Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_8Co-10-2020.pdf
PDF · 76.93 KB
Case nature
Subarea
8Co/10/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci navrhovateľky Ing. R. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na E. ul. č. XX v T. zastúpenej advokátkou JUDr. Annou Lacovou so sídlom na Pražskej ul. č. 4 v Košiciach v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony Ing. I. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na G. ul. č. X v T. zastúpeného procesným opatrovníkom JUDr. R. O. - zamestnankyňou Okresného súdu Košice - okolie o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 20.1.2020 č.k. 26Ps/9/2019 - 162 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala obmedziť spôsobilosť na právne úkony svojho syna Ing. I. B. nar. XX.X.XXXX v rozsahu nakladať, disponovať, vykonávať výbery, prevody, iné bankové operácie a ďalšie dispozície s finančnými prostriedkami na bežnom účte vedenom na meno Ing. I. B. v I. J., a.s., IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, termínovaný vklad 24M, číslo účtu XXXXXXXXXX, termínovaný vklad 36M, číslo Ú. XXXXXXXXXX, a to do právoplatného zrušenia neodkladného opatrenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol v zmysle jej návrhu. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Namietala, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako konajúci súd aplikoval príslušné právne predpisy v danom prípade, aký záujem chránil a ako ho chránil a v tejto súvislosti označila rozhodnutie za arbitrárne, nesprávne a nezákonné. Nestotožnila sa s názorom konajúceho súdu, ktorý konštatoval, že nepreukázala dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, keďže z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že menovaný je od roku 1993 invalidným dôchodcom z dôvodu psychického ochorenia, ktoré má vzostupnú tendenciu a nie je prechodného charakteru. Konštatovala, že pre skutočnosť, že psychická choroba menovaného je trvalá, svedčí aj počet hospitalizácií na psychiatrických klinikách v Košiciach, Michalovciach a Rožňave, spôsob jeho správania identifikovateľný z lekárskych správ a fotografie jeho bytu, z ktorých je zrejmé, že sa nevie o seba postarať. Zdôraznila, že výška invalidného dôchodku menovaného je 353,30 Eur, z ktorého menovaný nehradí žiadne svoje potreby, pretože ich zabezpečuje ona. Poukázala na to, že menovaný aj napriek uvedenému mesačne minie zo svojho bežného účtu od 1 500 do 6000 Eur, čo preukázala prehľadom transakcií na jeho účte od 1.10.2018 do 20.9.2019. Ďalej uviedla, že menovanému bola psychiatrom odporúčaná hospitalizácia na psychiatrickej klinike, na ktorú do dnešného dňa nenastúpil a odmieta sa podriadiť odporúčaniam lekára a svojich príbuzných, preto jej nie je zrejmé a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani nevyplýva, aké myšlienkové úvahy viedli konajúci súd k vyhodnoteniu uvedených, exaktne preukázaných skutkových okolností k záveru o
nepreukázaní nároku. Zdôraznila, že svojím návrhom žiadala vydať neodkladné opatrenie, ktorým by súd dočasne zamedzil jej chorému synovi bezúčelne rozdať cudzím ľuďom finančné prostriedky, ktoré bude v budúcnosti potrebovať na pokrytie svojich základných životných potrieb a nákladov, keďže je invalidný dôchodca bez schopnosti pracovať a vlastnou prácou si zabezpečiť prostriedky na úhradu týchto nákladov, teda sa nedomáhala zásadu do jeho základných práv a slobôd garantovaných článkom 5 alebo článkom 10 Listiny základných práv a slobôd a ani zásahu do dôstojnosti jeho života. Namietala, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aký záujem konajúci súd zamietnutím návrhu chránil, pričom nemôže ísť o záujem spoločnosti a štátu, keďže po jej smrti bude menovaný bez úspor a v celom rozsahu odkázaný na sociálny systém štátu a spoločnosti. Dôvody, pre ktoré konajúci súd považuje rozhodnutie za zákonné a správne z pohľadu osoby o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa jedná, najmä ak si nezabezpečuje žiadnu svoju potrebu, z odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú. Na podporu svojich tvrdení poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 866/2014-42 z 20.8.2015.
3. Menovaný ani procesný opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.
4. Konania o spôsobilosti na právne úkony sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych, nielen faktických pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu.
9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CMP v rozsahu danom § 66 CMP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
10. Konštatuje, že v danom prípade súd prvej inštancie správne vychádzal zo zistenia, že ohľadne obmedzenia spôsobilosti menovaného na právne úkony je vedené konanie vo veci samej, v ktorom sa vykoná riadne dokazovanie za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľky na obmedzenie spôsobilosti menovaného na právne úkony. Vzhľadom k tomu, že súd je povinný rozhodnúť v súlade so záujmom menovaného, je povinný v tej súvislosti vykonať aj dokazovanie a nie rozhodnúť bez náležitého zistenia skutočného stavu. K odvolacím námietkam navrhovateľky z hľadiska právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán (§ 329 ods. 1 CSP). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, to znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formálny postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci, resp. zamietavý výrok. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne neodôvodnenému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenej úpravy pomerov. Vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti je preto súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý, a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Najmä pri neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nie je spravidla dostatočne možné v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať. Úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch s nepomernými ťažkosťami, a preto aj z tohto dôvodu je odvolací súd toho názoru, že rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti na právne úkony menovaného bude možné len na základe dôsledne vykonaného dokazovania vo veci samej a v zmysle príslušných ustanovení zákona. Len na základe takto vykonaného dokazovania bude možné spravodlivo rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a takto dôsledne dodržať všetky práva osoby, ktorá má byť obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Pokiaľ má navrhovateľka obavy, že jej syn nebude schopný reálne zvážiť svoj zdravotný stav a prípadnú hospitalizáciu odmietne, súd poukazuje na to, že postup pri hospitalizácii bez súhlasu pacienta upravuje konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení obsiahnutý v treťom diele tretej hlavy osobitnej časti CMP v ustanovení § 252-271. K obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony bude teda možné pristúpiť, ako správne konštatoval súd prvej inštancie až po vyčerpaní všetkých menej represívnych prostriedkov a opatrení, alebo ak sa už iné obmedzenia nedajú použiť.
11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a zároveň sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, preto na zdôraznenie jeho správnosti uviedol ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
12. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.