Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-122-2019.pdf
PDF · 127.18 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/122/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, právne zastúpeného JUDr. Tiborom Bickom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Dukelská 972/7
- 3 proti žalovanému: Poľovnícke združenie Hradište, Komenského 1108/18, Beluša, IČO: 00 178 144 109, právne zastúpenému Mgr. Jurajom Jancom, advokátom so sídlom v Ilave, Mierové námestie 52/6, o určenie, že žalobca je kandidátom člena poľovníckeho združenia a o neplatnosť uznesenia členskej schôdze, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29. januára 2019, č.k. 4C/41/2018-124, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorú žalobcu zaviazal zaplatiť do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je od 25.02.2018 kandidátom na člena Poľovníckeho združenia Hradište, Beluša (ďalej len PZ) a určenia neplatnosti uznesenia mimoriadnej členskej schôdze žalovaného zo dňa 06.05.2018 č. 0105.2018 v znení: „týmto nebolo zrušené uznesenie z VČS nášho PZ konanej 11.02.2007 č. 01/02/2007, bod č. 6 vo veci p. H. H. a ani nebol p. H. H. prijatý za kandidáta na člena nášho PZ“. Žalobca v žalobe uviedol, že už v roku 2007 požiadal žalovaného o prijatie za kandidáta na členstvo v Poľovníckom združení Hradište Beluša. Uznesením členskej schôdze č. 1/02/2007 z 11.02.2007 nebol prijatý za kandidáta na člena PZ. Napriek tomu sa naďalej zaujímal o poľovníctvo a je aktívny v Slovenskom poľovníkom zväze (ďalej len SPZ). O prijatí za kandidáta rozhoduje členská schôdza, členom poľovníckeho združenia môže byť len člen SPZ. Podľa článku 7 organizačného a rokovacieho poriadku SPZ o tom, kto z uchádzačov o členstvo v PZ bude zaradený do pozície čakateľa na členstvo v PZ, rozhoduje členská schôdza. Podľa § 4 ods. 5 stanov SPZ pre platnosť uznesenia je potrebná viac ako polovica prítomných členov. Uviedol ďalej, že dňa 25.02.2018 sa konala výročná členská schôdza žalovaného, na ktorej podľa bodu 8 Programu mal byť volený kandidát za člena PZ. Na tejto schôdzi vystúpil člen žalovaného E. J. s návrhom, aby do programu výročnej členskej schôdze bol zaradený aj bod o zrušení uznesenia výročnej členskej schôdze z 11.02.2007 č. 1/02/2007 a prijatie žalobcu za kandidáta na člena PZ. Z celkového počtu 23 členov žalovaného bolo na schôdzi prítomných 21 členov a dvaja boli ospravedlnení. Za návrh pána J. hlasovalo 11 z prítomných členov, teda nadpolovičná väčšina prítomných. Pretože vo vedení žalovaného vznikli pochybnosti o tom, či bol platne zvolený za kandidáta na člena PZ, bola na deň 06.05.2018 zvolaná mimoriadna členská schôdza žalovaného, na ktorej bolo prijaté uznesenie č. 01.05/2018, ktorým nebolo
zrušené uznesenie PZ z 11.02.2007 č. 01/02/2007 a nebol prijatý za kandidáta na člena poľovníckeho združenia. Tvrdil, že na členskej schôdzi z 25.02.2018 bol právoplatne prijatý za kandidáta na člena žalovaného. Opätovné hlasovanie o tejto otázke za daného stavu bolo nepotrebné a protiprávne, a preto uznesenie z mimoriadnej členskej schôdze žalovaného zo 06.05.2018 č. 01.05/2018 je neplatné.
