Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/44/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcov 1./ H. O., nar. X.X.XXXX, 2./ G.. X. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom U. XXXX/XXX, M., zastúpení advokátkou JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, Lipová 1, Humenné, proti žalovaným 1./ P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, 2./ G.. T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, 3./ U.. D. X., nar. X.XX.XXXX, bytom Š. XX, M., o určenie priebehu hraníc pozemkov s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo 7.6.2018 č. k. - 318 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výrokoch o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému v 2. rade uložil povinnosť odstrániť oplotenie parcely C-KN XXXX/X - orná pôda vo výmere 3739 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. M., ktoré zasahuje do parcely C-KN XXXX/X - orná pôda vo výmere 5202 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. M. a tvorí v súčasnej dobe hranicu medzi týmito dvoma parcelami. Konanie voči žalovanému v 3. rade zastavil a v prešujúcej časti žalobu zamietol. Nepriznal žalovanej v 1. rade vo vzťahu k žalobcom právo na náhradu trov konania, rovnako žalobcom vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade nepriznal náhradu trov konania a Slovenskej republike - štátu, priznal náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade s tým, že ich majú uhradiť po 1 a výška trov bude vyčíslená v samostatnom uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žaloba žalobcov je dôvodná, ale len v časti, ktorou sa domáhali odstránenia oplotenia voči žalovanému v 2. rade. Medzi stranami sporu bol sporný priebeh hranice medzi parcelu žalobcov a parcelami žalovaných v 1. a 2. rade, keďže voči žalovanému v 3. rade bolo konanie zastavené. Bolo preukázané, že na hranici medzi pozemkom žalobcov a pozemkom žalovanej v 1. rade nie je postavený plot a hranica v prírode nie je ničím určená. Medzi pozemkom žalobcov a pozemkov žalovaného v 2. rade je postavené oplotenie. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na znalecký posudok znalca G.. P., z ktorého záverov vyplýva, že hranica medzi pozemkami žalobcov a pozemkami žalovaných v 1. a 2. rade má správne prebiehať tak, ako je zaevidovaná v katastri nehnuteľnosti, a to na základe viacerých geometrických plánov, ktoré boli v minulosti vypracované na delenie pôvodnej parcely mpč. XXXX, kat. úz. M.. Znalec v podanom posudku aj pred súdom podrobne popísal, ktorými geometrickými plánmi a v ktorom období došlo k deľbe tejto parcely a akým spôsobom boli v katastri nehnuteľností zamerané hranice novovytvorených parciel. Parcely žalovaných boli vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXX - XX - XX a tento bol do katastra nehnuteľností zaevidovaný na žiadosť právneho predchodcu súčasných žalovaných U. X.. Žalovaná v 1. rade mala

