Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/54/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu : DS BUS, s.r.o., so sídlom Valová 21, 921 01 Piešťany, IČO: 36263141, právne zastúpený: poruban advokáti s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Jilemnického 2/532, 911 01 Trenčín, IČO: 50818473, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.100762570/2019 zo dňa 01.04.2019, č.100762505/2019 zo dňa 01.04.2019 a č.100762279/2019 zo dňa 01.04.2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany, ako správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 450,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015, v sume 420,- Eur za február 2015 a v sume 450,- Eur za marec 2015.

2.

Svoje rozhodnutia správca dane odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal, že dodávateľom služieb, za ktoré si uplatnil odpočet DPH, bola spoločnosť uvedená na faktúrach, pričom predložené doklady v podobe fotokópií poznámkového zošita mesačných vyhotovení, foto autobusov a faktúry nepredstavuje relevantné dôkazy, ktoré by vierohodným spôsobom preukázali deklarované skutočnosti žalobcom pri uplatnení odpočtu DPH.

3.

Proti uvedeným rozhodnutiam podal žalobca dňa 08.01.2019 odvolanie, v ktorom namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v podstate z rovnakých dôvodov aké uviedol v žalobnom návrhu.

4.

Žalovaný Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, ako druhostupňový správny orgán svojimi rozhodnutiami č. 100762570/2019 zo dňa 01.04.2019, potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 102327268/2018 zo dňa 23.11.2018,

č.100762505/2019 zo dňa 01.04.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 102327309/2018 zo dňa 23.11.2018 a č. 100762279/2019 zo dňa 01.04.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany č. 102327331/2018 zo dňa 23.11.2018.

5.

Všetky tri svoje rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že po preskúmaní spisového materiálu si osvojil záver správcu dane, ktorý dostatočne a správne posúdil skutkový stav veci a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, t. j. prvostupňového rozhodnutia považuje za jasné, zrozumiteľné a dostatočné. Správca dane vykonal dokazovanie, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Správca dane preukázané konkrétne zistenia detailne popísal, všetky získané dôkazy vyhodnotil jednotlivo vo vzájomnej súvislosti. Uviedol použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval a zaoberal sa námietkami daňového subjektu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zrozumiteľné, v dostatočnej miere reflektuje na § 63 ods. 5 daňového poriadku. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane preveril realizáciu dodania v zmysle sporných faktúr, pričom zo strany žalobcu nebola predložená žiadna účtovná, daňová, prípadne iná dokumentácia od deklarovaného dodávateľa, ktorá by nespochybniteľne osvedčila všetky údaje podľa spornej faktúry za práce podľa zmluvy zo dňa 22.12.2014, z ktorej si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane a zároveň by deklarovala, popísala a zdokumentovala jeho ekonomickú činnosť. Žalovaný uviedol, že daňový subjekt ako iniciátor odpočítania dane bol zaťažený dôkazným bremenom, aby nespochybniteľnými dôkazmi a spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti správcu dane preukázal, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil tak ako deklaruje dokladmi predloženými k daňovej kontrole. V danom prípade oba odberateľsko-dodávateľské vzťahy nevedú k ozrejmeniu celej transakcie, vyjadrenia zúčastnených osôb sú len tvrdením o uskutočnenej obchodnej transakcii bez predloženia dôkazov preukazujúcich tieto tvrdenia. Žalovaný rovnako ako správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že poradenstvo pri podnikateľských, organizačných a ekonomických činnostiach, počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním, neboli poskytnuté dodávateľom spoločnosťou FENICIA LLC., organizačná zložka, tak ako to deklaroval žalobca pri uplatnení odpočtu DPH.

II. Žaloba a žalobné dôvody

6.

