Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1To-8-2020.pdf
PDF · 115.8 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom 18.03.2020, v trestnej veci proti obžalovanému E. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a), b) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 15T/14/2019 zo dňa 07.01.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), f) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obž. E. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., G. C. X, t. č. od 20.06.2019 vo väzbe ÚVV a ÚVTOS O.
u z n á v a v i n n ý m , ž e
- v Prešove, ul. Sabinovskej č. 1, dňa 06.12.2018, v čase okolo 18.20 hod., v podniku Encore Club v priestoroch kaviarne, odcudzil zo stoličky zimnú pánsku bundu, v ktorej sa vo vnútornom vrecku nachádzala kožená tmavohnedá pánska peňaženka s osobnými dokladmi, a to občiansky preukaz, vodičský preukaz, osvedčenia o evidencii motorového vozidla Q. Q EČV: C. XXX C., bankomatové karty E. banky, F. banky, vydané na meno T.. V. Z. a finančnú hotovosť vo výške 6000,- Eur, čím takto svojím konaním spôsobil pošk. T.. V. Z. celkovú škodu vo výške 6200,- Eur, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T 34/2018 zo dňa 25.6.2018, právoplatným dňa 25.6.2018,
t e d a
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil ním väčšiu škodu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
č í m s p á c h a l
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), b) Tr. zákona (účinného do 31.07.2019)
a z a t o m u u k l a d á
podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona pri prevahe priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. m) Trestného zákona a nezistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradzuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku mu u k l a d á povinnosť uhradiť poškodenému T.. V. Z., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom C. - C. G. Z., E. XXX/XX, škodu vo výške 6.137,50 eur (šesťtisícstotridsať sedem eur a päťdesiat centov).
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku o d k a z u j e poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného E. B. vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a), b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- v Prešove, ul. Sabinovskej č. 1, dňa 06.12.2018, v čase okolo 18.20 hod., v podniku Encore Club v priestoroch kaviarne, odcudzil zo stoličky zimnú pánsku bundu, v ktorej sa vo vnútornom vrecku nachádzala kožená tmavohnedá pánska peňaženka s osobnými dokladmi, a to občiansky preukaz, vodičský preukaz, osvedčenia o evidencii motorového vozidla Q. Q EČV: C. XXX C., bankomatové karty E. banky, F. banky, vydané na meno T.. V. Z. a finančnú hotovosť vo výške 6000,- Eur, čím takto svojím konaním spôsobil pošk. T.. V. Z. celkovú škodu vo výške 6200,- Eur, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T 34/2018 zo dňa 25.6.2018, právoplatným dňa 25.6.2018.
Za to mu podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a), b) Tr. zákona účinného do 31.07.2019 s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona pri prevahe priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. m) Tr. zákona a nezistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a 4 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému T.. V. Z., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom C. - C. G. Z., E. XXX/XX, škodu vo výške 6.200,- Eur.