výhradu, že hraničná čiara má prechádzať po priamke tak, že od pozemku pána I. nemá byť žiaden odskok. Znalec vo svojom posudku aj vo výpovedi podrobne popísal, že odskok od parcely pána I. bol už medzi parcelami mpč. XXXX a XXXX. Takto bola hranica rešpektovaná aj pri vypracovaní neskorších geometrických plánov a pri sútlači mapy katastrálnej a mapy pozemnoknižnej nebol zistený žiaden rozpor. Žalovaná v 1. rade rešpektuje len geometrický plán úradne overený 27.4.2007, na základe ktorého došlo k odčleneniu parciel C-KN XXXX/X/XX/XX/XX. Znalec potvrdil, že tento geometrický plán je plne rešpektovaný jeho znaleckým posudkom a korešponduje s vytyčovacím náčrtom pána M.. Ak žalovaná v 1. rade tento geometrický plán rešpektuje, medzi stranami sporu by nemal byť žiaden problém. Zároveň vysvetlil, prečo nemôže byť rešpektovaný priebeh hranice tak, ako to navrhuje žalovaná v 1. rade z dôvodu, že by došlo k navýšeniu parciel žalovaných a k zmenšeniu parcely žalobcov. Súd prvej inštancie teda zistil, že priebeh hranice evidovaný v katastri nehnuteľností je správny a má prebiehať tak, ako ho vo svojom vytyčovacom náčrte zaznamenal U. M. dňa 24.3.2012. Preto ani nebolo potrebné vypracovať ďalší geometrický plán, lebo v katastri nehnuteľností nemá dôjsť k žiadnej zmene. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, kde žiadali žalobcovia určiť priebeh hranice medzi parcelami C-KN XXXX/X a XXXX/X a XXXX/X, keďže bolo zistené, že hranice tak, ako je jej priebeh zaznamenaný v katastri nehnuteľností je správna a nie je potrebné ju meniť, preto ani nemohol určiť iný priebeh hranice. Súd prvej inštancie rovnako zamietol žalobu o uloženie povinnosti žalovaných strpieť výstavbu oplotenia parcely C-KN XXXX/X podľa priebehu hranice určenej v znaleckom posudku, a to ako predčasne podanú. Žalobcovia za danej situácie nemôžu pokračovať vo výstavbe oplotenia, pretože stavebné konanie je prerušené stavebným úradom, ktorým je mesto M.. Až do riadneho ukončenia takéhoto stavebného konania nemožno žalovaným v 1. a 2. rade uložiť povinnosť, aby strpeli výstavbu oplotenia. Ak žalobcovia chcú realizovať oplotenie svojej parcely C-KN XXXX/X, musia mať stavebné povolenie a musí najprv dôjsť k odstráneniu plota žalovaným v 2. rade. Vyhovel teda žalobe len vo vzťahu k výroku, ktorým žiadali, aby žalovaný v 2. rade odstránil na vlastné náklady oplotenie, ktoré zasahuje do ich parcely C-KN XXXX/X tak, ako to vyplýva z vytyčovacieho náčrtu znalca G.. P. a U. M. a z údajov v katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie zdôraznil, že prvý geometrický plán v roku 2001 bol vypracovaný a do katastra nehnuteľností vložený na základe žiadosti právneho predchodcu samotného žalovaného v 2. rade, a to U. X.. Tento znalecký posudok vychádzal z hranice parcely mpč. XXXX, z ktorej boli sporné parcely vytvorené. Sútlačou mapy katastrálnej a mapy pozemnoknižnej bolo preukázané, že k porušeniu hranice tak, ako bola definovaná v pozemnoknižnej mape nedošlo. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkou žalovaného v 2. rade ohľadom možného vydržania hranice podľa výstavby oplotenia a zistil, že táto obrana nie je opodstatnená, keďže žalovaný v 2. rade nemohol byť dobromyseľný. Poukázal na to, že samotný žalovaný v 2. rade uviedol, že svokra žalobcu mala výhrady k priebehu hranice. Hranica pozemkov bola sporná, a to medzi právnou predchodkyňou terajších žalobcov a žalovanými. Dôsledkom tejto nespokojnosti bolo posúvanie hranice do pozemkov žalovaných, ale len o 80 cm a znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že hranica má byť posunutá ešte o ďalších 60 cm. U žalovaného v 2. rade tak chýba dobromyseľnosť pri užívaní tej časti parcely, ktorú má oplotenú a ktorá má patriť žalobcom, lebo nemohol byť dobromyseľný, ak postavil plot v rozpore s priebehom hranice zaevidovanej v katastri nehnuteľností. Na vstup do držby tej časti pozemku, ktorá patrí žalobcom žalovaný v 2. rade nemá právny titul, a teda nemôže preukázať ani dobromyseľnosť pri jeho užívaní. Žalovaný v 2. rade naviac ani priamo netvrdil, že by vydržal tú časť pozemku, ktorá patrí žalobcom a ktorú má oplotenú a pričlenenú k svojej parcele. Prvoinštančný súd ďalej poukázal na to, že nepristúpil k výsluchu svedkov U. M. a G.. U. A., pretože závery znaleckého posudku G.. A. a vytyčovací náčrt U. M., znalec G.. P. zobral do úvahy a plne ich akceptoval. Pokiaľ žalovaná v 1. rade navrhla vypočuť bývalého starostu obce U. a ďalších ľudí, neuviedla žiaden dôvod k ich výsluchu. Zastavenie konania voči žalovanému v 3. rade súd prvej inštancie odôvodňuje späťvzatím žaloby zo strany žalobcov, keďže medzi stranami bola uzatvorená dohoda o urovnaní a došlo k posunutiu oplotenia. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a nasl. .

