Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/107/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o. so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 45 684 618, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému H. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom v R., F. XXX/XX, zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokát so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 216,35 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov konania proti žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 216,35 Eur, 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy: 26,71 Eur od 04. 10. 2014 do zaplatenia, 32,96 Eur od 04. 11. 2014 do zaplatenia, 156,68 Eur od 04. 12. 2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sa, Vložka číslo 2081/B (ďalej právny predchodca žalobcu) a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 08. 2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 12. 02. 2016. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 12. 02. 2016. Právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor, ktorý ponúka jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej i mobilnej siete, služby internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby, kedy právny predchodca žalobcu poskytuje služby i podľa zákona číslo v znení neskorších predpisov, zákona o elektronických komunikáciách. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo 911315185. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. K dnešnému dňu k úhrade dlhu žalovaného uplatňovanému v tomto konaní zostáva (v prípade, že žalovaný k dokladu vystavenému právnym predchodcom žalobcu nič nezaplatil, ďalej uvedená suma

- dlžná suma - je totožná so sumou podľa vystaveného dokladu; že žalovaný k dokladu vystavenému právnym predchodcom žalobcu zaplatil čo i len časť, táto platba bola priradená na istinu a ďalej uvedená

suma je totožná s dlžnou sumou - nie je totožná so sumou podľa vystaveného dokladu): - suma vo výške 26,71 Eur, doklad č. 7408778464, splatná dňa 03. 10. 2014 + úroky z omeškania, - suma vo výške 32,96 Eur, doklad č. 7409741994, splatná dňa 03. 11. 2014 + úroky z omeškania, - suma vo výške 156,68 Eur, doklad č. 7410706290, splatná dňa 03. 12. 2014 + úroky z omeškania. Nakoľko žalobca si v tomto konaní nemusí voči žalovanému uplatňovať všetky pohľadávky, ktoré ako postupník od pôvodného veriteľa nadobudol a žalovaný mohol uhrádzať i takéto, v tomto konaní neuplatňované, pohľadávky, tu uvedená platba žalovaného môže/uvedené platby žalovaného môžu presiahnuť sumu pôvodnej istiny v tomto konaní uplatňovaných pohľadávok, táto platba/tieto platby sa totiž započítavala/započítavali i na pohľadávky v tomto konaní neuplatňované (skôr splatné). 2. Platobným rozkazom tunajšieho súdu č. k. - 29 zo dňa 23. 11. 2017 uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 216,35 Eur, 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy: 26,71 Eur od 04. 10. 2014 do zaplatenia, 32,96 Eur od 04. 011. 2014 do zaplatenia, 156,68 Eur od 04. 12. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu.

