Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38C-11-2020.pdf
PDF · 107.33 KB
Case nature
Subarea
38C/11/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov: 1/. I.. I. M., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. C. XX, R. C., X/ T. M., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. C. XX, R. C., proti žalovaným: 1/ DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 46 713 930, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 36 233 935, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcov v 1. a v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 17.02.2020 domáhali, aby súd uložil žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného záložnou zmluvou, zavkladovanou pod č. F.- XXXX/XX dňa 30.04.2009 na zabezpečenie úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXXXX/XXXX, uzatvorenej dňa 28.04.2009 medzi žalobcom a Istrobankou (dnes ČSOB banka), číslo úveru: S.- XXXXXX/XXXX/ XXXX, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. T., obec R. C.Ž., okres P., a to rodinný dom so súpisným číslom XXXX, umiestnený na parcele registra „C“ KN č. XXX/XX, parcele registra „C“ KN č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 111 m2, parcele registra „C“ KN č. XXX/XX, záhrady, o výmere 496 m2 (ďalej aj „nehnuteľnosť“).
2. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadali, aby sa dobrovoľná dražba predmetných nehnuteľností nekonala ani v deň 21.02.2020 a ani v iný deň, nakoľko ak bude dražba vyššie uvedenej nehnuteľnosti pokračovať, prídu aj s deťmi o ich jedinú nehnuteľnosť na bývanie a stanú sa bezdomovcami. Žalobcovia namietali premlčanie založenej pohľadávky aj premlčanie výkonu záložného práva. Založenú pohľadávku, pre ktorú chce žalovaný v 1. rade ako veriteľ - navrhovateľ dražby, ako aj žalovaný v 2. rade ako dražobník vykonať dobrovoľnú dražbu predmetnej nehnuteľnosti, žalovaný v 1. rade nadobudol formou postúpenia ako postupník v r. 2015 (zapísaná v katastri pod S.-XXXX/XX. U. XXXX/XX). Žalobcovia tvrdili, že trojročná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka na vymoženie založenej pohľadávky uplynula najneskôr v r. 2018, takže založená pohľadávka, pre ktorú chce žalovaný v 1. rade spolu so žalovaným v 2. rade vykonať dobrovoľnú dražbu je už premlčaná. Ďalej žalobcovia uviedli, že v roku 2003 čerpali hypotekárny úver, ktorý do roku 2013 aj úspešne splácali. Z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie žalobcovia meškali so splátkami úveru. Túto situáciu riešili s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade (pôvodným veriteľom - ČSOB, a.s.), ale ich pohľadávka bola postúpená na žalovaného v 1. rade, ktorý im následne oznámil, že predmetná pohľadávka bude uspokojená predajom zálohu na dražbe. Podľa žalobcov, ale na dražbu nie je žiaden dôvod. Tvrdili, že chcú podať žalobu proti žalovanému v 1. rade, nakoľko žalovaný v 1. rade nemá žiadne právo na výkon dražby. Takisto pôvodný veriteľ - ČSOB, a.s. nemala právo, ani dôvod odpredať pohľadávku. Ďalej žalobcovia uviedli, že žiadajú nariadiť neodkladné opatrenie
kým sa neskončí súdne konanie so žalovaným v 1. rade o platnosť a vykonateľnosť jeho založenej pohľadávky. Žiadali, aby súd vo veci samej vykonal súdnu kontrolu prijateľnosti postupu žalovaného v 1. rade, či je dôvodné pristúpiť k dražbe, ak žalovaný v 1. rade je veriteľom žalobcov už 5 rokov a právo je premlčané. Poukázal na to, že existujú aj iné spôsoby, ktoré napríklad pri garancii prednosti záložného práva až do končeného splnenia dlhu garantujú zachovanie obydlia. Do úvahy tiež prichádza aj proporcionálnejší postup výkonu záložného práva a to napr. povolenie splátok či už súdom alebo v exekúcii. Potrebu naliehavej právnej úpravy nariadením neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodňujú tým, že nielen im, ale aj ich deťom hrozí po 21.02.2020 trvalá strata obydlia. Nariadením neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí nenávratný stav, ktorým by sa neprimeraným spôsobom zasiahlo do právnych vzťahov medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, keďže v prípade skončenia konania vo veci samej v prospech žalovaného v 1. rade bude tento môcť svoju splatnú pohľadávku uspokojiť. Žalobcovia sa domáhajú iba dočasnej ochrany ich obydlia - dočasného zákazu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a takýto zákaz nie je neproporcionálny prostriedok ochrany, keďže žalovaný v 1. rade bude musieť odložiť výkon záložného práva len dočasne, za predpokladu, že toto jeho právo už nie je premlčané. navyše žalovanému v 1. rade nič nebráni v tom, aby sa žalobou domáhal zaplatenia danej sumy a následne ju prípadne exekučne vymáhal. Žalobcovia k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložili Odpoveď na sťažnosť v konaní sp. zn. 9Er/3167/2012 zo dňa 03.03.2016, Uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 9Er/3167/2012-59 zo dňa 23.05.2014, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 23CoE/133/2014-127 zo dňa 28.01.2015, Príkaz na odblokovanie mzdy zo dňa 02.11.2015, Upovedomenie o odložení podnetu zo dňa 31.05.2017, Žiadosť o odsplatnenie úveru zo dňa 07.05.2014, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 03.11.2015.
