Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-164-2019.pdf
PDF · 87.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/164/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému L. O., nar. XX.XX.XXXX Z. K. K., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.03.2020 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný L. O., nar. XX.XX.XXXX Z. K. K., trvale bytom Z. Č.. XX, t. č. UVV a UVTOS J.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 15.09.2019 v čase okolo 12.15 hodine v priestoroch chodby, pri miestnosti stálej služby, v budove Obvodného oddelenia PZ Námestovo, na Ulici Mláka číslo 7, bezdôvodne napadol príslušníka PZ G.. T.. Z. Y., narodený XX.XX.XXXX, ktorý v tom čase vykonával služobnú činnosť a to tak, že po jeho predchádzajúcej a opakovanej výzve, ktorou ho, ako príslušník PZ, žiadal, aby opustil priestory stálej služby, ho 1-krát udrel zovretou päsťou pravej ruky do oblasti ľavého oka, čím poškodenému G.. T.. Z. Y., narodený XX.XX.XXXX spôsobil pomliaždenie a krvný výron s odreninou kože v oblasti ľavej očnice a odreniny kože oboch rúk s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 4 dni,
t e d a
použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,
t ý m s p á c h a l
prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 323 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l/, n/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, zaraďuje obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 20.12.2020 pod sp. zn. Pv 438/19/ obžalobu na L. O. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/ Tr. zákona.
Obžalovaný po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku a na všetky ustanovenia v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku, ktoré mu súd prečítal, odpovedal, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za žalovaný trestný čin. Prokurátor a obhajca k vyhláseniam obžalovaného zaujali kladné stanovisko, nemali námietky proti tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal. Súd potom vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo súdeného skutku prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal k osobným a majetkovým pomerom a svoje konanie pred súdom oľutoval.
Súd nemal pochybnosti, že konanie obžalovaného napĺňa formálne aj materiálne znaky prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/ Tr. zákona.
V danom prípade ide o úmyselný trestný čin, pričom podľa § 15 písm. a) Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Podľa § 323 odsek 1 písmeno a/ Tr. zákona, prečinu útoku na verejného činiteľa sa dopustí, kto použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.
Podľa § 122 ods. 7 Tr. zákona trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.
Podľa § 128 ods. 1 Tr. zákona verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu osobou obžalovaného, jeho kriminálnou minulosťou, vzniknutým následkom, objektom súdeného trestného činu, spôsobom a závažnosťou konania obžalovaného.
Súd čítal a oboznámil závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia a správy na osobu obžalovaného najmä odpis z registra trestov a z evidencie priestupkov, správy o povesti, správu z výkonu väzby.
Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia vyplynulo, že trpí dlhoročnou plne rozvinutou kombinovanou telesnou aj psychickou závislosťou od viacerých psychoaktívnych látok, jedná sa u neho o ťažkú závislosť, z medicínskeho hľadiska pri pokračujúcom užívaní psychoaktívnych látok je jeho pobyt na slobode potencionálne nebezpečný, znalci neodporučili uloženie ochranného liečenia, nakoľko nie je predpoklad, že by splnilo svoj účel, obžalovaný nespolupracuje pri akejkoľvek protitoxikomanickej liečbe, v minulosti bol neúspešne opakovane liečený zo závislosti, a to ambulatnou aj ústavnou formou.
K osobe obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 11-krát súdne trestaný pre rôznu úmyselnú trestnú činnosť, tiež bol riešený v priestupkovom konaní, na jeho prevýchovu bolo opakovane pôsobené ukladaním aj nepodmienečných trestov odňatia slobody a stíhaný skutok spáchal len krátko po vykonaní posledného trestu odňatia slobody, ktorý si vykonal dňa 30.06.2019. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že trpí dlhoročnou plne rozvinutou kombinovanou telesnou aj psychickou závislosťou od viacerých psychoaktívnych látok, jedná sa u neho o ťažkú závislosť. Obžalovaný bol naposledy vo výkone trestu na základe trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 01.01.2018 sp. zn. 0T/1/2018 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest vo výmere 18 mesiacov, trest vykonal 30.06.2019. Z evidencie priestupkov vyplynulo, že bol uznaný vinným z priestupku zo dňa 03.08.2019, priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, bol postihnutý pokutou 30 €. Zo správy o povesti nevyplynuli, žiadne relevantné skutočnosti.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v súdenej trestnej veci konštatoval na strane obžalovaného dve poľahčujúce a jednu priťažujúcu okolnosť. Ako poľahčujúce okolnosti súd vyhodnotil, že obžalovaný sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona) a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti (§ 36 písm. n/ Tr. zákona) - obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu, vzdal sa tak práva na verejný súdny proces a na vykonanie dokazovania kontradiktórnym spôsobom na hlavnom pojednávaní a tiež sa vzdal práva na podanie riadneho opravného prostriedku proti výroku, ktorým bol uznaný vinným a bol tak vytvorený obdobný stav, akoby došlo ku konaniu o dohode o vine a treste. Priťažujúcou okolnosťou bolo, že v minulosti už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona).
Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd potom v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona znižoval hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, pri ukladaní trestu sa pohyboval v modifikovanej trestnej sadzbe od 12 mesiacov do 3 rokov a 4 mesiacov. Súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, t.j. v dolnej polovici zákonom modifikovanej trestnej sadzby, ak súd ukladal trest v dolnej polovici trestnej sadzby aj napriek tomu, že obžalovaný je recidivista, v minulosti 11 krát súdom trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť a predtým uložené tresty nesplnili účinok prevýchovy, bolo tomu tak aj preto, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, neodvolateľne tak prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu s súd mu ukladal trest za rovnakých podmienok, ako by tomu bolo pri dohode o vine a treste. Pokiaľ súd v prípade obžalovaného
neuvažoval o uložení alternatívneho druhu trestu, bolo tomu tak s prihliadnutím na jeho kriminálnu minulosť (odpis z registra trestov), obžalovaný už bol v minulosti opakovane odsúdený aj pre obdobnú trestnú činnosť (v jeho prípade sa jedná o recidívu), naposledy bol vo výkone trestu uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1.1.2018 sp. zn. 0T/1/2018 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest vo výmere 18 mesiacov, trest vykonal 30.06.2019 a súdeného trestného činu sa dopustil ani nie po troch mesiacoch po prepustení z výkonu trestu. Súd tak dospel k záveru, že predchádzajúce uložené tresty u obžalovaného zjavne neviedli k jeho náprave a najmä ho neviedli k tomu, aby viedol riadny usporiadaný život a na splnenie a dosiahnutie účelu trestu, vrátane potrieb generálnej prevencie a tiež povinnosti ochrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, bolo priam nevyhnutným pristúpiť k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takto uložený trest pri dolnej hranici trestnej sadzby je podľa názoru súdu primeraný a spravodlivý, reflektujúci a plniaci všetky funkcie trestu.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. V tejto súvislosti okresný súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný bol opakovane v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, naposledy na základe trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1.1.2018 sp. zn. 0T/1/2018, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest vo výmere 18 mesiacov, trest vykonal 30.06.2019.
Vzhľadom na zistený skutkový stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.