3. Žalovaný podal proti danému platobnému rozkazu odpor v ktorom uviedol, že vznáša námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, pretože nebol upovedomený o údajnom postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na subjekt, ktorý sa plnenia voči nemu domáha. Žalobca síce tvrdí, že sa tak malo stať, ale toto tvrdenie sa na pravde nezakladá, o to viac nie, že žalobca nijako nepreukazuje, že mu naozaj doručil oznámenie o postúpení pohľadávky. Rovnako mu neboli doručené ani faktúry, na základe ktorých mal plniť, čo má význam minimálne z hľadiska toho, kedy sa mal dostať do omeškania, ak sa vôbec do omeškania dostal. Pokiaľ by sa aj preukázalo, že žalobca (vrátane aj jeho právneho predchodcu) odoslal na jeho adresu akúkoľvek zásielku, jemu ale žiadna takáto zásielka doručená nebola. Pokiaľ by sa dokonca potvrdilo aj prevzatie takejto zásielky, rozhodne sa tak nestalo z jeho strany; mohol to byť jeho otec, s ktorým má narušené vzťahy a ktorý sa volá rovnako ako on a býva na tej istej adrese, ako on. Na základe uvedeného vznesenú námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní považuje za evidentne dôvodne vznesenú a preto z uvedeného dôvodu navrhuje žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu právo na náhradu všetkých trov tohto konania. Právnemu predchodcovi žalobcu, a pokiaľ je naozaj pravdivé tvrdenie, že došlo k postúpeniu spornej pohľadávky na samotného žalobcu, bol dobre známy dátum jeho narodenia (ba dokonca aj jeho ročné číslo), čiže nič mu nebránilo, aby ho pri doručovaní zásielok (ak sa tak stalo) označili aj dátumom jeho narodenia prípadne aby k jeho priezvisku dopísali skratku "ml", z ktorej by bolo zrejmé, že sa doručuje zásielka do jeho rúk a nie do rúk jeho otca. Najlepším dôkazom o tom, že táto informácia mu bola známa, je skutočnosť, že na podanej žalobe ho už takto (čiže i dátumom narodenia) označil. Navyše z opatrnosti pre prípad iného právneho názoru vznáša aj námietku premlčania, nakoľko v čase podania žaloby na súd žalobca nebol oprávnený takto postupovať a medzičasom sa uplatnený nárok (minimálne však jeho časť) premlčal. Okrem toho s poukazom na jeho sociálnu situáciu (je dlhú dobu nezamestnaný a je bezmajetný), na jeho osobné, rodinné a majetkové pomery by bolo podľa jeho nespravodlivé uložiť mu povinnosť zaplatiť dlh, ktorý má vyplývať práve z tejto jeho sociálnej situácie, jednou sumou v tak krátkej lehote do 15 dní a preto aj pre prípad, že by súd dospel k dôvodnosti podanej žaloby navrhuje, aby sa mu umožnil splatiť záväzok po 5,- Eur - ových mesačných splátkach. Rovnako si myslí, že by nebolo spravodlivé uložiť mu povinnosť nahradiť protistrane i trovy konania, najmä trovy jeho právneho zastúpenia, a to aj v prípade prípadného úspechu žalobcu v konaní. Poukazuje na svoju sociálnu situáciu, ale aj na jeho vyživovaciu povinnosť voči jeho maloletému dieťaťu a pod. Naviac pre žalobcu ani prípadné nepriznanie práva na náhradu trov konania nebolo žiadnym citeľným zásahom do jeho majetkovej sféry. Základné imanie žalobcu činí až 150.000,- Eur a preto by nepriznanie sumy 69,02 Eur (uplatnené trovy právneho zastúpenia) bolo naozaj nepatrným zásahom, naproti tomu táto čiastka je viac, ako výška jeho sociálnych dávok, ktoré sa mu vyplácajú na celý mesiac a z ktorých má nielen vyžiť, ale aj platiť výživné, nájomné, inkaso a pod. Už aj zo samotnej žaloby vyplýva, že táto žaloba nebola vypracovaná osobitne pre toto konanie a žalobca túto používa formulárovo a zrejme do nej vpisuje len údaje týkajúce sa žalovaného subjektu a výšky uplatnenej pohľadávky a jej príslušenstva. Je to neporovnateľné jednoduchšia forma vypracovania žaloby a pre aj túto skutočnosť navrhuje zohľadniť pri rozhodovaní o trovách konania. 4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24. 04. 2018 uviedol, že právny predchodca žalobcu nepristupoval k účastníkovi tak, že by obratom po nezaplatení faktúry za prvé zúčtovacie obdobie účastníka pristúpil k zrušeniu možnosti zaplatenia kúpnej ceny koncového zariadenia v splátkach. Tieto prípady majú osobitný postup. V prípade neuhradenia splátky ceny koncového zariadenia nedochádza automaticky k zrušeniu možnosti zaplatenia kúpnej ceny koncového zariadenia v splátkach, ale dochádza iba k tzv.