2. Žalovaný poprel všetky rozhodujúce tvrdenia žalobcu. Poukázal na to, že žalobca sa dlhodobo, viac než 10 rokov, pokúša stať členom PZ Hradište, pričom jeho žiadosti boli zo strany žalovaného a jeho členskej schôdze opakovane zamietané. Keďže žalobca napriek opakovaným odmietnutiam a celkom jednoznačne deklarovanému nezáujmu zo strany žalovaného stále žiadal o prijatie za člena žalovaného, prijala členská schôdza žalovaného dňa 11.02.2007 uznesenie, ktorým nedoporučila a neschválila účasť žalobcu na aktivitách oficiálnych a tiež neoficiálnych v pôsobnosti Poľovníckeho združenia Hradište Beluša s tým, že taktiež perspektívne neuvažujú o jeho prijatí za kandidáta ich poľovníckeho združenia. Žalovaný teda nielen jednoznačne vyjadril vôľu neprijať žalobcu za kandidáta, ale oznámil mu, že o jeho prijatí neuvažuje ani v budúcnosti. Ďalej poukázal na to, že u žalovaného je dlhodobo zaužívané, že aj o prijímaní kandidátov za členov a prípadne aj o iných veciach, o ktorých rozhoduje členská schôdza, sa rozhodnutie prijíma väčšinou hlasov všetkých členov. Nepoprel, že na výročnej členskej schôdzi, ktorá sa konala dňa 25.02.2018 vystúpil člen žalovaného Jozef Pochlopeň s návrhom, aby do programu schôdze bola zaradená jeho žiadosť o zrušenie uznesenia z výročnej členskej schôdze zo dňa 11.02.2007, týkajúceho sa žalobcu, č. 1/02/2007 a prijatie žalobcu za kandidáta na člena žalovaného, avšak pred hlasovaním tajomník žalovaného informoval prítomných, že sa podľa zvyklostí bude aj o zaradení uvedeného bodu do programu rokovania hlasovať väčšinou počítanou z celkového počtu členov PZ. Na prijatie zmeny/doplnenie programu schôdze teda bolo potrebných 12 hlasov. Táto väčšina sa pri hlasovaní nedosiahla a tento bod nebol do programu schôdze zaradený. Následne, keďže k jeho zaradeniu nedošlo, ďalej sa už o problematike eventuálneho zrušenia uznesenia a následne i o prijatí žalobcu za kandidáta na schôdzi ani nerokovalo a teda ani nehlasovalo. Skutočnosť, že predmetom hlasovania bolo len zaradenie bodu do programu je zrejmá zo zápisnice, z uznesenia, ako aj z hlasovacieho lístka, z ktorého je celkom zrejmé, že predmetom hlasovania bolo „doplnenie programu VČS“ a členovia hlasovali vyznačením jednej z dvoch na hlasovacom lístku uvedených možností. Proti uzneseniu, ktorým nebol uvedený bod zaradený do programu schôdze, nikto z prítomných neprotestoval. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že vo vedení žalovaného vznikli pochybnosti o tom, či bol platne zvolený za kandidáta za člena PZ a toto malo byť dôvodom zvolania mimoriadnej schôdze na deň 06.05.2018, zo strany žalobcu ide o celkom zrejmý, nesprávny a účelový výklad danej situácie. Ďalej poukázal na to, že ak by bol program na základe uvedeného návrhu doplnený, nemalo by to aj tak za následok prijatie žalobcu za kandidáta, ale len to, že by sa o danom bode programu rokovalo a následne hlasovalo, pričom najskôr by sa hlasovalo o zrušení uznesenia VČS z roku 2007 a až následne, po jeho prípadnom zrušení, by sa mohlo hlasovať o prijatí žalobcu za člena. Následne, keďže žalobca hlasovanie spochybnil a tvrdil, že uvedeným hlasovaním o nezaradení bodu do programu schôdze bol prijatý za kandidáta, vyšiel mu žalovaný v ústrety a dňa 06.05.2018 uskutočnil mimoriadnu členskú schôdzu, ktorej bodmi programu bolo hlasovanie vo veci návrhu na zrušenie uznesenia z VČS konanej dňa 11.02.2007 č. 01/02/2007, bod č. 6. Na schôdzi sa zúčastnilo 22 z 23 členov Poľovníckeho združenia, ktorí jednohlasne súhlasili s tým, že hlasovanie o oboch bodoch programu sa vykoná naraz na jednom hlasovacom lístku a pôjde o tajné hlasovanie. Po vyhodnotení hlasovania sa zistilo, že 14 z prítomných členov hlasovalo proti zrušeniu uvedeného uznesenia a súčasne proti prijatiu žalobcu za kandidáta na člena PZ a 8 členov hlasovalo za zrušenie uvedeného uznesenia a za prijatie žalobcu za kandidáta na člena PZ. Na základe uvedeného hlasovania bolo jednohlasne prijaté uznesenie, podľa ktorého „nebolo zrušené uznesenie z VČS PZ konanej dňa 11.02.2007 č. 01/02/2007, bod č. 6, vo veci p. Martinku Miroslava a ani nebol p. Martinka Miroslav prijatý za kandidáta na člena PZ“.
