Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32P-29-2020.pdf
PDF · 68.11 KB
Case nature
Subarea
32P/29/2020
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o deti B.: B. nar. XX.XX.XXXX, štátnu občianku Slovenskej republiky a B., nar. XX.XX.XXXX, štátnu občianku Slovenskej republiky, obe toho času bytom ako otec, deti rodičov: matky P. B., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom D. C. F., zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Doktor, s.r.o., so sídlom Legionárska 7735/31B, Trenčín a otca L., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom P. XXXX/XX, A., zastúpeného A3 advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Partizánska 25, Trenčín, o návrhu otca na úpravu práv a povinností takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje, že n e m á právomoc konať vo veci.
II. Konanie s a z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom podaným dňa 14.02.2020 domáhal úpravy práv a povinností k mal. B. a B. B. na čas do rozvodu rodičov. V návrhu uviedol, že od roku 2014 do 31.12.2019 pracoval v M. a v tomto období žili aj maloleté deti s matkou v M.. Po ukončení jeho pracovného pomeru sa mala celá rodina vrátiť na Slovensko, čo však matka mal. detí odmietla. Ďalej uviedol, že sa s mal. deťmi zdržuje na Slovensku, deti začali chodiť na Základnú školu na Q. ulici v A., kde sú riadne zapísané od svojich 6. rokov. Pobyt rodiny v zahraničí bol od začiatku časovo obmedzený trvaním jeho pracovného záväzku a takto to chápali aj maloleté deti.
2. Výzvou zo dňa 09.03.2020 vyzval súd otca mal. detí, aby svoj návrh doplnil okrem iného aj o to, či matka mal. detí dala súhlas k ich presťahovaniu na územie Slovenskej republiky a túto skutočnosť doložil jej písomným súhlasom.
3. Podaním doručeným súdu dňa 09.03.2020 oznámila matka mal. detí, že dňa 06.03.2020 podala na Okresný súd Banská Bystrica žalobu o návrat maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Predmetnou žalobou sa matka domáha nariadenia návratu mal. detí do krajiny ich obvyklého pobytu, do M..
4. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
5. Podľa § 9 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.z.) ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. V danej veci pri preskúmavaní právomoci súd zistil, že mal. deti B. sa v období od roku 2014 do konca roka 2019 zdržiavali v M. a to na základe dohody rodičov mal. detí. K premiestneniu detí na územie Slovenskej republiky koncom roka 2019, prípadne začiatkom roka 2020 došlo bez súhlasu matky, ako vyplýva zo skutočnosti, že matka podala návrh na návrat maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Nakoľko M. nie je členským štátom Európskej únie, nie je viazané nariadeniami Rady Európskej únie. Rovnako Slovenská republika a M. neuzatvorili dvojstrannú medzištátnu zmluvu, resp. neexistuje ani mnohostranná medzištátna zmluva týkajúca sa súdnej právomoci a uznávania rozsudkov vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorými by boli obe krajiny viazané. Súd preto svoju právomoc skúmal podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý za rozhodujúce kritérium pre posúdenie právomoci súdu považuje obvyklý pobyt maloletého. Pojem obvyklý pobyt pritom nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa osoba zdržiava, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu. V prípade maloletých detí, kde sa zdržujú na základe dohody rodičov alebo iných rozhodných skutočností. Dočasné, či protiprávne opatrenie jedného z rodičov na pobyte detí bez ďalšieho nič nemenia. Pojem obvyklý pobyt vyložil Súdny dvor vo svojom rozsudku z 22.12.2010 vo veci Barbara Mercredi/Richard Chaffe. Z uvedeného vyplýva, že samotné presťahovanie sa do iného štátu nezakladá samo o sebe, automaticky obvyklý pobyt maloletého, premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, resp. dohody rodičov. Po preskúmaní právomoci vo svetle vyššie uvedeného kritéria súd dospel k záveru, že mal. deti B. majú svoj obvyklý pobyt na území M., keď k ich presťahovaniu (premiestneniu) na územie Slovenskej republiky došlo bez súhlasu druhého rodiča. Skutočnosť ich presťahovania (premiestnenia) jedným rodičom sama o sebe nezakladá zmenu obvyklého pobytu maloletých detí. Z týchto dôvodov súd zastavil konanie a to pre nedostatok právomoci v tejto veci konať.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.