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie a to tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste. Podané odvolanie následne aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uvádza, že napadnutý rozsudok je svojvoľný a zjavne arbitrárny. Neobsahuje náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 168 ods. 1 Tr. poriadku, pretože z jeho odôvodnenia nevyplýva, ktoré skutočnosti sa považujú za dokázané, dôkazy o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahami, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval súd dokázané skutočnosti v otázke viny a trestu. Podmienka dostatočného odôvodnenia rozsudku predstavuje záruku spravodlivého procesu, pričom proti napadnutému rozsudku nemôže uviesť konkrétne odvolacie námietky, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné a zjavne arbitrárne, keďže neobsahuje uvedenie skutočností považovaných za dokázané a dôkazov, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, zároveň neobsahuje ani úvahy v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov a najmä úplne absentujú právne úvahy, teda právne posúdenie jeho konania v súvislosti s odcudzením bundy. Je v podstate stručným prepisom výpovedí viacerých osôb a citácie zákonných ustanovení, pričom ani výroková časť nezodpovedá požiadavkách ustanovenia § 163 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. So zreteľom na to je nútený argumentovať záverečnou rečou svojho obhajcu prednesenou na hlavnom pojednávaní dňa 07.01.2020. Vo vzťahu k obžalobe je potrebné uviesť, že táto je sčasti založená na hypotézach a domnienkach, ktoré neboli preukázané vykonanými dôkazmi. On sa od počiatku priznáva k tomu, že ukradol predmetnú pánsku
bundu, čo je preukázané aj objektívnym dôkazom v podobe zabezpečeného kamerového záznamu. Z neho je evidentné, že si po určitom čase predmetnú bundu, prevesenú na stoličke za jeho chrbtom, vzal do rúk, odobral sa na svoje miesto a sadol si na ňu. Podstatné je to, že nevidel, aký je obsah bundy, rovnako tak uvedenú bundu rukami neprehľadával a ani nezisťoval, čo sa v nej nachádza, resp. aký je jej obsah. Keďže na nej sedel, nemohol sedacou časťou zistiť, čo sa v bunde nachádza. Slovenské trestné právo je vybudované na zodpovednosti za zavinenie, pričom stíhaný prečin krádeže vyžaduje úmyselné zavinenie vo vzťahu ku všetkým okolnostiam danej právnej kvalifikácie. V tejto súvislosti poukazuje na to, že nebolo preukázané spôsobenie väčšej škody, resp. výška škody, ktorá by bola merateľná, nebola žiadnym zákonným dôkazom zistená. Čo sa týka pánskej bundy, jej hodnota nebola zistená, nie je ani zistiteľná, pretože ani samotný poškodený, ani iná osoba či subjekt nevyčíslil jej hodnotu a to aj s poukazom na absenciu informácie o jej značke, zložení materiálu a ostatných okolnostiach majúcich vplyv na jej hodnotu. Platí to aj pre pánsku peňaženku. Čo sa týka hotovosti, ktorá sa mala nachádzať v peňaženke, nebolo preukázané, že by si túto hotovosť prisvojil, práve naopak, nie je preukázané ani to, že by takáto hotovosť v peňaženke bola, pričom podľa poškodeného mali byť v peňaženke bankovky s hodnotou 500,- Eur, v celkovej sume 6.000,- Eur, pričom svedok T. uvádza, že peňaženke videl aj dvesto eurovú bankou alebo bankovky. Asi najviac rozhodujúce je to, čo uviedol poškodený a svedok T. vo vzťahu ku kamerovému záznamu, ktorý videli, malo ísť o čas po odchode skupiny mladých ľudí z baru Encore, kde videli, ako jeden doteraz nestotožnený člen tejto skupinky vytiahol peňaženku a aj hotovosť z nej a následne malo dôjsť k jasaniu či tešeniu sa ľudí. Z uvedeného vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní rezignovali na zisťovanie páchateľa alebo páchateľov krádeže hotovosti. Keďže neexistuje žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že hotovosť vo výške 6.000,- Eur si prisvojil on, je zrejmé, že nemôže byť zodpovedný za účasť na skutku, ktorým sa mu kladie za vinu odcudzenie hotovosti a nemožno hovoriť ani o účelovej obrane, pretože táto okolnosť a to spôsobenie väčšej škody v jeho prípade nemá žiaden vplyv na miernejšiu právnu kvalifikáciu z dôvodu, že za obdobný čin bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený. V tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na jeho výpoveď a ďalšie výpovede, najmä svedka O. M., ktorí uviedli, že na ďalší deň po odcudzení bundy O. M. navštívil a žiadal ho o jedlo, ktoré mu bol poskytnuté. On si je vedomý svojej trestnej minulosti, zvýrazňuje však, že v každom jednom prípade sa priznal k tomu, čo spáchal, nikdy nepopieral to, čo urobil. Taktiež zvýrazňuje aj vyjadrenie