Proti rozhodnutiam žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 31.05.2018 žalobu, v ktorej namietal, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav ktorý vzal orgán verejnej správy za základ pre napadnuté rozhodnutie je v rozpore s administratívnymi spismi a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočítanie DPH z faktúr za dodanie služieb bolo údajne nepreukázanie ich reálneho dodania dodávateľom FENICIA LLC., organizačná zložka a že vykonaným preverovaním malo byť zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak ako tvrdí žalobca. Podľa názoru žalobcu tento si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov, predložil všetky listinné dôkazy, ktoré vyžaduje zákon a potvrdzujú reálnosť zdaniteľných obchodov. Žalovaný podobne ako aj správca dane založil svoje rozhodnutie na dôkazoch, ktoré sa netýkajú služieb za ktoré bol uplatnený odpočet DPH. Žalovaný v konaní nesprávne aplikoval zásadu objektívnej materiálnej pravdy a tiež zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď predložené dôkazy získané správcom dane neposúdil a nevyhodnotil, ale posúdil a vyhodnotil iné dôkazy, čím dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Ide najmä o výpoveď svedka P. I., ktorý presne opísal celý obchodný prípad, uviedol kto ho kontaktoval (konateľ žalobcu), ako sa uskutočnilo obchodné rokovanie ktoré predchádzalo samotnému dodaniu tovaru, čo bolo predmetom služby. Pokiaľ žalobca nepredložil doklady a dôkazy, ktoré si vyžadoval správca dane, ktoré sa týkali jeho dodávateľa, tak toto nemohol urobiť z toho dôvodu, že tieto doklady boli zaistené políciou a nemal ich možnosť žalobca žiadnym spôsobom zabezpečiť. Žalobca ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno a nemožno mu pričítať existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Nie je možné od žalobcu spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty

sledovali a kontrolovali obstarávacie procesy u iných subjektov pred dodaním služby. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky . Obe rozhodnutia sa zaoberajú dôkaznou povinnosťou daňového subjektu vo vzťahu k predloženým dôkazom pre uplatnenie odpočtu DPH v súvislosti s dôkazmi, ktoré je daňový subjekt povinný predložiť správcovi dane. Žalobca ďalej namietal tiež, že žalovaný sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s návrhmi na doplnenie dokazovania uvedenými v odvolaní ako i s vyjadrením P. I. z 28.12.2018, ku ktorému sa odmietol vyjadriť z dôvodu, že p. I. nie je oprávnenou osobou konať za daňový subjekt. Preskúmané rozhodnutia ako aj prvostupňové rozhodnutia sú nezákonné, pretože žalovaný sa odvoláva na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR, NS SR, pričom jeho povinnosťou bolo uviesť konkrétne o aké právne závery sa opiera v súvislosti s týmito rozsudkami.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika

7.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 28.08.2019, keď vo svojom vyjadrení uviedol, že z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca, ani deklarovaný dodávateľ nepredložili dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Žalobca predložil k deklarovanému zdaniteľnému obchodu sporné dodávateľské faktúry, zmluvu zo dňa 22.12.2014, dohodu zo dňa 06.03.2015. Vo vyrubovacom konaní žalobca predložil fotokópie poznámkového zošita p. I., písomné mesačné doklady a ich vyhodnotenie, čierno biele fotografie autobusov, vyúčtovanie financií, ISUZU + dobrovodné listy, FENIKSBUS + doprovodné listy. Dodávateľ prvostupňovému orgánu k zdaniteľným obchodom nepredložil ani žiadne účtovníctvo. P. I. nevedel preukázať preverované skutočnosti. Vyjadril sa len, že spolupráca spočívala v počítačovom spracovaní, prehodnotení trás, počet najazdených kilometrov ( zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 07.03.2017). Z evidencie všetkých zaistených dokladov od P. I., vedúceho organizačnej zložky dodávateľa FENICIA LLC., organizačná zložka je taktiež zrejmé, že daňové a účtovné doklady týkajúce sa platiteľa sa v uvedenej evidencii zabavených dokladov nenachádzali. Žalovaný preto skonštatoval, že nepredloženie dôkazov, dokladov a účtovníctva dodávateľa spochybnila pravdivosť tvrdení žalobcu a preto bolo na ňom, aby preukázal, že zdaniteľný obchod uskutočnil ako to deklarujú sporné faktúry, teda že služby boli skutočne dodané dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalovaný opakovane zdôrazňuje, že ani žalobcom vo vyrubovacom konaní predložené fotokópie poznámkového zošita p. I., písomné mesačné úlohy a ich vyhodnotenie, čierno biele fotografie autobusov, vyúčtovanie financií crossway a špecifikácie ISUZU + doprovodné listy, FENIKSBUS + doprovodné listy nepreukazujú, že službu dodala osoba uvedená na faktúre ako dodávateľ. Dokladom absentuje materiálny podklad o tom, že tieto pochádzajú od deklarovaného dodávateľa aj vo vzťahu k tvrdeniam p. I., že žiadne dôkazy nemá a doklady mu už boli odobraté Kriminálnou políciou Policajného zboru v Trenčíne.

