Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-10-2024.pdf
PDF · 140.92 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/10/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej, v spore žalobcov: 1/ A. A., narodeného XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, 2/ A. C., narodenej XX.XX.XXXX, bytom D. B., E. XXXX/XX a 3/ F. G. A., narodeného XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, právne zastúpených JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Tatranská 300/8, IČO: 35 658 011, proti žalovaným: 1/ Company 1 s.r.o., so sídlom Beluša, Komenského 1115, IČO: 48 093 661, pôvodne právne zastúpeného JUDr. Ivanom Kiššom, LL.M., advokátom so sídlom Dubnica nad Váhom, Námestie Matice slovenskej 4260/33 a 2/ Company 1 PNEUSERVIS AUTO&MOTO s.r.o., so sídlom Bratislava - Rača, Karpatské námestie 10A, IČO: 53 300 301, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9. septembra 2022, č. k. 13C/7/2022-104, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovia 1/, 2/, 3/ m a j ú voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti v kat. území E. a to sklad s. č. XXX na parc. č. KN C 695 zapísaný na LV č. XXX a parc. č. KN C 695, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 604 m2, parc. č. KN C 706/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 370 m2 zapísané na LV č. XXX a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ majú voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcom do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 21.02.2022 domáhali vypratania nehnuteľností v k. ú. E. a to sklad s.č. XXX na parc. č. KN C 695 zapísaný na LV č. XXX a parc. č. KN C 695, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 604 m2, parc. č. KN C 706/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4370 m2 zapísané na LV č. XXX a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Dôvodili, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. území E. zapísaných na LV č. XXX - parc. č. KN C 695, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 604 m2 a parc. č. KN C 706/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4370 m2 (žalobca 1/ v podiele 1 a žalobkyňa 3/ v podiele 1), zapísaných na LV č. XXX - sklad s.č. XXX na parc. č. KN C 695 (žalobca 2/ podiele 1 a žalobkyňa 3/ v podiele 1). Žalobcovia so žalovaným 1/ uzavreli dňa 05.08.2019 Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, podľa ktorej sa žalovaný 1/ zaviazal odkúpiť v rámci kúpnej zmluvy predmetné nehnuteľnosti uvedené vyššie najneskôr do 31.03.2020, zároveň si v čl. V. dohodli nájom predmetu
budúceho prevodu, v zmysle ktorého ho žalobcovia prenechávajú žalovanému 1/ do dočasného užívania na dobu určitú do 31.03.2020 s dohodnutým nájomným vo výške 1.622,- eur mesačne, podmienkami budúceho prevodu, vrátane navrhovaného znenia kúpnej zmluvy. Dňa 30.05.2020 si účastníci Zmluvy o budúcej zmluve urobili dodatok o zmene termínu uzavretia kúpnej zmluvy najneskôr do 31.03.2021, ako aj doby trvania nájmu opäť na dobu určitú do 31.03.2021. V dohodnutej lehote nedošlo však k uzavretiu kúpnej zmluvy, žalovaný 1/ prestal platiť nájomné a výzvu, ktorú mal budúci kupujúci - žalovaný 1/ poslať v lehote do 31.03.2021 nezaslal. Žalobcovia z dôvodu straty dôvery a bezpredmetných rokovaní prejavili vôľu listom zo dňa 11.04.2021, ktorý označili ako Odstúpenie od Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, z právneho hľadiska však majú za to, že došlo k márnemu uplynutiu lehoty dňom 31.03.2021 a oznámili žalovanému 1/, že už nemajú záujem mu nič odpredávať. Následne listom zo dňa 18.05.2021 žalobcovia vyzvali žalovaného 1/ na vypratanie nehnuteľností do 31.05.2021. Na uvedený list reagoval dňa 31.05.2021 G. H., ktorý uviedol pri podpise funkciu konateľ napriek tomu, že konateľom spoločnosti žalovaného 1/ je A. H., žiadal uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, odvolával sa na rôzne ustanovenia zákona, chcel riešiť a vyrovnať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve, poučoval žalobcov, že vyzvanie na uzavretie kúpnej zmluvy je jeho právom, nie povinnosťou, že nedošlo k porušeniu tejto povinnosti a vyzval žalobcov na osobné stretnutie. Následne došlo k mimosúdnym rokovaniam, k dohode nedošlo, výzva na uvoľnenie areálu zostala bezvýsledná. Čo sa týka žalovaného 1/ tvrdili, že jeho nájomný vzťah uplynul dňa 31.03.2021 a po tejto dobe je v priestoroch žalobcov bez právneho titulu, výzvu na vypratanie odignoroval, rovnako bez právneho titulu je tam aj spoločnosť žalovaného 2/
- Company 1 PNEUSERVIS AUTO & MOTO s.r.o., Beluša, s ktorou naviac žalobcovia neboli a nie sú v žiadnom právnom vzťahu, ktorý má v priestore areálu patriacemu žalobcom zriadenú predajňu, dielňu, plochu areálu využíva na parkovanie vozidiel, k čomu však nemá žiadny súhlas žalobcov. Žalovaný 1/ dňa 09.09.2022 doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania budú žalobcom odovzdané dňa 20.09.2022, pričom na prevzatie budú kontaktovaní pred týmto termínom. Žalovaný 2/ sa k žalobe nevyjadril.
