Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/29/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté B.: B. a B., obe toho času bytom ako otec, deti rodičov: matky P. bytom P. zastúpenej advokátskou kanceláriou T., a otca L., zastúpeného J., o úpravu práv a povinností, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. marca 2020, č. k. -18, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. z r u š u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Uznesením zo dňa 13. marca 2020, č. k. -18, súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci, výrokom II. konanie zastavil a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poukazujúc ust. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, , súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa návrhom podaným dňa 14.02.2020 domáhal úpravy práv a povinností k mal. B. a B. B. na čas do rozvodu rodičov. V návrhu uviedol, že od roku 2014 do 31.12.2019 pracoval v Nórsku a v tomto období žili aj maloleté deti s matkou v Nórsku. Po ukončení jeho pracovného pomeru sa mala celá rodina vrátiť na Slovensko, čo však matka odmietla. Ďalej uviedol, že sa s deťmi zdržuje na Slovensku, deti začali chodiť na S., kde sú riadne zapísané od svojich X. rokov. Pobyt rodiny v zahraničí bol od začiatku časovo obmedzený trvaním jeho pracovného záväzku a takto to chápali aj maloleté deti. Výzvou zo dňa 09.03.2020 vyzval súd prvej inštancie otca mal. detí, aby svoj návrh doplnil okrem iného aj o to, či matka dala súhlas k presťahovaniu detí na územie Slovenskej republiky a túto skutočnosť doložil jej písomným súhlasom. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.03.2020 oznámila matka, že dňa 06.03.2020 podala na Okresný súd Banská Bystrica návrh na návrat maloletých do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Predmetným návrhom sa matka domáha nariadenia návratu mal. do krajiny ich obvyklého pobytu, do Nórskeho kráľovstva. V danej veci pri preskúmavaní právomoci súd prvej inštancie zistil, že mal. deti sa v období od roku 2014 do konca roka 2019 zdržiavali v Nórskom kráľovstve a to na základe dohody rodičov detí. K premiestneniu detí na územie Slovenskej republiky koncom roka 2019, prípadne začiatkom roka 2020 došlo bez súhlasu matky, ako vyplýva zo skutočnosti, že matka podala návrh na návrat maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko Nórske kráľovstvo nie je členským štátom Európskej únie, nie je viazané nariadeniami Rady Európskej únie, Slovenská republika a Nórske kráľovstvo neuzatvorili dvojstrannú medzištátnu zmluvu, resp. neexistuje ani mnohostranná medzištátna zmluva týkajúca sa súdnej právomoci a uznávania rozsudkov vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorými by boli obe krajiny viazané, preto svoju právomoc skúmal podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý za rozhodujúce