8.

Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že prvostupňový orgán vykonal dokazovanie, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správcu dane boli zistené čo najúplnejšie, preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Vykonával dokazovanie podľa ustanovení § 24 daňového poriadku v súlade so zásadami správy daní uvedených v § 3 daňového poriadku, záver ktorý prvostupňový orgán vyvodil zo zisteného skutkového stavu zodpovedá zásadám logického myslenia. Obe rozhodnutia správnych orgánov, teda rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie v dostatočnej miere uvádzajú dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Prvostupňový orgán v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi riadne zistil skutkový stav potrebný na rozhodnutie v danej veci.

9.

K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril právny zástupca žalobcu listom zo dňa 30.09.2019, v ktorom uviedol, že žalobca preukázal nielen formálne aspekty daňových transakcií, keď predložil faktúry a ďalšie listiny, ale presvedčivo zdôvodnil aj ich vecnú stránku. Správca dane ani žalovaný však zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane nevyhodnotili, ale iba opakovane konštatujú dôvodnú pochybnosť o reálnosti zdaniteľných obchodov a že skutok sa nestal tak ako tvrdí daňový subjekt. Podľa názoru žalobcu sa žalobca v priebehu daňovej kontroly jednoznačne vyjadril ku všetkým obchodným transakciám. Ako dôkazy o ich realizácii deklarovanými odberateľmi predložil všetku účtovnú

a zmluvnú dokumentáciu, ktorú s odstupom času možné v zmysle daňových predpisov od neho rozumne požadovať. Žalobca tvrdí, že žalovaný sa nevyjadril k dodaniu služieb

- zabezpečenie jednoduchého počítačového programu s antivírovým programom, emailom a internetovou stránkou zameraním na kalkuláciu cien v doprave, nákladovosť na jeden kilometer, vyhodnotenie trás z hľadiska efektivity, návratnosť investícii (zdaňovacie obdobie január 2015),

- preverenie informácií o autobusoch u dodávateľa v Prahe (zdaňovacie obdobie február 2015),

- vycestovanie do Mariboru k dodávateľovi, ktorý v EÚ zastupuje srbského výrobcu autobusov ohľadom zistenia informácií a ponuky (zdaňovacie obdobie marec 2015).

10.

Žalobca tvrdí, že žalovaný ako aj správca dane chybne aplikujú rozloženie dôkazného bremena, keď vychádzajú z teórie analýzy aplikovaných noriem. Aj žalovaného ako procesnú stranu ťaží rovnaké dôkazné bremeno ohľadne skutkových podkladov. Tým, že žalobca predložil všetky účtovné ako i ostatné doklady v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty, tak ďalšie výslovné či implicitné požiadavky zo strany žalovaného už nespĺňajú zásadu proporcionality a je to naopak on, ktorý by mal niesť svoje dôkazné bremeno dokazovania a nielen tvrdenia.

11.

Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

I. Relevantná právna úprava

12.

Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa faktúra vyhotovená osobou podľa musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

13.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia, pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiaden z účastníkov o nariadenie pojednávania nepožiadal, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

14.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu zameranú na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2015. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 101711728/2017 zo dňa 07.08.2017, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteným uvedeným skutočnostiam v protokole doručený daňovému subjektu dňa 18.8.2017. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku podal daňový subjekt dňa 31.08.2017 vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly. V nadväznosti na § 68 ods. 3 daňového poriadku dňa 13.11.2018 správca dane spísal úradný záznam č.102243703/2018 podľa § 19 daňového poriadku. Následne správca dane vydal napadnuté prvostupňové rozhodnutia dňa 23.11.2018.

15.

Kontrolou predložených účtovných a iných dokladov, v nadväznosti na podané daňové priznanie bolo zistené, že daňový subjekt si v zdaňovacom období január až marec 2015 uplatnil odpočítanie dane

podľa v znení neskorších predpisov z faktúry vystavenej dodávateľom FENICIA LLC., organizačná zložka, so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava vo výške 450,- Eur, predmetom dodania práce v zmysle zmluvy zo dňa 22.12.2014, faktúra č. 15/02/01, dátum dodania 31.01.2015.

16.