3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom, predloženými listinami, obsahom pripojených spisov, ako aj listinami zabezpečenými do spisu z verejne prístupných registrov, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
4. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 14C/47/2016 vyplýva, že žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (vtedy predbežného oparenia) doručeného súdu dňa 15.02.2016 domáhali uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva. Okresný súd Trnava uznesením č. k. 14C/47/2016-20 zo dňa 04.05.2016 uložil žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXXXX/XXXX, uzatvorenej dňa 28.04.2009 k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby k uvedeným nehnuteľnostiam. Zároveň súd uložil žalobcom povinnosť v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia podať žalobu vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2016 a vykonateľnosť dňa 05.05.2016.
5. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 22C/162/2016 vyplýva, že žalobcovia dňa 06.06.2016 podali žalobu vo veci samej. Podanou žalobou žalobcovia žiadali, aby súd žalovanému v 1. rade zakázal výkon záložného práva z hypotéky formou dobrovoľnej dražby. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 22C/162/2016-6 zo dňa 07.12.2016 boli žalobcovia vyzvaní na odstránenie vád žaloby, pričom žalobcovia boli zároveň poučení o práve zvoliť si právneho zástupcu, ak vady žaloby nevedia odstrániť samy a zároveň boli poučení o odmietnutí žaloby, ak k odstráneniu vád nedôjde. Uznesením č. k. 22C/162/2016-23 zo dňa 05.12.2017, právoplatným dňa 28.12.2017 súd žalobu odmietol s odôvodnením, že žalobcovia v súdom stanovenej lehote neodstránili nedostatky podania, pričom nedoplnenie uvedených nedostatkov v podobe neuvedenia jasne, presne, zrozumiteľne a vykonateľne formulovaného petitu, má za následok nemožnosť pokračovať v konaní.
6. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 20C/28/2019 vyplýva, že podnetom doručeným súdu dňa 18.02.2019 na zrušenie neodkladného opatrenia sa žalovaný v 1. rade (v tomto konaní o neodkladnom opatrení) domáhal zrušenia neodkladného opatrenia Okresného súdu Trnava č. k. 14C/47/2016-20 zo dňa 04.05.2016, nakoľko súd v rozhodnutí, ktorým žalobu vo veci samej odmietol, nerozhodol aj o zrušení uvedeného neodkladného opatrenia. Okresný súd Trnava uznesením č. k. 20C/28/2019-5 zo dňa 21.02.2019 neodkladné opatrenie Okresného súdu Trnava č. k. 14C/47/2016-20 zo dňa 04.05.2016 zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/81/2019-47 zo dňa 30.05.2019.
7. Zo Žiadosti o odsplatnenie zo dňa 07.05.2014 vyplýva, že žalobcovia žiadali právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, spoločnosť Československá obchodná banka, a.s. o odsplatnenie úveru a žiadajú pokračovať v splátkovom úvere.
8. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 03.11.2015 vyplýva, že právny predchodca žalovaného v 1. rade, spoločnosť Československá obchodná banka, a.s. žalobcom oznámil, že dňa 21.10.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky Československej obchodnej banky, a.s. ako veriteľa z úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXXXX/XXXX uzatvorenej dňa 28.04.2009 na spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930.