3. Súd prvej inštancie posúdil podanú žalobu žalobcu a uviedol, že prvým výrokom sa žalobca domáha určenia, či tu právo je alebo nie je, preto v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP je takáto žaloba prípustná, iba ak je na tom naliehavý právny záujem; tento nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Súd dospel k záveru, že na rozhodnutí o určovacej žalobe v časti prvého výroku žalobca naliehavý právny záujem na určení, že je od 25.02.2018 kandidátom na člena Poľovníckeho združenia Hradište, má, nakoľko bez takéhoto určenia je jeho právne postavenie neisté, keďže na výročnej členskej schôdzi žalovaného dňa 25.02.2018 sa rozhodovalo o jeho osobe a môže mať dôvodné pochybnosti o svojej kandidatúre za člena žalovaného. K veci samej uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k jednoznačnému záveru, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ohľadom žalobcu prebehlo na výročnej členskej schôdzi dňa 25.02.2018 len jedno hlasovanie, a to hlasovanie tajné, kde prítomní
členovia hlasovali hlasovacím lístkom o doplnení programu výročnej členskej schôdze o návrh na hlasovanie vo veci zrušenia uznesenia z VČS konanej dňa 11.02.2007 ohľadne prijatia žalobcu za kandidáta do Poľovníckeho združenia Hradište. Iné hlasovanie ohľadom žalobcu tak, ako uvádzal žalobca a svedok E. J., sa na výročnej schôdzi dňa 25.02.2018 neuskutočnilo, čo vyplynulo jednak z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného, svedkov E.. V. J. a A. W., ako aj zo zápisnice z VČS zo dňa 25.02.2018 a z uznesenia z VČS č. 1/02/2018, konanej dňa 25.02.2018. K čestnému prehláseniu viacerých členov žalovaného prítomných na výročnej členskej schôdzi dňa 25.02.2018 o tom, že prebehlo tajné hlasovanie za zrušenie uznesenia o prijatí žalobcu za kandidáta na člena z výsledkom hlasovanie 11 za a 10 proti, ktorú predložil ako dôkaz žalobca, uviedol, že súd mal pochybnosti o pravosti podpisov jednotlivých členov PZ na tomto čestnom prehlásení, pretože žalovaný predložil čestné prehlásenie J. F. a E. L., ktorí v nich uviedli, že ich podpisy na čestnom prehlásení predloženom žalobcom sú sfalšované a E. Y. uviedol, že čestné prehlásenie podpísal v časovej tiesni, pričom prehliadol nepravdivý údaj v ňom uvedený žalobcom. Sám žalobca na výročnej členskej schôdzi dňa 25.02.2018 prítomný nebol a teda bezprostredne nebol svedkom akéhokoľvek hlasovania o návrhu E. J.. Ďalej o tom, uviedol súd, že na výročnej členskej schôdzi dňa 25.02.2018 neprebehlo hlasovanie za prijatie alebo neprijatie žalobcu za kandidáta na člena žalovaného, ale len hlasovanie o zaradení návrhu E. J. do programu, svedčí aj obsah hlasovacieho lístka predloženého žalobcom, ktorý je podľa vyjadrenia svedkov E.. V. J. a A. W. tzv. sumárny hlasovací lístok, na ktorého zadnej strane sú uvedené podpisy členov volebnej komisie. Je totiž nepravdepodobné, aby sa rovnakým počtom hlasov hlasovalo za doplnenie programu VČS a rovnakým počtom hlasov aj ohľadne zrušenia uznesenia č. 1/02/2007 a prijatí žalobcu za kandidáta na člena žalovaného, tak ako toto vyplýva zo žalobcom predloženého čestného prehlásenia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že na výročnej členskej schôdzi dňa 25.02.2018 nedošlo k hlasovaniu o zrušení uznesenia žalovaného č. 1/02/2007 a o prijatí žalobcu za kandidáta poľovníckeho združenia, ale len k hlasovaniu o zaradení do programu návrhu E. J. o zrušenie uznesenia č. 1/02/2007 a o prijatí žalobcu za kandidáta PZ, kde v konečnom dôsledku tento bod do programu prijatý nebol, preto sa žalobca nemôže domáhať určenia, že je od 25.02.2018 kandidátom na člena PZ, keďže o tomto sa na výročnej členskej schôdzi dňa 25.02.2018 ani nehlasovalo. Uviedol, že o zaradení čakateľov na členstvo v PZ musí podľa § 8 ods. 3 písm. e) rozhodnúť hlasovaním členská schôdza PZ, čo sa v danom prípade nestalo; v kontexte uvedeného nie je preto rozhodujúce, či pri hlasovaní bola potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov PZ. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti, kde sa žalobca domáhal určenia, že je od 25.02.2018 kandidátom na člena PZ Hradište Beluša zamietol. Pokiaľ sa jedná o druhý uplatnený nárok, súd citoval ust. § 137 písm. d) CSP a uviedol, že žalobca sa týmto návrhom domáhal určenia právnej skutočnosti, pričom z ust. § 137 písm. d) CSP vyplýva, že domáhať sa určenia právnej skutočnosti je možné len v prípade, ak toto vyplýva z osobitného predpisu. Súdu nie je známy žiadny osobitný predpis, ktorý by pripúšťal žalobu o určenie neplatnosti uznesenia poľovníckeho združenia alebo možnosti domáhať sa členovi SPZ určenia neplatnosti uznesenia alebo akýchkoľvek iných rozhodnutí poľovníckej organizácie, pričom nie je pritom rozhodujúce, či žalobca má na takomto určení naliehavý právny záujem alebo nie, pretože tu nejde o žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP), ale o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorú musí pripúšťať osobitný právny predpis. Keďže takéhoto osobitného právneho predpisu niet, je žaloba žalobcu o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze žalovaného zo dňa 06.05.2018 neprípustná, preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g), h) CSP. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože napriek tomu, že trval na výsluchu svedkyne A.. U. H., ktorej účasť na pojednávaní zabezpečil, jeho návrhu nebolo vyhovené s odôvodnením, že sa jedná o jeho manželku, nasleduje ďalšie pojednávanie a jej výpoveď súd nepovažuje za dôležitú a hodnovernú. Tým, že súd nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu. Názor súdu o dôvodnosti nevykonať navrhnutý dôkaz považoval za nesprávny, pretože súd nemôže hodnotiť dôkaz, ktorý nevykonal. Aj keď zabezpečená svedkyňa je jeho manželkou, vypovedala by po poučení o následkoch krivej výpovede a až po jej výsluchu by súd mohol samostatne a v kontexte ostatných dôkazov hodnotiť jej výpoveď. Jej výsluch je veľmi dôležitý, pretože svedkyňa by sa mohla vyjadriť o.i. aj k návšteve u E. L., kedy svedok vôbec nepochyboval o tom, že žalobca bol platne prijatý za
kandidáta na člena; okrem toho svedkyňa bola osobne spolu s ním a E. J. prítomná pri tom, keď 11 členov žalovaného vlastnoručne podpísalo čestné prehlásenie o tom, za aké uznesenie hlasovali na schôdzi 25.02.2018 a tiež sa mohla vyjadriť, za akých okolností predmetné čestné prehlásenia členovia podpísali. Uvedeným výsluchom môžu preukázať nim tvrdené skutočnosti. Tvrdenie, že predmetné čestné prehlásenie je nedôveryhodné, lebo traja z podpísaných popreli svoje podpisy ešte neznamená, že toto je nedôveryhodné; súd absolútne nezdôvodnil, prečo je prehlásenie F., L. a Y., predložené žalovaným, hodnoverné a nimi predložené prehlásenie hodnoverné nie je. Nie je dôvodom na odmietnutie návrhu na dokazovanie skutočnosť, že súd s priebehom pojednávanie mešká a nasleduje mu ďalšie pojednávanie. Rovnaké zásady hodnotenia hodnovernosti výpovede svedka W., E.. J. a L. (pre pomer k veci) súd nepoužil, pričom práve v prípade týchto svedkov je ich pomer k veci evidentný, pretože majú záujem na výsledku sporu, lebo práve oni boli a sú proti jeho prijatiu za kandidáta na člena. Tvrdil, že bolo dostatočne preukázané, že členská schôdza dňa 25.02.2018 najskôr aklamačne hlasovala za návrh E. J., tento bol zaradený do programu a následne bolo hlasovaním prijaté uznesenie o zrušení uznesenia č. 1/02/2007 a bol prijatý za kandidáta na člena žalovaného, pričom za tento návrh E. J. hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov. Nie je pritom dôvodné tvrdenie žalovaného a taktiež bez opory vo vykonanom dokazovaní je aj záver súdu prvej inštancie, že u žalovaného bola prax prijímať všetky rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou všetkých členov; takýto účelový výklad žalovaného je v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 5 stanov SPZ. Ďalej namietal, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že na schôdzi 25.02.2018 nebolo hlasované o návrhu E. J. a dokladuje to „hlasovacím lístkom“ o výsledku hlasovania, tvrdí, že tieto dôkazy sú zmanipulované, pričom vychádza z nevyvráteného tvrdenia svedka J. na pojednávaní dňa 29.01.2019, čestného prehlásenia 11 členov žalovaného a zo zápisnice z VČS PZ Hradište Beluša z 25.02.2018, pričom z obsahu zápisnice z 25.02.2018 jednoznačne vyplýva, že predmetom návrhu E. J. bol návrh na zrušenie uznesenia 01/02/2007 a jeho prijatie za kandidáta na člena. Poukázal na to, že žalovaný nevysvetlil, na čo potom zvolal členskú schôdzu 06.05.2018, keď tvrdí, že návrh E. J. nebol zaradený do programu schôdze. K argumentácii súdu prvej inštancie o dôvodoch zamietnutia jeho žaloby v druhej časti petitu uviedol, že tieto dôvody nie sú dané, pretože je nepochybné, že vykonávať právo poľovníctva môže iba v zmysle zákona č. 274/2009 Z. z. v platnom znení ako člen konkrétneho poľovníckeho združenia. Tieto sú zriaďované ako záujmová organizácia (zákon č. 83/1990 Zb.). Výroky petitu 1 a 2 sú na sebe závislé, na dôvažok platí, že výrok petitu č. 2 vyplýva z citovaných právnych predpisov, preto podmienky ustanovené v § 137 písm. d) CSP sú dané. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že súd prvej inštancie v danej veci dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vyvodil z nich nesprávny právny záver, pričom rozsudok súdu prvej inštancie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný a nezákonný.
