Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/4/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana vo veci navrhovateľa - dlžníka: FC VSS Košice, a.s., Rozvojová 2, 040 11 Košice, IČO 36 595 098 zastúpeného advokátskou kanceláriou Pančišinová & Partners s.r.o., Rázusova 49, IČO 52 772 497, o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka zo dňa 25.11.2019 a nahradenie súhlasu skupiny s prijatím reštrukturalizačného plánu, o odvolaní dlžníka: FC VSS Košice, a.s., proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. - 1274 zo dňa 19.12.2019 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že prvým výrokom zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka predložený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 25.11.2019 a druhým výrokom nenahradil súhlas skupiny veriteľov č. N0 - Štátne inštitúcie s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka predloženého na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 25.11.2019.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ - dlžník podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 4.12.2019 navrhol potvrdiť reštrukturalizačný plán dlžníka FC VSS Košice, a.s., so sídlom Rozvojová 2, 040 11 Košice, IČO 36 595 098 predložený schvaľovacej schôdzi konanej dňa 25.11.2019 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka. Zároveň navrhol nahradiť súhlas skupiny č. „N0 - Štátne inštitúcie“ pre nezabezpečené nepodmienené pohľadávky s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka. Prílohou návrhu bola Zápisnica zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 25.11.2019 spolu s prílohami a reštrukturalizačný plán dlžníka predložený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 25.11.2019.

3. Dlžník uviedol, že dňa 28.10.2019 veriteľský výbor v zmysle (ďalej len ZoKR) schválil reštrukturalizačný plán dlžníka a dňa 25.11.2019 sa konala schvaľovacia schôdza. O prijatí reštrukturalizačného plánu hlasovalo spolu 6 skupín. Hlasovaním veriteľov došlo k prijatiu reštrukturalizačného plánu dlžníka vo všetkých skupinách s výnimkou skupiny „č. N0 - Štátne inštitúcie.“ Vzhľadom na uvedené reštrukturalizačný plán dlžníka nebol schválený. Výsledok hlasovania v skupine veriteľov „č. N0 - Štátne inštitúcie“ bol nasledovný: a) hlasovanie v rámci hláv s výsledkom hlasovania: 1 hlas „za“ a 2 hlasy „proti“, b) hlasovanie v rámci počtu hlasov prítomných veriteľov v danej skupine: 18.518 hlasov „za“ a 18.504 hlasov „proti.“ Proti prijatiu reštrukturalizačného plánu hlasovali veritelia Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a Sociálna poisťovňa - ústredie. Sociálna poisťovňa odôvodnila svoj postup tým, že neumožňuje Sociálnej poisťovni vzdať sa pohľadávky na poistnom, čo i len v čiastočnom rozsahu a v zmysle Sociálna poisťovňa môže povoliť splátky dlžných súm, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti. Dlžník poukázal na skutočnosť, že hlasovanie o prijatí reštrukturalizačného plánu sa riadi ZoKR a nie zákonom č.

Veriteľovi Sociálnej poisťovni bolo v zmysle reštrukturalizačného plánu priznaných 100 % zistenej pohľadávky, preto nie je možné hovoriť o nejakom vzdaní sa pohľadávky na poistnom. Ak by Sociálna poisťovňa hlasovala za prijatie plánu, žiadnym spôsobom sa jej postavenie nezhorší. Navyše Sociálna poisťovňa na výzvu reštrukturalizačného správcu na schvaľovacej schôdzi nevzniesla žiadne odôvodnené námietky. V súvislosti s hlasovaním Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. nie je zrejmé, z akých dôvodov tento veriteľ hlasoval proti prijatiu plánu, nakoľko v stanovenej lehote nedoručil žiadosť o zmenu reštrukturalizačného plánu v zmysle ZoKR a ani na výzvu reštrukturalizačného správcu na schvaľovacej schôdzi nevzniesol žiadne odôvodnené námietky. Aj tomuto veriteľovi bolo v reštrukturalizačnom pláne priznaných 100 % sumy zistenej pohľadávky, preto hlasovaním za prijatie plánu by sa žiadnym spôsobom postavenie tohto veriteľa nezhoršilo. Dlžník zároveň uviedol, že sú splnené podmienky na nahradenie súhlasu skupiny č. N0 - Štátne inštitúcie s prijatím plánu v zmysle ZoKR, ako aj na potvrdenie plánu súdom, pričom nie sú dané dôvody na zamietnutie plánu podľa ZoKR.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi zistil, že uznesením súdu zo dňa 3.4.2019 sp. zn.: -292 publikovanom v Obchodnom vestníku č. 71/2019 dňa 10.4.2019 bolo začaté voči dlžníkovi reštrukturalizačné konanie. Následne uznesením zo dňa 7.5.2019 sp. zn.: -307 publikovanom v Obchodnom vestníku č. 92/2019 dňa 15.5.2019 bola povolená reštrukturalizáciu dlžníka a súd ustanovil do funkcie správcu HMG Recovery, k.s. so sídlom kancelárie Alžbetina 41, 040 01 Košice, značka správcu: S1565.