3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná v celom rozsahu preto jej vyhovel. Považoval v konaní za nesporné, že dňa 05.08.2019 bola medzi žalobcami ako prenajímateľmi a žalovaným 1/ ako nájomcom, uzavretá nájomná zmluva (čl. V. Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy), predmetom ktorej bol nájom predmetu budúceho prevodu - nehnuteľností v k. ú. E. - sklad s.č. XXX na parc. č. KN C 695 zapísaný na LV č. XXX a parc. č. KN C 695, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 604 m2, parc. č. KN C 706/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4370 m2 zapísané na LV č. XXX. Nájomný pomer bol ohraničený časom odo dňa uzatvorenia zmluvy (t. j. od 05.08.2019) do 31.03.2020, mesačné nájomné bolo dohodnuté na sumu 1.622,- eur mesačne spolu s mesačnými zálohovými platbami na plnenia spojené s užívaním predmetu budúceho prevodu vo výške 15,- eur. Následne zmluvné strany uzatvorili dňa 30.05.2020 Dodatok č. 1 k Zmluve, na základe ktorého sa predĺžil termín nájmu do 31.03.2021. Po uplynutí tejto doby nájmu nedošlo medzi zmluvnými stranami k písomnému predĺženiu trvania nájmu. V danej veci bol nájomný vzťah dojednaný na dobu určitú do 31.03.2021, avšak žalovaný 1/ i naďalej (po uplynutí doby stanovenej zmluvou) užíval predmet nájmu a žalobcovia nepodali v zmysle ustanovenia § 676 ods. 2 OZ návrh na vydanie veci, alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní , t. j. ex lege došlo v dôsledku nečinnosti prenajímateľov (žalobcov) k predĺženiu nájomného vzťahu do 31.03.2022. Dňa 21.02.2022 bola súdu podaná žaloba o vypratanie predmetných nehnuteľností, a preto už po uplynutí doby (31.03.2022) nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy medzi zmluvnými stranami a nájom, dohodnutý na dobu určitú skončil dňa 31.03.2022. Od tohto dňa žalovaný 1/ užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, v konaní nebolo sporné a zároveň z predloženej fotodokumentácie vyplynulo (od žalobcov ale aj z facebookovej stránky žalovaného 2/), že tento bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, nakoľko nemal so žalobcami uzatvorenú žiadnu zmluvu, resp. dohodu, ktoré by ho oprávňovali užívať predmetné nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie poukázal vo vzťahu k žalovanému 2/ na to, že aj samotný žalovaný 1/ vo svojom (jedinom) vyjadrení vo veci a to zo dňa 09.09.2022 (ktoré doručil súdu v deň pojednávania) uviedol, že dňa 20.09.2022 plánuje predmetné nehnuteľnosti odovzdať spolu so žalovaným 2/ žalobcom a preto nie je dôvod pokračovať v tomto súdnom konaní. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd prvej inštancie rozhodol o uložení povinností žalovaným 1/ a 2/ vypratať predmetné nehnuteľnosti. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný 2/ bol v tomto spore plne pasívny, nevyjadril sa k veci a ani neospravedlnil svoju neúčasť na vytýčených pojednávaniach, na ktorých sa nezúčastnil. Pokiaľ ide o žalovaného 1/ a jeho právneho zástupcu, tak tí sa viackrát ospravedlnili z vytýčených pojednávaní (napr. z dôvodu ich časovej zaneprázdnenosti na výsluchoch, či pojednávaniach v rovnaký deň), no predložené listiny pripojené k ospravedlneniam (čl.
99) nepreukazovali skutočnosti tvrdené právnym zástupcom žalovaného 1/ (t. j. že bol predvolaný na výsluch). Právny zástupca žalovaného 1/ sa mohol dať aj substitučne zastúpiť, čo však neurobil a ani neuviedol písomný dôvod, prečo tak nekonal. Taktiež právny zástupca a ani žalovaný 1/ vo svojom poslednom ospravedlnení neuviedli, že žalovaný 1/ trvá na zastúpení svojím právnym zástupcom, a preto súd tieto ospravedlnenia neakceptoval a pojednával v ich neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovaného 2/. Súd prvej inštancie mal za to, že svojvoľné nedodržiavanie zákonných postupov, ktoré ukladá Civilný sporový poriadok by nemalo požívať žiadnu právnu ochranu a teda súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaných a vo veci tiež rozhodol. Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa § 126 ods. 1, § 676 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobcovia boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podaní uviedol, že uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/, g/ a h/ CSP (nesplnenie procesných podmienok, porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, nedostatočnosť zisteného skutkového stavu pre prípustnosť jeho dotvárania novotami). V konkrétnostiach vytýkal súdu prvej inštancie predovšetkým to, že mal svojvoľne rozhodnúť v neprítomnosti žalovaného 1/ napriek tomu, že tento sa riadne z pojednávania ospravedlnil spolu so svojim právnym zástupcom, zároveň v tomto ospravedlnení zdôvodňujúc, prečo nie je možné substitučné zastúpenie, s čím sa podľa jeho názoru súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal, čím došlo k upretiu jeho práv. Tiež namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s protižalobou, ktorá bola podaná žalovaným 1/ v rámci tohto konania a tiež so žalobou, ktorou sa žalovaný 1/ domáhal prejavu nahradenia vôle voči žalobcom, ktorá sa týka nehnuteľností, ktoré boli predmetom rozhodovania o vyprataní v tomto konaní. Vo vzťahu k žalovanému 2/ namietal, že tento nie je pasívne legitimovaný v predmetnom konaní, keďže so žalobcami nemá žiaden právny vzťah.
5. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť s tým, že im zároveň bude priznaný plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie považujú za v plnom rozsahu neopodstatnené, účelové, motivované snahou len predĺžiť súdne konanie. Podľa ich názoru ani jeden z dôvodov na odvolanie, ktoré označuje paušálne žalovaný 1/ v odvolaní, nebol naplnený, o to viac, že ich naplnenie ani nebolo v odvolaní zdôvodnené. Odvolacie námietky žalovaného 1/, pokiaľ tento namieta upretie mu realizácie jeho procesných práv ako účastníka konania, vyznievajú paradoxne v kolízii s jeho absolútnou nečinnosťou v konaní, keď vo veci bolo vytýčených viacero pojednávaní, ktoré sa však neuskutočnili práve z dôvodu na strane žalovaných, keď sa títo opakovane pojednávania nezúčastňovali. V konkrétnostiach nepovažujú za udržateľné, že odvolateľ namieta pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2/ napriek tomu, že táto sa ho žiadnym spôsobom netýka a právny zástupca odvolateľa žalovaného 2/ nezastupuje. Tiež vecne nesúhlasia s jeho názorom, že žalovaný 2/ nemá žiaden právny vzťah k meritu veci, keďže tento na dotknutých pozemkoch bez právneho dôvodu vykonával opravárenskú činnosť (autoservis), pričom so žalovaným 1/ ide o prepojené spoločnosti, ktoré teda bez právneho titulu užívali priestory žalobcov. Skutočnosť, že právny zástupca žalovaného 1/ sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní, či to, že zdôvodnil nemožnosť substitučného zastupovania neznamená, že súd nemohol pojednávať, konať a rozhodnúť. Žalovaný 1/ v podaní zo dňa 09.09.2022 uviedol, že nehnuteľnosti budú žalobcom odovzdané dňa 20.09.2022, z ktorého dôvodu sa zároveň aj ospravedlnil z nariadeného pojednávania. Faktom však je, že k žiadnemu odovzdaniu areálu ku dňu rozhodnutia súdu, ale ani ku dňu písomného vyhotovenia vyjadrenia nedošlo, žalobcovia na jeho odovzdanie doposiaľ kontaktovaní neboli, čo je jasným dôkazom zavádzajúcich tvrdení a účelových konaní žalovaných. Nie je tiež pravda, že by sa súd nebol vysporiadal s podanou protižalobou, keďže táto bola vylúčená na samostatné konanie, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 13C/62/2022, konanie o ktorej bolo pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2022. Rovnako v ďalšom konaní, kde bol žalobca v postavení žalovaného 1/, ktoré bolo vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 3C/28/2022 o nahradenie prejavu vôle, nezaplatil žalovaný 1/ súdny poplatok, z ktorého dôvodu bolo konanie aj v tejto veci dňa 07.07.2022 zastavené, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.08.2022. Súd prvej inštancie sa tak vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, nedopustil sa žiadnych
procesných pochybení, naopak, správanie žalovaného 1/ v priebehu sporu hraničilo až s pohŕdaním súdom, pretože išlo o účelové prieťahy v súdnom konaní. Žalovaný 1/ sa domáha v rámci odvolania spravodlivého procesu, avšak ani v najmenšom nevyužil priestor, ktorý mal vytvorený v rámci konania pred súdom prvej inštancie, kedy mohol realizovať všetky svoje procesné oprávnenia, súdne konanie však doslova ignoroval a súd tiež zavádzal tvrdením, že dňa 20.09.2022 areál uvoľní, čo však ani doposiaľ neurobil. Na záver poukazujú žalobcovia tiež na skutočnosť, že identickým spôsobom sa žalovaný 1/ správa aj v iných súdnych konaniach, príkladmo v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/51/2022, predmetom ktorého je vypratanie ďalšej nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v identickom areáli, kde rovnako nechodí na pojednávania a neprodukuje žiadne procesné návrhy. Navrhuje preto odvolanie žalovaného 1/ odmietnuť a pokiaľ sa odvolací súd nestotožní s jeho názorom, že sú pre takýto postup splnené zákonné predpoklady, žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a žalobcom priznať plnú náhradu trov odvolacieho konania. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore (žalovaný 1/), v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
8. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ vypratať ním identifikované nehnuteľnosti v k.ú. E. a nahradiť im trovy konania dôvodiac, že obaja žalovaní nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu a napriek mimosúdnym výzvam tieto nevypratali.
9. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobe v plnom rozsahu vyhovel dôvodiac, že žalovaní neprodukovali také tvrdenia, či dôkazy, ktoré by boli spôsobilé uplatnený nárok spochybniť. Pokiaľ ide o trovy konania, úspešným žalobcom priznal nárok na ich plnú náhradu voči žalovaným.
