Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Ek/568/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: A. B. , C.: XX.XX.XXXX, A. XX.XX.XXXX C. D. E. XXX, XXX XX E., o vymoženie 300,- Eur, o návrhu súdneho exekútora na zmenu účastníka konania, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu podľa § 37 ods. 3 v spojení s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavuje.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 36,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01.03.2022 domáhal od povinného vymoženia 300,- Eur na základe exekučného titulu – rozkaz o uložení sankcie za priestupok Ministerstvo vnútra SR - Okresné riaditeľstvo PZ v Galante sp. zn. ORPZ-GA-ODI2-51/2019-P zo dňa 25.01.2019, (ďalej aj ako ,,Exekučný titul’’).

2. Poverením zo dňa 03.03.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Tomáš Vranovič, so sídlom exekútorského úradu Pažitná 1017/37, 92601 Sereď, ktorý ju viedol pod spisovou značkou 328EX 156/22, jeho nástupcom sa stal F. G. B. so sídlom, exekútorského úradu Lazaretská 4, 811 08 Bratislava , ktorý ju vedie pod sp. zn. 361EX 10156/22.

3. Dňa 08.01.2024 bol súdu doručený Návrh súdneho exekútora na pokračovanie v konaní s právnymi nástupcami povinného, v zmysle Uznesenia Okresného súdu Galanta č. . zo dňa 04.12.2023, nakoľko povinný zomrel. Na základe uvedeného navrhol exekučnému súdu, aby rozhodol tak, že súdny exekútor pokračuje s právnymi nástupcami povinného.

4. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak povinný počas exekúcie zomrie, exekútor odloží exekúciu do skončenia dedičského konania. V exekúcii pokračuje na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie s dedičmi povinného alebo s orgánom spravujúcim dedičstvo, ktoré pripadlo štátu.

5. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku účinné iba vtedy, ak sa postúpi celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený postúpil celý vymáhaný nárok. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako.

6. Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku oznámenie exekútor predloží súdu. Ustanovenie prvej vety sa použije primerane aj vtedy, ak skutočnosti podľa odseku 1 exekútor zistí pri výkone svojej činnosti inak.

7. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi; to platí aj vtedy, ak došlo k zastaveniu exekúcie vo vzťahu k niektorému z povinných. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka konania, súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania.

8. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. V zmysle Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu.

10. Exekučným titulom bola uložená povinnému podľa Zb o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o priestupkoch“) pokuta vo výške 300,- Eur za spáchaný priestupok.

11. Na správne trestanie (t. j. ukladanie sankcií v rámci správneho trestania) je potrebné použiť aj základné zásady trestného konania a ukladania trestov v trestnom konaní. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada personality trestu vyjadrená v ustanovení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“), podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa. Trestná zodpovednosť fyzických osôb (na rozdiel od právnických osôb) je prísne individualizovaná, tzn. fyzická osoba zodpovedá iba za svoje vlastné protiprávne konanie. Teda trestnú zodpovednosť fyzickej osoby nie je možné „preniesť“ na inú fyzickú osobu a trestná zodpovednosť fyzickej osoby zaniká smrťou páchateľa. Na základe uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nemá majetkovú povahu, ale osobnú povahu a je výlučne spojený s osobou povinného subjektu. Preto exekučný súd v prvom rade musí posúdiť, či povaha veci (v exekučnom konaní vymáhaného nároku) umožňuje pokračovať v exekučnom konaní s dedičmi povinného alebo je potrebné exekučné konanie zastaviť (viď stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 68/2018 zo dňa 22. mája 2019, R 1/2019).

12. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu s výnimkou práv rýdzo osobnej povahy. Právna veda majetok fyzickej osoby na účely dedenia komplexne vymedzuje ako veci hmotné, nehmotné statky (najmä predmety duševného vlastníctva), záväzky a pohľadávky majetkovej povahy a iné peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré majú majetkovú hodnotu a s ktorými je možné na základe právnych skutočností disponovať. Dedičstvo tvoria majetkové práva a povinnosti (aktíva a pasíva) poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli. Práva osobnej povahy zanikajú najneskôr smrťou resp. zánikom právnej subjektivity subjektu, ktorého sa týkajú, teda neprechádzajú smrťou na právnych nástupcov - dedičov. Medzi práva osobnej povahy možno zaradiť aj zodpovednosť za spáchaný správny delikt spočívajúci v povinnosti páchateľa správneho deliktu niesť zodpovednosť za právny následok spáchaného správneho deliktu, tzn. strpieť sankciu za spáchaný správny delikt.

13. a rovnako ani zákon o priestupkoch neumožňujú prechod trestov, a to ani ešte nevykonaných, na právnych nástupcov páchateľa. Ani zo žiadneho ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“) nevyplýva, že sankcia za protiprávne konanie (napr. peňažný trest podľa alebo pokuta podľa Zákona o priestupkoch) je súčasťou dedičstva a po smrti fyzickej osoby prechádza ako dedičstvo na

dediča zomrelej fyzickej osoby. V prípade pokuty a sankcií za spáchaný správny delikt, uložených podľa Zákona o priestupkoch, možno analogicky konštatovať, že ide o osobný nárok, ktorý neprechádza na právnych nástupcov zomrelej fyzickej osoby (dedičov) (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2008, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod č. 1592/2008, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 30.07.2014).