kritérium pre posúdenie právomoci súdu považuje obvyklý pobyt maloletého. Pojem obvyklý pobyt pritom nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa osoba zdržiava, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu, v prípade maloletých, kde sa zdržujú na základe dohody rodičov alebo iných rozhodných skutočností. Dočasné, či protiprávne opatrenie jedného z rodičov na pobyte detí bez ďalšieho nič nemenia. Pojem obvyklý pobyt vyložil Súdny dvor vo svojom rozsudku z 22.12.2010 vo veci Barbara Mercredi/Richard Chaffe. Z uvedeného vyplýva, že samotné presťahovanie sa do iného štátu nezakladá samo o sebe, automaticky obvyklý pobyt maloletého, premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, resp. dohody rodičov. Po preskúmaní právomoci dospel súd prvej inštancie k záveru, že mal. deti B. majú svoj obvyklý pobyt na území Nórskeho kráľovstva, keď k ich presťahovaniu (premiestneniu) na územie Slovenskej republiky došlo bez súhlasu druhého rodiča. Skutočnosť ich presťahovania (premiestnenia) jedným rodičom sama o sebe nezakladá zmenu obvyklého pobytu maloletých detí. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zastavil konanie a to pre nedostatok právomoci v tejto veci konať.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote napadol otec navrhujúc odvolaciemu súdu predmetné uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. . Uplatňujúc odvolací dôvod podľa ust. teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu podľa ust. , že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, namietal, že pobyt rodiny v Nórsku bol od začiatku plánovaný ako časovo ohraničený a mal sa skončiť ku dňu 31.12.2019, kedy otcovi skončila zmluva, na základe ktorej vykonával funkciu športového trénera nórskej kanoistickej reprezentácie. Toto bola dohoda rodičov a takto to chápali aj deti a vedeli, že po uplynutí takto ohraničeného času sa vrátia na Slovensko. K zmene tejto pôvodnej dohody rodičov nedošlo a rozhodnutie matky nepresťahovať sa na Slovensko na tom nič nemení. Otec a deti teda na Slovensko odišli v súlade s pôvodnou dohodou rodičov po uplynutí času, na ktorý do Nórska odchádzali. Pokiaľ by Okresný súd Banská Bystrica v konaní o návrat maloletých do cudziny rozhodol o nevydaní maloletých do cudziny a pripustili by sme možnosť, že slovenský súd by nemal právomoc konať vo veci starostlivosti o maloleté deti, nastala by absurdná situácia, že o úprave práv a povinností k maloletým, ktoré sú občanmi Slovenskej republiky a zdržujú sa na Slovensku, by mal rozhodovať súd v inej krajine a konkrétne v tomto prípade dokonca v krajine, ktorá nie je členským štátom Európskej únie a nemá so Slovenskou republikou uzatvorenú zmluvu týkajúcu sa súdnej právomoci a uznávania rozsudkov vo veciach rodičovských práv a povinností. Dodal, že požiadal Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže o sprostredkovanie mediácie ako odbornej metódy na uľahčenie riešenia situácie v rodine, ktorá by mohla viesť k dohode upravujúcej vzťahy na čas do rozvodu manželstva.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s právnym názorom súdu prvej inštancie obsiahnutom v napadnutom uznesení sa stotožňuje a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne vo všetkých výrokoch. Vyjadrila názor, že od počiatku neboli splnené podmienky pre začatie a vedenie konania (podmienka právomoci súdu) o úpravu práv a povinností k maloletým, keďže vzhľadom na obvyklý pobyt maloletých v čase začatia konania má právomoc vo veci konať príslušný súd v Nórskom kráľovstve. Súd prvej inštancie sa s podmienkou právomoci v konaní vysporiadal správne, na túto neodstrániteľnú prekážku v konaní prihliadol a náležite vyhlásil, že vo veci úpravy práv a povinností k maloletým na čas do rozvodu nemá právomoc konať a rozhodnúť a preto konanie zastavil. Ďalej matka popierala, že by boli rodičia dohodnutí na vopred určenom čase pobytu rodiny na území Nórskeho kráľovstva do 31.12.2019. Dohoda rodičov o pobyte maloletých detí nebola časovo ohraničená, pretože ani otec nevedel dlhodobo predpokladať vývoj svojej trénerskej kariéry. Centrom života rodiny sa stalo dlhodobo v rozmedzí siedmich rokov práve Nórske kráľovstvo a to aj napriek tomu, že deti boli zapísané v školskom systéme Slovenskej republiky, raz ročne absolvovali rozdielové skúšky. Maloleté deti sa zúčastňovali každodenného školského života v Nórskom kráľovstve až do momentu neoprávneného premiestnenia maloletých otcom z územia Nórskeho kráľovstva do Slovenskej republiky. Najmä z dôvodu pozitívnej adaptácie detí v nórskom školskom systéme, s ktorým sa celá rodina stotožnila, bola dohoda rodičov o pobyte v Nórskom kráľovstve až do decembra 2019 založená na zotrvaní na území Nórskeho kráľovstva minimálne po dobu školskej dochádzky maloletých. Otec vo svojom odvolaní uvádza obavy zo vzniku absurdnej situácie, ktorá by nastala v prípade, ak by Okresný súd Banská Bystrica v konaní o návrat maloletých do cudziny rozhodol o nevydaní maloletých do cudziny a tým pádom by z dôvodu absencie právomoci slovenského súdu rozhodoval súd v inej krajine. Matka vyjadrila presvedčenie, že uvedený argument nemá reálne opodstatnenie a zastavenie konania nie je skutočnou

