Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1To-43-2020.pdf
PDF · 111.91 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/43/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov JUDr. Vladimíra Kuráka a JUDr. Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom 2. júna 2020 prejednal odvolania podané prokurátorom a obžalovaným L. O., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/164/2019-220 zo 17.3.2020 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/164/2019-220 zo 17.3.2020 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/164/2019-220 zo 17.3.2020,
obžalovaného L. O., nar. XX.X.XXXX v K. K., trvale bytom Z. č. XX, okres G., t.č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina,
o d s u d z u j e :
Podľa § 323 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného L. O. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/164/2019-220 zo 17.3.2020 bol obžalovaný L. O. uznaný za vinného, že:
dňa 15.9.2019 v čase okolo 12.15 hodine v priestoroch chodby, pri miestnosti stálej služby, v budove Obvodného oddelenia PZ Námestovo, na Ulici Mláka číslo 7, bezdôvodne napadol príslušníka PZ nstržm. Ing. Z. Y., narodený XX.X.XXXX, ktorý v tom čase vykonával služobnú činnosť, a to tak, že po jeho predchádzajúcej a opakovanej výzve, ktorou ho, ako príslušník PZ, žiadal, aby opustil priestory stálej služby, ho 1-krát udrel zovretou päsťou pravej ruky do oblasti ľavého oka, čím poškodenému nstržm. Ing. Z. Y., narodený XX.X.XXXX, spôsobil pomliaždenie a krvný výron s odreninou kože v oblasti ľavej očnice a odreniny kože oboch rúk s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 4 dni,
čím spáchal prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a za to bol odsúdený podľa § 323 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 17.3.2020 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku si prokurátor a obžalovaný ponechali lehotu na podanie opravného prostriedku.
Dňa 19.3.2020 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie prokurátora proti rozsudku okresného súdu, čo do výroku o treste, a to v neprospech obžalovaného, ktorý uviedol po konštatovaní základných faktov veci nasledovné odvolacie argumenty: „V celom rozsahu sa možno stotožniť s výrokom o vine u obžalovaného, avšak súd pri výroku o treste nesprávne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, čiže napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Týmto postupom došlo u obžalovaného k zvýšeniu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (2:1), čo malo priamy vplyv na rozpätie trestnej sadzby, v ktorej bol obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody. Bez použitia namietanej skutočnosti by u obžalovaného bol pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností vyrovnaný a trestná sadzba by vychádzala zo základnej sadzby 1 rok až 5 rokov. Postup súdu považujeme za nesprávny, navyše v priamom rozpore so stanoviskom zverejneným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 5/2017 pod poradovým číslom 44. Z neho, okrem iného, vyplýva, že súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu. Objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona. Stanovisko zaujíma negatívny postoj k možnosti považovať samotné priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona. To platí nielen pri uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b), c) Trestného poriadku, ale aj pri "riadnej" výpovedi na hlavnom pojednávaní. Dôvodom je nemožnosť zohľadňovania rovnakej okolnosti duplicitne (viacnásobne), vyplývajúca z ustanovenia § 38 odsek 1 Trestného zákona, ktoré je v aplikačnej praxi tradične interpretované extenzívne, teda duplicita sa nepripúšťa medzi jednotlivými kategóriami v ňom uvedených okolností, ale ani interne v rámci týchto kategórií. Aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste. Zdvojené použitie určitej faktickej okolnosti ako právne poľahčujúcej alebo priťažujúcej okolnosti je teda podmienené určitým obsahovo novým prvkom, ktorý presahuje podstatu prvého z oboch posúdení (alebo musí ísť o dve rôzne faktické okolnosti). Zo zabezpečených dôkazných prostriedkov a ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva žiadna snaha obžalovaného B. O., ktorou by napomohol objasňovaniu svojej trestnej činnosti. Skutok kladný mu za vinu bol preukázaný dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania. Je zrejmé, že priznanie viny v prípravnom konaní a vyhlásenia o vine pred súdom sú iba reakciou na existujúci dôkazný stav. Na základe vykonaných dôkazov mala byť obžalovanému priznaná maximálne poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písmeno m) Trestného zákona. Ďalej poukazujem na skutočnosť, že obžalovaný má celkovo 11 záznamov v registri trestov a stíhaného skutku sa dopustil v úplne krátkom čase po jeho prepustení z výkonu posledného trestu odňatia slobody. Zastávam názor, že v takýchto prípadoch recidívy je namieste ukladanie trestu v hornej polovici trestnej sadzby. Z doterajšieho spôsobu života obžalovaného je zrejmé, že ochranu spoločnosti možno zabezpečiť len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody v čo najvyššej výmere. Na základe horeuvedených skutočností navrhujem odvolaciemu súdu, aby napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zrušil a sám uložil obžalovanému spravodlivý trest.“