5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K námietke žalobcu, že súd jeho žalobu o určenie, že je kandidátom za člena PZ zamietol z toho dôvodu, že uveril tvrdeniu žalovaného, že sa o tomto bode nehlasovalo, poukázal na to, že súd tvrdeniu žalovaného „uveril“ z toho dôvodu, že toto tvrdenie je v súlade s vykonaným dokazovaním a so všetkými vo veci vykonanými dôkazmi s výnimkou výpovede svedka J.. Svedok J. však, okrem toho, že jeho výpoveď bola v príkrom rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, je podľa jeho názoru vo veci zaujatým, nakoľko je príbuzným - svokrom žalobcu, pričom on sám prednášal na schôdzi dňa 25.02.2018 návrh na doplnenie programu schôdze a tiež on sám spolu so žalobcom následne oslovoval štatutára žalovaného i iných jeho členov s cieľom dosiahnuť zvrátenie rozhodnutia členskej schôdze. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu bolo znemožnené uskutočňovať jeho procesné práva tým, že súd nevyhovel jeho návrhu na vypočutie svedkyne A.. U. H. a bez tejto výpovede súd rozhodoval na základe neúplne zisteného skutkového stavu poukázal na to, že žalobca navrhol vypočutie uvedenej svedkyne - svojej manželky - až na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 29.01.2019. Na uvedenom pojednávaní však nezaznela zo strany žalovaného žiadna skutočnosť, ktorá by bola novou skutočnosťou - teda žiadna skutočnosť, ktorá by nebola uvedená už v písomných podaniach žalovaného, s ktorými sa žalobca pred pojednávaním mal možnosť sa oboznámiť. Ako aj sám žalobca v odvolaní uvádza, uvedenú svedkyňu (ktorá nebola prítomná ani na jednej členskej schôdzi, kde sa prejednávalo prijatie žalovaného za kandidáta na člena) navrhol vypočuť k okolnostiam rokovania so štatutárnym zástupcom žalovaného a podpisovania čestných vyhlásení, predložených žalobcom, ktoré mali byť údajne podľa tvrdenia svedka J. podpisované len niekoľko dní po konaní VČS, a teda žalobca mohol samotné čestné vyhlásenia predložiť ako dôkaz už s podaním žaloby a najneskôr v rovnakom čase mal navrhnúť vypočutie svedkov, ktorých k uvedeným skutočnostiam navrhuje vypočuť. Napriek tomu však žalobca čestne vyhlásenia predložil až so svojím vyjadrením zo dňa 27.09.2018 a až vtedy sa žalovaný dozvedel, že takýto dokument existuje. Je teda dôvodné podozrenie, že bol
vyhotovený až dodatočne, ako reakcia na vyjadrenie žalovaného. Návrh na vykonanie dôkazov je jedným z prostriedkov procesnej obrany v zmysle CSP, pričom v zmysle ust. § 153 ods. 1 CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V zmysle ust. § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Postup súdu, ktorý odmietol vykonanie navrhnutého dôkazu bol teda správny, nielen s ohľadom na to, že dôkazná situácia bola vykonanými dôkazmi zistená dostatočne, ale aj preto, že navrhnutá svedkyňa nebola prítomná pri relevantných skutočnostiach, ktorými boli jednotlivé hlasovania členských schôdzí, aj preto, že vykonanie tohto dôkazu nebolo žalobcom navrhnuté včas. Pokiaľ žalobca rozporuje tvrdenie súdu, že čestné vyhlásenia predložené žalobcom považuje za nedôveryhodné, nakoľko niektorí z podpísaných následne popreli svoje podpisy, k tomu uviedol, že dôkazné bremeno v zásade vždy zaťažuje tú stranu v konaní, ktorá niečo tvrdí. Žalobca predložil čestné prehlásenia, ktorých obsah popreli a predložili pre uvedené popretie dôkaz. Žalobca dôkazy, včas predložené žalovaným vo vzťahu k čestných prehláseniam síce spochybňuje, ale na