatenia a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300063193 uzavretej stranami sporu dňa 16.1.2014 (ďalej “zmluva“), ktoré bezdôvodné obohatenie žalobkyňa žiadala priznať z dôvodu absencie podstatných náležitostí zmluvy vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách (ďalej zákon č. 129/2010 Z.z.) i neprimeranej výšky odplaty žiadanej veriteľom za poskytnutie úveru. Poukázala na chýbajúce informácie o splatnosti záväzku, nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ktorá oproti v zmluve uvedenej hodnote 67,29 % v skutočnosti dosahovala 92,98 %, čo bolo výsledkom nezohľadnenia poplatku uplatňovaného žalovaným voči žalobkyni vo výške 168,17 € z „dohody o poskytnutí služby“. Zdôraznila, že nesprávna hodnota RPMN uvedená v zmluve v neprospech žalobkyne je zrejmá už z výšky úrokovej sadzby úveru 70 % ročne, keď úroky ako náklady spotrebiteľa spojené s úverom prevyšujú hodnotu RPMN, čo je z povahy RPMN vylúčené. Úroky z úveru 70 % ročne žalobkyňa považovala za neprimeranú odplatu, na plnenie ktorej nepatrí veriteľovi nárok, pretože odporuje zásade dobrých mravov, preto je aj v rozpore so zákonom. Priemerné úroky v čase uzavretia zmluvy dosahovali 11,71 %, a 6-násobne vyššia úroková sadzba je zjavne neadekvátna. Do formulára zmluvy zahrnutú „dohodu o poskytnutí služby“ označila za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže neslúži po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom, a o sumu poplatku 168,17 € vyplývajúcu z tejto dohody, bola krátená suma úveru, ktorá jej bola poukázaná. Oproti v zmluve dohodnutému úveru vo výške 1.170 €, v skutočnosti od žalovaného získala finančné prostriedky len v sume 1.001,83 €. Poukazujúc na vyššie uvedené nedostatky zmluvy, označovala zmluvu za
bezúročnú a bez poplatkov a žiadala vydanie bezdôvodného obohatenia v hodnote rozdielu medzi finančnými prostriedkami uhradenými na účet žalovaného vo výške 2.182,21 € a plnením poukázaným jej žalovaným v sume 1.001,83€ vrátane úrokov z omeškania.
3. Súd prvej inštancie právne vec posudzoval podľa ustanovení § 52, § 54 Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách, § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., aplikujúc tiež ustanovenia o dobrých mravoch a platnosti právnych úkonov podľa § 3 a § 39 OZ, ako aj o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 až § 458 OZ. Obsahom zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300063193 zo dňa 16.1.2014 a výpisom z účtu žalovanej mal preukázané, že sa jednalo o formulárový typ zmluvy, keď napriek dohodnutej výške úveru 1.170 € s úrokovou sadzbou 70,02 % ročne, bola v skutočnosti žalobkyni poukázaná len suma 1.001,83 € z dôvodu zníženia výšky úveru o poplatok 168,17 € s odkazom na bod 8. zmluvy „Dohody o poskytnutí služby“. Súd prvej inštancie konštatoval, že údaj o RPMN je obligatórnou náležitosťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý údaj uvedený v zmluve nezohľadňuje všetky náklady žalobkyne spojené s úverom, osobitne poplatok zúčtovaný žalovaným vo výške 168,17 €, čo má za následok, že v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. je zmluva považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že žalobca ani nemal nárok na úhradu poplatku z „Dohody o poskytnutí služby“, pretože išlo neprijateľnú a netransparentnú zmluvnú podmienku, na základe ktorej žalovaný inkasoval splátku spotrebiteľského úveru bez poskytovania protiplnenia. Takúto dohodu, ktorej jediným zámerom je dosiahnuť vyššie protiplnenie od spotrebiteľa, hodnotil ako obchádzanie zákona v zmysle § 39 OZ a právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. S odkazom na ustanovenia o vydaní bezdôvodného obohatenia uzavrel, že zo zmluvy, ktorá sa považuje za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov, žalovanému patrí právo iba na vrátenie toho, čo žalobkyni skutočne podľa zmluvy poskytol. Majúc za nesporné, že žalobkyni bola poukázaná finančná čiastka 1.001,83 €, a žalobkyňa vrátila žalovanému bez právneho dôvodu až 2.182,21 €, zaviazal žalovaného na úhradu finančného plnenia vo výške 1.180,38 € zodpovedajúcej rozdielu medzi finančnými prostriedkami, ktoré žalovaná získala a sumou peňažných prostriedkov, ktoré vrátila. Pretože povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia mala povahu peňažného plnenia, súd prvej inštancie priznal žalobkyni tiež úroky z omeškania v zhode s § 517 ods. 1, 2 OZ, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) priznajúc plnú náhradu trov konania procesne úspešnej žalobkyni.