Dňa 2.4.2020 súdu prvého stupňa bolo prostredníctvom obhajcu doručené odvolanie obžalovaného voči výroku o treste, v ktorom uviedol:
„Voči tomuto rozsudku podávam ako obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu rozsudok z dôvodu upraveného v § 321 ods. 1 písm. e), t. j. uložený trest je neprimeraný. Trestná sadzba uvedená v § 323 ods. 1 Trestného zákona je jeden až päť rokov. Obžalovanému bol uložený trest vo výške 20 mesiacov, teda 1 rok a 8 mesiacov. Zo zápisnice z hlavného pojednávania ako aj z ostatných zápisníc, ktoré boli s obžalovaným spísané vyplýva, že som so súdom, ako aj s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval. Na hlavnom pojednávaní som sa priznal, čím som sa vzdal procesu dokazovania. Dúfal som, že za túto moju aktivitu ako aj za ospravedlnenie sa poškodenému mi bude uložený minimálny trest, prípadne súd uloží trest pod dolnú hranicu. Podľa stanoviska 44. uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2017 vyplýva, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Z tohto stanoviska Najvyššieho súdu vyplýva, že pri uznaní viny sa môže postupovať aj tak, že sa obžalovanému uloží trest odňatia slobody pod dolnú hranicu určeného v Trestnom zákone. V mojom prípade som sa k skutku priznal, vzdal som sa možnosti dokazovania na hlavnom pojednávaní a preto si myslím, že uloženie trestu vo výške 20 mesiacov je pomerne prísny. Taktiež si myslím, že hoci som bol v minulosti viac krát súdne trestaný, trest povinnej práce by bol pre mňa ako aj pre spoločnosť prospešný. Myslím si, že ak je možnosť uloženia alternatívneho trestu - trestu povinnej práce, t.j. sú splnené zákonné podmienky na jeho uloženie, súd musí uložiť takýto alternatívny trest. Na základe uvedeného som toho názoru, že súd mohol v mojom prípade uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu, prípadne mohol uložiť alternatívny trest povinnej práce. Navrhujem v zmysle § 321 ods. 1 písm. e), aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, pretože uložený trest je neprimeraný.“
Dňa 15.5.2020 súdu prvého stupňa bolo prostredníctvom obhajcu doručené vyjadrenie obžalovaného k odvolaniu prokurátora, v ktorom uviedol:
„S uvedeným odvolaním nesúhlasím, nakoľko je zrejmé, že som sa pričinil na objasnení trestnej činnosti. Od začatia konania som nepopieral spáchanie skutku, čo vychádza aj z mojej výpovede a zápisnice z hlavného pojednávania, a teda s tvrdením prokurátora, že priznanie bolo podmienené existenciou dôkazov, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní nesúhlasím. V prebiehajúcom vyšetrovaní som využil všetky možnosti, ktorými by som mohol prispieť k objasneniu spáchanej trestnej činnosti. V súlade s ustálenou judikatúrou a s prihliadnutím na skutočnosť, že svoju vinu priznávam bola poľahčujúca okolnosť v predmetnej trestnej veci použitá v súlade so zákonom. Poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. 1) a § 36 písm. n) Trestného zákona môžu byť obžalovanému priznané a zohľadnené aj kumulatívne. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona spočíva v priznaní sa páchateľa k trestnej činnosti a zároveň jej úprimnom oľutovaní. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, ktorá je zohľadnená po postupe v zmysle § 257 Trestného poriadku sa stáva v určitom zmysle kvalifikovanou okolnosťou, majúcou za následok možnosť nevykonania dokazovania v určitom rozsahu na hlavnom pojednávaní. Umožnenie takéhoto zjednodušeného postupu v konaní súdu je potrebné potom nepochybne považovať za napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, nakoľko som sa vzdal možnosti ďalšieho dokazovania. Poľahčujúce okolnosti podľa citovaných ustanovení Trestného zákona môžu byť súdom posudzované samostatne, ale aj kumulatívne. Vzhľadom na moju predchádzajúcu trestnú činnosť v zmysle § 37 písm. m) súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto priťažujúcu okolnosť neprihliadať.“
Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k odvolaniu obžalovaného L. O..
Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol krajskému súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť vo výroku o uloženom treste s tým, že krajský súd sám rozhodne a uloží spravodlivý a prísnejší nepodmienečný trest obžalovanému. Pokiaľ sa týka odvolania obžalovaného, navrhol toto zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. Obhajca v konečnom návrhu uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu navrhuje zrušiť v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., pretože trest je neprimeraný a navrhuje uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu, prípadne uložiť alternatívny trest povinnej práce. Odvolanie podané prokurátorom navrhol zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. Obžalovaný v uviedol, že sa pridržiava dôvodov odvolania tak, ako tieto na verejnom zasadnutí predniesol jeho obhajca a v zmysle týchto dôvodov krajskému súdu navrhol aj rozhodnúť. Uviedol, že nevie, prečo je ešte stále vo väzbe a má aj zdravotné dôvody, pre ktoré by nemal vykonávať nepodmienečný trest. Odvolanie podané prokurátorom navrhol zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.
Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného boli podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., odvolanie prokurátora bolo podané v neprospech obžalovaného, odvolania spĺňajú náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolaní alebo k späťvzatiu podaných odvolaní v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi odvolania prokurátora, pretože po preskúmaní odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa o uloženom treste dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane mierny.
Odvolanie obžalovaného voči výroku o treste vyhodnotil ako nedôvodné.
Prokurátor a obžalovaný podali odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste, ale odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum konania, ktoré predchádzalo odvolaniami napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine páchateľa.
Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, právo na obhajobu - § 2 ods. 9, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12, rovnosti (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu (prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného pojednávania v konaní pred prvostupňovým súdom, na ktorom obžalovaný L. O. v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný zároveň odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. Súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného L. O. prijal.
Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu a výmere trestu. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o
treste, s ktorými sa ale krajský súd v plnom rozsahu nestotožnil, výšku uloženého trestu odňatia slobody považuje z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie za neprimerane nízku.
Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.
Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľmi treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.
Z aktuálneho odpisu registra trestov bolo zrejmé, že obžalovaný bol v minulosti 11-krát súdne trestaný. Predchádzajúce uložené tresty pre úmyselnú trestnú činnosť nemali na osobu obžalovaného prevýchovný účinok, o čom svedčili ďalšie odsúdenia. Osoba obžalovaného vykazuje silné znaky kriminálneho narušenia, o čom bez akýchkoľvek pochybností svedčia predchádzajúce odsúdenia. Obžalovaný vo väčšine prípadov vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody. Nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, ktorý okresný súd uložil obžalovanému, sa krajskému súdu zdal priveľmi mierny, a to najmä k osobe obžalovaného, ktorý má silné sklony k páchaniu (aj násilnej) trestnej činnosti, a rovnako aj s poukazom na okolnosti spáchania stíhaného skutku, ktorý sa v tomto prípade kladie obžalovanému za vinu. Zvýšenú závažnosť skutku umocňuje najmä skutočnosť,
že obžalovaný bezdôvodne zaútočil na príslušníka policajného zboru ako na verejného činiteľa, navyše pod vplyvom alkoholu a v podstate celý tento skutok odzrkadľuje u obžalovaného absenciu akéhokoľvek rešpektu k autoritám s tým, že jeho správanie sa pod vplyvom alkoholu stáva nekontrolovateľným. Konanie obžalovaného je zarážajúce o to viac, že fyzicky atakoval policajta priamo na obvodnom oddelení, čo len značí o chýbajúcej sebakontrole. Stíhaného skutku sa dopustil v krátkom časovom intervale po prepustení z predošlého výkonu trestu. Podľa názoru krajského súdu je potrebné na obžalovaného pôsobiť prísnejším trestom odňatia slobody, aby skutočne pocítil dôsledky svojho nebezpečného konania. Vzhľadom k hore uvedenému preto krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, čo sa javilo ako trest primeraný a spravodlivý.