"suspendácii klienta". Počas tohto obdobia má dlžný klient ešte možnosť vyrovnať svoj záväzok bez deaktivácie poskytnutých služieb, ukončeniu zmluvného vzťahu a zrušeniu možnosti zaplatenia kúpnej ceny koncového zariadenia v splátkach. V danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatickým charakterom, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej strany. V danom prípade však riadne a včas plnila iba jedna strana zmluvného vzťahu - právny predchodca žalobcu, zatiaľ čo druhá zmluvná strana - žalovaný zmluvu porušil. Okrem toho právny predchodca žalobcu nepristupoval k účastníkovi tak, že by obratom po nezaplatení faktúry za prvé zúčtovacie obdobie účastníka deaktivoval, poskytované služby a pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným. Tieto prípady majú osobitný postup. V prípade neuhradenia ceny za poskytnuté služby, nedochádza automaticky k deaktivácii poskytovaných služieb, ale dochádza iba k tzv. "suspendácii klienta". Počas tohto obdobia má dlžný klient ešte možnosť vyrovnať svoj záväzok bez deaktivácie poskytovaných služieb a ukončenie zmluvného vzťahu. Až v prípade, keď klient túto možnosť nevyužije, dochádza k úplnej deaktivácii poskytovaných služieb a odstúpeniu od zmluvy. Potom už ďalšie zapojenie klienta nie je možné. Ak teda právny predchodca žalobcu požadoval zaplatenie ceny za poskytnuté služby ako i cenu za náklady na upomienku, podľa jeho názoru koná v súlade so zákonom a mal by ju súd žalobcovi priznať. Právny predchodca žalobcu týmto postupom predchádzal konaniu, ktoré by bolo pre žalovaného nepriaznivejšie. Zároveň nemožno od žalobcu požadovať, aby úkony a činnosti súvisiace s porušovaním povinnosti žalovaným mal robiť bezodplatne, navyše keď s tými má priame aj nepriame náklady. 5. Vo vyjadrení zo dňa 31. 05. 2018 žalobca uviedol, že v tomto konaní uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a ako postupník nezabezpečoval uzatváranie zmluvných vzťahov so zmluvnými partnermi postupcu. V tomto konaní si uplatňuje nároky voči osobe, s ktorou bol právnych predchodca žalobcu v zmluvnom vzťahu a voči ktorej žalobca nadobudol uplatňovaný nárok od právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný si slobodne bez nátlaku vybral právneho predchodcu žalobcu ako poskytovateľa a dodávateľa služieb, sám si vybral okruh služieb a sám si vybral aj dobu viazanosti, počas ktorej žiada od právneho predchodcu žalobcu poskytovanie služieb, čím bola dodržaná zásada autonómie vôle a zmluvnej voľnosti, ktorá je vyjadrená v / . Je možno konštatovať, že právny predchodca žalobcu v danom vzťahu vystupuje s lepším a profesionálnejším informačným základom. Na druhej strane však potenciálny účastník má právo na relevantné informácie zo strany poskytovateľa služieb, na základe ktorých sa rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu, čo sa aj stalo, kedy následne žalovaný do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu vstúpil so všetkými z toho vyplývajúcimi právami a povinnosťami. Tieto poskytované služby boli jasne a zrozumiteľne uvedené v zmluve, resp. jej dodatkoch. Žalovaný pri uzatváraní zmluvného vzťahu si zvolil ako spôsob fakturácie - elektronickú formu faktúry, ktorá bola zasielaná na e-mailovú adresu, ktorú si žalovaný sám zvolil. Taktiež si žalovaný sám zvolil adresu na zasielanie písomných listín. Právny predchodca žalobcu neeviduje žiadne oznámenie od žalovaného ohľadom nedoručenia vystavených dokladov. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 12. 02. 2016. Súdu predložili potvrdenie o zaslaní vyššie uvedeného oznámenia žalovanému. K vyjadreniam žalovaného, že na adrese žalovaného býva osoba s totožným označením uvádza, že žalobca, resp. právny predchodca žalobcu nemal vedomosť o tejto skutočnosti. Žalovaný v zmluvnej dokumentácií si sám zvolil adresu na zasielanie písomných listín. V prípade, ak žalovaný mal vedomosť o tom, že na adrese býva osoba s označením totožným ako má žalovaný, mal to uviesť v zmluvnej dokumentácii - toto neurobil. V prípade, ak žalovanému vznikne nárok z titulu, že za neho preberala písomné zásielky tretia osoba, môže si tento nárok žalovaný uplatňovať v osobitnom konaní voči tejto osobe. Doručovanie zásielok a identifikáciu adresáta má na starosti poštový doručovateľ, ktorý písomné listiny pre žalovaného doručoval. Taktiež poštový doručovateľ vykonáva identifikáciu adresáta, pri odovzdávaní poštovej zásielky. Žalovaný svoje tvrdenia o nedoručení zásielok nijakým spôsobom nepreukázal. Tvrdenia žalovaného taktiež odporujú skutočnosti, že žalovaný listom zo dňa 16. 03. 2017 požiadal o uzatvorenie dohody o uhradení nároku v splátkach. Z tejto žiadosti jednoznačne vyplýva, že má aj mal doručené písomné zásielky od žalobcu a teda žalovaný vedel o nároku voči nemu. V tejto žiadosti ako dôvod neuhradenia záväzku žalovaný neuvádza skutočnosti uvedené v podanom odpore. Žalovaný nijakým spôsobom nenamietal nedoručenie určitých listín a nemal ani iné námietky voči nároku žalobcu. Žalovaný ako dôvod neuhradenia v podanej žiadosti uvádza nedostatok finančných prostriedkov na úhradu nároku voči žalovanému. Žalovaný mal vedomosť o tom, že je povinný uhradiť za poskytnuté služby a taktiež splátku ceny koncového zariadenia. Ďalej žalovaný v podanom vyjadrení navrhuje uhradiť uplatnený nárok v mesačných splátkach vo výške 5,- Eur, s úhradou uplatnenej pohľadávky v mesačných splátkach vo výške 5,- Eur nesúhlasí. Navrhuje uhradenie uplatneného v