5. Veriteľský výbor na svojom zasadnutí dňa 28.10.2019 schválil dlžníkom predložený návrh reštrukturalizačného plánu. Reštrukturalizačným správcom bola zvolaná schvaľovacia schôdza veriteľov, ktorá sa uskutočnila dňa 25.11.2019 o 10:00 hod. na adrese Reštaurácia HUMMER, 082 03 Lemešany. Schvaľovacej schôdze sa zúčastnilo 34 veriteľov, z toho 33 veriteľov s celkovým počtom hlasov 1.025.276 bolo oprávnených na schvaľovacej schôdzi hlasovať. Po otvorení schvaľovacej schôdze sa konala rozprava a predseda schvaľovacej schôdze oznámil, že veriteľ Sociálna poisťovňa a veriteľ U. doručili správcovi žiadosť v zmysle § 145 ZoKR. K predmetným žiadostiam zaujal stanovisko predkladateľ plánu a prítomným žiadateľom bolo umožnené vyjadriť svoje stanovisko.

6. Na schvaľovacej schôdzi sa hlasovalo o schválení predloženého reštrukturalizačného plánu, v ktorom predkladateľ (dlžník) zaradil všetkých veriteľov so zistenými pohľadávkami do nasledujúcich šiestich skupín: N1 - skupina pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov, ktoré nie sú podriadenými ani podmienenými pohľadávkami (HRÁČI); N2 - skupina pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov, ktoré nie sú podriadenými ani podmienenými pohľadávkami (TRÉNERI, MANAŽÉRI); N3 - skupina pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov, ktoré nie sú podriadenými ani podmienenými pohľadávkami (ZAMESTNANCI); N0 - možní poskytovatelia štátnej pomoci (ŠTÁTNE INŠTITÚCIE); N4 - skupina pre nezabezpečené pohľadávky spravujúce sa režimom podriadených pohľadávok v zmysle § 95 ods. 3 ZoKR (PODRIADENÍ VERITELIA) a N5 - skupina pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov, ktoré nie sú podriadenými ani podmienenými pohľadávkami (DODÁVATELIA).

7. V skupine N1 za prijatie plánu hlasovalo 10 veriteľov s počtom hlasov 135.065, t.j. 100 % hlasujúcich v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny.

8. V skupine N2 za prijatie plánu hlasovalo 9 veriteľov s počtom hlasov 161.208, t.j. 100 % hlasujúcich v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny.

9. V skupine N3 za prijatie plánu hlasovali 4 veritelia s počtom hlasov 13.627, t.j. 100 % hlasujúcich v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny.

10. V skupine N0 za prijatie plánu hlasoval 1 veriteľ s počtom hlasov 18.518, t.j. 33 % hlasujúcich v danej skupine a 50,02 % podľa počtu hlasov. Proti prijatiu plánu hlasovali 2 veritelia (Sociálna Poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.) s počtom hlasov 18.504, t.j. 67 % hlasujúcich v danej skupine a 49,98 % podľa počtu hlasov. Zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka nebol v rámci predmetnej skupiny prijatý, resp. schválený a to nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny, pričom plán bol schválený hlasmi, ktoré predstavovali nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok. Tým neboli splnené kumulatívne podmienky podľa § 148 ods. 1 ZoKR a reštrukturalizačný plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou.

11. V skupine N4 za prijatie plánu hlasovali 3 veritelia s počtom hlasov 621.781, t.j. 100 % hlasujúcich v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny.

12. V skupine N5 za prijatie plánu hlasovali 4 veritelia s počtom hlasov 56.573, t.j. 100 % hlasujúcich v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny.

13. Zo Zápisnice zo schvaľovacej schôdze súd prvej inštancie zistil, že na výzvu správcu žiaden z účastníkov reštrukturalizačného plánu nevzniesol odôvodnené námietky.

14. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že zápisnica zo schvaľovacej schôdze doručená dňa 28.11.2019 a doplnená o niektoré z príloh dňa 5.12.2019 obsahuje všetky náležitosti a prílohy v zmysle § 150 ods. 2 a 3 ZoKR.

15. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení § 110 ods. 1 a 2, § 132, § 134 ods. 1, §§ 135 až 142, § 146, § 147 ods. 1 až 4, § 148 ods. 1 až 5, § 149, § 150 ods. 1 až 4, § 151 ods. 1 až 3, § 152, § 153 ods. 1, § 154 ZoKR, ktoré upravujú náležitosti reštrukturalizačného posudku, reštrukturalizačný plán, prípravu plánu, náležitosti plánu, skupiny pre zaradenie pohľadávok veriteľov, prílohy plánu, schvaľovaciu schôdzu a jej priebeh, väčšinu potrebnú na prijatie plánu, listinu prítomných a zápisnicu zo schvaľovacej schôdze, potvrdenie a zamietnutie plánu súdom.

16. Ďalej uviedol, že reštrukturalizácia je účinným opatrením na odvrátenie hroziaceho úpadku podnikateľského subjektu v krízovej situácii za súčasnej vyššej miery uspokojenia veriteľov, ako je tomu v prípade konkurzu a jej podstatou je zachovanie kontinuity výrobného procesu podnikateľského subjektu a dosiahnutie jeho ekonomickej stabilizácie cestou ozdravných opatrení, a to zákonom predpokladaným spôsobom. Konkurz je až posledným riešením úpadku a nastupuje až po vyčerpaní iných ekonomických a právnych opatrení, medzi ktoré patrí aj reštrukturalizácia.