10. Odvolateľ (žalovaný 1/) v odvolaní uvádza, že uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 pod písm. a/, b/, f/, g/ a h/ CSP (nesplnenie procesných podmienok, porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, nedostatočnosť zisteného skutkového stavu pre prípustnosť jeho dotvárania novotami). V konkrétnostiach vytýka súdu prvej inštancie, že mal svojvoľne rozhodnúť v neprítomnosti žalovaného 1/ napriek tomu, že tento sa riadne z pojednávania ospravedlnil, tiež, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so vzájomnou žalobou podanou žalovaným 1/ v rámci tohto konania, ani so žalobou, ktorou sa žalovaný 1/ domáhal nahradenia vôle voči žalobcom, ktorá sa týka nehnuteľností, ktoré sú predmetom vypratania, v konečnom dôsledku tvrdí, že žalovaný 2/ nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, keďže so žalobcami nemá žiaden právny vzťah. 11. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti a s ohľadom aj na žalovaným 1/ v odvolaní uplatňovaný (i keď z hľadiska skutkového nekonkretizovaný) dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil také procesné vady, ktoré by zakladali dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu žiadnej konkrétnej vady spôsobilej k jej subsumovaniu pod vyššie uvedený odvolací dôvod odvolateľ ani netvrdil.
12. V ďalšom žalovaný 1/ tvrdí porušenie jeho procesných práv, keď ako uvádza, súd prvej inštancie napriek jeho ospravedlneniu sa z účasti na pojednávaní vec prejednal a o nároku rozhodol, tiež tvrdí nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so vzájomnou žalobou podanou žalovaným 1/ v rámci tohto konania, ktoré námietky možno subsumovať pod uplatňovaný dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces).
13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v porušení zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Nemožno totiž pochybovať, ako to uvádza vo svojom rozhodnutí tiež NS SR (uznesenie zo dňa 17.10.2011 pod sp.zn. 7Cdo 42/2010) so závermi ktorého sa odvolací súd plne identifikuje, že konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Ako však tiež uvádza vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 8Cdo 84/2017 NS SR základné právo na spravodlivé súdne konanie treba chápať ako zásadne „výsledkové“, z čoho vyplýva, že pri skúmaní, či (ne)došlo k zásahu do tohto práva treba mať na zreteli proces ako celok (III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Určujúci z tohto hľadiska nie je jednotlivý úkon súdu alebo niektorá časť súdneho konania (ako celku), kľúčový význam má jeho výsledok. Vo svetle uvedeného je potrebné teda skúmať, či účastník (aj v prípade možného procesného pochybenia) mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania v okolnostiach posudzovanej veci napríklad tým, že mohol produkovať tvrdenia, či dôkazy. Konanie pred súdom musí totiž zabezpečiť pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva Civilný sporový poriadok účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich, v neposlednom rade aj právo na zachovanie rovnosti strán v konaní tiež prostredníctvom práva zúčastniť sa pojednávania a v rámci neho uplatňovať tiež procesné oprávnenia.
14. Priebeh pojednávania a teda aj jeho nariadenie a predvolanie na pojednávanie, sú upravené v ustanoveniach § 177 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
15. Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP).
16. Nevyhnutnosť nariadenia pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej je vyjadrením zásady ústnosti a bezprostrednosti konania, ktoré zásady majú ústavnoprávne vyjadrenie v článku 48 ods. 2 Ústavy SR (právo na prerokovanie veci v prítomnosti a možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom), tiež článku 6 ods. 1 Dohovoru, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Zúčastniť sa na pojednávaní je právom strán sporu. Stranám zásadne musí byť umožnené, aby v prípade, ak vo veci bolo nariadené pojednávanie, mali možnosť sa tohto zúčastniť, čo predpokladá riadne a včasné doručenie predvolania na pojednávanie, aby im tak bolo umožnené realizovanie ich procesných oprávnení, ktoré im zákon priznáva.
17. Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 178 ods. 2 CSP).
18. Dôvody odročenia pojednávania sú obsiahnuté v ust. § 183 CSP. V zmysle odseku 1 uvedeného ustanovenia, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa ods. 3, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať, samozrejme sa predpokladá preukázanie existencie takejto prekážky. Podľa odseku 4 ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.
19. Vychádzajúc z citovaných ustanovení, predvolanie na pojednávanie vykonáva súd z úradnej povinnosti, pričom je jeho povinnosť predvolať všetky osoby, ktoré ustanovuje zákon, prostredníctvom čoho sa zabezpečuje, aby bolo strane konania umožnené vykonať právo na spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je aj možnosť zúčastniť sa na pojednávaní. V prípade žiadosti strany o odročenie pojednávania je rozhodujúce, či táto žiadosť má pôvod v dôležitých skutočnostiach, ktoré opodstatnene diskvalifikujú stranu z účasti na pojednávaní a zároveň, či táto žiadosť bola súdu doručená bezodkladne (čo znamená ihneď potom, ako takýto ňou tvrdený a samozrejme preukázaný dôvod vznikol).