mesačných splátkach vo výške 20,- Eur, vždy k 25. dňu v mesiaci, pod podmienkou straty výhody splátok. 6. Žalobca navrhol vykonať dôkaz, v prípade potreby alebo účelnosti - vyžiadanie vyjadrenia od poštového doručovateľa - obchodnej spoločnosti Slovenská pošta, a.s. Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica 1, ohľadom okolností doručovania zásielky s podacím číslom RN081597246SK. 7. Na pojednávaní konanom dňa 17. 01. 2019 právny zástupca žalovaného uviedol, že má za to, že v podaní žalobcu absentujú akékoľvek nové skutočnosti, ktoré by mohli mať relevanciu z hľadiska konečného rozhodnutia vo veci. Myslí si, že odpor resp. ich podania tak ako ich realizovali písomne sú spôsobilé privodiť pre žalovaného vo veci priaznivé rozhodnutie a preto navrhuje, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodov, ktoré už skôr uviedol. Nazdáva sa, že súd nemôže poskytnúť ochranu žalobcovi ohľadne jeho uplatneného práva, pokiaľ žalobca prenáša svoje povinnosti na žalovaného. V tomto smere poukazuje najmä na námietku, že žalovanému nebola doručená žiadna listina, ktorá by mohla mať za následok právne nástupníctvo na aktuálneho žalobcu z jeho pôvodného právneho predchodcu. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že on preukázal, že odoslal list jeho klientovi nie je to dostačujúce, musí preukázať aj to, že táto zásielka bola doručená jeho klientovi, čo sa zatiaľ nestalo. Znovu zvýrazňuje, že na rovnakej adrese ako žalovaný býva aj iná osoba s totožným menom a priezviskom a keď jeho klient uviedol pre právneho predchodcu žalobcu aj iné svoje identifikačné údaje má na mysli konkrétne dátum narodenia tak pôvodný veriteľ mal možnosť a bol aj povinný adresáta označiť aj týmto údajom. Pokiaľ sa tak nestalo, rozhodne nemôže toto svoje pochybenie preniesť na žalovaného. Rovnako nemôže obstáť záver o tom, že bolo povinnosťou žalovaného výslovne uviesť, že na tejto adrese býva aj iná osoba s rovnakým menom, poukazuje na to, že žalovaný je človek veľmi jednoduchý, nemá adekvátne vzdelanie a preto ani len teoreticky nemohlo napadnúť, aby mal žalobca upozorňovať nad rámec svojich osobných údajov. Z týchto podstatných dôvodov opakovane navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol a aby žalovanému priznal právo na náhradu všetkých trov konania. Má za to, že vykonať takéto dokazovanie bolo zjavne nadbytočné. Je evidentné, že každý poštový doručovateľ denne vykonáva niekoľko desiatok možno stoviek doručovaní a preto podľa jeho názoru je vylúčené, aby sa príslušný doručovateľ mohol pamätať na okolnosti doručovania. Bolo vecou žalobcu, aby si splnil svoju dôkaznú povinnosť, pretože žalobca ako odosielateľ poštovej zásielky má sám možnosť dožadovať sa oznámenia informácií od Slovenskej pošty, ktoré informácie teraz navrhuje zistiť prostredníctvom súdu. Vykonanie dokazovania by teda v tomto smere bolo nielen nadbytočné, nehospodárne, ale spôsobovalo by v konaní len zbytočné prieťahy. Ide o vec, ktorá napadla na súd už pred dvoma rokmi a z úradnej činnosti súdu je zrejmé, že ide o žalobcu, ktorá má dostatok skúseností so súdnymi konaniami, navyše je zastúpený kvalifikovane právnym zástupcom