pojednávaní a ani v odvolaní nepredložil a ani nenavrhol žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil dôvodné pochybnosti o vierohodnosti ním predložených čestných vyhlásení. Je taktiež potrebné uviesť, že žalobcom predložené čestné vyhlásenia spochybnili už v písomnom vyjadrení žalovaného, teda akýkoľvek prostriedok procesného útoku/obrany, ktorý by žalobca aktuálne navrhol, by nebol uplatnený včas. Pokiaľ žalobca spochybňuje vierohodnosť svedkov Wáclava a JUDr. Prekopa s odôvodnením, že majú záujem na výsledku konania, pretože práve oni boli a sú proti prijatiu žalobcu za kandidáta, je to tvrdenie, ktoré nie je žiadnym spôsobom preukázané, pretože svedkovia sa k otázke, či podporovali alebo nepodporovali požiadavku žalobcu na jeho prijatie, v priebehu pojednávania žiadnym spôsobom nevyjadrili a nebolo preukázané ani to, akým spôsobom hlasovali. Naopak, v konaní preukázané bolo, že proti prijatiu žalobcu bolo 14 z 23 členov PZ, teda väčšina členov s tým, aby sa žalobca stal kandidátom za člena, nesúhlasí. Túto skutočnosť žalobca nepoprel a tak je možné ju považovať za preukázanú. Pokiaľ žalobca tiež opakovane a bez akéhokoľvek vzťahu k realite tvrdí, že bolo v konaní dostatočne preukázané, že schôdza o zmene programu rozhodovala aklamačne a následne bolo prijaté rozhodnutie o zrušení uznesenia 1/02/2007 a bol prijatý za kandidáta, žiadne dôkazy o týchto tvrdeniach žalobcu v spore vykonané neboli, práve naopak, s výnimkou výpovede svedka J. všetky svedecké výpovede i relevantné písomné dôkazy tvrdia opak. Tvrdenie žalobcu, že bolo preukázané, že o návrhu p. J. na doplnenie programu schôdze hlasovala viac ako polovica prítomných členov, je pravdivé. Táto skutočnosť je naozaj preukázaná a je preukázaná hlasovacím lístkom, ktorý predložili, ako aj zápisnicou. Tiež je pravdivé tvrdenie, že E. J. podal dva návrhy - návrh na zrušenie uznesenia a návrh na prijatie žalobcu za kandidáta, nie je mu však zrejmé, z čoho odvodzuje žalobca svoj názor, že o týchto návrhoch sa na schôdzi dňa 25.02.2018 hlasovalo, keď v konaní bolo jednoznačne preukázané, že po tom, čo bolo hlasovanie o zaradení uvedeného bodu programu VČS dňa 25.02.2018 vyhodnotené tak, že nebola dosiahnutá potrebná väčšina, sa o samotnom zrušení uznesenia a eventuálnom prijatí žalobcu za kandidáta hlasovalo až na schôdzi dňa 06.05.2018, s výsledkom 14 hlasov proti. Tu považoval za správny názor súdu, že je vlastne irelevantné, či bolo hlasovanie o zaradení či nezaradení bodu do programu vyhodnotené správne a v súlade so stanovami alebo nie. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nevysvetlil, prečo zvolal schôdzu 06.05.2018, keď návrh na schôdzi dňa 25.02.2018 nebol zaradený do programu, žalovaný poukázal už na jeho prvé vyjadrenie zo dňa 12.09.2018, v ktorom vysvetlil, aké dôvody ho viedli k zvolaniu schôdze dňa 06.05.2018, kde uviedol, že keďže žalobca hlasovanie spochybnil a tvrdil, že uvedeným hlasovaním o nezaradení bodu do programu schôdze bol prijatý za kandidáta, vyšiel mu žalovaný v ústrety (hoci táto povinnosť mu z ničoho nevyplýva) a dňa 06.05.2018 uskutočnil mimoriadnu členskú schôdzu, ktorej bodmi programu bolo hlasovanie vo veci návrhu na zrušenie uznesenia z VČS konanej dňa 11.02.2007 č. 01/02/2007 bod. č. 6 H. H. a v prípade zrušenia uznesenia vykonanie hlasovania o prijatí žalobcu za kandidáta na člena poľovníckeho združenia. Obdobne sa vyjadril na pojednávaní štatutárny zástupca žalovaného.