3. Proti tomuto rozsudku padali včas odvolanie žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade. Žalovaná v 1. rade navrhuje odvolaciemu súdu zastaviť konanie voči jej osobe a má za to, že žalobcovia sa pri výstavbe oplotenia majú pridržiavať geometrického plánu č. XX/XXXX, ktorý bol overený XX.X.XXXX a tieto hranice boli rešpektované, keď zmena nenastala ani podľa vytyčovacieho náčrtu č. XX/XXXX a znaleckého posudku č. XX/XXXX až na pomyselné čiary, ktoré nie sú okotované, sú zavádzajúce, nepoužiteľné na právne úkony. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaných dôkazov podľa žalovanej v 1. rade dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vyjadrila pochybnosť o zastupovaní žalobkyne v 2. rade advokátkou U.. G.. Q..

4. Žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní uvádza, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovaným uplatniť procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Chce poukázať na nesplnené procesné podmienky, pretože súd nevykonal navrhnuté dokazovanie z jeho strany, ktoré boli potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. V súčasnosti už neexistujú žiadne vytyčovacie body na pozemkoch, ktoré by určovali priebeh hraníc, preto by nebolo možné odstrániť oplotenie na parcele 3739 m2. Potrebné dôkazy a návrhy uviedol v liste dňa 25.11.2016.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch, ktorými bolo žalobe vyhovené a o trovách konania, v zmysle zásad vyjadrených v a nasl. (ďalej len ) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolania dôvodné nie sú.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvoinštančného súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

7. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

8. Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

9. Podľa , , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

10. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

11. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ust. vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva. V právnej úprave susedských vzťahov je premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohto hľadiska, práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké.

12. V prejednávanej veci ide o riešenie právnych vzťahov strán konania, ktorí sú vlastníkmi susediacich pozemkov, keď žalobcovia v 1. a 2. rade sú spoluvlastníkmi parcely C-KN XXXX/X - orná pôda vo výmere 5205 m2, zapísanej ne LV č. XXXX, kat. úz. M. a žalovaný v 2. rade je vlastníkom parcely C-KN XXXX/ X - orná pôda vo výmere 3739 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. M..

13. Za účelom nepochybného zistenia, či oplotenie postavené medzi susediacimi pozemkami týchto strán konania sa nachádza na vlastníckej hranici medzi danými pozemkami, súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie ustanovením znalca z odboru geodézie a kartografie. Znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovil znalec G.. P. P., ktorý zistil, že hranica medzi parcelou žalobcov XXXX/X a parcelou žalovanej v 1. rade XXXX/X prebieha po bodoch znázornených v situačnom náčrte XXXX-X a XXXX/X s tým, že parcela je bez oplotenia. Hranica medzi parcelou žalobcov a parcelou žalovaného v 3. rade XXXX/X podľa znalca prebieha po bodoch XXXX - X a XXXX - 1, keď oplotenie zasahuje do parcely žalobcov v rozsahu 0,60 m a záber plochy je označený v situačnom náčrte F. vo výmere 12 m2. Napokon hranica medzi parcelou žalobcov a parcelou žalovaného v 2. rade XXXX/X je daná v bodoch XXXX-X a XXXX-X, kde oplotenie žalovaného v 2. rade zasahuje do parcely žalobcov v rozsahu 0,60 m a záber plochy je označený ako F. vo výmere 26 m2 v spomínanom situačnom náčrte.