- advokátom. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že žalobcovi vôbec nič nebráni, aby miesto toho, že do súdneho spisu zakladá viac desiatok nepotrebných listín, tak aby doložil aj dôkaz, od ktorého očakáva pre seba priaznivejšie rozhodnutie. Vo veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, návrhy na ďalšie dokazovanie nemal. 8. Rozsudkom č. k. - 337 zo dňa 28. 02. 2019 uložil (tunajší) súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 216,35 Eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26,71 Eur od 04. 10. 2014 do zaplatenia, s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 32,96 Eur od 04. 11. 2014 do zaplatenia a s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 156,68 Eur od 04. 12. 2014 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 10,- Eur splatných do konca toho - ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. 9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dňa 18. 03. 2019 odvolanie na základe ktorého Krajský súd v Košiciach Rozsudkom sp. zn. zo dňa 12. 03. 2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením

- v bode 9.: „V prvom rade odvolací súd preskúmaním spisu prvoinštančného súdu nemal za preukázané, že žalovanému ako spotrebiteľovi bolo doručené rozšírené poučenie v zmysle . Nakoľko ide o spor s ochranou slabšej strany tento postup je pre súd povinnosťou pre zachovanie rovného postavenia strán. Poučenie súdom zohráva kľúčovú úlohu pri prekonávaní informačného deficitu spotrebiteľa v civilnom procese. Obsah poučenia spotrebiteľa je logicky širší ako v prípade poučenia strany, ktorá nemá postavenie slabšej strany v konaní.“,

- v bode 10..: „Za vadu rozhodnutia považuje odvolací súd aj fakt, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neuviedol ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv v zmysle právnej úpravy uvedenej v . Z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba.“

- v bode 11.: „Odvolací súd ďalej považuje za nedostatočné odôvodnenie súdu prvej inštancie v súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Nakoľko ide o spotrebiteľský spor súd sa musí zaoberať námietkou premlčania, aj keď ju strana, ktorá je spotrebiteľom, riadne neodôvodnila. Prihliadanie rozhodujúcich autorít na právne následky uplynutia času z úradnej povinnosti predstavuje základný rozdiel medzi inštitútmi preklúzie a premlčania. Na právne následky preklúzie prihliada rozhodujúci orgán z úradnej povinnosti, následky premlčania však zohľadňuje len v dôsledku aktivity subjektu práva. Túto rozdielnosť však narúšajú osobitné podmienky v sporoch s ochranou slabšej strany.“,

- v bode 12.: „Za nesprávne považoval súd aj právne posúdenie veci súdu prvej inštancie, nakoľko tento posúdil vec len v zmysle ustanovení Občianskeho a o elektronických komunikáciách. Nakoľko ide o spor vyplývajúci zo Zmluvy o poskytnutí služieb v zmysle , tento zákon predstavuje lex specialis voči právnej úprave uvedenej v .