6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že je nesprávna argumentácia žalovaného v tom, že návrh na výsluch uvedenej svedkyne predložil účelovo a nie včas, pretože tento návrh bol vecný, dôvodný, svedka na pojednávanie zabezpečil, teda nebolo potrebné pojednávanie odročovať. Naopak za dôvodnú výhradu považuje účelové predloženie „hlasovacieho lístka“ o výsledku hlasovania a nadväzujúce uznesenie VČS z 25.02.2018; logicky odôvodnenie podozrenia o účelovom zmanipulovaní týchto dôkazov vysvetlili vo svojom odvolaní. Dodal, že to bol práve žalovaný, ktorý uvedené dôkazy
predložil oneskorene v rozpore s koncentračnou zásadou, keďže tieto ani náznakom nespomenul vo svojich vyjadreniach pred vykonaním pojednávania dňa 29.01.2019. Aj napriek tejto evidentnej účelovosti týmto dôkazom priznal okresný súd relevanciu. V ostatnom argumentačne zotrval na svojich dovtedajších vyjadreniach.
7. Žalovaný v následnej duplike zotrval na tom, že navrhovaný výsluch A.. H. ako svedkyne nebol navrhnutý včas s tým, že relevantné ustanovenia CSP výslovne uvádzajú, akým spôsobom a kedy je potrebné navrhovať dôkazy a nie je mu známe žiadne ustanovenie, ktoré by dokázalo zhojiť zjavne oneskorený návrh na vypočutie svedka s tým, že túto osobu strana privedie na pojednávanie. Najmä nie v prípade, keď údajná potreba svedka vypočuť vyplynie z písomných podaní protistrany, uskutočnených dlhší čas pred nariadeným pojednávaním, na ktoré strana reaguje tiež písomnými podaniami a návrhmi dôkazov, výsluch takéhoto svedka však nenavrhne. Ide tu podľa jeho názoru o celkom zrejmý pokus o „natiahnutie“ vybavovania vecí, prípadne o zabezpečenie si odvolacieho dôvodu, avšak bez akéhokoľvek iného významu. K opakovaným tvrdeniam žalobcu o tom, že dôkazy predložené žalovaným - hlasovacie lístky boli predložené oneskorene, môže len opakovanie uviesť, že tieto boli predložené spolu s jeho prvým vyjadrením k žalobe, pričom vzhľadom na platné procesné pravidlá pre žalovaného ani neexistuje možnosť predložiť dôkazy ku svojim tvrdeniam skôr. Pokiaľ žalobca tvrdí, že tieto dôkazy v jeho podaniach „nespomenul ani len náznakom“, poukázal na to, že priebehu schôdzí, spôsobu hlasovania a návrhom dôkazov sa vo vyjadrení zo dňa 12.09.2018 venuje na troch stranách.
8. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
9. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP.
10. V preskúmavanej veci žalobca v odvolaní uviedol ako odvolací dôvod ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP.
11. Pokiaľ ide o uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký. Medzi jeho zložky možno zaradiť právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejedanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a pod. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
12. Žalobca v podanom odvolaní opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu vidí v konaní súdu prvej inštancie, ktorý nepripustil nim navrhovaný dôkaz výsluchom svedka, pričom túto skutočnosť žalobca uplatnil aj ako samostatný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, preto sa nim odvolací súd bude zaoberať nižšie. Iný dôvod pre uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalobca vo svojom odvolaní neuvádza a odvolací súd ho ani nezistil.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené), žalobca vo svojom odvolaní nekonkretizuje. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d) CSP, teda jedná sa o novoty v odvolacom konaní. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. V podanom odvolaní však žalobca žiadne novoty, ktoré nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádza, preto odvolací súd opodstatnenosť tohto uplatneného odvolacieho dôvodu nezistil.
14. Žalobca ďalej uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), z čoho následne vyvodzuje aj opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam).
15. Opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP vidí v tom, že súd prvej inštancie nevypočul nim navrhovanú svedkyňu Ing. Evu Martinkovú (manželku žalobcu), ktorej účasť na pojednávaní zabezpečil a ktorá sa podľa jeho vyjadrenia mohla vyjadriť k okolnostiach, za akých bolo podpísané čestné prehlásenie 11 členov poľovníckeho združenia, ktoré súdu predložil.
16. Opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je daná v prípade, ak súd zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné.
17. Dokazovanie je časť sporového konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. marca 2003). Súd v sporovom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, preto patrí vždy výlučne súdu; ak súd prípadne aj rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú pre vec nevýznamné, alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom.