14. Znalec sa stotožnil s vytyčovacím náčrtom XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý vyhotovil U. M.. Uviedol, že hranica v prírode stabilizovaná plotom neprebieha s hranicou uvedenou v platnej katastrálnej mape v úsekoch žalovaných a poukázal na vyznačený záber v časti pozemku žalobcov. Znalec zároveň poukázal na to, že geometrický plán z 10.4.1991 zadefinoval geometrické a polohové zobrazenie hraníc. Bol zhotovený na majetkovoprávne usporiadanie parcely mpč. XXXX do listu vlastníctva a geometrický plán č. XX/XXXX z 24.4. 2007 bol zhotovený na rozdelenie parcely C-KN XXXX/X, ktorá už bola určená a

geometricky a polohovo zadefinovaná spomínaným geometrický plánom z 10. 04. 1991. Znalec ďalší geometrický plán nezhotovil z dôvodu, žeby nedošlo k žiadnej zmene v katastri nehnuteľnosti, nakoľko sa stotožnil s vytyčovacím náčrtom U. M., ktorý zobrazuje stav tak, ako je zobrazený v platnej katastrálnej mape. Je zrejmé, že znalec v znaleckom posudku a aj v následnej výpovedi pred súdom prvej inštancie podrobne popísal, ktorými geometrickými plánmi a v ktorom období došlo k deľbe pôvodnej parcely mpč. XXXX, k. ú. M. a akým spôsobom boli následne v katastri nehnuteľnosti zaznamenané hranice novovytvorených parciel. O správnosti takto vyjadrených záverov znalcami nemal pochybnosti ani odvolací súd a pokiaľ súd prvej inštancie vo veci rozhodol v intenciách vykonaného dokazovania, hodnotí odvolací súd preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne.

15. Keďže hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovaných má nepochybne správne prebiehať tak ako je znázornená v katastri nehnuteľnosti, v konaní nebol dôvod opätovne deklarovať priebeh hranice medzi nehnuteľnosťami a vlastnícke právo k tej - ktorej časti nehnuteľnosti, na čo správnym spôsobom poukázal aj súd prvej inštancie. Opodstatnene tak rozhodol o povinnosti žalovaného v 2. rade odstrániť oplotenie, ktoré zasahuje do parcely žalobcov C-KN XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. M.. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie správnym spôsobom zaoberal možnosťou prípadného vydržania hranice medzi danými parcelami žalovaným v 2. rade podľa výstavby oplotenia a konštatovaním absencie jeho dobromyseľnosti a titulu pre vstup do držby tej časti parcely, ktorú má oplotenú a ktorá patrí žalobcom. Je totiž zrejmé, že k výstavbe oplotenia došlo v rozpore s priebehom hranice uvedenej v katastri nehnuteľnosti a právna predchodkyňa žalobcu v 1. rade k tomuto postupu mala námietky.

16. K ďalším odvolacím námietkam žalovaného v 2. rade je potrebné dodať, že dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Zároveň platí, že v súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktorá nie, znamená, že strana konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnená oproti druhej strane konania. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby súd prvej inštancie neakceptoval návrhy žalovaného v 2. rade na vykonanie dokazovania a na pojednávaní konanom dňa 1.2.2018 na otázku súdu uviedol, že ďalšie dôkazy nežiada vykonať. Pokiaľ ďalej súd prvej inštancie nevykonal výsluch svedkov navrhovaných žalovanou v 1. rade, svoj postup odôvodnil v preskúmavanom rozhodnutí poukazom na to, že nebolo ozrejmené, ktoré sporné skutočnosti by sa mali ich výsluchom odstrániť a v tejto súvislosti konal v rámci svojej právomoci.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR ).

18. Za situácie, že správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj o trovách konania s poukazom na všetky uvádzané dôvody, rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil postupom podľa .

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . Žalovaní vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemajú právo na náhradu trov a žalobcom trovy konania nevznikli

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).