Žalobca si za zdaňovacie obdobie február 2015 uplatnil odpočítanie dane podľa v znení neskorších predpisov z faktúry vystavenej rovnakým dodávateľom FENICIA LLC., organizačná zložka, so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava vo výške 420,- Eur, v zmysle faktúry č. 15/03/01, dátum dodania 28.02.2015, predmetom dodania práce v zmysle zmluvy zo dňa 22.12.2014 a za zdaňovacie obdobie marec 2015 si uplatnil odpočítanie dane podľa v znení neskorších predpisov z faktúry vystavenej rovnakým dodávateľom FENICIA LLC., organizačná zložka, so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava vo výške 450,- Eur za dodanie prác v zmysle zmluvy zo dňa 22.12.2014, faktúra č. 15/04/01, dátum dodania 31.03.2015.

17.

Správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal aj reálnosť zdaniteľného obchodu - dodanie služieb dodávateľom.

18.

Predmetom zmluvy zo dňa 22.12.2014 medzi poskytovateľom FENICIA LLC., v zastúpení Peter Ferenčík a objednávateľom DS BUS, s.r.o. je, že poskytovateľ sa zaväzuje pre objednávateľa zabezpečiť poradenstvo pri podnikateľských, organizačných a ekonomických činnostiach, počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov v zmysle ústnej dohody. Podľa zmluvy v bode II. predmet zmluvy mal trvať od 02.01.2015 do 31.12.2015. Následne dňa 06.03.2015 bola podpísaná dohoda, kde zmluvné strany zmluvu zrušili k 31.03.2015.

19.

Dňa 07.03.2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie so svedkom P. I., vedúcim organizačnej zložky

- dodávateľa FENICIA LLC., organizačná zložka (predvolanie na výsluch svedka č. 100208920/2017 zo dňa 03.02.2017, upovedomenie o vypočutí svedka č. 100209007/2017 zo dňa 03.02.2017), o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100407864/2017. Ústneho pojednávania sa zúčastnil kontrolovaný daňový subjekt.

20.

Podľa vyjadrenia svedka v roku 2015 odovzdal P. I. protokolárne všetky doklady dodávateľa poverenému zástupcovi, ktorý vystupoval ako zástupca tejto spoločnosti, meno si nepamätal, bol to cudzinec. P. I. nedisponuje žiadnymi písomnosťami o odovzdaní dokumentácie. Svedok uviedol, že faktúru č. 15/04/01 vystavil a podpísal, spolupráca spočívala v počítačovom spracovaní, prehodnotení trás, počet odjazdených kilometrov, konkrétne si nepamätal, žiadne dôkazy nepredložil, všetko prebiehalo na základe ústneho podania medzi ním a pánom F.. K nepredloženým účtovným dokladom uviedol, že dňa 26.10.2016 mu bola Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Trenčín vykonaná domová prehliadka a odobraté všetky doklady, aj potvrdené preberacie protokoly o odovzdaní účtovníctva a celej evidencie.

21.

Správca dane dňa 25.05.2017 získal informácie zo spisu daňového subjektu vedeného v inom konaní, v ktorom Daňový úrad Trenčín požiadal Krajské riaditeľstvo PZ Trenčín, odbor kriminálnej polície, Jilemnického 1, 911 42 Trenčín o poskytnutie zoznamu zaistených rôznych účtovných a právnych dokladov, počítača a iných pamäťových médií pri domovej prehliadke u osoby P. I. dňa 26.10.2016 na adrese Trenčín - Kubrá, Clementisova 664/6. Podľa úradného záznamu č. 101096791/2017 zo dňa 26.05.2017 vo veci získania informácií zo spisu, účtovné doklady spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka sa medzi zaistenými dokladmi nenachádzali.

22.

Listom č. 101388516/2017 zo dňa 20.06.2017 správca dane oboznámil daňový subjekt so skutočnosťami zistenými v priebehu výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015 a v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku oznámil, že správcovi dane na základe zistených skutočností vznikli pochybnosti o pravdivosti dokladov, pravdivosti údajov v nich uvedených a zároveň vyzval kontrolovaný daňový subjekt v lehote 8 dní, aby sa k pochybnostiam správcu dane vyjadril, nepravdivé údaje opravil, alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Daňový subjekt v lehote určenej správcom dane nepodal žiadne vyjadrenie, ani nenavrhol, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam.

23.

Daňový subjekt v rámci vyrubovacieho konania predložil ako dôkaz fotokópie poznámkového zošita pána I., písomných mesačných úloh a ich vyhodnotení, čierno biele fotografie autobusov, vyúčtovanie financií, crossway a špecifikácie ISUZU + doprovnodné listy, FENIKSBUS + doprovodné listy.