18. V preskúmavanej veci odvolací súd nevidel pochybenie v tom, že súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými dôkazmi navrhnutými žalobcom, konkrétne nevykonal (bezprostredne pred pojednávaním navrhnutý) dôkaz výsluchom svedkyne A.. U. H., pretože dovtedajšie dokazovanie dávalo súdu dostatočné podklady pre záver, že dňa 25.02.2018 nedošlo k hlasovaniu o zrušení uznesenia žalovaného č. 1/02/2007 a prijatí žalobcu za kandidáta poľovného združenia, ale len k hlasovaniu o zaradení návrhu E. J. do programu členskej schôdze. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva jednak z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného E. L., z výpovede svedkov E.. V. J. a A. W., ale najmä z obsahu zápisnice z výročnej členskej schôdze žalovaného zo dňa 25.02.2018, z uznesenia z výročnej členskej schôdze žalovaného zo dňa 25.02.2018, ako aj z hlasovacieho lístka z výročnej členskej schôdze zo dňa 25.02.2018. Dôkaz predložený žalobcom - čestné prehlásenie 11 členov poľovníckeho združenia, ktoré predložil v konaní žalobca, nebol spôsobilý preukázať opak, pretože v konaní jednak bola spochybnená jeho dôveryhodnosť vyhlásením dvoch z tam podpísaných členov poľovníckeho združenia, ktorí uviedli, že čestné prehlásenie nepodpísali (ich podpis bol sfalšovaný) a ďalší z nich uviedol, že čestné prehlásenie podpísal v časovej tiesni a prehliadol nepravdivý údaj v ňom žalobcom uvedený, jednak záhlavie predmetného čestného prehlásenia je formulované takým spôsobom, že z neho nie je možné jednoznačne určiť, či členská schôdza žalovaného dňa 25.02.2018 mala podľa neho hlasovať iba o doplnení programu schôdze o ďalší bod a o tomto prebehlo hlasovanie, alebo sa malo hlasovať o zrušení uznesenia z výročnej členskej chôdze zo dňa 11.2.2007 a zároveň o prijatí žalobcu za kandidáta poľovníckeho združenia. Podľa názoru odvolacieho súdu, jediným dôkazom, ktorý bol schopný ozrejmiť uvedenú skutočnosť, bol výsluch jednotlivých členov poľovníckeho združenia, ktorí čestné prehlásenie podpísali, avšak žalobca ich výsluch v konaní nenavrhol. Žalobcom navrhovaná svedkyňa A.. U. H. sa výročnej členskej schôdze konanej dňa 25.02.2018 osobne nezúčastnila, mohla sa tak vyjadriť iba k okolnostiach podpisu čestného prehlásenia jednotlivými podpísanými členmi, jej svedectvo však nemohlo ozrejmiť skutočnosť, o čom členovia PZ na členskej schôdzi dňa 25.02.2018 hlasovali. Súd prvej inštancie preto podľa názoru odvolacieho súdu nepochybil, keď tento navrhovaný dôkaz nevykonal. Odvolací súd preto nezistil opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP.
19. Skutkové závery súdu prvej inštancie, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že dňa 25.02.2018 sa stal kandidátom na člena Poľovníckeho združenia Hradište, preto považoval odvolací súd za správny, čím nebola daná opodstatnenosť ani uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.
20. Dôvod na odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
21. V danej veci odvolací súd nezistil ani nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď preskúmaním zistil, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správne ustanovenia právnych predpisov a vec aj správne právne posúdil. Pokiaľ ide o druhý nárok žalobcu, súd prvej inštancie správne konštatoval, že žaloba žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze žalovaného zo dňa 06.05.2018 je procesne neprípustná. Z petitu tejto časti podanej žaloby je totiž nepochybné, že sa celkom zrejme jedná o žalobu spadajúcu pod § 137 písm. d) CSP, t.j. o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia prípustná len vtedy, ak určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Takýmito žalobami sú napr. žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka práce), žaloba nájomcu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka), žaloba o určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZoDD), žaloba veriteľa o určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu právne neúčinné (§ 42 Občianskeho zákonníka). V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa aj žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť, prípadne neúčinnosť právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia), nepochybné však je, že nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
22. Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, účinný v čase konania napadnutého uznesenia mimoriadnej členskej schôdze, ani zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, účinný v čase konania uznesenia mimoriadnej členskej schôdze žalovaného (na ktorý poukazuje žalobca vo svojom odvolaní), možnosť domáhať sa určovacou žalobou určenia právnej skutočnosti - neplatnosti uznesenia členskej schôdze, v civilnom súdnom konaní nepripúšťali. Súd prvej inštancie sa preto takouto žalobou ako procesne neprípustnou žalobou nemohol zaoberať, pretože určenie existencie právnej skutočnosti (v danom prípade určenie neplatnosti uznesenia mimoriadnej členskej schôdze žalovaného zo dňa 06.05.2018) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď žalobu žalobcu v tejto časti ako procesne neprípustnú zamietol.
23. Žiadny zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov tak nebol uplatnený dôvodne, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).