10. V súlade so závermi odvolacieho súdu obsiahnutými v jeho rozhodnutí vykonal súd následne dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým Zmluvou o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet zo dňa 26. 05. 2014 (č. l. 19), Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26. 05. 2014 (rub č. l. 18), Oznámením o postúpení pohľadávky podľa a nasl. zo dňa 12. 02. 2016 (č. l. 12), Podacím hárkom (spol. Slovenská pošta, a.s.) č. EPH006349016 (rub č. l. 104), Rámcovou zmluvou o postúpením pohľadávok uzavretou medzi spol. Slovak Telecom, a.s. a žalobcom zo dňa 27. 08. 2015 (č. l. 51 a nasl.), Odovzdávacím protokolom o postúpení pohľadávok zo dňa 04. 02. 2016 (č. l. 105), Prílohou č. 1 (tohto protokolu) - Zoznam postupovaných pohľadávok (č. l. 106) faktúrou č. 7408778464 zo dňa 15. 09. 2014 znejúcou na sumu 31,70 Eur (č. l. 17), faktúrou č. 7409741994 zo dňa 15. 10. 2014 znejúcou na sumu 44,92 Eur (rub č. l. 17), faktúrou č. 7410706290 zo dňa 15. 11. 2014 znejúcou na sumu 156,68 Eur (č. l. 18), Cenníkom pre poskytovanie služieb spol. Slovak Telekom, a.s. (č. l. 65 a nasl.), Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spol. Slovak Telekom, a.s. a ich Prílohou (č. l. 81 a nasl., resp. č. l. 94 a nasl.). Súd poznamenáva, že dôkaz navrhovaný žalobcom - vyžiadaním správy zo Slovenskej pošty a.s. nevykonal z dôvodu jeho neúčelnosti, keď súd je toho názoru, že poštový doručovateľ vzhľadom na trvanie času a množstvo doručených zásielok si bližšie podrobnosti doručovania tejto zásielky nemôže pamätať. 11. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, uzavretej medzi spol. Slovak Telekom, a.s. a žalovaným dňa 26. 05. 2014 vyplýva, že jej predmetom bol (o. i.) záväzok právneho predchodcu žalobcu i) zriadiť žalovanému potrebný prístup k mobilnej elektronickej komunikačnej sieti právneho predchodcu žalobcu na základe v zmluve uvedenej technológie ku dňu účinnosti zmluvy, ii) sprístupniť súvisiace služby, iii) sprístupniť žalovanému prístup do siete internet alebo iných verejných alebo neverejných dátových sietí bezdrôtovým spôsobom, iv) poskytovať program služieb zvolený žalobcom, teda DATA SIM MI NEOB3 a záväzok žalovaného (o. i.) riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb v zmluve špecifikovaných alebo neskôr dohodnutých. 12. V Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26. 05. 2014 sa spol. Slovak Telekom, a.s. zaviazala (o. i.) k aktivácii programu služieb Mobilný internet - DATA SIM MI NEOB3 s dobou viazanosti 24 mesiacov, ako aj dodať a previesť ako predávajúci na žalovaného ako kupujúceho vlastnícke právo ku koncovému zariadeniu špecifikovanému v tabuľke č. 1 tohto dodatku - Samsung SMT111 Galaxy a žalovaný sa zároveň zaviazal zaplatiť za predmet kúpy dohodnutú kúpnu cenu v lehote a za podmienok dohodnutých v tomto písmene (/e)/ bodu 1 dodatku, ktorý predstavuje kúpnu zmluvu uzavretú medzi spol. Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, vlastnícke právo ktoré žalovaný nadobudne ku tomuto koncovému zariadeniu jeho odovzdaním žalovanému. 13. Za poskytnuté služby vystavila spol. Slovak Telekom, a.s. žalovanému faktúry: zo dňa 15. 09. 2014 č. 7408778464 znejúca na sumu 31,70 Eur so splatnosťou 03. 10. 2014, faktúra zo dňa 15. 10. 2014 č. 7409741994 znejúca na sumu 44,92 Eur so splatnosťou 03. 11. 2014, faktúra zo dňa 15. 11. 2014 č. 7410706290 znejúca na sumu 156,68 Eur so splatnosťou 03. 12. 2014. 14. Dňa 27. 08. 2015 medzi spol. Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola uzavretá Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok. Podľa čl. VII. ods. 1 písm. g) zmluvy, postupník potvrdzuje a vyhlasuje, že berie na vedomie a súhlasí s tým, že postupca nezodpovedá za platnosť, účinnosť ani vykonateľnosť žiadneho dokumentu, ktorý postupca odovzdá postupníkovi, ani za žiadnu povinnosť, záväzok alebo podmienku uvedenú v dokumentoch, ani za žiadne neplnenie zo strany ktorejkoľvek strany dokumentov, ani za finančný stav ktorejkoľvek osoby zodpovednej alebo povinnej v súvislosti s postupovanými pohľadávkami. Podľa čl. VII. ods. 1 písm. a) zmluvy,