17. Po oboznámení sa s predloženým reštrukturalizačným plánom, návrhom na potvrdenie plánu a na nahradenie súhlasu jednej zo skupín s prijatím reštrukturalizačného plánu súd prvej inštancie

konštatoval, že reštrukturalizačný plán dlžníka v znení predloženom na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 25.11.2019 neobsahuje obligatórne náležitosti, a to záväznú časť s povinnými náležitosťami uvedenými v ustanovení § 132 ods. 2 ZoKR a § 139 ods. 1 ZoKR, čo je dôvod na zamietnutie plánu podľa § 154 ods. 1 písm. a) ZoKR. Absencia záväznej časti plánu má podľa názoru súdu prvej inštancie nepriaznivý vplyv na všetkých účastníkov plánu, pretože vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom a aké práva a záväzky by podľa plánu mali jednotlivým účastníkom plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť, čo by mohlo byť v rozpore s princípom právnej istoty dotknutých účastníkov plánu.

18. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že reštrukturalizačný plán dlžníka neobsahuje ani ďalšie zákonom vyžadované náležitosti a prílohy, keď opisná časť plánu v zmysle § 135 ods. 1 ZoKR neobsahuje náležitosti posudku, a to podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka /§ 110 ods. 1 písm. b) ZoKR/ a podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s dôvodmi, pre ktoré v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu /§ 110 ods. 2 písm. c)

19. Uviedol, že podrobná charakteristika podnikateľskej činnosti dlžníka je síce obsahom kapitoly 2 podkapitoly 2.3 reštrukturalizačného plánu, dlžník sa v nej však obmedzil predovšetkým na vymenovanie predmetov svojej činnosti a sčasti aj na objasnenie organizačnej štruktúry dlžníka a vývoja počtu zamestnancov dlžníka. Uvedené bez ďalšieho podľa súdu prvej inštancie nie je možné považovať za podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka. Táto by mala okrem vymenovania príslušných živnostenských a iných oprávnení na podnikanie obsahovať podrobný opis toho, čo dlžník vykonáva, resp. čo je jeho skutočným, hlavných predmetom podnikania, prípadne aj opis vedľajších alebo príležitostných aktivít dlžníka, jeho podnikateľskej histórie či všeobecné zhodnotenie vývoja odvetvia, v ktorom dlžníka podniká alebo iné významné skutočnosti.

20. Podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s dôvodmi, pre ktoré v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu je obsahom kapitoly 7 reštrukturalizačného plánu. Predmetná kapitola sa zaoberá odhadom uspokojenia veriteľov v konkurze a uspokojením veriteľov v reštrukturalizácii, avšak podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie v predmetnej kapitole absentuje.

21. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmysle § 135 ods. 1 písm. a) a b) ZoKR je jednou z obligatórnych náležitostí opisnej časti plánu aj uvedenie konkrétnych kritérií, podľa ktorých boli vytvorené jednotlivé skupiny, ako aj pravidlá, na základe ktorých boli jednotlivé pohľadávky, resp. majetkové práva zaradené do tej - ktorej skupiny, pričom vymedzenie týchto kritérií v opisnej časti plánu má význam napríklad v súvislosti s možnosťou účastníka plánu žiadať predkladateľa plánu o zaradenie svojej pohľadávky, resp. majetkového práva do inej skupiny než ako boli zaradené predkladateľom plánu. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že vyššie uvedené kritériá spolu s podrobným odôvodnením súčasťou plánu nie sú. Uvedené môže byť navyše v rozpore s princípom právnej istoty účastníkov plánu, nakoľko nie je zrejmé, akým spôsobom boli jednotliví veritelia zaradení do tej - ktorej skupiny, a teda nie je možné zistiť, či dotknutí veritelia neboli oproti iným veriteľom, ktorí majú rovnaké postavenie, plánom zvýhodnení, resp. znevýhodnení, čo mohlo mať vplyv aj na konečné rozhodnutie jednotlivých veriteľov o tom, či za prijatie plánu budú hlasovať alebo nie.

22. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že porovnaním odhadovaného uspokojenia veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii sa zaoberá kapitola 7 reštrukturalizačného plánu. Z jej obsahu je však zrejmé, že táto bola vypracovaná pre účely § 110 ods. 2 písm. c) ZoKR, na ktorý odkazuje § 135 ods. 1 ZoKR, nie však pre účely § 135 ods. 1 písm. b) ZoKR, keďže uvedená kapitola obsahuje len porovnanie odhadovaného uspokojenia veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii, a to všeobecne čo sa týka všetkých veriteľov. Toto porovnanie nebolo vypracované pre každú jednu skupinu osobitne spolu s podrobným zdôvodnením, tak ako to vyžaduje § 135 ods. 1 písm. b) ZoKR.

23. Ďalej v reštrukturalizačnom pláne absentuje kapitola s podrobným opisom opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorých demonštratívny výpočet je uvedený v § 135 ods. 2 písm. a) až g) ZoKR.

24. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že reštrukturalizačný plán neobsahuje jednu z jeho povinných príloh v zmysle ZoKR, a to poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka, pričom predložené priebežné individuálne účtovné závierky neobsahujú všetky povinné súčasti v zmysle o účtovníctve a to poznámky.

25. Súd prvej inštancie konštatoval, že sa zaoberal aj návrhom dlžníka na nahradenie súhlasu skupiny č. N0 s prijatím reštrukturalizačného plánu, pričom dospel k záveru, že nahradenie súhlasu predmetnej skupiny s prijatím reštrukturalizačného plánu nie je vzhľadom na skutočnosť, že plán zamietol, účelné. Naviac, keďže reštrukturalizačný plán dlžníka neobsahuje všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, a to vypracované pre každú skupinu osobitne, nevedel tak súd prvej inštancie posúdiť podľa § 152 ods. 1 písm. a) ZoKR, či by účastníci plánu zaradení do skupiny č. N0, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu, neboli na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu.

26. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na potvrdenie predloženého reštrukturalizačného plánu a nahradenie súhlasu skupiny veriteľov s reštrukturalizačným plánom dlžníka, preto návrh dlžníka zamietol.

27. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie dlžník -FC VSS Košice, a.s., Rozvojová 2, 040 11 Košice, IČO 36 595 098. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v a , pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napádané uznesenie zmenil tak, že návrhu dlžníka vyhovie alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že reštrukturalizačný plán v znení predloženom na schvaľovacej schôdzi neobsahuje záväznú časť. Poukázal na obsah reštrukturalizačného plánu, predovšetkým prílohu vo forme tabuľky obsahujúcej jednotlivé skupiny veriteľov, kde je jasne znázornený zoznam veriteľov, ich zistené pohľadávky, výška v akej budú uspokojené po schválení reštrukturalizačného plánu, ako aj splátkový kalendár obsahujúci rozloženie splátok jednotlivých veriteľov s určením ich výšky a dátumu splatnosti. Zo strany súdu prvej inštancie sa tak jedná o prílišný formalizmus, keďže súd je povinný posudzovať reštrukturalizačný plán predovšetkým z hľadiska jeho obsahu a nie formy. Z obsahu prílohy reštrukturalizačného plánu vo forme tabuľky obsahujúcej jednotlivé skupiny veriteľov je zrejmé, že práve túto časť možno považovať za záväznú časť plánu. To, že záväzná časť plánu nebola výslovne označená takýmto pomenovaním, nie je vadou, ktorá by bola dôvodom pre zamietnutie reštrukturalizačného plánu. Reštrukturalizačný plán má všetky potrebné náležitosti a po obsahovej stránke je úplný, jasný a presvedčivý.

28. Ďalej dlžník v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 7.5.2019 povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Z tohto dôvodu je možné usudzovať, že náležitosti reštrukturalizačného posudku súd prvej inštancie v čase povolenia reštrukturalizácie považoval za splnené po formálnej aj obsahovej stránke. Je preto nepochopiteľné, prečo v čase povolenia reštrukturalizácie zastával súd prvej inštancie kladný názor vo vzťahu k splneniu náležitostí posudku z hľadiska obsahu a rozsahu, avšak pri posudzovaní reštrukturalizačného plánu už vyslovil protichodné stanovisko, keď poukázal na § 135 ods. 1 ZoKR, v zmysle ktorého opisná časť plánu neobsahuje aj náležitosti posudku podľa § 110 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) ZoKR. Takýto dvojaký názor súdu prvej inštancie v tej istej veci je v rozpore s princípom právnej istoty. Zákon pritom neukladá minimálny rozsah ani interpretačné pravidlá určenie toho, čo možno považovať za dostatočne podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka. Subjektívny názor súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozsahu tejto časti reštrukturalizačného plánu nemôže byť ani dôvodom pre zamietnutie reštrukturalizačného plánu. Dlžník dostatočným spôsobom opísal svoj predmet podnikania, podnikateľskú históriu ako aj zhodnotenie vývoja odvetia, v ktorom podniká. Uvedené náležitosti sú obsiahnuté v časti 3.1 reštrukturalizačného plánu. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať aj na charakter činnosti dlžníka, ktorý nie je klasickou obchodnou spoločnosťou. Dlžník vykonáva činnosť ako futbalový klub. Súčasťou reštrukturalizačného plánu bol aj podrobný zoznam hráčov a jednotlivých nárokov, ktoré sa týkajú príslušného konkrétneho hráča. Predpokladom

pre vznik týchto nárokov a ich reálne uspokojenie je práve ďalšie pokračovanie podnikateľskej činnosti dlžníka a jeho právna existencia.

29. Čo sa týka opisu kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok do príslušných skupín ako aj kritérií pre vytvorenie týchto skupín dlžník uviedol, že tieto skutočnosti je možné logickým výkladom vyvodiť už z označenia jednotlivých skupín veriteľov. Príslušné označenie (hráči, tréneri a manažéri, dodávatelia, zamestnanci, štátne inštitúcie, podriadení veritelia) vychádzajú z charakteru jednotlivých veriteľov a ich ekonomických záujmov. Navyše, zaradenie veriteľov do jednotlivých skupín vyplýva aj priamo zo zákona, ktorý napr. pri pohľadávkach podriadených veriteľov či zamestnancov stanovuje jasné pravidlá, v akej miere môžu byť títo veritelia uspokojení. Taktiež vo vzťahu k štátnym inštitúciám dlžník vychádzal zo súvisiacich právnych a interných predpisov upravujúcich existenciu a činnosť týchto inštitúcií, ktoré im neumožňujú vzdať sa svojich pohľadávok, preto boli tejto skupine zo zákona priznané pohľadávky vo výške 100 % ich pôvodnej výšky. Zhodnotenie postavenia jednotlivých veriteľov je bližšie popísané v kapitole 5 reštrukturalizačného plánu. Na schvaľovacej schôdzi neboli podané žiadne námietky. Z toho dôvodu sa má za to, že okolnosti zaradenia pohľadávok jednotlivých veriteľov do príslušných skupín boli dostatočným spôsobom vysvetlené a veriteľmi akceptované. Súd prvej inštancie tak opätovne uplatnil príliš formalistický prístup. Uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k rozboru možných metód reštrukturalizácie podľa § 135 ods. 2 ZoKR, keďže reštrukturalizačný plán je potrebné posudzovať ako celok. Z jeho obsahu pritom jasne vyplýva, že zvolenou metódou reštrukturalizácie je odpustenie časti záväzkov dlžníka voči jednotlivým veriteľom (tzv. poníženie pohľadávok) a predĺženie lehoty ich splatnosti.