20. Nad rámec toho, že s celkovou nečinnosťou žalovaného 1/ v konaní, sa komplexne a správne v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal už súd prvej inštancie v bode 34/ odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu k námietkam žalovaného 1/ v tomto smere odvolací súd v konkrétnostiach zistených preskúmaním spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie vo veci nariadil prvé pojednávanie vo veci za jeho predchádzajúcej prípravy na deň 14.7.2022, predvolanie na ktoré pojednávanie prevzal žalovaný 1/ priamo (v tom čase nebol ešte právne zastúpený) dňa 15.5.2022 (doručenka čl.72). Dňa 12.7.2022, teda dva dni pred uskutočnením pojednávania a prakticky až dva mesiace od prevzatia predvolania, bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť žalovaného 1/ na odročenie pojednávania podaná prostredníctvom advokáta JUDr. Ivana Kišša (čl.78) doplnená plnou mocou udelenou tomuto advokátovi zo dňa 12.7.2022, v ktorej tento zdôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania potrebou oboznámiť sa s vecou, tiež tým, že splnomocnený advokát má kolíziu pojednávaní a žalovaný 1/ na jeho osobnej účasti na pojednávaní v tejto veci trvá. Súd prvej inštancie následne nariadené pojednávanie zrušil a zároveň oznámil stranám nový termín pojednávania dňa 27.9.2022. Dňa 22.7.2022 (teda v dostatočnom predstihu) bolo stranám sporu oznámené zrušenie vyššie uvedeného termínu pojednávania z dôvodu reorganizácie práce súdu a zároveň boli strany predvolané na termín pojednávania dňa 18.8.2022 (čl. 83 spisu). Dňa 1.8.2022 požiadal žalovaný prostredníctvom svojho PZ o odročenie termínu pojednávania nariadeného aj na 18.8.2022 z dôvodu, že v tom čase má naplánované úkony v trestných veciach (čl. 84). Pripojil e-mail zo dňa 25.7.2022 (teda datovaný neskoršie ako mu bol oznámený termín pojednávania v tejto veci) od vyšetrovateľky I. I. D. J., ktorým mu oznamuje, že dňa 18.8.2022 bude v trestnej veci, v ktorej zastupuje, vykonaný úkon, a to výsluch svedka. V reakcii na vyššie uvedenú žiadosť PZ žalovaného 1/ súd tomuto, a to dňa 2.8.2022 (čl. 86) oznámil, že nevyhovuje jeho žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré sa bude konať vo vytýčenom termíne, keďže kolízia pojednávaní nie je dôvod na odročenie pojednávania a každý advokát má možnosť substitučného zastúpenia. Dňa 17.8.2022 následne súdu prvej inštancie bolo doručené oznámenie konateľa žalovaného 1/ o tom, že sa nemôže zúčastniť pojednávania dňa 18.8.2022 zo zdravotných dôvodov, žiada o odročenie pojednávania a nesúhlasí, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Prikladá lekársku správu zo dňa 15.8.2022, z ktorej vyplýva, že absolvoval očné vyšetrenie pre subjektívne ťažkosti, svetloplachosť, slzenie, bolesti a boli mu odporučené kvapky do očí (zo správy nevyplýva, že by mu zdravotný stav účasť na pojednávaní neumožňoval). Zároveň dňa 17.08.2022 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť o odročenie pojednávania žalovaného 1/, podaná aj prostredníctvom jeho PZ (čl. 91) s tým, že žiada o odročenie pojednávania a jeho stanovenie na iný termín, keďže nesúhlasí, aby sa uskutočnilo bez prítomnosti jeho právneho zástupcu. Dňa 18.08.2022 bola doručená súdu aj opätovná žiadosť o odročenie pojednávania žalovaného 1/, podaná cestou jeho PZ (čl. 92) z dôvodu kolízie s výsluchom v K. a zároveň tiež aj výsluchom na OR PZ odbor kriminálnej polície v J.. Poukazuje na to, že advokáciu vykonáva ako jednoosobová advokátska kancelária, nemá zamestnancov, ktorí by ho mohli substitučne zastúpiť, nespolupracuje s inou advokátskou kanceláriou, a preto substitučné zastúpenie je nerealizovateľné. Pripája kópiu vyrozumenia o úkonoch v trestnom konaní, ktorá je čiastočne nečitateľná, vyplýva z nej uskutočnenie výsluchu svedka dňa 18.8.2022, kedy však toto predvolanie, resp. upovedomenie o výsluchu právny zástupca žalovaného 1/ prevzal, nie je z tohto zrejmé. Následne zákonná sudkyňa v tejto veci, ako vyplýva z jej referátu zo dňa 18.8.2022, upravila súdnu kanceláriu na kontakt s PZ žalobcov za účelom oboznámenia ich s tým, že pojednávanie dňa 18.8.2022 bude odročené a tohto sa nemusia zúčastniť, k čomu aj reálne došlo, ako vyplýva zo zápisnice na čl. 94, súčasťou ktorej je tiež odročenie pojednávania na deň 9.9.2022, predvolanie na ktoré pojednávanie, ako vyplýva z obsahu spisu, bolo doručované sporovým stranám v primeranom predstihu so zachovaním zákonnej lehoty na prípravu pojednávania. V reakcii na to, bolo doručené súdu prvej inštancie ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 9.9.2022 zdôvodňujúc to kolíziou s výsluchom jeho klientky v priestoroch NAKA J. s priložením fotokópie poslednej strany bližšie neurčenej listiny, ktorá obsahuje (čl. 99) výlučne to, že „dňa 9.9.2022 výsluch obvinenej B., úkony sa budú konať v priestoroch L. J.