9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres P., obec R. C., katastrálne územie T. vyplýva, že na liste vlastníctva sú evidované pozemky ako parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XX ako záhrada o výmere 496 m2, s parcelným číslom XXX/XX ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele registra „C“ s parcelným číslom XXX/XX, pričom ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti sú uvedení žalobcovia v 1. a v 2. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1. Na liste vlastníctva je evidovaná poznámka U.-XXX/XX Oznámenie o začatí výkonu záložného práva veriteľom - žalovaným v 1. rade formou dobrovoľnej dražby, poznámka U.-XX/XX Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby - neúspešná dražba zo dňa 21.02.2020, poznámka U.-XXX/XX Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 25.02.2020 (prvá opakovaná dražba). V časti C: ťarchy je evidované záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade na zabezpečenie úveru č. ZN XXXXX-XXXXXX/XXXXúXXXX zo dňa 30.04.2009, zapísané na základe postúpenia pohľadávky Istrobanky, a.s. na žalovaného v 1. rade.
10. Z Oznámenia o opakovanej dražbe zo dňa 25.02.2020 vypláva, že opakovaná dražba sa uskutoční dňa 18.03.2020, ako prvá opakovaná dražba.
11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
17. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 151j ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná.
19. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú tvrdenie a osvedčenie, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, resp. existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavosti potreby úpravy pomerov strán, musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Neodkladným opatrením tak súd môže rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Aj v prípade splnenia predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, súd musí vždy zvažovať, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do vzťahov sporových strán alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie spravidla nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán.
22. Po oboznámení sa s návrhom žalobcov v 1. a v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, s predloženými listinami a ostatným obsahom spisu, dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
23. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa má zabezpečiť, že žalovaní v 1. a v 2. rade nebudú môcť realizovať záložné právo, výkonom ktorého by žalobca v 1. rade a v 2. rade, ako aj ich deti prišli o obydlie. Nárok na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodňovali premlčaním založenej pohľadávky ako aj premlčaním záložného práva, pretože žalovaný v 1. rade nadobudol predmetnú pohľadávku v roku 2015 ako postupník a pohľadávka, ako aj záložné právo sa premlčalo v roku 2018, uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. Vykonaním dražby dôjde podľa tvrdenia žalobcov k nezvratnému stavu. Žalobcovia sa domáhajú len dočasnej ochrany, ktorý zásah nie je neproporcionálnym prostriedkom ochrany. Dôjde len k dočasnému odloženiu výkonu záložného práva za predpokladu, že právo žalovaného nie je už premlčané.
24. V prípade rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia domáhajú uloženia povinnosti žalovaným v 1. a v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. T. žalobcovia podľa názoru súdu neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy a proporcionalitu zásahu do práv povinných subjektov.
25. Súd mal za osvedčené, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. T. v bezpodielovom spoluvlastníctve. Z listín predložených žalobcami vyplývajú len tie skutočnosti, že sa dostali do zložitej finančnej situácie, mali problémy so splácaním hypotekárneho úveru z dôvodu prebiehajúceho exekučného konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 9Er/3167/2012, ktorý im bol poskytnutý na financovanie nehnuteľnosti právnym predchodcom žalovaného v 1. rade. Na základe príkazu súdneho exekútora zo dňa 02.11.2015 vo vyššie uvedenej exekúcii došlo k odblokovaniu mzdy žalobkyne v 2. rade. Súd mal za osvedčené aj postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalovaného v 1. rade z Československej obchodnej banky, a.s., IČO: 36 854 140 na žalovaného v 1. rade na DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930 dňom 21.10.2015, pričom žalobcom v 1. a v 2. rade bolo postúpenie pohľadávky oznámené. Za osvedčenú možno považovať tiež skutočnosť, že pohľadávka veriteľa voči žalobcom bola zosplatnená (vyplýva zo Žiadosti o odsplatnenie zo dňa 07.05.2014). Ako však už súd uviedol vyššie, inštitút neodkladného opatrenia je inštitút, ktorý spravidla slúži len na dočasnú úpravu vzťahov medzi stranami, pričom súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkaleného opatrenia nevykonáva riadne dokazovanie vo veci. Na to, aby súd vyhovel návrhu a neodkladné opatrenie nariadil a zasiahol do práv druhej strany, je potrebné, aby sa minimálne osvedčila naliehavosť a potreba takejto bezodkladnej a rýchlej úpravy.
26. Žalobcovia potrebu riešenia ich situácie práve neodkladným opatrením dostatočne nesvedčili. Základný argument žalobcov spočíval v premlčaní pohľadávky žalovaného v 1. rade, ako aj v premlčaní
výkonu záložného práva. Na osvedčenie týchto skutočností žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy. Pre nariadenie neodkladného opatrenie je ale jednak potrebné tvrdiť a jednak je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť.
27. Ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka dovoľuje uskutočniť výkon záložného práva aj v prípade, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Prekážkou výkonu záložného práva nie je skutočnosť, že právnym dôvodom premlčanej zabezpečenej pohľadávky je spotrebiteľská zmluva. Záložné právo, tak ako každé majetkové právo (okrem vlastníckeho práva), podlieha premlčaniu. Záložné právo sa premlční vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka). V prípade ak je záložné právo premlčané (čo znamená, že je premlčaná aj zabezpečená pohľadávka), môže sa záložca dovolať premlčania, teda vzniesť námietku premlčania a odvrátiť tým výkon záložného práva. Ak sa záložca premlčania záložného práva dovolá, záložný veriteľ je povinný upustiť od dobrovoľnej dražby alebo od iného výkonu záložného práva.
28. Žalobcovia v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdili, že pohľadávka záložného veriteľa - žalovaného v 1. rade, ako aj záložné právo samotné sú premlčané. Uviedli, že žalovaný v 1. rade predmetnú pohľadávku nadobudol už v roku 2015 a k premlčaniu došlo uplynutím trojročnej premlčacej doby v roku 2018. Z listín predložených žalobcami ale nie je zrejmé, kedy došlo k zosplatneniu ich pohľadávky a nie je zrejmý ani začiatok plynutia premlčacej doby, či už samotnej pohľadávky ako aj výkonu záložného práva. Do plynutia premlčacej doby výkonu záložného práva nie je možné započítavať čas, počas ktorého trvalo neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Trnava č. k. 14C/47/2016-20 zo dňa 04.05.2016, nakoľko počas tohto obdobia žalovaný v 1. rade nemohol uskutočňovať výkon záložného práva, keďže mu to neodkladné opatrenie zakazovalo, a to obdobie od 05.05.2016 (od vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 14C/47/2016-20 zo dňa 04.05.2016) do 18.06.2019 (do jeho zrušenia uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 20C/28/2019-5 zo dňa 21.02.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 11Co/81/2019-47 zo dňa 30.05.2019, právoplatné dňa 18.06.2019). Z uvedeného je zrejmé, že do premlčacej doby nemožno započítavať čas od 05.05.2016 do 18.06.2019, pretože v tomto období žalovaný v 1. rade nemohol pokračovať vo výkone záložného práva.
29. V prípade ak sa žalobcovia domnievajú, že pohľadávka žalovaného v 1. rade a takisto uplatňované záložné právo sú premlčané, je potrebné tieto skutočnosti riadne osvedčiť a preukázať, pretože zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného obsahu spisu, nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a bezodkladnosť potreby dočasnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Z pripojených spisov a ostatných listín, ako aj z vyjadrení žalobcov v návrhu vyplýva, že neodkladné opatrenie Okresného súdu Trnava č. k. 14C/47/2016-20 zo dňa 04.05.2016, ktoré dočasne upravovalo pomery strán bolo uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 20C/28/2019-5 zo dňa 21.02.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/81/2019-47 zo dňa 30.05.2019 zrušené. Po právoplatnosti uvedených uznesení, dňa 18.06.2019, ktorými bolo nariadené neodkalené opatrenie zrušené, sa žalobcovia mohli dôvodne domnievať, že žalovaný v 1. rade bude pokračovať vo výkone záložného práva a nič im nebránilo domáhať sa nariadenia neodkaleného opatrenia skôr ako 4 dni pred termínom konania samotnej dražby. Súd má preto za to, že v danom prípade nie je splnená základná podmienka neodkladného opatrenia, a to naliehavosť riešenia situácie.
30. Ďalej súd dodáva, že žalobcovia majú aj iné prostriedky ochrany svojich práv, ktorými nedôjde k neprimeranému zásahu do práv veriteľa. Ako už súd uviedol, záložné právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, pričom lehota začína plynúť od momentu, kedy sa mohlo záložné právo vykonať po prvýkrát. Záložné právo sa nepremlčí skôr, ako sa premlčí zabezpečená pohľadávka. Ak záložca uplatní námietku premlčania záložného práva, záložný veriteľ sa už nemôže domáhať uspokojenia svojho práva. Osobou oprávnenou na uplatnenie námietky premlčania záložného práva je len záložca, a to do momentu výkonu záložného práva. Vznesenie námietky premlčania pôsobí ako inštitút právnej ochrany pred výkonom tohto práva. Záložca, ak má záujem uplatniť námietku premlčania, by mal tak urobiť pred ukončením dobrovoľnej dražby.