30. K tvrdenej absencii náležitosti plánu podľa § 135 ods. 1 písm. b) ZoKR dlžník uviedol, že z obsahu reštrukturalizačného plánu je jednoznačne zrejmé, že dlžník sa vyjadril k obom prípadom, teda aj k porovnaniu právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov v prípade prijatia a v prípade neprijatia reštrukturalizačného plánu, aj k prípadu porovnania odhadovaného uspokojenia veriteľov v prípade reštrukturalizácie a v prípade konkurzu v zmysle § 110 ods. 2 písm. c) ZoKR. Uvedené potvrdil aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, keď poznamenal, že kapitola 7 obsahuje porovnanie odhadovaného uspokojenia veriteľov v prípade reštrukturalizácie a v prípade konkurzu v zmysle § 110 ods. 2 písm. c) ZoKR. Následkom neprijatia plánu je ukončenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurz na majetok dlžníka, preto porovnanie v zmysle § 110 ods. 2 písm. c) ZoKR predstavuje v zásade totožnú situáciu ako v zmysle § 135 ods. 1 písm. b) ZoKR. Vzhľadom na to, že dlžník už raz túto situáciu v kapitole 7 opísal, čo potvrdil aj súd prvej inštancie, z účelu a obsahu ZoKR je zrejmé, že predmetné vysvetlenie sa vzťahuje aj na prípad v zmysle § 135 ods. 1 písm. b) ZoKR. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je jednoznačne zrejmé, či podľa jeho názoru v reštrukturalizačnom pláne úplne absentovalo porovnanie v zmysle § 135 ods. 1 písm. b) ZoKR, alebo súd prvej inštancie vyžadoval iba označenie tejto časti reštrukturalizačného plánu výslovným pomenovaním, resp. konkrétnym označením názvu danej kapitoly. Navyše v prípade neprijatia plánu alebo v prípade konkurzu by boli všetci veritelia uspokojení v rovnakej miere, nakoľko sa vo všetkých skupinách (okrem podriadených veriteľov) jedná o nezabezpečených nepodmienených veriteľov.

31. Dlžník považoval konštatovanie súdu prvej inštancie, že reštrukturalizačný plán neobsahuje prílohu, a to poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku a predložené priebežné individuálne účtovné závierky neobsahujú všetky povinné súčasti v zmysle o účtovníctve, a to poznámky, za zmätočné a nejasné. Rozporoval fakt, že dlžník nepredložil poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku, ale poznámky k nej áno, a na druhej strane predložil všetky priebežné individuálne účtovné závierky, no už bez poznámok. Poukázal na to, že žiaden z veriteľov nevzniesol počas konania výhrady voči obsahu reštrukturalizačného plánu ani konkrétne vo vzťahu k jeho prílohám. Ani na schvaľovacej schôdzi, kde bol prítomný reštrukturalizačný správca a zástupca súdu, nikto nevzniesol námietku, že reštrukturalizačný plán neobsahuje súbor účtovných závierok spolu s prílohami. Posledná individuálna účtovná závierka je súčasťou zbierky listín obchodného registra ako aj súčasťou registra účtovných závierok, teda z obsahového hľadiska verejne prístupná aj veriteľom a súdu prvej inštancie. Zároveň dlžník predložil riadnu individuálnu účtovnú závierku ku dňu 31.12.2018 spolu s poznámkami a poznámky k priebežným individuálnym účtovným závierkam.

32. Ďalej dlžník konštatoval, že reštrukturalizácia dospela až do posledného štádia, pričom súd prvej inštancie po celú dobu nemal žiadne výhrady voči priebehu reštrukturalizácie, teda je možné deklarovať jej zákonný priebeh. V zmysle ZoKR je úlohou súdu dozerať na zákonný priebeh

reštrukturalizácie a v tomto rozsahu má pristupovať aj k posudzovaniu reštrukturalizačného plánu. Namiesto toho si súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nad rámec zákona subsumoval právo pripomienkovať reštrukturalizačný plán a stavia sa tak do pozície veriteľa. Právo vyjadrovať sa k obsahu reštrukturalizačného plánu prináleží veriteľskému výberu a veriteľom zúčastneným na schvaľovacej schôdzi, ktorým zákon v prípade nesúhlasu s jeho obsahom umožňuje podať námietky. Reštrukturalizačný plán bol schválený veriteľským výborom a s výnimkou jednej skupiny veriteľov bol schválený aj schvaľovacou schôdzou, teda je v záujme vyše 98 % veriteľov. Súd bol prítomný na schvaľovacej schôdzi a už v tom čase mu bol známy obsah reštrukturalizačného plánu, pričom poverený vyšší súdny úradník nemal voči nemu a ani voči priebehu schvaľovacej schôdze žiadne výhrady. Reštrukturalizačný plán bol pripravený spravodlivo a čo najefektívnejšie pre všetky skupiny veriteľov. Je v záujme dotknutých veriteľov, aby bol potvrdený súdom a súčasne aby bolo prijatie plánu v skupine nezabezpečených nepodmienených veriteľov č. N0 nahradené rozhodnutím súdu. V opačnom prípade by sa dlžník ocitol v konkurze a pohľadávky veriteľov by vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu neboli uspokojené ani len v čiastočnom rozsahu, na rozdiel od reštrukturalizácie. Riešenie úpadku dlžníka konkurzom by znamenalo nielen úplné ukončenie činnosti a existencie dlžníka, ale aj nemožnosť uspokojenia pohľadávok dotknutých veriteľov v čo najvyššej možnej miere.