O. M., ktorý uviedol, že ak by mal 6.000,- Eur, tak by hneď odišiel do zahraničia, čo odvodzoval z toho, že tak urobil aj v minulosti, keď sa dostal k peniazom. Potrebné je ešte poukázať na to, že obsah bundy a tým aj peňaženky, nie je pokrytý jeho úmyselným zavinením a taktiež zvýrazňuje okolnosť užitia alkoholu a jeho opitosť a to najmä v tej súvislosti, že ich skupina, najmä Q. K. niekoľko krát upozornila čašníčku na voľne pohodenú bundu, kde napriek týmto oznámeniam nedošlo k tomu, aby čašníčka túto bundu odniesla na iné miesto, čím by sa v rámci prevencie zabránilo jej odcudzeniu. Keďže stíhaný skutok je prečinom, preukázané je iba odcudzenie pánskej bundy, kde je možné vychádzať iba z toho, že išlo o bežnú pánsku bundu v sume 50,- Eur, je možné a potrebné jeho konanie posudzovať ako priestupok, v dôsledku čoho odpadá trestnoprávna zodpovednosť s poukazom na aplikáciu materiálneho korektívu v § 10 ods. 2 Tr. zákona. Zvýrazňuje aj okolnosti, ktoré sú na jeho strane poľahčujúcimi a to jeho priznanie k odcudzeniu bundy, spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní pri vyšetrovaní danej veci a jeho ľútosť na tým, čo spravil. Pokiaľ ide o jeho priznanie, pri výsluchu na okresnom súde pri rozhodovaní o väzbe je evidentné, že zápisnica o výsluchu je stručná, absentuje uvedenie presnej otázky sudcu, na ktorú odpovedal, že sa priznáva, čo potom vysvetlil tak, že dostal otázku, či odcudzil bundu a k tomu sa priznal. Navyše, keďže išlo výsluch v súvislosti s rozhodovaním o väzbe, a teda zisťovaním dôvodov väzby, tento výsluch nie je možné považovať za výsluch k meritu veci a takáto zápisnica nemôže byť ani čítaná na hlavnom pojednávaní. Ak by napriek uvedenému dospel súd k záveru, že jeho konanie je trestným činom, potom poukazuje na to, že je potrebné s ohľadom na uvedené okolnosti uložiť mu trest na dolnej hranici trestnej sadzby, pretože akýkoľvek prísnejší trest by už bol neprimerane prísny a tvrdý s poukazom na to, že išlo o odcudzenie bundy a jeho úmysel sa vzťahoval len na túto bundu. V ďalšom potom namieta, že pokiaľ prvostupňový poukázal vo vzťahu k zavineniu na rozhodnutia NS SR, uvedené rozhodnutia nie sú použiteľné na predmetnú vec a vo vzťahu k jeho zavineniu súd nepoukázal na žiadne rozhodnutie súdu vydané po 01.01.1993 v rámci demokratického štátneho zriadenia, ktoré by potvrdzovalo správnosť záveru súdu prvého stupňa o danosti zavinenia ku odcudzeniu hotovosti v peňaženke. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že po prečítaní odborného vyjadrenia spoločnosti JHS k hodnote bundy a peňaženky, obhajca namietal, že odborné vyjadrenie vypracoval zjavne nepríslušný znalec, ktorý nebol oprávnený riešiť položené otázky, znalec je zapísaný v odvetví riadenie podniku, ktorého obsahové vymedzenie vo vyhláške k zákonu o znalcoch mu takéto zisťovanie neumožňuje. Tým pádom nie je škoda vyčíslená riadne. Napriek tomu, že súd prvého stupňa považoval takéto odborné vyjadrenie za dostatočný dôkaz k hodnote bundy a peňaženky, tak v
napadnutom rozsudku pri určení náhrady škody vôbec nevychádzal z hodnoty týchto vecí uvedených v odbornom vyjadrení, v ňom je to spolu 179,- Eur, ale nevedno na základe čoho, zrejme len tvrdenia poškodeného, ustálil na sumu 200,- Eur. S poukazom na uvedené rozpory a nepríslušnosť znalca bol prvostupňový súd povinný vykonať dokazovanie v zmysle návrhu obhajcu na doplnenie dokazovania, ktorý bol nedôvodne zamietnutý. Pri určení trestu zistil súd len jednu priťažujúcu okolnosť, to, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený, avšak túto okolnosť už nemohol zohľadniť pri ukladaní trestu, pretože totožná okolnosť je zohľadnená v samotnej kvalifikovanej skutkovej podstate v zmysle § 212 ods. 3 písm. b) Tr. zákona (že už bol v posledných 24 mesiacoch za taký čin odsúdený), čím je na jeho ťarchu pričítaná dvakrát tá istá okolnosť, raz ako okolnosť zvyšujúca základnú trestnú sadzbu a druhý krát ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby. Súd prvého stupňa pri tom nezistil