Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-49-2020.pdf
PDF · 87.72 KB
Case nature
Subarea
23Cb/49/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa neodkladného opatrenia: KONTAKT A, s.r.o., Obchodná 52, Bratislava, IČO: 31 373 101, zastúpeného Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, proti strane v 1. rade: Ing. Anna Horárová, Nám. Biely kríž 5, Bratislava, IČO: 36 913 961 a strane v 2. rade: Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, Bratislava
- mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Súd n e p r i z n á v a stranám v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ neodkladného opatrenia dňa 17. 03. 2020 podal na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil strane v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného v zmysle ust. § 15 zákona č. 182/1993 Z.b. k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. X. P., a to:
- nebytový priestor č. XXX, prízemie, vchod: Obchodná 52, v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 917/1000 k pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1371 m2,
- nebytový priestor č. XXX, prízemie, vchod: Obchodná 52, v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 136/1000 k pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1371 m2,
- nebytový priestor č. XXX, suterén, vchod: Obchodná 52, v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 712/1000 k pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1371 m2.
Zároveň navrhovateľ neodkladného opatrenia žiadal vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd uložil strane v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného v zmysle ust. § 15 zákona č. 182/1993 Z.b. k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. X. P., a to:
- nebytový priestor č. XXX, prízemie, vchod: Obchodná 52, v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 917/1000 k pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1371 m2,
- nebytový priestor č. XXX, prízemie, vchod: Obchodná 52, v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 136/1000 k pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1371 m2,
- nebytový priestor č. XXX, suterén, vchod: Obchodná 52, v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 712/1000 k pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1371 m2.
Svoj návrh na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia odôvodnil navrhovateľ neodkladného opatrenia tým, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. X. P., a to nebytového priestoru č. XXX, prízemie, vchod: Obchodná 52, v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 917/1000 k pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1371 m2, nebytového priestoru č. XXX, prízemie, vchod: Obchodná 52, v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 136/1000 k pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1371 m2, nebytového priestoru č. XXX, suterén, vchod: Obchodná 52, v bytovom dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 712/1000 k pozemku parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1371 m2. Strana v 1. rade poslala navrhovateľovi návrh splátkového kalendára a upomienky, ktorými ho vyzývala na úhradu plnenia za služby spojené s bývaním a poplatkom za správu nehnuteľností. V nadväznosti na obdržané upomienky navrhovateľ poslal strane v 1. rade list, v ktorom potvrdil nespornosť svojich záväzkov za rok 2019 a tieto žalobcovi uhradil. Navrhovateľ ďalej dôvodne namietol premlčanie pohľadávok strany v 1. rade za obdobie od 01. 01. 2009 do 24. 09. 2016 a premlčanie výkonu záložného práva a vzhľadom na evidované nezrovnalosti (rozdielne dlžné čiastky uvádzané v splátkovom kalendári a následných upomienkach) a požiadal stranu v 1. rade o riadne vyčíslenie a rozpis nepremlčanej časti jeho záväzku. V nadväznosti na list navrhovateľa zaslala strana v 1. rade navrhovateľovi vyčíslenie nedoplatkov za roky 2016 až 2018. Vzhľadom k tomu, že k uzatvoreniu dohody o splátkach medzi navrhovateľom a stranou v 1. rade nedošlo, navrhovateľ uhradil nepremlčanú časť dlhu vrátane úrokov z omeškania spolu vo výške 12 303,60 eura. Strana v 1. rade napriek tomu podala návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľností a strana v 1. rade ako dražobník listom zo dňa 19. 11. 2019 vyzvala navrhovateľa na umožnenie vykonania obhliadky nehnuteľností. Navrhovateľ písomne oznámil stranám v 1. a 2. rade, že nepremlčanú časť svojho záväzku uhradil a dôvodne žiadal o upustenie od realizácie dražby. Listom zo dňa 02. 01. 2020 strana v 1. rade potvrdila, že obdržala od navrhovateľa úhradu vo výške 12 33,60 eura. Od realizácie dražby však strana v 2. rade neupustila a dňa 12. 03. 2020 doručila navrhovateľovi znalecký posudok na určenie hodnoty nehnuteľností. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, strana v 1. rade navrhla vykonanie dražby nehnuteľností a aj napriek žalobcom vznesenej námietke premlčania výkonu záložného práva strana v 2. rade ďalej pokračuje vo výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na uvedené a s odkazom na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 250/2011 strana v 2. rade pokračuje v dobrovoľnej dražbe nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa neoprávnene, čím vyvstáva naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko práva navrhovateľa sú ohrozené a ďalšie pokračovanie v konaní strán v 1. a 2. rade je spôsobilé navrhovateľa bezprostredne poškodiť.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil ako dôkazy nasledovné listiny: splátkový kalendár na rok 2019 zo dňa 17. 06. 2019, žiadosť strany v 2. rade právnemu zástupcovi navrhovateľa zo dňa 19. 11. 2019, list vlastníkov bytov právnemu zástupcovi navrhovateľa zo dňa 24. 10. 2019, vyúčtovanie za roky 2016 - 2018, upomienky č. 1 - 3 strany v 1. rade navrhovateľovi zo dňa 13. 09. 2019, odpoveď právneho zástupcu navrhovateľa strane v 1. rade zo dňa 24. 09. 2019, žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa strane v 1. rade zo dňa 11. 11. 2019, list strany v 2. rade právnemu zástupcovi navrhovateľa zo dňa 19. 11. 2019, oznámenie právneho zástupcu navrhovateľa strane v 1. rade zo dňa 17. 12. 2019, oznámenie právneho zástupcu navrhovateľa strane v 2. rade zo dňa 17. 12. 2019, list vlastníkov bytov právnemu zástupcovi navrhovateľa zo dňa 02. 01. 2020, zoznam predpísaných a uhradených záloh, list strany v 2. rade právnemu zástupcovi navrhovateľa zo dňa 11. 03. 2020 a výpismi z katastra nehnuteľností predmetných nehnuteľností.
Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa ust. § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa ust. § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania alebo zabezpečenie predpokladaného výkonu súdneho rozhodnutia a zo samotného pojmového vymedzenia vyplýva, že sa ním neodkladne upravujú pomery strán konania za predpokladu, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. Nariadením neodkladného opatrenia nenadobúda navrhovateľ neodkladného opatrenia práva, o ktorých bude rozhodnuté až samotným rozhodnutím vo veci samej, pričom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba neodkladnej úpravy alebo zabezpečenie vykonateľnosti práva je povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva v zmysle ust. § 326 ods. 2 C.s.p., pričom o potrebe navrhovanej úpravy práv a povinností strán sporu nemôže mať súd vážnejšie pochybnosti.
Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby sa osvedčila aspoň danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a taktiež, aby boli dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku chovania strán v 1. a 2. rade ohrozený. Navrhovateľ neodkladného opatrenia bol návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia povinný preukázať fakt, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia muselo byť reálne a muselo hroziť bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia mohli byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U strán v 1. a 2. rade mohlo byť takýmto dôvodom ich konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje majetok navrhovateľa neodkladného opatrenia.
Keďže navrhovateľ neodkladného opatrenia svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom podľa ust. § 326 ods. 2 a nasl. C.s.p., že zo správania strán v 1. a 2. rade možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľovho navrhovaného súdneho rozhodnutia (samozrejme v prípade úspechu navrhovateľa neodkladného opatrenia v konaní vo veci samej, ktorým by bola pravdepodobne žaloba na neplatnosť dobrovoľnej dražby, resp. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz takúto dobrovoľnú dražbu vykonať) mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa strán v 1. a 2. rade voči jeho eventuálnemu právu, ktorého sa však navrhovateľ neodkladného opatrenia formou žaloby, prípadne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (pravdepodobne na neplatnosť dobrovoľnej dražby, resp. zákaz takúto dobrovoľnú dražbu vykonať) zatiaľ nedomáhal, teda takúto žalobu, prípadne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na príslušný súd nepodal. Navrhovateľ neodkladného opatrenia existenciu dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by strany v 1. a 2. rade svojim konaním ohrozovali
majetok navrhovateľa neodkladného opatrenia tak, ako to uvádzal navrhovateľ neodkladného opatrenia vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal, rovnako ako nepreukázal, že je potrebná dočasná úprava pomerov strán konania.