hrozbou, ako uvádza v odvolaní otec. Ďalej uviedla, že sa spolu 3x zúčastnili mimosúdneho riešenia úpravy rodičovských práv a povinností cestou mediačného konania. Napriek tomu otec jednostranným rozhodnutím bez jej súhlasu presunul deti z Nórskeho kráľovstva do Slovenskej republiky a následne ju ubezpečoval, že deti po absolvovaní dovolenky v Španielsku vráti do Nórskeho kráľovstva, čo sa však nestalo. Matka vykonala právne kroky, ktoré sú v Nórsku súčasťou konania o rozvod manželstva, na základe ktorých bolo v Nórsku začaté konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Na základe Žiadosti matky o starostlivosť o deti adresovanej nórskej štátnej inštitúcii sociálnoprávnej ochrany detí Familienkontoret (Úrad ochrany rodiny), obdržala matka dňa 08.10.2019 do svojej elektronickej schránky Pozvánku z Úradu ochrany rodiny (Innkalling til mekling), v ktorej bol na deň 24.10.2019 stanovený termín stretnutia účastníkov. Predmetom stretnutia bolo mimosúdne riešenie sporu vo veci starostlivosti o maloleté deti, maloletú B. a maloletú B. v zmysle nórskej legislatívy, a to Zákona o manželstve (§ 26 prvý odsek) a podľa Zákona o deťoch (§ 51 druhý odsek). Absolvovanie stretnutí ohľadom starostlivosti o deti je v Nórsku prvým a povinným krokom, ktorý je nevyhnutné vykonať ako súčasť konania o rozluke manželov (tzv. separácia), pričom po uplynutí obdobia rozluky (12 mesiacov) je možné manželstvo v zmysle nórskej legislatívy rozviesť. Matka už dňa 08.10.2019 založila právomoc nórskeho súdu, a to tým, že vykonala prvý úkon nevyhnutný v zmysle nórskej legislatívy smerujúci k rozvodu manželstva. Ako potvrdenie o absolvovaní mimosúdneho riešenia sporu vo vyššie uvedených termínoch bolo vystavené matke Osvedčenie (Meklingsattest) zo dňa 07.11.2019. Týchto stretnutí sa otec zúčastnil, takže v čase podania návrhu na rozvod manželstva na súde v Slovenskej republike mal vedomosť o prebiehajúcom konaní v Nórsku. Aj v čase partnerských rozporov obaja naďalej vytvárali pre maloleté deti zázemie v Nórsku a predbežne sa dohodli, že minimálne po dobu školskej dochádzky maloletých detí zostanú žiť v Nórsku, a v tomto postupe boli obaja rodičia jednotní až do decembra 2019. Zmena na strane otca sa prejavila až v čase, kedy sa jeho nový partnerský vzťah stal oficiálnym. Matka stále žije a aj do budúcnosti plánuje naďalej žiť spolu s maloletými v Nórsku a neuvažuje, a ani v období začínajúceho rozpadu manželstva neuvažovala o tom, že by sa vrátila s maloletými späť na Slovensko. Matka pri komunikácii s otcom opakovane zdôrazňovala, že sa odmieta sťahovať späť na Slovensko a vyslovila jednoznačný nesúhlas s jeho návrhom vrátiť sa žiť späť do A.. Z vyššie uvedeného je nesporné, že trvalým strediskom životných záujmov maloletých detí je Nórsko (mesto Stabekk), vo veľkej miere tvorené rodinným prostredím určovaným matkou (do decembra 2019 obomi rodičmi), s ktorou maloleté deti žijú a ktorá ich skutočne opatruje a stará sa o ne, a aj napriek slovenskej štátnej príslušnosti maloletých detí, ich prítomnosť v Nórsku má dlhodobý charakter (od septembra 2014) a v tejto krajine vykazuje znaky stability. Dňa 08.02.2020 otec maloletých detí bez súhlasu matky a výslovne proti jej vôli opustil s maloletými deťmi územie Nórska a pricestoval s nimi na Slovensko, ju v ten deň dlho neinformoval, čo sa deje s maloletými. Až v podvečer 08.02.2020 otec zaslal matke SMS správu, v ktorej uvádza, že je s maloletou B. a B. na Slovensku v F. (u rodičov otca) a ubezpečoval ju, že s maloletými vycestoval preto, lebo s nimi chce stráviť dovolenku v Španielsku a že dňa 25.02.2020 jej vráti maloleté deti do Nórska, pričom v SMS uviedol presné čísla letov z Madridu cez Londýn do Osla. Z konania otca maloletých detí je zrejmé, že už po príchode na Slovensko (v čase pred dovolenkou v Španielsku) matku zavádzal a úmyselne klamal o tom, že maloleté deti do Nórska po dovolenke v Španielsku v dohodnutom termíne, teda dňa 25.02.2020, vráti. Vzhľadom na spôsob, akým k neoprávnenému premiestneniu a zadržaniu maloletých zo strany ich otca došlo (klamstvo maloletým deťom o dôvode odchodu, násilné prerušenie väzieb s matkou, so spolužiakmi a priateľmi bez možnosti rozlúčenia sa, ako aj pre nich neočakávané vytrhnutie z roky zaužívaného rodinného a sociálneho prostredia a pod.), je nepochybné, že toto premiestnenie maloletej B. a maloletej B. z Nórska na Slovensko, je v absolútnom rozpore s ich záujmami. Vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletých detí podal na Okresnom súde A. návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode dňa 24.10.2019, prijatý pod spis. zn. a dňa 14.02.2020 návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, prijatý pod spis. zn. , sa možno domnievať, že maloleté deti boli ním na územie Slovenskej republiky premiestnené s cieľom dosiahnuť zmenu právomoci, resp. vybrať si podľa neho priaznivejšiu jurisdikciu vo veci rozhodovania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom do rozvodu manželstva, príp. po rozvode manželstva.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací ( , ďalej "CSP") po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa , proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný ( ), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu

aj náležitosti podľa , vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

5. Odvolací súd preskúmal vec a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch II. a III. ako vecne správne podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario).

6. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

7. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 9. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.

10. Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

11. Právomoc je jednou z podmienok konania ( ), ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania ( a ).

12. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia a 161 ods. 2 . Nemôže však vec postúpiť súdu iného štátu; iba v odôvodnení svojho rozhodnutia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť na príslušný úrad v cudzine (R 26/1987).

13. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné, aby súd prvej inštancie ex offo preskúmal, či má v predmetnej veci právomoc konať o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým.

14. V konkrétnom prípade súd prvej inštancie pri určovaní právomoci aplikoval o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom s odôvodnením, že Nórske kráľovstvo nie je členským štátom Európskej únie a teda nie je viazané nariadeniami Rady Európskej únie a súčasne nie je medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom uzavretá dvojstranná zmluva a r. neexistuje ani mnohostranná medzištátna zmluva týkajúca sa súdnej právomoci a uznávania rozsudkov vo veciach rodičovských práv a povinností. Nórsko je však od 01.07.2016 zmluvnou stranou Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, ktorého zmluvnou stranou je Slovenská republika od 1. januára 2002( oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. ). 15. Preto bolo potrebné posudzovať právomoc v tejto veci podľa čl.5 Dohovoru, ktorý za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdu na prijatie ochranných opatrení podľa čl. 3 písm. a) v spojení s čl. 1 ods. 1 považuje obvyklý pobyt dieťaťa, čomu zodpovedá aj súdom prvej inštancie aplikovaná (nesprávne) slovenská právna úprava , podľa ktorej úpravy účinnej od roku 2003 právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť, čím sa znenie tohto ustanovenia dostalo do súladu s Dohovorom o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, konkrétnejšie s jeho čl. 5, 6, 11 a 12, ktorý má univerzálnu záväznosť, t.j. uplatňuje sa vo vzťahu ku všetkým štátom, nielen vo vzťahu k zmluvným stranám dohovoru. Podobná

úprava právomoci orgánov zmluvných štátov dohovoru je obsiahnutá aj v ustanoveniach nariadenia Brusel IIa, ktoré sa aplikuje vo vzťahu k členským štátom EÚ (čl. 8 až 15 nariadenia Brusel IIa).

16. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú medzinárodné zmluvy ani zákony Slovenskej republiky.

17. Otázka obvyklého pobytu je v danom prípade kľúčová, pretože otec zmenil dovtedajší pobyt maloletých detí ich bez súhlasu matky a premiestnil ich z Nórska na územie Slovenskej republiky. Pre určenie právomoci nepostačuje určenie obvyklého pobytu, ale v prípade presťahovania sa musí zároveň posudzovať dôvod tohto presťahovania. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 22. decembra 2010 vo veci Barbara Mercredi/ Richard Chaffe, z ktorého vyplýva, že samotné presťahovanie sa do iného členského štátu nezakladá samo o sebe automaticky obvyklý pobyt maloletého, premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, resp. dohody rodičov.

