Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/165/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň a JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, zastúpenej Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, so sídlom Nitra, Farská 34, proti žalovanému: Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. Z. XXX, zastúpenému JUDr. Štefanom Zlatohlávkom, bytom Nitrianske Hrnčiarovce, Jelenecká 61A, o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 8. apríla 2019, č. k. -155, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške, na ktorých úhradu zaviazal žalobkyňu. Rozhodnutie o výške náhrady trov konania si vymienil na samostatné rozhodnutie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou a jej doplnením domáhala vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“), čo odôvodnila tým, že so žalovaným sú rozvedení, za trvania manželstva nadobudli spoločný majetok a k dohode o vysporiadaní BSM nedošlo. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu boli manželia, ktoré manželstvo uzavreli dňa XX. XX. XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -173, zo dňa 01. 08. 2012, právoplatným dňa 08. 08. 2012, bolo ich manželstvo rozvedené. Uviedol, že predmetom konania o vysporiadaní BSM boli pôvodne hnuteľné veci špecifikované v doplnení žaloby, pričom sa jednalo o zariadenie a spotrebiče z rodinného domu, ktoré si strany sporu však vysporiadali medzi sebou dohodou. Pôvodne žalobkyňa označila aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Y. Z., neskôr svoje podanie opravila a uviedla, že nehnuteľnosti nespadajú do BSM, a taktiež ani ťahače, návesy a motorové vozidlá. Z výpisu z evidencie vozidiel zistil, že žalobkyňa nie je evidovaná ako držiteľ - vlastník motorového vozidla a žalovaný je držiteľom - vlastníkom nasledovných motorových vozidiel: nákladné vozidlo Z. X.; osobné vozidlo Y. O. X. osobné vozidlo O..; nákladné vozidlo O.; príves nákladný C.; nákladné vozidlo špeciálne A. príves nákladný R., evidovaný na H.; nákladné vozidlo G., evidované na H.; nákladné vozidlo R., evidované na H.. Zistil, že všetky uvedené motorové vozidlá slúžia na podnikanie žalovaného. Ďalej mal preukázané, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Y. Z., kat. úz. Y. Z., zapísané na LV č. XXX, parcely registra "C" parc. č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXX/XX - záhrady o výmere XX m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 s rodinným domom súp. č. XXX,

parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 s rodinným domom súp. č. XXX, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, netvoria masu BSM. Uvedené nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalovaný darovacou zmluvou zo dňa 01. 08. 1996 od svojho otca Y. J.. Tiež mal preukázané, že strany sporu, obaja ako dlžníci, uzatvorili dňa 03. 10. 1997, teda za trvania manželstva, s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom Zmluvu o okamžitom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 200.000,- Sk, úver sa zaviazali splácať v mesačných splátkach po 920,- Sk. Žalobkyňa tvrdila, že do spoločného majetku vložila svoje výlučné finančné prostriedky - konkrétne sumu 2.324 eur = 70.000,- Sk - dar od rodičov, sumu 6.639 eur = 200.000,- Sk - stavebné sporenie, sumu 13.278 eur = 400.000,- Sk - výplatu z rodičovského domu. Žalovaný uvádzal ako pasívum - pôžičku od E. Y. - dlh vo výške 90.000 eur. Opierajúc sa o ust. , , , a (ďalej aj „“) rezultoval, že v časti masy BSM došlo k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, konkrétne v časti hnuteľných vecí. Keďže pre dohodu o vysporiadaní BSM neustanovuje žiadnu formu, preto mohla byť uzatvorená aj v ústnej a konkludentnej forme. S poukazom na ust. uvidel, že do BSM nepatria veci získané darom, preto masu BSM netvoria ani nehnuteľnosti, ktoré žalovaný nadobudol do svojho výlučného vlastníctva za trvania manželstva darovacou zmluvou zo dňa 01. 08. 1996. Rovnako s poukazom na ustanovenie do BSM nepatria veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia výkonu povolania len jedného z manželov, preto masu BSM netvoria motorové vozidlá, návesy a ťahače, ku ktorým žalovaný uviedol, že slúžia výlučne na podnikanie, skutkové tvrdenia žalovaného žalobkyňa výslovne nepoprela, preto ich považoval s poukazom na ustanovenie (ďalej aj „“) za nesporné. Dôvodil, že žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby zohľadnil vynaloženie jej výlučných finančných prostriedkov na spoločný majetok, avšak v konaní nepreukázala do akého spoločného majetku vložila svoje výlučné finančné prostriedky, pričom v prípade nehnuteľností nemožno hovoriť o spoločnom majetku, pretože ten vždy bol výlučným majetkom žalovaného. Refundačnej požiadavke žalobkyne v zmysle nemohol vyhovieť, pretože existovala pochybnosť o investovaní vlastných peňažných prostriedkov do rekonštrukcie rodinného domu a tiež preto, že sa jednalo o vynaloženie výlučných finančných prostriedkov žalobkyne do výlučného majetku žalovaného, čo nebolo predmetom vysporiadania BSM. Argumentoval, že chýbalo splnenie základných právnych predpokladov pre realizáciu refundačnej náhrady, a to investícia vlastného majetku, existencia veci patriacej do BSM, na ktorú bola investícia vynaložená a ktorá je predmetom vysporiadania (prikázania) BSM. Dodal navyše, že výpovede žalobkyne ohľadne jej výlučných finančných prostriedkov boli nepresvedčivé, jej tvrdenia o použití peňazí boli rozporné, aj v rozpore s výpoveďami svedkov. Zdôraznil, že v žiadnom prípade nemohli byť jej výlučné finančné prostriedky použité na kúpu nehnuteľností, nakoľko ku žiadnej kúpe nedošlo, nehnuteľnosti nadobudol žalovaný bezodplatne od svojho otca darovaním. Čo sa týka sumy 70.000,- Sk = 2.324 eur zistil, že tieto peniaze neboli výlučným darom pre žalobkyňu, pretože svedok U. X. tvrdil, že peniaze dal žalobkyni, deťom, celej rodine, neuviedol, že by to bol výlučný dar pre žalobkyňu. Za preukázané mal výlučné finančné prostriedky žalobkyne v sume 400.000,- Sk = 13.278 eur, čo potvrdili svedkovia U. X., C. F., G. F. a C. X.. Avšak žalobkyňa tvrdila, že tieto použila na rekonštrukciu nehnuteľností, potom tvrdila, že ich použila na úhradu nafty, potom, že za časť peňazí sa kúpilo motorové vozidlo. Svedok X. nevedel uviesť, na čo peniaze použili, ďalší svedkovia F., F. tvrdili, že peniaze použili na rekonštrukciu nehnuteľnosti, svedkyňa X. nevedela uviesť, na čo peniaze použili, uviedla, že v tom čase potrebovali peniaze na rekonštrukciu a žalovaný mal dlhy na nafte. K žalobkyňou tvrdenej sume 6.639 eur zo stavebného sporenia uviedol, že k týmto tvrdeniam žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, teda nepreukázala kým boli peniaze čerpané, na čo boli použité a kým boli splatené. Dodal, že pokiaľ by aj bol úver čerpaný, spotrebovaný a splatený za trvania manželstva, nebol by predmetom vysporiadania BSM, čo sa rovnako týka aj úveru z PSS, a.s., ktorý si strany sporu brali ako manželia za trvania manželstva a aj ho počas manželstva splatili. K pôžičke od E. Y. vo výške 90.000 eur konštatoval, že žalovaný neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, nepreukázal jednoznačne a bez pochybností jej existenciu. E. Y., ako svedok uviedol, že požičiaval žalovanému peniaze, trvalo to dlhšie obdobie, prakticky celé roky. Celkovo žalovanému požičal za trvania manželstva sumu 90.000 eur. Žalovaný mu je dlžný ešte nejaké finančné prostriedky, dohodli sa na takom spôsobe vyrovnania, že bude pre neho pracovať, že jeho autá pre neho budú jazdiť. Z uvedenej svedeckej výpovede vyvodil záver, že suma 90.000 eur bola určená len odhadom, okrem toho nie je vôbec jasná aktuálna výška dlžnej sumy, k tej sa svedok vôbec nevyjadroval, nevysvetlil, aká suma pôžičky už bola vrátená, aká ešte zostáva splatiť, aká bola doba pôžičky a v podstate pôžičku mu žalovaný vracia prácou. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, z tých istých dôvodov zamietol aj návrhy na doplnenie dokazovania.