poľahčujúce okolnosti na jeho strane spočívajúce v tom, že sa priznal k odcudzeniu bundy a oľutoval to, ako aj, že napomáhal pri objasnení stíhaného skutku, keďže viackrát vypovedal pred vyšetrovateľkou a tým je daná prevaha poľahčujúcich okolností. Pokiaľ súd prvého stupňa argumentuje, že jeho priznanie sa vzťahuje len od odcudzeniu bundy, ale nie k odcudzeniu hotovosti z peňaženky, takže toto nemožno považovať za také priznanie, ktoré by bolo poľahčujúcou okolnosťou v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona, k tomu uvádza, že ak by súd prvého stupňa skutočne zastával názor, že je dané zavinenie aj k odcudzeniu hotovosti v peňaženke ako to prezentoval, potom by rovnaká logika a argumentácia mala platiť aj na priznanie, teda že priznaním k odcudzením bundy je pokryté aj priznanie k odcudzeniu hotovosti. Za absolútne nezákonný považuje výrok o náhrade škody. Ten nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože poškodený T.. Z. je len vlastníkom bundy a peňaženky, pričom vlastníkom hotovosti je obchodná spoločnosti, z účtu ktorej boli tieto finančné prostriedky vybraté za účelom úhrady svadobných nákladov, čo potvrdzuje vo výpovedi svedkyňa M.. M., ktorá poškodeného Z. len poverila vykonaním úhrad, ale nepreviedla na neho vlastnícke právo k finančným prostriedkom, tieto mu boli len zverené. Nemožno preto priznať náhradu škody v sume 6.000,- Eur osobe, ktorá nie je vlastníkom finančných prostriedkov a ani vlastníkom nikdy nebola. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, resp. ako vyplýva z konečného návrhu obhajcu na verejnom zasadnutí, aby konanie obžalovaného posúdil ako priestupok a v súlade s tým vo veci rozhodol.
Na základe oprávnenou osobou a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je možné považovať za dôvodné, len v tej časti, v ktorej sa napadnutému rozsudku vytýka nesprávnosť výroku o náhrade škody, ani to však nie vo vzťahu k všetkých namietaným skutočnostiam.
V konaní pred súdom prvého stupňa boli, podľa názoru krajského súdu, v posudzovanej veci vykonané dôkazy v takom rozsahu, ako to bolo pre správne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie potrebné. Dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané sú zrejmé z obsahu predloženého spisu, zápisníc o hlavných pojednávaniach, ale aj dôvodov napadnutého rozsudku. Okresný súd v nich uviedol, ktoré konkrétne dôkazy boli vo veci vykonané, aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali.
Keďže v tomto smere je rozhodnutie prvostupňového súdu veľmi podrobné a skutočnosti v dôvodoch rozhodnutia uvedené zodpovedajú obsahu vykonaných dôkazov, nepovažuje krajský súd za potrebné znova ich opakovať, a preto na dôvody napadnutého rozsudku v tomto smere len odkazuje.
Podstata obrany obžalovaného, jeho odvolacích námietok, napokon ani nespočíva v tom, že by popieral skutočnosť, že v kritický deň v podniku Encore odcudzil pánsku bundu, ktorá sa nachádzala na stoličke. Uviedol totiž, že keď s kamarátmi O. M., Q. K. a M. M. prišli do klubu Encore, všimli si, že na jednom z boxov je prevesená pánska bunda, preto si tam ani nesadli, ale keďže pri ich boxe bola tma, pýtali sa čašníčky, či pri uvedenom boxe niekto sedí a keď táto povedala, že nie, presadli si tam, pričom Q. K. uvedenú bundu presunula na druhú stranu boxu. Počas toho ako tam asi hodinu sedeli, vypili fľašu vodky, nevie presne koľko vypil on, pamätá si, že pri odchode tú bundu zobral, aj keď ho priatelia prehovárali, aby ju nebral, ale nedal si povedať. Hádka pre tú bundu bola aj potom, čo vyšli von. Priatelia odišli potom do Košíc bez neho. Potom ako odišli, bundu prehľadal, našiel tam iba jednu peňaženku a v nej doklady.
Určite v nej nebola finančná hotovosť 6.000,- Eur, možno nejaké mince, papierové nepamätá, že by tam boli. Peňaženku s dokladmi vyhodil pri smetnom koši, bundu taktiež, ale inde.
Obrana obžalovaného teda spočíva v tom, že síce odcudzil bundu, ale nie aj hotovosť v sume 6.000,- eur, ktorá sa tam podľa obžaloby mala nachádzať.