18. Podľa čl.8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

19. Z čl.8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003, ktorého právna úprava vychádza z Dohovoru a podobne ako slovenská právna úprava právomoci súdu Slovenskej republiky vo veci rodičovských práv, vychádzal odvolací súd aj pri posudzovaní obvyklého pobytu v danom prípade konkrétne z formulácie pojmu obvyklý pobyt v citovanom nariadení, podľa ktorého je rozhodujúci obvyklý pobyt detí v čase začatia konania. Tento výklad podporuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. , ktorý za rozhodujúce kritérium určenia obvyklého pobytu označil dĺžku pobytu maloletého v prostredí, v ktorom sa aktuálne nachádza.

20. Odvolací súd si za účelom zistenia rozhodných skutkových okolností zadovážil vyžiadaním z Okresného súdu Banská Bystrica zápisnicu o pojednávaní dňa 19. 05. 2020 vo veci návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní vedenej tamojším súdom pod sp.zn. , z ktorej vyplynulo, že návrh matky na návrat maloletých detí do Nórska bol zamietnutý. Dôvody tohto rozhodnutia návratového súdu sa odvolací súd ku dňu rozhodovania o tejto veci nedozvedel, pretože rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica nebolo v tom čase písomne vypracované.

21. Vychádzajúc z výpovedí rodičov zachytených v zápisnici o pojednávaní odvolací súd zistil, že maloleté boli premiestené na územie Slovenskej republiky otcom bez súhlasu a vedomia matky 08.02.2020. Do toho času po dobu šesť rokov maloleté žili a bývali s rodičmi s registrovaným pobytom na území Nórska. V Nórsku boli zaradené do školského, sociálneho a zdravotného systému. Začiatkom januára 2020 otec podal v Nórsku návrh na úpravu starostlivosti o maloleté deti a od 08.10.2019 prebiehali v Nórsku mediačné stretnutia rodičov vo veci úpravy rodičovských práv. Návrh v tejto veci podal otec na slovenský súd dňa 14.02.2020 t.j. 6 dní po premiestnení detí na územie Slovenskej republiky bez dohody s matkou. Ide o veľmi krátky čas, po ktorý nemohlo dôjsť k takej adaptácii detí na území Slovenskej republiky a zžitia sa so slovenským prostredím (najmä za ďalšej zistenej okolnosti , že deti sa od 15. 02. 2020 do 29. 02. 2020 zdržiavali mimo územia Slovenskej republiky v Španielsku), aby bolo možné ku dňu začatia konania uvažovať o založení obvyklého pobytu detí na Slovensku.

22. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že uznesenie v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne posúdil. Súd prvej inštancie v danom prípade správne ustálil, že nemá vo veci právomoc konať a konanie zastavil. Vychádzajúc z uvedených skutočností bol obvyklý pobyt maloletých detí ku dňu začatia konania v Nórskom kráľovstve, kde sa deti zdržiavali od roku 2014 a kde majú ťažisko všetkých aktivít, rodinné zázemie, sociálne väzby a plnili si aj povinnú školskú dochádzku. V dôsledku uvedeného je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II., pokiaľ konanie pre nedostatok právomoci podľa zastavil, správne. Výrok I., ktorým vyhlásil, že nemá právomoc konať, je v tomto prípade nadbytočný, pretože takéto vyhlásenie nedostatku právomoci má byť obsahom uznesenia len v prípade postupu podľa čl. 27 alebo 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012. V danom prípade sa však nepostupovalo podľa prespisov Európskej únie z dôvodu, ako uviedol už aj súd prvej inštancie (Nórske kráľovstvo nie je viazané nariadeniami Európskej únie), preto odvolací súd výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie ako nesprávny (nadbytočný) zrušil.

Tento nadbytočný výrok však nemení nič na správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým konanie zastavil. Vzhľadom na to odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. ako vecne správne potvrdil v zmysle a .

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použ. v spojitosti s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).