33. Zároveň dlžník uviedol, že súd je oprávnený zamietnuť reštrukturalizačný plán iba z dôvodov taxatívne uvedených v § 154 ods. 1 písm. a) až h) ZoKR, pričom je povinný uviesť, ktorý z týchto dôvodov nebol splnený. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí v žiadnej časti odôvodnenia nevyjadril k nesplneniu týchto predpokladov. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľný.

34. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie dlžníka, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Vec prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie dlžníka je dôvodné.

35. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, to znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

36. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

37. Zo skutočností uvedených v odvolaní jednoznačne vyplýva, že obidva tieto uplatnené odvolacie dôvody sú dané.

38. Predmetom konania je posúdenie reštrukturalizačného plánu súdom na základe návrhu dlžníka.

39. Reštrukturalizačné konanie je osobitným druhom civilného konania, v ktorom si veritelia vymáhajú pohľadávky proti dlžníkovi, ktorý je v krízovej ekonomickej situácii, zákonom označenej ako úpadok (hroziaci úpadok). Reštrukturalizácia je šetrnejšia než konkurz. Kým konkurz má likvidačný charakter, podmienkou čo i len odporučenia reštrukturalizácie je zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a predpoklad väčšieho rozsahu uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu (§ 109 ods. 3 písm. c) a d) ZoKR). Reštrukturalizácia chráni dlžníka pred veriteľmi (nepripúšťajú sa exekúcie či výkon zabezpečovacích práv /§ 114 ods. 1 písm. b) a c) ZoKR/), čo však v konečnom dôsledku sleduje záujem všetkých veriteľov na vyššom rozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade konkurzu.

40. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol návrh dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu a nenahradil súhlas skupiny veriteľov č. N0 s prijatím reštrukturalizačného plánu z dôvodu, že na takéto rozhodnutie boli naplnené podmienky uvedené v § 154 ZoKR.

41. Podľa § 154 ods. 1 ZoKR súd uznesením zamietne plán, ak a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu; b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu; c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou; to neplatí, ak súd nahradil jej súhlas svojím rozhodnutím; d) ak podľa plánu nemá dôjsť k vydaniu akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo na preberajúcej osobe za nové peňažné vklady, alebo výmenou pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výnimkou veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky vytvorenej podľa § 137 ods. 5, a to aspoň vo výške podľa § 110 ods. 2 písm. e); e) plán nie je spravodlivý vo vzťahu ku skupinám veriteľov tým, že predpokladá taký vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, že veritelia skupín pre nezabezpečené pohľadávky budú uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod; f) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov; g) miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, je nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s nižšou mierou uspokojenia; h) plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, majú byť podľa záväznej časti plánu poskytované počas obdobia dlhšieho ako päť rokov; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s dlhšou lehotou splatnosti plnení určených na uspokojenie jeho pohľadávky.

42. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že reštrukturalizačný plán neobsahuje záväznú časť, ktorej náležitosti sú uvedené v § 139 ZoKR, čím je naplnený dôvod na zamietnutie plánu podľa § 154 ods. 1 písm. a) ZoKR, pričom absencia záväznej časti plánu má nepriaznivý vplyv na všetkých účastníkov plánu, čo by mohlo byť v rozpore s princípom právnej istoty dotknutých účastníkov plánu.

43. Odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu dospel k názoru, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že reštrukturalizačný plán dlžníka neobsahuje záväznú časť je predčasný. Súd prvej inštancie sa totiž vôbec nevysporiadal s celým obsahom reštrukturalizačného plánu vrátane jeho príloh, na ktoré text plánu odkazuje, a to konkrétne na strane 84 plánu (8 kapitola), kde je uvedený návrh dlžníka na

výšku uspokojenia veriteľov a jeho časové plnenie s odkazom na prílohu č. 1 plánu, kde vo forme tabuľky obsahujúcej jednotlivé skupiny veriteľov je uvedený zoznam veriteľov, ich zistené pohľadávky, výška v akej budú uspokojené po schválení reštrukturalizačného plánu, ako aj splátkový kalendár obsahujúci rozloženie splátok jednotlivých veriteľov s určením ich výšky a dátumu splatnosti. Záväzná časť plánu má záväzkovotvorný charakter, teda nie je vylúčené, aby niektoré požadované údaje boli uvedené sprostredkovane, teda odkazom na inú listinu (v danom prípade prílohu, ktorá je súčasťou plánu), z ktorej by boli objektívne zistiteľné. Pritom už samotný plán obsahuje určité údaje, ktoré predpokladá § 136 ods. 1 ZoKR, a to výšku uspokojenia pohľadávok veriteľov podľa skupín, teda nie je možné dospieť k záveru, že v pláne absentuje záväzná časť ako taká. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že nie je zrejmé, akým spôsobom a aké práva a záväzky podľa plánu mali jednotlivým účastníkom plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť, čo by mohlo byť v rozpore s princípom právnej istoty dotknutých účastníkov plánu je tak zjavne nesprávne.