Navrhovateľom neodkladného opatrenia uvádzané skutočnosti, že „neoprávneným pokračovaním v dobrovoľnej dražbe nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa neodkladného opatrenia stranou v 2. rade ako dražobníkom by mohli byť práva navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené a ďalšie pokračovanie v konaní strán v 1. a 2. rade je spôsobilé navrhovateľa neodkladného opatrenia bezprostredne poškodiť“, a preto je potrebné nariadiť ním navrhované neodkladné opatrenie súd neakceptoval, pretože navrhovateľom neodkladného opatrenia uvedené tvrdenie nemôže mať za následok samotné nariadenie neodkladného opatrenia, najmä keď nebolo súdu hodnoverne zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia preukázané, že je jeho tvrdenie o neoprávnenom pokračovaní dobrovoľnej dražbe nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa neodkladného opatrenia skutočný a dôvodný. Navrhovateľ neodkladného opatrenia síce uvádzal, že pohľadávka strany v 1. rade za služby spojené s bývaním a poplatkom za správu nehnuteľností je premlčaná za obdobie od 01. 01. 2009 do 24. 09. 2016, takže túto navrhovateľ neodkladného opatrenia strane v 1. rade dôvodne nezaplatil a zaplatenia ktorej sa teda nedôvodne strana v 1. rade domáha predmetnou dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa neodkladného opatrenia stranou v 2. rade ako dražobníkom. Súd mal za to, že na zodpovedanie tejto otázky by bolo potrebné vykonať nielen výsluch všetkých strán sporu, ale aj vykonať dokazovanie dôkazmi, ktoré súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemal k dispozícii.
Týmto podľa názoru súdu navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu jednoznačne nepreukázal nad všetku pochybnosť pri predbežnom právnom posúdení s prihliadnutím na predložené dôkazy druhú podmienku nariadenia neodkladného opatrenia, ktorou je osvedčenie danosti žalovaného nároku, teda zodpovedanie vyššie uvedenej otázky (či pohľadávka strany v 1. rade za služby spojené s bývaním a poplatkom za správu nehnuteľností je premlčaná za obdobie od 01. 01. 2009 do 24. 09. 2016, takže túto navrhovateľ neodkladného opatrenia strane v 1. rade dôvodne nezaplatil a zaplatenia ktorej sa teda nedôvodne strana v 1. rade domáha predmetnou dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa neodkladného opatrenia stranou v 2. rade ako dražobníkom).
Navrhovateľ neodkladného opatrenia týmto podľa názoru súdu dostatočne dôvodne a odôvodnene nepreukázal obavu, že by bola potrebná dočasná úprava pomerov strán konania, a že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom takže súd jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
Podľa ust. § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. článku 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Podľa ust. článku 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Súd musel pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riešiť otázku trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko zákonodarca v ust. § 251 až § 262 C.s.p. absolútne opomenul riešiť otázku trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd použil ust. článku 4 ods. 1 a 2 C.s.p., na základe ktorého s odkazom na ust. § 145 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť ku dňu 01. 07. 2016, ale ktoré danú situáciu riešili jednoznačne (podľa neho „súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov“) sa konajúcemu súdu javilo „prejednať a rozhodnúť právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“ (článok 4 ods. 2 C.s.p.) spravodlivo a v zmysle doterajšej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít za zákonné, že súd o náhrade trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám v 1. a 2. rade neodkladného opatrenia ako úspešnej strane konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce vznikol nárok na náhradu trov konania, pričom im súd žiaden nárok na tieto trovy nepriznal, nakoľko stranám v 1. a 2. rade žiadne trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia reálne nevznikli.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.