3. Rozhodnutie o náhrade trov konania právne oprel o ust. a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške, pretože vo veci mal plný úspech, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ust. nevzhliadol. Dodal, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa a domáhala sa jeho zmeny vyhovenia žaloby v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok napadla z dôvodov podľa a , zároveň odôvodnenie o oprávnenosti jej nároku označila za nedostatočné a samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Prezentovala názor, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa náležitosti predpísané zákonom, ktoré má obsahovať odôvodnenie rozsudku, aby bolo rozhodnutie jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné. Uviedla, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože všetky vykonané dôkazy v rámci konania súd prvej inštancie vyhodnotil neobjektívne výlučne v jej neprospech. Nestotožnila sa s odôvodnením rozsudku v bode 15 odôvodnenia, v ktorom sa súd pomerne po rozsiahlom dokazovaní vyjadroval k relevantnosti jej vložených výlučných finančných prostriedkov do nehnuteľnosti. Mala za to, že vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že finančné prostriedky, ktoré vložila do predmetnej nehnuteľnosti v domnienke, že patria do BSM, boli jej výlučné finančné prostriedky. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj jej výsluchom, ako i výsluchom vypočúvaných svedkov. Nestotožnila sa s právnym názorom súdu, že výpovede žalobkyne boli v rozpore s výpoveďami svedkov, nakoľko samotní svedkovia potvrdili fakt, že finančné prostriedky vo výške 70.000,- Sk (2.324 eur) boli výlučným darom pre žalobkyňu. Ohľadom sumy 400.000,- Sk (13.278 eur) správne súd uviedol, že nesporne táto suma patrila výlučne jej, avšak ju celú vložila do žalovaného neúspešného podnikania na úhradu splatných faktúr za naftu (čo potvrdil aj svedok E. Y.), a tiež na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Ohľadom sumy 6.639 eur v konaní listinnými dôkazmi a výpoveďou svedkyne C. X. preukázala, že stavebné sporenie bolo založené na jej meno a peniaze z poskytnutého stavebného sporenia investovala do BSM. Mala za to, že súd mal zohľadniť aj spomenutú skutočnosť, že sa žalovaný voči nej samotnej a k ich trom deťom sa zachoval viac než neúctivo, bol agresívny, útočný, čo vyústilo do samotného rozvodu. Tri roky do rozvodu sa žalovaný nezaujímal o rodinu, nestaral sa o potreby mal. detí, nejavil záujem o rodinu, neprispieval na výživu mal. deťom a mal. deti nevidel celé tri roky. Dodala, že žalovaný si momentálne neplní ani svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom, na ktorú je zaviazaný. Zastala názor, že súd mal tiež pri svojom rozhodovaní prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že žalovaný vykonal voči žalobkyni predstieraný (simulovaný) právny úkon, pričom sa už pri podanej žalobe mylne domnievala, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Y. Z. patria do BSM. Nadobudnutie nehnuteľností titulom darovacej zmluvy od otca žalovaného označila za zastretý (predstieraný) právny úkon, nakoľko malo ísť o kúpnu zmluvu, na úhrade ktorej sa aj podieľala. Konanie žalovaného voči nej, že ju počas celého manželstva presviedčal, že nehnuteľnosti patria do BSM, označila za nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi.

5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalobca písomným podaním, v ktorom uviedol, že s odvolaním žalobkyne nesúhlasí, odvolanie považoval za nedôvodné a nepravdivé. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a vo veci následne správne rozhodol. Zastal názor, že žalobkyňa vo svojom odvolaní zopakovala svoju nepravdivú argumentáciu uvedenú už v žalobe a v jej doplnení. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala vynaloženie jej výlučných finančných prostriedkov na spoločný majetok. Zvýraznil, že vykonaným dokazovaním bolo preukázane, že nehnuteľnosti nadobudol bezodplatne od svojho otca darovaním, o čom musela mať žalobkyňa vedomosť, keďže o tom vedela aj jej sestra, preto neexistuje pochybnosť o investovaní vlastných peňažných prostriedkov žalobkyne na kúpu a do rekonštrukcie rodinného domu. Ďalej bolo preukázané, že suma 70.000,- Sk bola darovaná otcom žalobkyne celej rodine, žalobkyňa nevedela uviesť presne, na čo boli použité tieto finančné prostriedky a svoje vyjadrenia v konaní neustále menila. Uzavrel, že tvrdenia žalobkyne sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalobkyňa vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný výslovne zavádza nepravdivými tvrdeniami. Zastala názor, že vykonanými výsluchmi sa preukázalo, že finančné prostriedky, ktoré vložila do predmetnej nehnuteľnosti v domnienke, že patria do BSM, boli jej výlučné finančné prostriedky. Zotrvala na svojom tvrdení, že svoje výlučné peňažné prostriedky použila na rekonštrukciu nehnuteľnosti a tiež na úhradu dlhov žalovaného a to do neúspešného podnikania, čo bolo preukázané aj samotnými výsluchmi svedkov. Zopakovala, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nepresvedčivo a nedostatočne odôvodnené. Navrhla, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

7. Prijatím - s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu - ďalej aj „OSP“ ( ). Podľa prechodného ust. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v .