44. Pokiaľ súd prvej inštancie ďalej uviedol, že reštrukturalizačný plán neobsahuje ani ďalšie zákonom vyžadované náležitosti uvedené v napádanom rozhodnutí, odvolací súd udáva, že v zmysle § 154 ods. 1 písm. a) ZoKR súd zamietne plán iba v prípade, že sú na to kumulatívne splnené podmienky a to (i) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia ZoKR o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu a (ii) zároveň to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu. Súd prvej inštancie sa však pri konštatovaní absencie ďalších náležitostí plánu vôbec nevysporiadal, či v tom - ktorom posudzovanom prípade išlo o podstatné porušenie ustanovení ZoKR a súčasne to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu tak, ako tu ustanovuje § 154 ods. 1 písm. a) ZoKR, keďže v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie tieto konkrétne skutočnosti nie sú uvedené.

45. Podľa § 135 ods. 1 ZoKR opisná časť plánu okrem náležitostí posudku podľa § 110 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) až c) musí obsahovať a) opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok, prípadne jednotlivých majetkových práv akcionárov dlžníka do jednotlivých skupín vytvorených v pláne na účely hlasovania o prijatí plánu spolu s podrobným odôvodnením, b) osobitne pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, c) údaj o spôsobe hlasovania o pláne.

46. Podľa § 135 ods. 2 ZoKR opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä a) zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie, alebo ich uznanie za nevymáhateľné, b) prevod podniku dlžníka alebo jeho časti alebo prevod podstatnej časti jeho majetku, vrátane prechodu na inú osobu, či už existujúcu alebo založenú na tento účel podľa plánu v budúcnosti (ďalej len „preberajúca osoba“), c) vydanie akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe, či už na účel ich výmeny za pohľadávky alebo na iný účel určený plánom, d) pokračovanie v prevádzkovaní podniku dlžníka alebo jeho časti dlžníkom na účel jeho výhodnejšieho predaja v budúcnosti, e) zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka alebo zmena jeho právnej formy, f) prevod majetku dlžníka zaťaženého zabezpečovacím právom, vecným bremenom alebo inou ťarchou bez tohto zaťaženia, g) zmena majetkových práv akcionárov dlžníka alebo preberajúcej osoby, zmena obsahu zakladateľských zmlúv alebo iných dokumentov podobného charakteru dlžníka alebo preberajúcej osoby alebo prevod majetkových práv akcionárov dlžníka alebo preberajúcej osoby na iné osoby.

47. Súd prvej inštancie konkrétne vytýkal plánu, že opisná časť v zmysle § 135 ods. 1 ZoKR neobsahuje náležitosti posudku, a to podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka /§ 110 ods. 1 písm. b) ZoKR/ a podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie

možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu /§ 110 ods. 2 písm. c)

48. Tento záver súdu prvej inštancie je však v zjavnom rozpore so samotným postupom súdu prvej inštancie v priebehu reštrukturalizačného konania, tak ako to uviedol aj dlžník v odvolaní, keď poukazoval, že súd prvej inštancie v čase povolenia reštrukturalizácie zastával kladný názor vo vzťahu k splneniu náležitostí posudku z hľadiska obsahu a rozsahu, avšak pri posudzovaní reštrukturalizačného plánu (obsahovo totožného ako posudok) už vyslovil protichodné stanovisko, keď poukázal na § 135 ods. 1 ZoKR, v zmysle ktorého opisná časť plánu neobsahuje aj náležitosti posudku podľa § 110 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) ZoKR. Súd prvej inštancie tak žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo posudzoval totožné obsahové náležitosti posudku a následne plánu, pri použití rovnakých ustanovení ZoKR rozdielne, čo zakladá nepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia.

49. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že dlžník opísal svoj predmet podnikania, podnikateľskú históriu ako aj zhodnotenie vývoja odvetia, v ktorom podniká v časti 2.1 reštrukturalizačného plánu a súčasťou plánu bol aj podrobný zoznam hráčov a jednotlivých nárokov, ktoré sa týkajú príslušného konkrétneho hráča. Zároveň plán s odkazom na jeho prílohu obsahuje opis opatrení potrebných na dosiahnutie reštrukturalizácie podľa § 135 ods. 2 písm. a) ZoKR, teda zmenu záväzkov, ktorá sa týkať predĺženia lehoty splatnosti (v praxi sa navrhuje postupné splácanie záväzkov dlžníka) a výšky plnenia záväzku.

50. K súdom prvej inštancie deklarovanému nedodržaniu ustanovenia § 135 ods. 1 písm. a) ZoKR odvolací súd udáva, že sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že z plánu možno vyvodiť kritériá použité pre zaradenie jednotlivých pohľadávok do jednotlivých skupín už zo samotného označenia jednotlivých skupín veriteľov, keďže ich označenie (hráči, tréneri a manažéri, dodávatelia, zamestnanci, štátne inštitúcie, podriadení veritelia) vychádzajú z charakteru jednotlivých veriteľov a ich ekonomických záujmov.

51. Ďalej súd prvej inštancie vytýkal plánu absenciu náležitosti podľa § 135 ods. 1 písm. b) ZoKR, teda osobitne pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu ku dňu začatia reštrukturalizačného konania. K uvedenému odvolací súd udáva, že plán v kapitole 7 obsahuje porovnanie rozsahu uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii a v konkurze, a to v prípade nezabezpečených veriteľov a podriadených veriteľov. Z plánu pritom vyplýva, že miera uspokojenia v prípade reštrukturalizácie predstavuje cca. 50 %, pričom miera uspokojenia v konkurze cca. 1 %.

