Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-126-2019.pdf
PDF · 83.46 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/126/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: Platiť sa oplatí, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45684618, proti žalovanému: H. N., S.. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX R.L., zast. JUDr. Ladislavom Csákóom, advokát so sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 216,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 28. februára 2019 č. k. 4Csp/l07/2017-337, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 4Csp/l07/2017 zo dňa 28.2.2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 216,35 Eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26,71 Eur od 4.10.2014 do zaplatenia, 5,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 32,96 Eur od 4.11.2014 do zaplatenia a s 5,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 156,68 Eur od 4.12.2014 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 10,- Eur splatných do konca toho - ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu vyplývajúcom zo Zmluvy o poskytovaní služieb - služba Mobilný internet uzavretej dňa 26.5.2014 medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou SLOVAK TELEKOM a.s., predmetom ktorej bol poskytovanie mobilných služieb spojených s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené číslo 911315185. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu zo dňa 12.2.2016. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že cena poskytnutých služieb Slovák Telekom a.s. bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. 7408778464 splatnou 3.10.2014 vo výške 26,71 Eur, faktúrou č. 7409741994 splatnou 3.11.2014 v sume 32,96 Eur a faktúrou č. 7410706290 splatnou 3.12.2014 v hodnote 156,68 Eur. Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti týchto faktúr si žalobca uplatnil tiež nárok na úroky z omeškania vo výške 5% ročne. Žalovaný v konaní namietal, že mu neboli doručené žiadne faktúry, podľa ktorých mal plniť ani Oznámenie o postúpení pohľadávky. Podľa jeho slov malo dôjsť k omylu nakoľko v mieste jeho bydliska býva aj jeho otec, ktorý má totožné meno a s ktorým nemá dobré vzťahy. Podľa žalovaného mohol zásielky prevziať jeho otec ale žalovaného o tom neupovedomil a tak žalovaný nemal vedomosť, že mal niečo plniť a tým sa dostať do omeškania. Z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania a taktiež žiadal, že v prípade ak by súd dospel k dôvodnosti žaloby, aby mu vymáhaný dlh umožnil splácať v mesačných splátkach po 5,- Eur. Žalovaný tiež uviedol, že by nebolo spravodlivé zaviazať ho na náhradu trov konania voči žalobcovi. Tieto skutočnosti zdôvodnil tým, že je dlhodobo nezamestnaný a nemajetný.
3. Súd prvej inštancie posudzoval zmluvu o pripojení podľa ustanovení § 559 ods. 1 a ods. 2 a § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 324, § 340 ods. 1 a ods. 2, § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka. S námietkou premlčania vznesenej žalovaným sa súd prvej inštancie nezaoberal nakoľko ju žalovaný bližšie nešpecifikoval. Úrok z omeškania priznal žalobcovi v zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013. Vzhľadom na majetkovú a sociálnu situáciu žalovaného umožnil súd prvej inštancie žalovanému splácať vyššie uvedený dlh v mesačných splátkach po 10,- Eur.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, v ktorom namieta nesprávny procesný postup súdu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) nakoľko ide spotrebiteľský spor a teda spor s ochranou slabšej strany, a žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie s ním ako so spotrebiteľom nekonal. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s ním vznesenou námietkou premlčania čím mu odňal možnosť konať pred ním. Opakovane namieta skutočnosť, že mu neboli doručené zásielky ani od právneho predchodcu žalobcu ani súčasného žalobcu i napriek tomu, že obidva subjekty disponovali dostatočnými osobnými údajmi žalovaného na správne označenie adresáta predmetných zásielok. Ako ďalší uviedol odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) a teda, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec ako takú posúdil a nesprávne právne posúdil účinnosť a platnosť postúpenia pohľadávky žalobcu. Nestotožňuje sa ani s rozhodnutím v súvislosti s náhradou trov konania nakoľko, ako už uviedol, je dlhodobo nezamestnaný a je sociálne odkázanou osobou o čom svedčí aj fakt, že právny zástupca mu bol ustanovený rozhodnutím Centra právnej pomoci. Navyše podania žalobcu boli všeobecnej povahy a preto sa domnieva, že ide o podania, ktoré žalobca realizuje vo väčšom počte súdnych konaní a tieto podania neboli individuálne vypracované. Podľa žalovaného mal tieto skutočnosti súd prvej inštancie posúdiť v zmysle § 257 CSP ako dôvody hodné osobitného zreteľa a právo na náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. Odvolací súd žiadal, aby žalobu v predmetnej veci v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu tak prvoinštančného ako aj odvolacieho, prípadne aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.