Okolnosť, že to bol práve obžalovaný, ktorý uvedenú bundu zobral, nie je nijako sporná a táto okolnosť je preukázaná okrem priznania obžalovaného aj výpoveďami svedkov Q. K., O. M. a M. M., ktorí spolu s obžalovaným v klube Encore boli, ako aj zabezpečeným kamerovým záznamom.
Vo vzťahu k tej časti námietok a obrany obžalovaného, v ktorej sa uvádza, že nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že by si prisvojil hotovosť, ktorá sa mala nachádzať v peňaženke a práve naopak, nebolo preukázané ani to, že by takáto hotovosť v peňaženke bola, pričom naviac namieta i skutočnosť, že obsah bundy a tým aj peňaženky nie je pokrytý úmyselným zavinením, je potrebné uviesť, že ani podľa názoru krajského súdu, niet dôvod neveriť výpovedi svedka - poškodeného T.. V. Z., z obsahu výpovede ktorého vyplýva, že v peňaženke, ktorá sa nachádzala v uvedenej bunde, takýto objem peňazí mal, vysvetlil, z akého dôvodu, teda že z dôvodu potreby uhradiť náklady súvisiace so svadbou jeho dcéry, pričom išlo o peniaze, resp. časť z peňazí, ktoré mu predtým na tento účel dcéra zverila. Výpoveď svedka totiž v tomto smere potvrdzuje jednak výpoveď samotnej M.. V. M., dcéry poškodeného, ktorá uvedené skutočnosti potvrdzuje a nepriamo aj výpoveď svedka T.. V. T., ktorý v ten deň bol s poškodeným v bare Encore, a ktorý potvrdil, že v peňaženke poškodeného videl väčšiu sumu peňazí. Aj keď je pravdou, tak ako to namieta obžalovaný v odvolaní, že uvedený svedok na hlavnom pojednávaní uvádzal, že v peňaženke poškodeného videl aj dvestoeurové bankovky, uvedená okolnosť, ani podľa názoru krajského súdu, vierohodnosť výpovede poškodeného, vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy, nespochybňuje už aj vzhľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k tejto okolnosti svedok T. v prípravnom konaní spomínal, že videl v peňaženke päťstoeurové a stoeurové bankovky a o tom, že v peňaženke mal okrem päťstoeurových bankoviek aj stoeurové hovoril aj poškodený T.. Z. vo výpovedi v prípravnom konaní. Dôvod neveriť výpovedi poškodeného o tom, že mal v peňaženke väčší obnos peňazí nie je aj pre ďalšiu skutočnosť, na ktorú poukázal súd prvého stupňa, teda vzhľadom na konanie samotného poškodeného, aj ďalších členov jeho rodiny, ktorí po zistení, že mu bunda, resp. peňaženka s peniazmi chýbajú, venovali značnú iniciatívu ich hľadaniu a to aj v neskorých nočných hodinách, resp. do doby, než sa im odcudzenú peňaženku podarilo v smetnom koši nájsť. O tom, že tam nájdená bola aj s dokladmi svedčí napokon aj zápisnica o ohliadke miesta činu a pripojená fotodokumentácia.
Miesto, kde bola odcudzená peňaženke nájdená napokon korešponduje aj s tvrdením samotného obžalovaného, ktorý uvádzal, že po tom, čo od neho odišli jeho kamaráti, prehľadal bundu, v ktorej našiel peňaženku a tú potom vyhodil pri smetnom koši a to celú peňaženku aj so všetkými dokladmi, ktoré tam boli. Sám pritom popisuje, aj keď popiera, že v peňaženke bola hotovosť, že v peňaženke sa nachádzali doklady, občiansky preukaz, vodičský preukaz a bankomatové karty. Popis dokladov, ktoré sa nachádzali v peňaženke, korešponduje s výpoveďou poškodeného, v podstate aj s tým, čo bolo v predmetnom smetnom koši nájdené. To znamená, že najneskôr vtedy musel obžalovaný obsah peňaženky zistiť a pokiaľ, vzhľadom na vyššie uvedené, niet dôvod neveriť tvrdeniu poškodeného o obsahu peňaženky, musel obžalovaný vedieť, že odcudzil aj sumu, ktorá sa v peňaženke nachádzala.