31. Žalobcovia následne majú tiež možnosť, v prípade ak by predmet dražby bol vydražený a dražba nebola vykonaná v súlade so zákonom, domáhať sa ochrany v konaní o neplatnosť dražby, pričom
ochrana vlastníka nehnuteľnosti pri výkone záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe je koncipovaná ako ochrana následná. Žalobcom pri výkone záložného práva preto nehrozí žiadna bezprostredná ujma, nakoľko prípadný (budúci) výrok rozhodnutia súdu o neplatnosti dražby sa bude vzťahovať aj na vydražiteľa predmetu dražby. Taktiež prípadný nadobúdateľ predmetu dražby nemôže ohroziť právo na obydlie, pretože o povinnosti vypratania nehnuteľnosti môže rozhodnúť iba súd. Žaloba o neplatnosť dražby je pre vlastníkov nehnuteľnosti dostatočným prostriedkom ochrany práva a nariadením neodkladného opatrenia by došlo k neodôvodnenému zásahu do práv a právom chránených záujmov veriteľa, ktoré práva by nemali byť popierané na úkor dlžníkov.
32. Súd k tvrdeniam žalobcov a zásahu do ich práva na obydlie uvádza, že aj keď dražba nehnuteľností slúžiacich na bývanie môže vážnym spôsobom zasiahnuť do práva vlastniť majetok podľa čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, to neznamená, že dražba takýchto nehnuteľností (s výnimkou prípadu uvedeného v § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z.) by nebola prípustná. Súdy vo svojej rozhodovacej činnosti dospeli k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Spornosť pohľadávky, pre ktorú sa dražba má uskutočniť, nebráni záložnému veriteľovi navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Výslovne to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PL ÚS 23/14 zo dňa 24.09.2014, podľa ktorého záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci a vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.
33. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť z dôvodu, že žalobcovia sa domáhajú zdržania sa vykonania dobrovoľnej dražby voči dražobníkovi, pričom je zrejmé, že navrhovateľom tejto dražby je žalovaný v 1. rade - spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 46 713 930 ako záložný veriteľ. Z uvedeného vyplýva, že dražobník nie je v právnom vzťahu so žalobcom ako vlastníkom zálohu, ale len s navrhovateľom dražby so záložným veriteľom.
34. Podľa § 151j ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka o výkone záložného práva rozhoduje záložný veriteľ, nie dražobník. Dražobník na základe zmluvy len organizuje dražbu ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva (§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dražobník je teda len technickým vykonávateľom dražby, ktorý je v právnom vzťahu so záložným veriteľom, nie so záložcom alebo dlžníkom. To samo osebe podľa názoru súdu vylučuje aktívnu legitimáciu vlastníka predmetu dražbu domáhať sa zákazu výkonu dobrovoľnej dražby len voči dražobníkovi. Dražobník taktiež vo vlastnom mene nevykonáva záložné právo, ale svoje právo v procese dobrovoľnej dražby odvodzuje od práva záložného veriteľa vykonávať záložné právo týmto spôsobom. V prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému veriteľovi a práve ten je osobou, voči ktorej treba smerovať neodkladné opatrenie. Uvedené závery podporuje aj § 19 ods. 1 písm. b) zák. č. 527/2002 Z. z., ktoré ukladá dražobníkovi upustiť od dražby, ak existuje vykonateľné (alebo aspoň nariadené) rozhodnutie, ktoré navrhovateľovi dražby (teda záložnému veriteľovi) zakazuje navrhnúť a teda aj pokračovať vo vykonávaní dražby (pozri tiež rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/8/2019).
35. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, a to voči žalovanému v 1. rade z dôvodu neosvedčenia naliehavosti potreby riešenia danej situácie neodkladným opatrením a voči žalovanému v 2. rade z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
36. Napriek tomu, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, žalobcom nič nebráni, ak sú toho názoru, že nárok žalovaného v 1. rade, ktorý vykonáva záložné právo formou dobrovoľnej dražby, je premlčaný, podať žalobu vo veci samej, kde súd rozhodne po riadne vykonanom dokazovaní.
37. Podľa§ 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď úspešným v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia boli žalovaní v 1. a v 2. rade, nakoľko súd návrh žalobcov zamietol. Súd však úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia im žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).