24.

Správca dane skonštatoval, že zo strany daňového subjektu došlo k porušeniu ustanovenia § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH, pretože daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľný obchod deklarovaný na spornej faktúre bol reálne dodaný a to práve platiteľom dane uvedený na tejto faktúre ako dodávateľ a preto právo na odpočítanie dane v uplatnenej výške za zdaňovacie obdobie január až marec 2015 daňovému subjektu nepriznal.

25.

Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH so zameraním na dodržiavanie namietaných ustanovení daňového poriadku a posúdením miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za kontrolované zdaňovacie obdobie január až marec 2015.

26.

Na úvod považuje správny súd za potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. septembra 2017). Rovnako vo vzťahu k danému prípadu považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. júna 2012, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že existencia podmienok pre nárok na odpočet musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, keď konkrétne uviedol, že : „Ako už bolo vyššie uvedené, na uplatnenie odpočtu DPH nepostačuje iba predloženie faktúr a preukázanie ich úhrad, ale zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil a predovšetkým musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však k takémuto preukázaniu bez akýchkoľvek pochybností nedošlo“.

27.

Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, v danom prípade služba reálne dodaná a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.

28.

V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane, možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 1 a ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.

29.

Ako vyplýva z oboznámenia sa so spisovým materiálom, správca dane spochybnil deklarované dodanie služieb spoločnosťou FENICIA LLC., organizačná zložka, z dôvodu, že žalobca predložil správcovi dane len dodávateľské faktúry, zmluvu zo dňa 22.12.2014, dohodu zo dňa 06.03.2015 a vo vyrubovacom konaní predložil fotokópie poznámkového zošita p. I., písomné mesačné úlohy a ich vyhodnotenie, čiernobiele fotografie autobusov, vyúčtovanie financií, crossway a špecifikácie, ISUZU + doprovodné listy, FENIKSBUS + doprovodné listy. Keďže dodávateľ žalobcu spoločnosť FENICIA LLC., organizačná zložka, nepredložil správcovi dane žiadne doklady, ani účtovníctvo a svedok p. I. nevedel preukázať preverované skutočnosti ako vedúci organizačnej zložky, tak podľa názoru správcu dane sa presunulo dôkazné bremeno na stranu žalobcu, ktorého povinnosťou je preukázať skutočnosti, že faktúry ktoré predložil žalobca na uplatnenie si odpočtu DPH korešpondujú s reálnym stavom. Táto skutočnosť vyplýva z toho, že žalobca tvrdil, že tovar mu dodala práve spoločnosť FENICIA LLC., organizačná zložka a správca dane preveroval u tohto dodávateľa skutočnosti, ktoré boli deklarované vo faktúrach predložených žalobcom a keďže správca dane nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom preveriť tieto skutočnosti u dodávateľa, presunulo sa dôkazné bremeno na žalobcu.

30.

Faktúry a iné doklady vystavené deklarovaným dodávateľom sú dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie žalobcu obsiahnuté v daňovom priznaní, že práve tento dodávateľ mu naozaj službu dodal. Ich vierohodnosť je potom podporená osobou ich vystaviteľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Ak však prvostupňový orgán pri preverovaní týchto tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce či priamo popierajúce tvrdenie z predložených dokladov, je na mieste a v súlade so zákonom tieto tvrdenia považovať za nepreukázané a žiadať od žalobcu, resp. od daňového subjektu, ktorý si uplatnil nárok na odpočet DPH, aby svoje tvrdenia podložil dôkazmi, ktoré preukazujú oprávnenosť jeho nároku.

31.

Krajský súd v Trnave pri preskúmaní spisového materiálu zistil, že svedok P. I., ktorý zastupoval dodávateľa, t. j. spoločnosť FENICIA LLC., organizačná zložka, ako vedúci organizačnej zložky, sa vyjadril, že spolupracoval so žalobcom, pričom ich spolupráca spočívala v počítačovom spracovaní, prehodnotení trás, konkrétne si však nepamätal žiadne dôkazy a v deň pojednávania nevedel predložiť žiadne doklady, ktoré by túto spoluprácu deklarovali, okrem zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a jeho dodávateľom zo dňa 22.12.2014. Ďalej bolo zistené, že správca dane žiadal od svedka P. I. predloženie účtovných dokladov spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka, pričom tento svedok uviedol, že žiadne doklady nemá, pretože tieto doklady mu boli zhabané Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Trenčíne, ktorý u neho vykonal domovú prehliadku, v rámci ktorej boli zobraté všetky doklady týkajúce sa spoločnosti. Správca dane preveril či takéto doklady sa nachádzali medzi zhabanými dokladmi, pričom zistil, že medzi zhabanými dokladmi sa nenachádzala žiadna účtovná evidencia týkajúca sa spoločnosti FENICIA LLC., organizačná zložka.