52. Odvolací súd zastáva názor, že je dosť malý predpoklad, aby veritelia schválili plán, ktorý by bol v rozpore s ich spoločnými záujmami. Napokon námietky uplatnené proti hlasovaniu alebo vedeniu schôdze z dôvodu jeho rozporu so zákonom neboli uplatnené žiadne.

53. Pri posudzovaní splnenia podmienky uvedenej v § 152 ods. 1 písm. a) ZoKR odvolací súd udáva, že je potrebné vychádzať zo záverov reštrukturalizačného plánu, pričom miera uspokojenia veriteľov nezabezpečených pohľadávok v posudzovanom prípade v rámci reštrukturalizácie je evidentne vyššia ako v konkurze najmä z dôvodu, že dlžník nevlastní žiadne nehnuteľnosti a hnuteľné veci a pohľadávky sú predajné za minimálnu cenu. Na základe uvedeného účastníci plánu hlasujúci proti prijatiu plánu by neboli v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti zamietnutia reštrukturalizačného plánu predčasný, pretože nevyplýva z vykonaného dokazovania. Rozhodnutie o zamietnutí plánu má rýdzo formalistický charakter, keď súd prvej inštancie reštrukturalizačný plán zamietol, materiálna stránka predmetnej reštrukturalizácie však ostala mimo jeho pozornosti. Úlohou súdu je pri osobitostiach kauzy každej z prejednávaných vecí hodnotiť a skúmať tak splnenie zákonných predpokladov (podmienok) pre trvanie reštrukturalizácie, ako aj správanie sa a vôľu väčšiny hlasujúcich veriteľov.

55. Pokiaľ ide o vymedzenie vzťahu medzi a ZoKR je nepochybné, že sledovaným predmetom úpravy ZoKR je najmä riešiť úpadok dlžníka ako spoločensky nežiaduci

stav v oblasti mnohopočetnej záväzkovej sfére a to speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Naopak predmetom úpravy je vymedzenie sociálneho poistenia vrátane úpravy jej rozsahu, ďalej právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho postenia, organizácia sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Je jednoznačné, že aj obsahuje úpravu (najmä ) týkajúcu sa uspokojenia pohľadávok Sociálnej poisťovne ako veriteľa, avšak iba v individuálnej rovine. Preto je možné charakterizovať ZoKR ako špeciálny právny predpis pre oblasť sociálneho poistenia týkajúci sa vymáhania a uspokojovania pohľadávok dlžníka v úpadku. To znamená, že ak Sociálna poisťovňa je veriteľom vo vzťahu k svojmu dlžníkovi, ktorý je v úpadku, musí pri uspokojovaní svojich pohľadávok k dlžníkovi, ktorý sa nachádza v konkurze (úpadku) alebo v procese reštrukturalizácie, postupovať nie podľa , ktorý je všeobecným zákonom pre oblasť sociálneho poistenia, ale musí uprednostniť ZoKR ako špeciálny právny predpis v zmysle zásady „lex specialis derogat generali“. Tento svoj úmysel zákonodarca potvrdzuje aj prostredníctvom odkazov na osobitný predpis (napr. poznámka pod čiarou č. 33a v ustanovení alebo č. 41a v ustanovení , ktoré odkazuje na osobitný predpis, ktorým je ZoKR).

56. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu považovaná za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998). Keď sa uznesením rozhoduje vo veci samej, aj toto uznesenie bude mať rovnaké účinky ako meritórne rozhodnutie. Taktiež formálne náležitosti uznesenia sa tu nebudú spravovať podľa , ale podľa Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie musí spĺňať náležitosti uvedené v Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň prostriedkom kontroly v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.

57. Podľa nálezu Ústavného súdu obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek 1 nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

58. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ustanovenia .

59. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

60. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa /z dôvodu porušenia práva dlžníka na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní/ a /z dôvodu nesprávneho hodnotenia dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení súdom prvej inštancie/ zrušiť a vec vrátiť podľa na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Neprichádzalo totiž do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

61. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zákonne konformným, presvedčivým a hlavne spravodlivým (z hľadiska všetkých veriteľov) spôsobom vysporiadať sa s danosťou, prípadne s absenciou zákonných dôvodov na zamietnutie plánu. Teda jednoznačne a s ohľadom na argumentáciu dlžníka a predložené listinné dôkazy (vrátane tých, ktoré boli predložené s odvolaním) posúdiť, či príloha č. 1 reštrukturalizačného plánu, na ktorú sám plán odkazuje, možno, resp. nemožno vzhľadom na jej obsah považovať za záväznú časť plánu. V prípade, že súd prvej inštancie nepotvrdí plán podľa § 153 ZoKR, zároveň uvedie a konkrétne odôvodní nielen to, či došlo k naplneniu dôvodov na zamietnutie plánu podľa § 154 ods. 1 ZoKR a nenahradenie súhlasu skupiny veriteľov č. N0 s prijatím plánu podľa § 152 ZoKR, ale aj v konkrétnom prípade odôvodní záver, že došlo k podstatnému porušeniu ZoKR, ktoré preukázateľne malo (keďže podľa zákonného znenia nestačí, že mohlo mať) nepriaznivý vplyv na konkrétneho (ktorého) účastníka plánu a ako sa tento nepriaznivý vplyv prejavil konkrétne v posudzovanom prípade.

62. Súd prvej inštancie musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. s tým, že v zmysle je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

63. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).