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote ( ) a že spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

11. Predmetom tohto konania je žaloba žalobkyne zo dňa 01. 08. 2015, ktorou sa domáhala vysporiadania BSM. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným boli právoplatne rozvedení dňa XX. XX. XXXX, za trvania manželstva nadobudli spoločný majetok a na rozdelení BSM sa nedohodli. Žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že hnuteľné veci netvoria masu BSM a nie sú predmetom vysporiadania BSM. Ďalej tiež uviedla, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci Y. Z., zapísaná na LV č. XXX nepatrí do BSM, avšak do tejto nehnuteľnosti vložila svoje výlučné finančné prostriedky v presvedčení, že bola vlastníčkou nehnuteľností. Predmetom konania o vysporiadaní BSM boli pôvodne aj motorové vozidlá, ťahače, návesy, ktoré však slúžili žalovanému na jeho podnikanie. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu, že hnuteľné veci - zariadenie domu si vysporiadali strany sporu dohodou, do masy BSM nepatria veci, ktoré slúžia k výkonu povolania len jedného z manželov (motorové vozidlá, návesy a ťahače), ako i z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala vloženie jej výlučných finančných prostriedkov do spoločného majetku.

12. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa úvodom k odvolacím námietkam žalobkyne, konkrétne k ust. , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z

prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až . K žalobkyňou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

13. Žalobkyňa ďalej označila napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.

14. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Podľa SR (ďalej len ), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne SR.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne aj o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

17. Obsah práva na súdnu ochranu v zmysle nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktorý je v rozpore so zákonom (porovnaj ).

18. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď o zdôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A, str. 12), § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

19. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (, ) tiež vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa (čl. 6 ods. 1 Dohovoru), je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

20. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je

vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. 21. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

22. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil ( ). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať ( ). Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobkyňou namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , , a , alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada namietaná žalobkyňou v odvolaní, súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

23. Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva, a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorá mu bola vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

24. Podľa zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

25. Podľa , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vysporiadanie podľa zásad uvedených v . 26. Podľa , pri vysporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby mal. detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť detí a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

27. Základným predpokladom pre vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik. Pod vysporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej-ktorej veci, a kto z nich vlastníctvo stráca, ale aj celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. V rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadať na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase BSM z dôvodu investícii vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív). Ak pri vysporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy. O vysporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt) ale aj ostatný majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota veci) pohľadávok, celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdiel medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký diel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielov, ktoré sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru, atď.). Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.

28. Vysporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorý zo strán tvrdí, že niektoré zistené veci do vysporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje stranu, ktorá tvrdí, že konkrétna vec do vysporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto vec za trvania manželstva strán sporu existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vysporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu, ktorá tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jej oddeleného majetku. V konaní o vysporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán, a to ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vysporiadania. Stranám z odôvodnenia rozsudku musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci podľa zistenia súdu do BSM patrili. Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné, čo všetko bolo predmetom tohto spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku a na základe akých dôkazov súd tú - ktorú vec, investície, dlhy a pohľadávky do vysporiadania pojal.

29. Vychádzajúc z uvedeného je nutné zvýrazniť, že podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať ( ). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie

strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

30. Podľa , že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

31. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

32. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

33. Podľa ust. , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

34. Posudzujúc povinnosť dôkazného bremena žalobkyne v predmetnom konaní, ktoré je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada, so zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania, súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol po vykonaní viacerých pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie navrhnuté stranami, ktoré po poučení síce mali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ale súd prvej inštancie tieto návrhy zamietol ako neopodstatnené. Odvolací súd plne sa stotožňujúc so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a len na zvýraznenie správnosti jeho rozhodnutia dodáva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou ohľadom preukázania vloženia jej vlastných finančným prostriedkov do spoločného majetku v BSM. Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, z ktorého je nesporné, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX a toto manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -173 zo dňa 01. 08. 2012, právoplatným dňa 08. 08. 2012, rozvedené. V konaní bolo preukázané, že hnuteľné veci, konkrétne zariadenie rodinného domu, si medzi sebou vysporiadali dohodou; ťahače, návesy a motorové vozidlá žalovaného nepatria do masy BSM z dôvodu, že tieto slúžia na výkon podnikania žalovaného ( ). Uvedené tvrdenie žalobkyňa v konaní ani nepoprela, teda boli nesporné. Ďalej do masy BSM nepatria ani žalobkyňou označené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Y. Z. a zapísané na LV č. XXX, pretože tieto žalovaný nadobudol do svojho výlučného vlastníctva darovacou zmluvou zo dňa 01. 08. 1996 od svojho otca Y. J. ( ).