5. Žalobca sa voči podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.l CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov ako vyplývali z obsahu podaného odvolania (§ 365 ods.l písm. b/ a písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
7. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
8. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) je naplnený v prípade keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
9. Odvolací súd sa nemôže stotožniť so záverom súdu prvej inštancie nakoľko v konaní na súde prvého stupňa, ktorý bol v tomto konaní vydaný, došlo k závažným pochybeniam v procesnom postupe súdu prvej inštancie. V prvom rade odvolací súd preskúmaním spisu prvoinštančného súdu nemal za preukázané, že žalovanému ako spotrebiteľovi bolo doručené rozšírené poučenie v zmysle § 292 CSP. Nakoľko ide o spor s ochranou slabšej strany tento postup je pre súd povinnosťou pre zachovanie rovného postavenia strán. Poučenie súdom zohráva kľúčovú úlohu pri prekonávaní informačného deficitu spotrebiteľa v civilnom procese. Obsah poučenia spotrebiteľa je logicky širší ako v prípade poučenia strany, ktorá nemá postavenie slabšej strany v konaní. Zákonodarca nepristúpil k taxatívnemu
vymenovaniu toho, čo tvorí obsah poučovacej povinnosti, ale ponechal na uvážení súdu, o čom spotrebiteľa poučí. Kritériom, ktorým by sa súd mal spravovať, je predovšetkým dosiahnutie takej vedomosti spotrebiteľa o súdnom konaní, ktorá mu umožní účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv. V závislosti od okolností konkrétnej prejednávanej veci by mal súd poučiť spotrebiteľa najmä o možnostiach zastúpenia vrátane práva na bezplatnú právnu pomoc, inštitúte osobitných subjektov, ktoré môže súd pribrať do konania na ochranu práv niektorej zo strán, náležitostiach a forme podaní, miestnej príslušnosti a skúmaní miestnej príslušnosti súdom, možnosti podať námietku zaujatosti, doručovaní, možnosti uloženia poriadkovej pokuty, možnosti predvedenia, možnosti nahliadnutia do spisu, povinnosti pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, možnosti predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, podmienkach odročenia pojednávania, o možnosti nariadenia neodkladného opatrenia, prípadne o možnosti uzavrieť zmier, ďalších možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv, ak tak súd uzná za vhodné.
10. Za vadu rozhodnutia považuje odvolací súd aj fakt, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neuviedol ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv v zmysle právnej úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku. Je teda otázne či vôbec súd prvej inštancie Zmluvu o poskytnutí služieb uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným preskúmal v zmysle týchto ustanovení. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v prejednávanej veci preto je potrebné skúmať či Zmluva o poskytnutí služieb neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
11. Odvolací súd ďalej považuje za nedostatočné odôvodnenie súdu prvej inštancie v súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. V bode 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný namietal premlčanie nároku, no bližšie túto námietku nešpecifikoval a súd sa ňou z toho dôvodu nezaoberal. Nakoľko ide o spotrebiteľský spor súd sa musí zaoberať námietkou premlčania aj keď ju strana, ktorá je spotrebiteľom riadne neodôvodnila. Nakoľko sa spotrebiteľovi ako slabšej strane poskytuje väčšia ochrana jeho práv a nerovnovážne postavenie strán sporu musí súd primeraným spôsobom vyvažovať, súd musí skúmať všetky skutočnosti a vykonať všetky dôkazy, ktoré by mohli spotrebiteľovi privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Prihliadanie rozhodujúcich autorít na právne následky uplynutia času z úradnej povinnosti predstavuje základný rozdiel medzi inštitútmi preklúzie a premlčania. Na právne následky preklúzie prihliada rozhodujúci orgán z úradnej povinnosti, následky premlčania však zohľadňuje len v dôsledku aktivity subjektu práva. Túto rozdielnosť však narúšajú osobité podmienky v sporoch s ochranou slabšej strany. Za slabšiu stranu v právnych vzťahoch sa považuje osoba nachádzajúca sa v prirodzene nerovnovážnom postavení vo vzťahu k iným osobám súkromného práva, s ktorými vstupuje do právnych vzťahov. Odôvodnenie súdu prvej inštancie je v tomto prípade nepreskúmateľné a tým pádom neprijateľné.
12. Za nesprávne považoval súd aj právne posúdenie veci súdu prvej inštancie nakoľko tento posúdil vec len v zmysle ustanovení Občianskeho a Obchodného zákonníka a vôbec sa nezaoberal právnou úpravou problematiky uvedenej v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Nakoľko ide o spor vyplývajúci zo Zmluvy o poskytnutí služieb v zmysle § 44 zák. č. 351/2011 Z. z. tento zákon predstavuje lex specialis voči právnej úprave uvedenej v Občianskom zákonníku.
13. Podľa ust. § 389 ods. I CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a/ neboli splnené procesné podmienky, b/súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c/súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d/nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
14. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
15. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 16. Podľa ust. § 391 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
18. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude preskúmať Zmluvu o poskytnutí služieb v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle zák. č. 351/2011 Z. z., a taktiež riadne sa vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou žalovaným, vo veci rozhodnúť a všetky právne závery riadne, zrozumiteľne a určito zdôvodniť.
19. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).