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo aby vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaný namietal, že v konaní nebol vykonaný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že v zmluve bola uvedená nesprávna hodnota RPMN. Tvrdil, že „Dohoda o poskytnutí služby“ nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere, túto dohodu žalobkyňa uzavrieť nemusela, čo znamená, že náklady z tejto dohody ani nemali byť súčasťou hodnoty RPMN podľa § 2 písm. g/, i/ zákona č. 129/2010 Z.z., pretože do výpočtu RPMN sa nezahrňujú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zopakovala svoje stanovisko, že hodnota RPMN je uvedená nesprávne, nakoľko nezohľadňuje údaje o celkovej výške spotrebiteľského úveru už len preto, že výška úrokovej sadzby je vyššia ako žalovaným uvádzaná hodnota RPMN. Súčasne „Dohoda o poskytnutí služby“ uvedená v bode 8. zmluvy (ďalej „dohoda“) je súčasťou zmluvných dojednaní, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa bola povinná túto doplnkovú službu ako súčasť zmluvy uzatvoriť. Samotná odplata za poskytnutie služby je neadekvátna a zakomponovaním uvedenej dohody do predtlačeného formulára zmluvy sa v podstate spotrebiteľ bez právneho dôvodu vzdal sa práva na vyplatenie celej dojednanej sumy úverových prostriedkov a zhoršil si svoje zmluvné postavenie. Nesprávnosť RPMN vyplýva tiež z faktu, že žalovaný krátil celkovú výšku úveru o sumu poplatku za poskytnutie fiktívnej služby. Žalobkyňa odkázala na rozhodnutia viacerých odvolacích súdov, ktoré v obdobných prípadoch ako je predmetom sporu dospeli k rovnakému záveru
ako súd prvej inštancie, že dohoda je neplatná a RPMN je určená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu odvolacích trov.
7. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrário, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný podľa § 380 ods. 1 CSP dospejúc k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. marca 2020 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). V súlade so zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu SR publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. R 2/2016, za inú vadu konania sa považuje aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
13. Odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 CSP, pretože sa v ňom súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Zároveň podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou.
14. Odvolacie námietky odvolateľa boli v prevažnej väčšine už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve uvedený údaj o RPMN nezodpovedá skutočnosti a je určený v neprospech spotrebiteľa. Ako vyplýva zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, u ktorej niet sporu, že má povahu zmluvy spotrebiteľskej, na ktorú sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva vyjadrovala záväzok žalovaného ako veriteľa na poskytnutie sumy 1.170 € pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 70,02 %, priemernej hodnote RPMN 45,94 % a RPMN zmluvy 67,29 %. Žalobkyňa ako dlžníčka mala úver uhradiť v 42. splátkach vo výške 62,69 € mesačne. V bode 8. zmluvy „Dohoda o poskytnutí služby“ bol dohodnutý poplatok za možnosť odkladu splátok vo výške 168,17 €, ktorý poplatok bol splatný dňom uzavretia zmluvy, v dôsledku čoho žalovaný nepoukázal žalovanej dohodnutú sumu finančných prostriedkov 1.170 €, ale sumu zníženú o uvedený poplatok. „Dohoda o poskytnutí služby“ predstavuje pritom z pohľadu ochrany spotrebiteľa neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú súdy prihliadajú ex offo, a teda neplatný právny úkon, keďže dohoda o poskytnutí služby je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, keď podpisy dlžníčky - žalobkyne sa nachádzajú až za touto dohodou a text dohody je priamo včlenený žalobcom - veriteľom do formulárového vyhotovenia zmluvy bez možnosti žalobkyne túto dohodu odmietnuť. Osobitne významné je, že úhradou poplatku žalobkyňa nezískavala žiadne protiplnenie či zvýhodnenie, keď v čase úhrady vôbec nebolo isté, či pre budúcnosť možnosť odloženia úhrady splátok dlhu využije, a navyše možnosť odkladu splátok bola limitovaná, lebo sa týkala maximálne troch ľubovoľných splátok. V priemernom spotrebiteľovi mohla dohoda vzbudiť dojem výhodnosti, aj keď v skutočnosti tomu tak nebolo, a jediný finančný prospech z toho získaval veriteľ. Vzhľadom na spôsob koncipovania „Dohody o poskytnutí služby“ ako súčasti textu formulárovej zmluvy nemožno uvažovať o tom, aby sa jednalo o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie a náklady nesúvisiace s poskytnutím úveru. Argumentácia žalovaného v odvolaní je v zásade len potvrdením jeho zámeru vyplývajúceho už z formulácie zmluvných ustanovení, a to zámeru vyhnúť sa aplikácii ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný nespochybňuje, že poplatok z „Dohody o poskytnutí služby“ nie je súčasťou RPMN. No vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, žalovanému nevznikol nárok na úhradu poplatku, pretože dohoda ako zmluvná podmienka je neplatná, a súčasne, poplatok vyplývajúci z dohody sa mal odraziť v hodnote RPMN zmluvy, pretože žalobca nepreukázal, aby išlo o individuálne zmluvné dojednanie, ktoré nepredstavovalo podmienku spojenú s poskytnutím úveru.
16. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere a iných poplatkov, okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
17. Povinnosť na uvedenie určitej a zrozumiteľnej hodnoty RPMN v zmluve vyplývala z § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. podľa ktorého, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19. RPMN v zmysle zákonnej definície vyplývajúcej zo zákona č. 129/2010 Z.z. v sebe zahŕňa všetky náklady, ktoré je povinný spotrebiteľ veriteľovi uhradiť, teda úroky z pôžičky, ale aj akékoľvek ďalšie finančné náklady spojené s poskytnutím úveru. Vychádzajúc definície pojmu RPMN a celkových nákladov, je aj bez bližšie konkretizovaného výpočtu zrejmé, že údaj RPMN zmluvy vo výške 69,72 % nemôže zodpovedať skutočnosti, pokiaľ je vyššia úroková sadzba samotného úveru, ktoré úroky tvoria súčasť celkových nákladov spotrebiteľa a predstavujú až 70,02 %. Odhliadnuc od faktu, že veriteľ v údajoch RPMN nezohľadnil poplatok z dohody, aj keď bol povinný tak urobiť, s poukazom na úrokovú sadzbu zmluvy niet žiadnych pochybností o tom, že v posudzovanej zmluve nie je uvedený korektný a správny údaj RPMN tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.. RPMN neodzrkadľuje reálny obsah práv a povinností spotrebiteľa a neinformuje ho o skutočných nákladoch úveru, tento údaj je nesprávny a uvedený v neprospech žalobkyne - spotrebiteľky, preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zmluva považuje za zmluvu bez poplatkov a bez úrokov.
20. Nemožno tiež prehliadnuť fakt, že samotná úroková sadzba na úrovni 70 % predstavuje odplatu zjavne neprimeranú v spotrebiteľských zmluvách, ktorá rovnako spôsobuje, že žalovanému nevznikol nárok na jej zaplatenie. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V čase uzavretia zmluvy so žalovanou sa priemerné úrokové miery u obdobného typu zmlúv pohybovali na úrovni 11 % ročne, teda prekročenie úrokovej sadzby viac ako 6-násobne nepochybne odporuje akejkoľvek úvahe o adekvátnosti požadovanej odplaty a je v rozpore so zásadou dobrých mravov ako všeobecného princípu a korektívu pri posudzovaní platnosti právnych úkonov (§ 3, § 39 OZ).
21. V dôsledku vád spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere, žalovanému patrí podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1, § 456, § 457 OZ) iba nárok na vrátenie finančnej čiastky, ktorú žalobkyni ako dlžníčke zo zmluvy poskytol. Prijatím plnenia nad uvedenú sumu v rozsahu 1.180,38 € došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia titulom plnenia z neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2 OZ). Rozsah finančných prostriedkov žalobcom poukázaný (1.001,83 €) a žalobkyňou uhradený (2.182,21 €), nebol v konaní sporný. Žalobkyni preto patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške priznanej súdom spolu s úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nar. vl. SR č. 87/95 Z.z.. Zákonu zodpovedajúce je tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade vzniknutých trov konania vychádzajúce z princípu zodpovednosti strán sporu za výsledok konania. Žalobkyni ako úspešnej strane sporu bola dôvodne priznaná náhrada trov v celom rozsahu.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný ako odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto žalobkyni patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).