32.

Krajský súd v súvislosti s námietkou žalobcu, že v rámci vyrubovacieho konania predložil p. I. ďalšie dôkazy, ktorými sú fotokópie poznámkového zošita p. I., písomné mesačné úlohy a ich vyhodnotenie, čiernobiele fotografie autobusov, vyúčtovanie financií, Crossway a špecifikácie, ISUZU + dobrovodné listy, FENIKSBUS + doprovodné listy. Krajský súd rovnako ako správca dane a žalovaný sa k týmto dodatočným dôkazom vyjadruje tak, že tieto dôkazy sú nedôveryhodné, že boli účelovo vyrobené, pretože vedúci organizačnej zložky FENICIA LLC., organizačná zložka, p. I., tieto dôkazy mohol predložiť už v priebehu daňovej kontroly, keď bol vyzvaný na predloženie všetkých dokladov súvisiacich s dodávateľskými faktúrami pre žalobcu. Tieto doklady však predložil až následne po určitom časovom období, pričom ani z týchto dokladov nie je jednoznačne zrejmé, že práve spoločnosť FENICIA LLC., organizačná zložka, dodala žalobcovi služby, resp. práce ktoré si žalobca uplatnil faktúrami pri nároku na odpočet DPH.

33.

V súvislosti s dokazovaním správny súd dodáva, že zásada objektívnej pravdy, na ktorú sa odvoláva aj v žalobe žalobca, ktorá mala byť podľa jeho názoru v danom konaní porušená, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Ako už správny súd vyššie uviedol, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, poprípade oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov uplatňované pri správe daní a v daňovom konaní je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii ( § 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 cit. zákona).

34.

Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu musí správny súd konštatovať, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal dostatočné dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistení skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje doposiaľ neodstránené pochybnosti o skutočnosti deklarovaných zdaniteľných plnení spoločnosťou FENICIA LLC., organizačná zložka, ktorá skutočnosť má za následok, že nebola splnená podmienka pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1

zákona o DPH, keďže tejto spoločnosti nevznikla daňová povinnosť, nakoľko nebolo preukázané, že žalobcovi dodala služby, ktoré mu fakturovala.

35.

Krajský súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že žalobca pri výbere svojich obchodných partnerov nezachoval potrebnú mieru obozretnosti upraviť si svoje obchodné vzťahy tak, aby sa nedostal do dôkaznej núdze vo vzťahu k uplatnenému nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Nestačí ako obrana žalobcu, že nenesie zodpovednosť za to, že jeho dodávateľ nemá k dispozícii doklady, ktoré sa týkajú zdaniteľného plnenia. Treba zdôrazniť, že v prípade žalobcu išlo o priamy vzťah so svojim deklarovaným dodávateľom, teda žalobca mal možnosti ako si zabezpečiť potrebné doklady a rovnako mal možnosti, keďže so svojim dodávateľom komunikoval, zistiť si o tejto skutočnosti všetky potrebné podklady. Krajský súd v tejto súvislosti týkajúcej sa výberom obchodných partnerov poukazuje na rozsudok Najvyššieho súd SR č. , podľa ktorého: „ najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie ( viď. ), ale aj subjektoch v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktoré nepožíva v zmysle právnu ochranu, to značí, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené.

36.

S poukazom na vyššie uvedené preto správny súd zastáva názor, že len predložením účtovných dokladov, bez ich náležitého verifikovania a preukázania, že k dodaniu služieb reálne došlo práve dodávateľom deklarovaným na predložených faktúrach - spoločnosťou FENICIA LLC., organizačná zložka, ktorá skutočnosť má za následok nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti u tejto spoločnosti ( § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty ( § 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH). Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobie január až marec 2015 je vecne správne.

37.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

38.

O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne a takéto dôvody súd v danom konaní nezistil.

39.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Odo dňa 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynie účastníkom lehota na podanie kasačnej sťažnosti (ust. v spojení s o niektorých opareniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).