Len na okraj však je vo vzťahu k namietanému zavineniu vo vzťahu k námietke obžalovaného, že väčšia škoda, ktorá má byť jeho konaním spôsobená, nie je pokrytá jeho úmyselným zavinením, potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 18 písm. a) Tr. zákona sa na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby prihliadne, ak ide o ťažší následok aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, ak tento zákon nevyžaduje aj v tomto prípade zavinenie úmyselné. Znamená to teda, že obžalovaný vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery mal a mohol vedieť, že v bunde, ktorú zobral, sa môže nachádzať aj peňaženka i s obnosom peňazí, nehovoriac o tom, ako to už bolo vyššie uvádzané, že najneskôr vtedy, keď uvedenú peňaženku otvoril a následne odhodil do koša už musel mať priamu vedomosť o tom, že sa tam peniaze v uvedenej sumu nachádzajú.
Za nedôvodnú považuje i krajský súd aj tú časť odvolacích námietok obžalovaného, ktorá sa týka ohodnotenia odcudzenej bundy a peňaženky. Obžalovaný totiž namieta, že odborné vyjadrenie v tomto smere podal nepríslušný orgán a aj z uvedeného dôvodu potom žiadal dokazovanie doplniť. K tomu, ako sa s uvedenou námietkou vysporiadal prvostupňový súd, považuje krajský súd za potrebné doplniť, že aj
keď je pravdou, na odbornom vyjadrení, ktorým bola vypočítavaná všeobecná hodnota majetku, a ktoré podávala znalecká organizácia B., s. r. o., M., je pripojená znalecká doložka, aj odtlačok pečiatky, že ide o znalca z odboru ekonomiky a riadenia podnikov. Odhliadnúc od faktu, že ide len o odborné vyjadrenie a nie znalecký posudok, je z obsahu spisu zrejmé, že jedným z predmetov činností uvedenej znaleckej organizácie je aj predmet kožiarske a kožušnícke výrobky a obuv, čo znamená, že odborné vyjadrenie bolo podávané v súlade s obsahom činnosti, v ktorom uvedená znalecká organizácia vykonáva znalecké posudky a odborné vyjadrenia, takže uvedená námietka nie je dôvodná a ani doplnenie dokazovania v tomto smere skutočne nebolo potrebné.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto je potrebné považovať skutkové závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel, za správne a úplné, keďže nepochybne bolo preukázané aj to, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 7T/34/2018 zo dňa 25.06.2018, právoplatným 25.06.2018, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona (a to na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne).
Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia, ktorú prvostupňový ustálil a aj náležite odôvodnil.
Pokiaľ napriek tomuto konštatovaniu krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, stalo sa tak len kvôli potrebe upraviť právnu vetu výroku napadnutého rozsudku, v ktorej sa neodzrkadľujú všetky správne skutkové závery a použitá právna kvalifikácia. V právnej vete totiž prvostupňový súd mimo konštatácie, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu, opomenul uviesť, že tento čin spáchal, hoci už bol za taký čin v posledných 24 mesiacoch odsúdený.
Uvedený nedostatok krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku napravil a to tak, že vo veci sám rozhodol, právnu vetu o uvedený záver doplnil a ináč skutkové závery aj právnu kvalifikáciu konania obžalovaného ponechal v takej podobe, ako bola ustálená súdom prvého stupňa.
Výroku o treste uvedeného v napadnutom rozsudku je potrebné vytknúť, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu uvádza všetky ustanovenia § 212 Tr. zákona, ktoré použil pri uznaní viny, aj keď správne mal byť trest ukladaný len podľa ustanovenia § 212 ods. 3 Tr. zákona, keďže sa trest ukladá podľa prísnejšej trestnej sadzby. Aj uvedený nedostatok preto potom krajský súd svojim rozsudkom naprával. Dôvod na zmenu výroku o treste, či už vo vzťahu k druhu ukladaného trestu alebo jeho výmery však nezistil.