“ bez toho, aby táto listina bola verifikovaná, bolo z nej zrejmé, kedy mala byť PZ žalovaného 1/ doručená, či sa jedná o predvolanie, či o aký druh listiny v podstate reálne ide. PZ žalovaného 1/ odročenie pojednávania nepožaduje. Následne aj samotní žalovaný 1/ a 2/ oznamujú súdu (čl. 101), že sa ospravedlňujú zo svojej neúčasti na pojednávaní dňa 9.9.2022 z dôvodu časovej zaneprázdnenosti a vykonávania neodkladných povinností s tým, že zároveň oznamujú, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, budú žalobcom odovzdané dňa 20.9.2022, z ktorého dôvodu, podľa toho ako uvádzajú, nie je potrebné pokračovať v konaní. Odročenie pojednávania nepožadujú. V reakcii na vyššie uvedené podania PZ žalovaného 1/ a žalovaných 1/, 2/, konajúca sudkyňa upravila súdnu kanceláriu na kontaktovanie PZ žalovaného 1/ za účelom oznámenia mu, že súd neakceptuje ich ospravedlnenia s tým, že je potrebné sa pojednávania zúčastniť. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 9.9.2022 (čl. 102 a nasl. spisu), žalovaný 1/, 2/, ani právny zástupca žalovaného 1/ sa pojednávania nezúčastnili napriek vykázanému doručeniu predvolania pri dodržaní
lehoty na prípravu pojednávania, súd konštatoval, že im oznámil neakceptovanie ich ospravedlnenia z oznamovanej neúčasti na pojednávaní a preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného 1/, jeho právneho zástupcu a žalovaného 2/. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaný 1/ v priebehu konania pred súdom prvej inštancie napriek vytvorenému časovému priestoru neprodukoval v princípe (okrem požiadaviek na odročenie pojednávaní a účelových tvrdení o snahe mimosúdne vec vyriešiť) žiadne podania vecného obsahu, ktoré by boli argumentačne spôsobilé spochybniť žalobný nárok, ani nepredkladal vychádzajúc z obsahu spisu žiadne dôkazy (tiež nenavrhoval ich vykonanie), ktoré by spochybňovali legitimitu uplatneného nároku.
21. Preskúmaním vyššie uvedených zistených skutočností vo svetle teoretických východísk uvedených v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o nedôvodnosti námietky vzťahujúcej sa k odvolaciemu dôvodu uvedenému v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP z pohľadu tvrdeného upretia realizácie procesných práv žalovaného 1/ v dôsledku prejednania a rozhodnutia veci v jeho neprítomnosti (tiež neprítomnosti jeho právneho zástupcu). Nemožno pochybovať o tom, že žalovaný 1/ mal vytvorený komfortný časový priestor na to, aby mohol svoje procesné práva v dostatočnej miere realizovať. Je zrejmé, že tomuto vždy v dostatočnom časovom predstihu boli doručené predvolania na pojednávanie so zachovaním lehoty na ich prípravu, takže priebežne vždy do ich uskutočnenia mal možnosť produkovať prostriedky procesnej obrany (čo však neučinil), tiež mohol vznášať vecné námietky proti žalobnému nároku. Súdu prvej inštancie však napriek opakovane nariaďovaným pojednávaniam vo veci, zasielal namiesto svojej účasti len žiadosti o ospravedlnenie jeho neúčasti (či jeho právneho zástupcu), ktoré neboli ani vydokladované z hľadiska tvrdení na ktorých tieto zakladal. Napriek tomu súd prvej inštancie na jeho požiadavky reflektoval pozitívne a pojednávanie na základe jeho požiadavky opakovane či už zrušil, alebo odročil (odvolací súd poznamenáva, že udržateľne vzhľadom k nepreukázaniu tvrdených dôvodov na odročenie/zrušenie pojednávania ani nemusel). Pokiaľ ide o posledné pojednávanie vo veci (9.9.2022) na ktorom súd prvej inštancie vo veci rozhodol, dokonca až v deň jeho konania žalovaný 1/ prostredníctvom jeho PZ prvým podaním (čl. 98) súdu oznámil, že jeho PZ sa nemôže pojednávania zúčastniť z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, čo jednak nie je udržateľný dôvod na jeho odročenie a jednak toto svoje tvrdenie ani hodnoverne nevydokladoval (priložil len fotokópiu poslednej strany bližšie neidentifikovateľnej listiny, z ktorej nie je zrejmé, či ide o predvolanie, kedy mu malo byť doručované a pod.). V zmysle druhého podania z identického dňa (čl. 101) ospravedlňuje neúčasť na pojednávaní aj samotný žalovaný 1/ z dôvodu časovej zaneprázdnenosti a vykonávania neodkladných povinností (bez bližšieho konkretizovania, či uvedenia kedy a aká konkrétna prekážka mala vzniknúť), a tiež, čo je najpodstatnejšie bez v tom čase aktuálneho dôkazu (ani doloženého neskôr) o tom, že skutočne v rozhodnom období žalovaného 1/, či jeho PZ čokoľvek udržateľne diskvalifikovalo z účasti na pojednávaní (odvolací súd poznamenáva, že takýto dôkaz žalovaný 1/ nepredložil ani v odvolacom konaní) a tiež nežiada (rovnako ako jeho PZ) zároveň o odročenie pojednávania. Za týchto okolností potom nebolo možno považovať za splnenú zákonnú podmienku pre odročenie pojednávania vo veci spočívajúcu v tom, že žalovaný 1/ si splnil svoju povinnosť bezodkladne oboznámiť súd s dôvodom, pre ktorý sa pojednávania nezúčastní, teda ihneď po tom, ako mu tento dôvod bol známy, a tiež, že existenciu tohto dôvodu vierohodným spôsobom preukázal a odročenie pojednávania aj požadoval. Pokiaľ by aj išlo o akútnu, náhle vzniknutú prekážku (čo však netvrdil) bolo jeho povinnosťou ju konkretizovať, tiež jej existenciu preukázať, čo však neurobil (ani dodatočne) a tiež o odročenie pojednávania žiadať, čo rovnako neučinil. Za týchto okolností tak nemôže ísť na ťarchu procesného postupu súdu prvej inštancie ani protistrany, ale výlučne na ťarchu žalovaného 1/, ak súd prvej inštancie pojednávanie neodročil a vo veci aj v jeho neprítomnosti rozhodol. Za zmienku stojí, že ani v odvolaní nekonkretizoval, aké prostriedky procesnej obrany mal prípadne