35. Žalobkyňa sa ďalej domáhala v zmysle ust. refundácie ňou vynaložených výlučných finančných prostriedkov na spoločný majetok. Konkrétne požadovala sumu 2.324 eur, ktorá mala predstavovať dar od jej rodičov, sumu 6.639 eur, ktorú mala získať zo stavebného sporenia a sumu 13.278 eur, ktorú mala získať ako výplatu z rodičovského domu. Uvedené však v konaní pred súdom prvej inštancie nepochybne nepreukázala, jej tvrdenia ohľadom investovania týchto finančných prostriedkov boli sporné a jednoznačne nepreukázané, tvrdenia žalobkyne boli vzájomne rozporné a boli tiež vyvrátené výpoveďami svedkov. Keďže nehnuteľnosti neboli spoločným majetkom, ale vždy len výlučným majetkom žalovaného, spoločný majetok ku dňu zániku BSM neexistoval. Ak by aj žalobkyňa preukázala ich investovanie do rekonštrukcie rodinného domu, čo v konaní neučinila, jednalo by sa o investovanie jej výlučných finančných prostriedkov do výlučného majetku žalovaného. V tomto smere súd prvej inštancie správne uzavrel, že uvedené nemôže byť predmetom vysporiadania BSM, pretože absentuje splnenie základných právnych predpokladov pre realizáciu refundačnej náhrady, teda investícia vlastného majetku a existencia veci patriacej do BSM, na ktorú bola investícia vlastného majetku vynaložená a ktorá je predmetom vysporiadania (prikázania) BSM. Okrem uvedeného, výpovede žalobkyne ohľadom vloženia jej výlučných finančných prostriedkov do spoločného majetku v BSM boli nepresvedčivé, jej tvrdenia o použití peňazí boli vzájomne rozporné a boli i v rozpore s výpoveďami svedkov. Vzhľadom na vyššie konštatované jej vlastné finančné prostriedky nemohli byť použité na kúpu nehnuteľností, nakoľko ku žiadnej kúpe nedošlo. Neobstálo tvrdenie žalobkyne, že o darovaní nehnuteľnosti výlučne žalovanému jeho otcom nemala vedomosť, pretože o tom mala vedomosť i sestra žalobkyne, takže táto skutočnosť musela byť zrejmá i samotnej žalobkyni. V konaní pred súdom prvej inštancie ohľadom sumy 2.324 eur bolo výpoveďou svedka preukázané, že

tieto peniaze neboli výlučným darom pre žalobkyňu, ale svedok U. X. potvrdil, že tieto peniaze dal nie len žalobkyni, ale celej rodine, preto túto sumu nemožno považovať za výlučné finančné prostriedky žalobkyne. Odvolací súd súhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že preukázané boli výlučné finančné prostriedky žalobkyne v sume 13.278 eur, ktoré boli potvrdené i výpoveďami svedkov, avšak ich samotný účel použitia žalobkyňa presne identifikovať nevedela, účel použitia svojimi výpoveďami neustále menila, tvrdila, že ich použila na rekonštrukciu nehnuteľností, následne že ich použila na úhradu nafty, neskôr, že za časť peňazí sa kúpilo motorové vozidlo. K uvedenej sume svedok X. nevedel uviesť na čo bola použitá tvrdená suma peňazí, svedkovia F., F. tvrdili, že peniaze použili na rekonštrukciu nehnuteľnosti, svedkyňa X. uviedla, že v tom čase potrebovali peniaze na rekonštrukciu a žalovaný mal dlhy na nafte. Tvrdenia ohľadom investovania tejto sumy teda zostali nepreukázané. Žalobkyňou uplatňovaná suma 6.639 eur zo stavebného sporenia nebola preukázaná, teda žalobkyňa nepreukázala čerpanie týchto peňazí, ich použitie a ich splatenie. V tomto smere súd prvej inštancie správne argumentoval, že ak by aj bol úver čerpaný, spotrebovaný a splatený za trvania manželstva, nebol by predmetom vyporiadania BSM, rovnako ako úver z PSS, a.s., ktorý si strany sporu brali ako manželia za trvania manželstva a aj ho počas manželstva splatili. Pre úplnosť odvolací súd v závere poukazuje na bod 16. napadnutého rozsudku, ktorého odôvodnenie vo vzťahu k nepreukázaniu existencie tvrdených pasív v sume 90.000 eur preberá v zmysle za svoje vlastné. Keďže žalobkyňa namietala rozhodnutie súdu prvej inštancie i v trovách konania, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie o trovách konania je vecne správne a riadne právne odôvodnené, plne zohľadňujúce úspech žalovaného v konaní.

36. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle potvrdil.

37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní žalovanému podľa ust. a priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vzhľadom na plnú úspešnosť žalovaného v odvolacom konaní. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).