postupník je podnikateľ podnikajúci v oblasti vymáhania pohľadávok a má dostatok odborných vedomostí a skúseností potrebných na posúdenie, či je pravdepodobné a v akej sume vymoženie postupovaných pohľadávok. Podľa čl. IV. ods. 3 zmluvy, dňom podpisu odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok postupníkom, sa na účely tejto zmluvy považujú konkrétne pohľadávky uvedené v podpísanom odovzdávacom protokole o postúpení pohľadávok za postúpené. 15. Dňa 04. 02. 2016 bol medzi spol. Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzavretý Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok, podľa čl. 1 ods. 2 ktorého súhrnná suma postupovaných pohľadávok je obsiahnutá v Prílohe č. 1 protokolu. V Prílohe č. 1 (zoznam postupovaných pohľadávok) sú uvedené (o. i.) aj faktúry: č. 7408778464, č. 7409741994, č. 7410706290. 16. Z oznámenia o postúpení pohľadávky (podľa § 524 a nasl. O. z.) zo dňa 12. 02. 2016 adresovaného žalovanému je zrejmé, že spol. Slovak Telekom, a.s. postúpila pohľadávky voči žalovanému vyúčtované vo faktúre č. 7405880183, 7407811700, 7408778464, 7409741994, 7410706290, 7503472090 vo výške 587,22 Eur spolu s príslušenstvom na žalobcu. Postúpenie pohľadávok sa uskutočnilo na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spol. Slovak Telekom, a.s. a žalobcom dňa 27. 08. 2015. 17. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna zo sporových strán (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a opačná strana sporu (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). 18. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy (a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta), pretože len danosť aktívnej legitimácie žalobcu a pasívnej legitimácie žalovaného môže viesť k záveru o opodstatnenosti podanej žaloby. 19. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (ods. 1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. (ods. 2) 20. Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 21. Žalovaný sa v konaní bránil (aj) tým, že nebol upovedomený o údajnom postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na subjekt, ktorý sa plnenia na ňom domáha (žalobca). 22. Podľa Časti VIII. bod 2., bod 3., bod 4. Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej mieste spol. Slovak Telekom, a.s., akúkoľvek informáciu, oznámenie, upomienku, faktúru, čiastkovú faktúru, výpoveď zmluvy, odstúpenie od zmluvy alebo iné oznámenie podniku, doručuje podnik účastníkovi niektorým z nasledovných spôsobov: a) kvalifikovaným oznámením alebo b) bežným oznámením alebo c) oznámením prostredníctvom volania, zaslaním SMS správy, MMS správy, faxom alebo e-mailom alebo d) iným spôsobom. (bod 2.) Za kvalifikované oznámenie sa považuje doručenie oznámenia podniku doporučenou zásielkou na poslednú známu adresu účastníka. Oznámenie podniku sa považuje za oznámené dňom, keď účastník alebo tzv. náhradný alebo oprávnený prijímateľ zásielky prevezme doručované oznámenie podniku a potvrdí jeho prevzatie subjektu poverenému doručovaním. Ak nemožno oznámenie podniku z akéhokoľvek dôvodu doručiť takýmto spôsobom, považuje sa oznámenie podniku za doručené a oznámené posledným dňom odbernej lehoty určenej na jeho vyzdvihnutie po tom, ako bolo uložené u subjektu povereného doručovaním (napr. poštový subjekt), a to aj v prípade, ak sa účastník o uložení oznámenia podniku nedozvedel. (bod 3.) Za bežné oznámenie sa považuje doručenie oznámenia podniku na poslednú známu adresu účastníka s tým, že v prípade akýchkoľvek pochybností ohľadne okamihu doručenia sa oznámenie podniku považuje za doručené v štvrtý kalendárny deň po jeho odoslaní. 23. V Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26. 05. 2014, je ako adresa zasielania písomných listín žalovanému, uvedená adresa: Jarná 35, 048 01 Rožňava, ktorú je podľa Časti VIII. bod 3. Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej mieste spol. Slovak Telekom, a.s., potrebné považovať za poslednú známu adresu žalovaného. 24. Z ustanovenia o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy (v texte ďalej len ako „zákon o elektronických komunikáciách“) vyplýva, že písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú. 25. Spol. Slovak Telekom, a.s. a žalovaný ako zmluvné strany sa nedohodli, že Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26. 05. 2014, je možné meniť aj inou ako písomnou formou.