v úmysle na svoju obranu použiť, čo v spojitosti s faktom, že z hľadiska vecného v priebehu konania voči uplatnenému nároku ani neargumentoval (dokonca tvrdil úmysel nehnuteľnosti vypratať v určitý dátum ako dôvod nepokračovať v spore čo nakoniec však neurobil), svedčí o zjavnej účelovosti produkovania vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu. Pokiaľ tvrdil v odvolaní, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že zároveň v ospravedlnení uviedol dôvody pre ktoré nie je možné substitučné zastupovanie, tak toto jeho tvrdenie jednak nemá oporu v obsahu spisu (v ospravedlnení z posledného pojednávania o substitúcii nie je ani zmienka) a jednak vzhľadom k nenaplneniu dôvodov na odročenie pojednávania uvedených vyššie, by bolo (aj pokiaľ by bolo prítomné) bez dopadu na správnosť zvoleného procesného postupu súdu prvej inštancie.
22. Vychádzajúc tak z vyššie uvedeného zistenia, keďže bola splnená procesná podmienka riadneho a včasného doručenia predvolania na pojednávanie žalovaného 1/ - tiež posledného (§ 178 ods. 2 CSP)
pri nedoručenej žiadosti z jeho strany o odročenie pojednávania, pri nepreukázaní splnenia zákonnej podmienky, že k ospravedlneniu neúčasti došlo bezodkladne potom, ako dôvod odročenia na jeho strane vznikol, resp. že vôbec existoval, napriek jeho neprítomnosti (tiež jeho PZ) bolo potrebné považovať za splnené podmienky na prejednanie veci podľa § 180 CSP, čo má oporu v obsahu spisového materiálu a platnej procesnej právnej úprave a pokiaľ za týchto okolností súd prvej inštancie na vyššie uvedenom pojednávaní vec v neprítomnosti žalovaného 1/ a jeho PZ podľa § 180 CSP tiež prejednal, a zároveň následne vo veci aj rozhodol, nepochybil a týmto zvoleným procesným postupom neznemožnil žalovanému 1/ realizovať jeho procesné oprávnenia, ktoré mu zákon priznáva a nedošlo tak ani vo vzťahu k tejto námietke k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
23. Ďalej žalovaný 1/ vo svetle odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP tvrdí nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, spočívajúci v tom, že tento sa nevysporiadal so vzájomnou žalobou, ktorú podal v priebehu konania (o tejto nerozhodol).
24. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že skutočne súdu prvej inštancie bolo doručené v priebehu konania pred rozhodnutím vo veci samej, a to dňa 30.8.2022 podanie žalovaného 1/ (čl. 95), ktoré svojim obsahom smerovalo k uplatneniu vzájomnej žaloby, a ktoré podanie bolo aj zo strany súdu prvej inštancie v rámci konania doručované na vedomie právnemu zástupcovi žalobcov (viď úprava konajúceho sudcu - čl. 97). Súčasťou vyššie uvedenej úpravy sudcu je pokyn kancelárii „vylúč vec na samostatné konanie“ a ako vyplýva z obsahu spisu, o tejto vzájomnej žalobe v tomto konaní, ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu, sa už o vzájomnej žalobe ďalej nekonalo. V spise absentuje postup podľa ust. § 147 ods. 4 CSP (vydanie uznesenia o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie). Úradnou činnosťou však odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie, i keď len na základe referátu sudcu „vylúč vec na samostatné konanie“ (rozumej vzájomnú žalobu žalovaného 1/), túto reálne zaevidoval pod samostatnou spisovou značkou (teda ako samostatnú vec), vedenú ďalej pod sp. zn. 13C/62/2022, konanie o ktorej však bolo uznesením pod č. k. 13C/62/2022-10 zo dňa 19.10.2022 (právoplatné dňa 25.11.2022) zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu (čl. 128 spisu). Nie je teda pravdou tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie sa s jeho vzájomnou žalobou nevysporiadal. Pravdou síce je, že procesný postup súdu prvej inštancie pri vylučovaní tejto vzájomnej žaloby na samostatné konanie nemožno považovať za správny, keďže v spise absentuje uznesenie o vylúčení tejto vzájomnej žaloby na samostatné konanie (ktoré nie je možné nahradiť len úpravou sudcu ako tomu bolo v podmienkach tejto veci), avšak v okolnostiach v danej veci tento nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie nemal prakticky žiaden význam na výsledok tohto konania, keďže toto procesné pochybenie súdu prvej inštancie neznemožnilo uplatniť žalobcovi svoj vplyv, či už na výsledok tohto konania, či na výsledok konania o jeho vzájomnej žalobe, o ktorej sa konalo v samostatnom konaní a keďže dôvody, pre ktoré táto nebola aj vecne prejednaná v osobitnom konaní, v ktorom bola po vylúčení následne vedená, boli výlučne na strane žalovaného 1/, ktorý vo vzťahu k vzájomnej žalobe v postavení žalobcu, na výzvu súdu na zaplatenie súdneho poplatku zostal nečinný, v dôsledku čoho aj došlo k zastaveniu konania o jeho vzájomnej žalobe. Majúc tak na zreteli proces ako celok, odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie pri vylučovaní veci na samostatné konanie ani v najmenšom nemohol mať za následok zásah do práv žalovaného 1/, keďže tento jednotlivý úkon súdu nemožno považovať z hľadiska jeho významu za kľúčový, spôsobilý mať dopad na výsledok tohto konania. Z uvedeného dôvodu preto aj odvolacia námietka v tomto smere, bola odvolacím súdom vyhodnotená ako nespôsobilá privodiť v prospech žalovaného 1/ priaznivejšie rozhodnutie.