Krajský súd si len čiastočne osvojil aplikáciu hmotnoprávnych noriem, ktoré súd prvého stupňa použil pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. V dokazovaní k uloženému trestu okresný súd zistil, že u osoby obžalovaného existovali dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l) Tr. zák. - že k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n) Tr. zák. - že napomáhal k objasneniu trestnej činnosti, ako aj jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., podľa ktorej už bol za trestný čin odsúdený. Prvostupňový súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. za prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností. Krajský súd konštatuje, že okresný súd nesprávne vyhodnotil napomáhanie obžalovaného k objasneniu trestnej činnosti ako poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. Okresný súd použitie tejto poľahčujúcej okolnosti v podstate odôvodnil tak, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu. V prípade akceptovania tohto právneho názoru by prakticky nastala situácia, že jedna a tá istá okolnosť (priznanie) by bola v prospech obžalovaného „pričítaná“ dvakrát, čo by bolo porušením zásady „ne bis in idem“ v jej hmotnoprávnom ponímaní (§ 38 ods. 1 Tr. zák.). Krajský súd má za to, že priznanie obžalovaného je už obsahom poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. Možno tiež uviesť, že vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. malo aj per analogiam účinky ako v prípade konania o dohode o vine a treste, kde páchateľovi možno uložiť trest znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Priznanie obžalovaného by tak bolo v jeho prospech až trojnásobne. Krajský súd má v súlade s názorom prokurátora za to, že pri poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. nestačí len samotné priznanie obžalovaného ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Aby túto poľahčujúcu okolnosť bolo možné zohľadniť v prospech obžalovaného, je nutné, aby k priznaniu obžalovaného pristúpila aj ďalšia okolnosť, a to napríklad uvedenie ďalších údajov, ktoré orgánom činným v trestnom konaní umožnia utvoriť si o spáchanom skutku komplexnejší obraz, informácia o účasti ďalších osôb na spáchanom čine, prípade aktívna účasť obžalovaného na iných procesných úkonoch. Súčinnosť obžalovaného by mala byť už v štádiu prípravného konania, nakoľko tento by mal orgánom činným v trestnom konaní napomáhať tak, že bez jeho pomoci by sa niektoré skutočnosti neobjasnili a vďaka obžalovanému by bol priebeh prípravného konania plynulejší a boli by zistené aj také skutočnosti, ktoré by bez pomoci obžalovaného zistené nemohli byť. V tomto prípade sa obžalovaný prakticky len priznal k spáchaniu skutku, keď už bol z jeho spáchania usvedčovaný inými, nepriestrelnými dôkazmi a svojím spôsobom len reagoval na reálnu dôkaznú situáciu bez akejkoľvek pomoci navyše, ktorá by odôvodnila použitie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák.
Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že okresný súd na strane 5 odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vychádzal z trestnej sadzby 12 mesiacov až 3 roky a 4 mesiace. Pri prečine útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je v osobitnej časti Trestného zákona uvedená trestná sadzba vo výmere 1 rok až 5 rokov. Zníženie hornej hranice o tretinu z takto určenej trestnej sadzby bolo správne upraviť na 3 roky a 8 mesiacov (60 mesiacov mínus 12 mesiacov je 48 mesiacov a z toho tretina je 16 mesiacov, teda 60 mesiacov mínus 16 mesiacov rovná sa 44 mesiacov - 3 roky a 8 mesiacov) a nie na 3 roky a 4 mesiace, ako to uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Vypustením poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. krajským súdom sa horná hranica posunula na úroveň 5 rokov vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Je však na záver potrebné uviesť, že trest je primárne určovaný zákonom, teda zákonnou trestnou sadzbou, a až sekundárne aplikačnou úvahou súdu o primeranosti výšky uloženého trestu, avšak len v rámci sadzby ustanovenej Trestným zákonom. Primeranosť trestu v konkrétnom prípade závisí od závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú vyjadruje primárne už zákonodarca nastavením
trestnej sadzby, a následne od okolností prípadu a osoby páchateľa. Krajský súd chce týmto ozrejmiť, že obžalovanému trest nesprísnil preto, že sa zmenila horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby, ale preto, že uložený trest 3 roky a 6 mesiacov bol primeraný a spravodlivý.
Krajský súd zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko mal za to, že na zaradenie obžalovaného do stredného stupňa stráženia boli splnené zákonné podmienky, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Nadriadený súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovanému L. O. zohľadnil všetky okolnosti veci tak z hľadiska spáchaného skutku, jeho právnej kvalifikácie, ako i z hľadiska osoby obžalovaného, a to z pohľadu jeho doterajšieho spôsobu života, ako i aktuálnych osobných pomerov.
S poukazom na správne dôvody odvolania prokurátora, ktoré si krajský súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne poukazuje, dospel krajský súd k záveru, že stavu veci, zákonu a spravodlivosti bude zodpovedať uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému L. O. vo výmere 3 roky a 6 mesiacov s tým, že pri aplikácii § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bude zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pri aplikácii procesného postupu podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. a na podklade § 322 ods. 3 Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.