26. Predmetom Dodatku zo dňa 26. 05. 2014 uzavretého k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26. 05. 2014, nebola zmena adresy zasielania písomných listín určených žalovanému. 27. V Oznámení spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zo dňa 12. 02. 2016 je ako adresa žalovaného uvedená adresa Jarná 35, 048 01 Rožňava, teda adresa na zasielanie písomných listín, dohodnutá v Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 26. 05. 2014. 28. ukladá oznamovaciu povinnosť o postúpení pohľadávky postupcovi. 29. Žalobca v konaní preukázal, že spol. Slovak Telekom, a.s. oznámenie o postúpení pohľadávky vyhotovila dňa 12. 02. 2016 ako jednostranný právny úkon a.s. a toto oznámenie bolo žalovanému doručované na adresu zasielania písomných listín, uvedenú v Zmluve o poskytovaní verejných služieb: Jarná 35/112/, 048 01 Rožňava. Naviac žalobca túto skutočnosť preukázal predloženým podacím hárkom (spol. Slovenská pošta, a.s.) č. EPH006349016, že práve na predmetnú adresu žalovaného bolo uvedené oznámenie skutočne (žalovanému) doručované. Keďže uvedená spoločnosť (podnik) Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 02. 2016 zaslala žalovanému na adresu Jarná 35, 048 01 Rožňava, ako na adresu zasielania písomných listín, mohli by nastať právne dôsledky podľa Časti VIII. bod 3. alebo bod 4. Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Samozrejme, museli by však byť pritom (pred postúpením pohľadávky) splnené aj podmienky zakotvené v ust. zákona o elektronických komunikáciách. 30. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné. 31. Podľa ust. zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu 27. 08. 2015, aj ku dňu 04. 02. 2016, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. 32. Špecifický proces postúpenia pohľadávky, týkajúcej sa zmluvy o poskytovaní verejných služieb upravuje citované ustanovenie zákona o elektronických komunikáciách. 33. Prvá veta ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu 27. 08. 2015, aj ku dňu 04. 02. 2016, definuje dve podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení pohľadávky a nepotrebnosti súhlasu dlžníka), z ktorých prvou je písomná výzva podniku na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu a ktorá predstavuje upozornenie adresované účastníkovi na existenciu jeho neuhradeného záväzku, a druhou podmienkou je nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie účastníka so splnením svojho peňažného záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke podniku. 34. Súd, s poukazom na citované ustanovenie zákona, posudzoval otázku splnenia i ďalších podmienok pre platné postúpenie žalovanej pohľadávky.

35. Ak si postupca nesplní svoju notifikačnú povinnosť, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky. 36. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli v čase postúpenia pohľadávky splnené predpoklady pre jej platné postúpenie. 37. Žalobca nepreukázal, že by spol. Slovak Telekom, a.s. zaslala žalovanému na adresu Jarná 35, 048 01 Rožňava písomnú výzvu na úhradu pohľadávky, ktorá výzva musí predchádzať samotnému postúpeniu a tým nepreukázal ani podmienku: nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke. Takúto výzvu, ale ani podací hárok preukazujúci jej odoslanie, žalobca nepredložil. 38. Žalobca nepreukázal, že spol. Slovak Telekom, a.s. si splnila povinnosť vyplývajúcu jej z ust. § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu. Tento nedostatok znamená nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore. 39. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona a s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Žalobca preto nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a ním uplatnené právo v tomto konaní mu preto nie je možné priznať. Žalobca ako postupník síce predložil Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo

dňa 27. 08. 2015 a Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok zo dňa 04. 02. 2016 s Prílohou č. 1, avšak bez súčasného preukázania, že boli splnené zákonné podmienky podľa ust. § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách., ide preto o neplatné postúpenie pohľadávky. 40. Súd tak žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu zamietol. Zároveň súd poznamenáva, že z daného dôvodu už neposudzoval, či v prípade, ak by žalobca bol aktívne vecne legitimovaným subjektom, či by uplatnený nárok bol opodstatnený, či uplatnená námietka premlčania by bola dôvodná, atď. 41. Podľa ust. , v znení neskorších predpisov súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (ods. 1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2) 42. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. 43. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. 44. Po právoplatnosti rozhodnutia, samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania vydá súdny úradník, v zmysle / .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ,, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. - Exekučného poriadku).