25. V ďalšom sa odvolací súd venoval produkovaným námietkam vo svetle uplatnenia odvolacích dôvodov žalovaným 1/, uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery na ktorých je založené rozhodnutie).
26. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa kritérií daných ust. § 191 CSP, vychádzajúc z ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
27. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
28. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností aj vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného 1/ vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, vykonal predložené dôkazy v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 CSP a zo správne zistených skutočností, vyvodil tiež správne právne závery na ktorých založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie správne vzal do úvahy výsledky vykonaného dokazovania, preukázané skutkové okolnosti a ich vplyv na nárok žalobcov a vychádzajúc z nich správne žalobe vyhovel (ust. § 126 ods. 1, § 676 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka) a žalobcom tiež vzhľadom na plný úspech v spore priznal plnú náhradu trov konania (§ 262 ods. 1, § 155 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie pri posudzovaní žalobného nároku postupoval v súlade so zákonom, rozhodol o ňom poukazom na všetky relevantné skutočnosti, s následkom nespôsobilosti odvolania k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Súčasne sa odvolací súd stotožňuje s dostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní pripúšťa interpretáciu faktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom prvej inštancie.
29. Pokiaľ ide o vecné námietky obsiahnuté v odvolaní, žalovaný 1/ konkretizuje výlučne svoju nespokojnosť s vyhodnotením zisteného skutkového stavu a následného právneho posúdenia vo svetle ním tvrdenej skutočnosti, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil fakt, že podal žalobu na nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vypratania. Ani táto odvolacia námietka, ako zistil odvolací súd úradnou činnosťou, však nie je spôsobilá k dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Pravdou síce je, že žalovaný 1/ podal žalobu vedenú na súde prvej inštancie pod sp. zn. 3C/28/2022, ktorou sa domáhal nahradenia prejavu vôle, a ktorá sa týkala nehnuteľností, ktoré sú predmetom vypratania, avšak, aj v tomto prípade, ako v prípade vzájomnej žaloby, ktorá je spomínaná v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, žalovaný 1/ nezaplatil súdny poplatok za žalobu na zaplatenie ktorého bol súdom vyzvaný, z ktorého dôvodu došlo k zastaveniu konania o tejto žalobe, a to uznesením zo dňa 7.7.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.8.2022, o čom nepochybne žalovaný 1/ vedomosť má a vo svetle ktorej skutočnosti aj táto odvolacia námietka je zjavne účelovou. Pokiaľ žalovaný 1/ spochybňuje v odvolaní danosť vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 2/, vo svetle tejto námietky nie je spôsobilé rozhodnutie k odvolaciemu prieskumu, keďže sa netýka práv, či povinností samotného odvolateľa, teda žalovaného 1/ a samotný žalovaný 2/, ktorý je touto otázkou dotknutý, bol v priebehu konania tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní plne nečinný, svoju vecnú pasívnu legitimáciu nikdy nespochybňoval a on odvolacie konanie tiež neinicioval, ani sa k podanému odvolaniu nepripojil.
30. V konečnom dôsledku žalovaný 1/ v odvolaní uvádza, že uplatňuje tiež dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (nedostatočnosť zisteného skutkového stavu pre prípustnosť jeho dotvárania novotami). Keďže žalovaný 1/ nekonkretizuje v odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné subsumovať pod tzv. novoty v odvolacom konaní (skutkové tvrdenia, dôkazy), tiež on sám žiadne za takéto neoznačuje, nehovoriac o absencii tvrdenia/preukázania ich prípustnosti z hľadiska ust. § 366 CSP, vyššie uplatnený odvolací dôvod nie je spôsobilý ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
31. Sumárne teda možno konštatovať nedôvodnosť podaného odvolania.
32. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri posúdení rozhodujúcich otázok správne, za súčasného zistenia o správnosti rozhodnutia tiež v časti o trovách konania, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalovaný 1/ v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či zrušeniu napadnutého rozhodnutia, či s ktorými by sa nebol zaoberal a dostatočne tiež vysporiadal už súd prvej inštancie.
33. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom ako síce úspešnej strane v odvolacom konaní, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči odvolateľovi (žalovanému 1/), ktorý odvolacie konanie vyvolal.
34. O výške náhrady trov konania žalobcov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).