14. V posudzovanom prípade možno konštatovať, že exekúcia sa vedie na podklade rozhodnutia uloženého v režime tzv. správneho trestania. Treba podotknúť, že v oblasti správneho trestania je cieľom verejnej správy prioritne prevencia a ochrana spoločnosti pred protiprávnou činnosťou páchateľov správnych deliktov, uloženie spravodlivej sankcie, odstránenie dôslednej protiprávnej činnosti a potencionálnych páchateľov správnych deliktov odradiť od protiprávnej činnosti. Správnym deliktom je protiprávne a spoločensky škodlivé správanie fyzickej či právnickej osoby. Správne trestanie má veľa spoločných znakov so súdnym trestaním, ale správne trestanie tvorí súčasť výkonu verejnej správy, a preto správne delikty a ich postih sú predmetom regulácie noriem práva správneho a nie trestného práva. Nakoľko sa však jedná v oboch prípadoch o odvetvia verejného (nie súkromného) práva, možno pri uplatňovaní ich základných zásad a princípov nájsť viaceré paralely. V zmysle štrasburskej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva majú totiž priestupky trestnoprávny charakter, ktorý sa potom logicky vzťahuje aj na správne delikty (zo Zborníka z medzinárodnej vedeckej konferencie Univerzity Komenského, 2021 - Nová právna úprava správneho trestania).

15. S poukazom na uvedené súd v danej veci aplikoval na výklad ohľadom možnosti právneho nástupníctva pri sankciách uložených v správnom konaní princípy správneho trestania v spojení s princípmi súdneho trestania. Sankcia uložená správnym orgánom má osobný charakter a je neoddeliteľne spojená s osobou delikventa. Výkon takejto sankcie nemôže v dôsledku smrti prejsť na inú fyzickú osobu - dediča. Nejedná sa o ani pohľadávku, ktorá by spadala do pasív dedičstva.

16. Vzhľadom k tomu, že pôvodný adresát správnej (administratívnej) sankcie počas exekúcie zomrel, v exekučnom konaní nebola v dôsledku smrti páchateľa správneho deliktu, resp. priestupku splnená jedna z podmienok konania na strane účastníka. Napriek tomu, že nebohý povinný mal dedičov, nevstúpili do jeho povinností viazaných výhradne k osobe nebohého, ktoré mu boli správnymi orgánmi uložené pred jeho smrťou. Nie je preto možné na podklade exekučného titulu viesť proti dedičom poručiteľa exekúciu.

17. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nie je majetkovým právom, ale osobným právom viazaným výlučne na osobu, ktorej bola uložená sankcia (t.j. na poručiteľa), a ktorý nie je predmetom dedenia, a teda po smrti fyzickej osoby neprechádza na jeho právneho nástupcu – dediča. Z uvedeného dôvodu nie je možné požadovať od dedičov poručiteľa splnenie nároku priznaného exekučným titulom, pretože tento nárok má osobný charakter a je neoddeliteľne spojený s osobou poručiteľa, teda výkon sankcie neprešiel v dôsledku smrti na dedičov.

18. Súd pri rozhodovaní o návrhu súdneho exekútora na zmenu účastníka konania vychádzal z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení a dospel k právnemu záveru, že smrťou poručiteľa (povinného) nedošlo prechodu povinnosti vyplývajúcich z exekučného titulu na dedičov poručiteľa, teda nastali iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.

19. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov konania a trovy štátu.

20. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

22. Podľa § 198 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

23. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

24. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

25. Podľa prvej vety č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučnej činnosti) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

26. Podľa , exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

27. Podľa vykonávacej , ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

28. Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil, je potrebné, aby súd zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie vrátane určenia ich výšky (§61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku).

29. Súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie na výzvu exekučného súdu si podaním zo dňa 22.08.2024 uplatnil trovy exekúcie vo výške 36,00 Eur, pozostávajúce z náhrady paušálnych výdavkov podľa .

30. Táto exekúcia bola zastavená z dôvodu, že smrťou poručiteľa (povinného) nedošlo prechodu povinnosti vyplývajúcich z exekučného titulu na dedičov poručiteľa. Súd konštatuje, že oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie na seba procesné riziko spočívajúce v možnosti neúspechu jeho podania, a preto musí brať do úvahy, že môžu nastať aj okolnosti, kedy nie je možné uplatňovaný nárok vymôcť. Keďže v tomto exekučnom konaní došlo k zastaveniu exekúcie, že na strane povinného neexistuje spôsobilý subjekt, od ktorého by bolo možné v rámci výkonu vymôcť exekučným titulom priznaný nárok oprávneného a trovy súdneho exekútora je potrebné zastavenie exekúcie pričítať oprávnenému. Preto trovy exekučného konania povereného súdneho exekútora podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku platí oprávnený.

31. Exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním tejto exekúcie náhradu trov exekučného konania pozostávajúcu z paušálnych výdavkov podľa v sume vo výške 30,00 Eur. Keďže poverený súdny exekútor je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho náhrada výdavkov o DPH a teda poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov v celkovej výške 36,00 Eur (30,00 Eur + 20 % DPH = 36,00 Eur).

32. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekučného konania povereného súdneho exekútora vo výške 36,00 Eur, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.