Okresný súd pri rozhodovaní o treste evidentne vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zákona, pričom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vo vzťahu k okolnostiam majúcim vplyv na ukladanie trestu obhajoba namieta predovšetkým tú skutočnosť, že obžalovanému nebola priznaná ako poľahčujúca okolnosť okolnosť, že sa priznal k spáchaniu skutku a v tomto smere prezentuje námietky voči záverom súdu prvého stupňa, ktorým mu uvedenú poľahčujúcu okolnosť nepriznal vzhľadom na to, že obžalovaný sa k skutku priznal len čiastočne, teda že sa priznal ku krádeži bundy a peňaženky, avšak nie aj hotovosti. Napriek námietkam prezentovaným v odvolaní sa s uvedeným záverom súdu prvého stupňa krajský súd stotožňuje. Stotožňuje sa tak isto aj s namietaným pričítaním priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m) Tr. zákona, teda okolnosti, že už bol za trestný čin odsúdený. Na rozdiel od názoru prezentovaného v odvolaní, ani podľa krajského súdu nemožno pričítanie uvedenej okolnosti považovať za dvojité pričítanie tej istej okolnosti v zmysle ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zákona. Okolnosť, že obžalovaný bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 7T/34/2018 zo dňa 25.06.2018 je síce v tomto prípade okolnosťou podmieňujúcou požitie vyššej trestnej sadzby, konkrétne odseku 3 písm. b) § 212 Tr. zákona, avšak uvedené odsúdenie obžalovaného nie je jediným jeho predošlým odsúdením a priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Tr. zákona zakladá množstvo ďalších odsúdení, ktoré sú z odpisu registra trestov, aj pripojených spisov zrejmé a na ktoré konkrétne prvostupňový súd aj poukázal.
Za takýchto okolností tu skutočne nastáva prevaha priťažujúcich okolností v dôsledku čoho je v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zákona potrebné upravovať trestnú sadzbu a to zvýšením jej dolnej hranice o jednu tretinu postupom uvedeným v § 38 ods. 8 Tr. zákona, teda z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby. Keďže trestná sadzba stanovená v osobitnej časti Trestného zákona za prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona (samozrejme účinného v čase spáchania skutku) je 6 mesiacov až 3 roky potom jedna tretina z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby predstavuje 10 mesiacov, v dôsledku čoho je potrebné dolnú hranicu trestnej sadzby zvýšiť na 16 mesiacov a trest obžalovanému ukladať v upravenej trestnej sadzbe vo výmere 16 mesiacov až 3 roky.
Trest, ktorý prvostupňový súd obžalovanému uložil, čiže trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov je tak trestom v minimálne možnej výmere. Aj keby krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý sa opakovane dopúšťa trestných činov rovnakej povahy a doposiaľ ukladané tresty odňatia slobody sa evidentne míňali svojim účinkom a aj teraz súdeného skutku sa dopustil len dva dni po poslednom výkone trestu odňatia slobody, je miernym, nebolo by mu možné ukladať trest prísnejší vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané len v jeho prospech, a preto v zhode s tým, ako rozhodol súd prvého stupňa aj krajský súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere jedného roka a štyroch mesiacov.
Pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokov už bol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin.
Pochybenie, ako už bolo v úvode uvádzané, zistil krajský súd vo výroku náhrade škody, aj keď ani v tomto smere sa nemôže so všetkými námietkami prezentovanými v odvolaní stotožniť. V prvom rade sa nie je možné stotožniť s tvrdením obžalovaného, že vôbec nebolo možné poškodenému T.. Z. náhradu škody priznať, keďže nebol vlastníkom finančných prostriedkov, ktoré v peňaženke mal a tieto mu boli len zverené.
Z ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu je neprávom zadržuje. Podľa odseku 2 § 126 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Znamená to teda, že oprávnený držiteľ má rovnaké právo ako vlastník veci, nehovoriac o tom, že v danom prípade, ako to z obsahu dôkazov plynie, aj poškodený sám po tom uhrádzal z vlastných prostriedkov náklady, ktoré mal pôvodne uhradiť z peňazí, ktoré mu zverila dcéra. Chybu však zistil krajský súd v tej časti výroku o náhrade škody, ktorou prvostupňový súd rozhodol o výške priznanej náhrady. Obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 6.200,- eur, aj keď z odborného vyjadrenia vyplýva, že hodnota odcudzenej bundy predstavovala sumu 137,50 eur, čo znamená, že poškodenému bolo možné priznať náhradu škody vo výške 6.137,50 eur, keďže odcudzená peňaženka bola nájdená a následne poškodenému aj vrátená.
Krajský súd teda pochybenie prvostupňového súdu v tomto smere napravil, uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenému škodu vo výške 6.137,50 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody poškodeného v zmysle ustanovenia § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázal na civilný proces. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.