Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/34/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Šamka v trestnej veci obžalovanej L. C., rod. B., pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. o sťažnosti obžalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 03.03.2020 sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom 19. marca 2020 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť obžalovanej L. C., rod. B., nar. XX.XX.XXXX v Q., z a m i e t a.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Bratislava V z 03.03.2020sp. zn. bolo rozhodnuté o vzatí obžalovanej L. C., rod. B., do väzby podľa , z dôvodu Lehota väzby začala plynúť obžalovanej 02.03.2020 o 13.30 hod a obžalovaná ju vykonáva v Ústave na výkon väzby Bratislava. Súčasne podľa väzbu obžalovanej dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil. Proti tomuto uzneseniu, v zákonnej trojdňovej lehote v zmysle s použitím , ako oprávnená osoba, podala sťažnosť obžalovaná L. C., rod. B., ktorú zahlásila priamo do zápisnice o výsluchu pred samosudcom konanom 03.03.2020 (č. l. 227). Svoju sťažnosť bližšie písomne odôvodnila podaním z 04.03.2020 doručenú Okresnému súdu Bratislava V 09.03.2020 (č. l. 235). V písomných dôvodoch sťažnosti uviedla, že samosudca neakceptoval jej ospravedlnenie, ktoré ku sťažnosti pripája. Zdôraznila, že sama sa bola prihlásiť na polícii u jej známeho policajta C. A.. Má trvalú adresu, na ktorej sa zdržiava a ospravedlniť ju bol jej manžel. Keďže nemá žiadny úmysel mariť súdne konanie, navrhla, aby bola prepustená z väzby na slobodu. Krajský súd v Bratislave, ako sťažnostný súd v zmysle , preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohla sťažovateľka podať sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu, pričom zistil, že sťažnosť obžalovanej L. C. nie je dôvodná. Obžalovaná L. C. bola trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 12.01.2018 uznaná za vinnú z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom. Bola odsúdená podľa Tr. zák. s použitím , , , , , Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, na výkon ktorého trestu bola zaradená do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne podľa Tr. zák., tr. zák. súd obžalovanej uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. V dôsledku odporu podaného obžalovanou proti citovanému trestnému rozkazu bolo nariadené hlavné pojednávanie na termín 04.06.2018. Hlavného pojednávania konanom 04.06.2018 sa obžalovaná nezúčastnila, toto bolo vykonané v jej neprítomnosti a bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorým jej súd uložil rovnaký trest, ako jej bol uložený trestným rozkazom. Citovaný rozsudok okresného súdu bol napadnutý odvolaním obžalovanej a tento rozsudok bol Krajským súdom v Bratislave dňa 24.01.2019 sp. zn. zrušený a vec bola vrátená súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V dôsledku zrušujúceho uznesenia bolo nariadené hlavné pojednávanie na 30.09.2019, na ktoré hlavné pojednávanie sa obžalovaná síce dostavila, ale požiadala o jeho odročenie s tým, že nemala reálnu možnosť zvoliť si obhajcu. Ďalší termín pojednávania bol určený na 27.11.2019, pričom obžalovaná termín vzala na vedomie, avšak na citované hlavné pojednávanie sa nedostavila a preto samosudca vydal na obžalovanú príkaz na zatknutie. Keďže obžalovaná sa dňa 17.12.2019 dostavila na okresný súd a vlastnoručným podpisom zobrala termín hlavného pojednávania určený na 17.02.2020 na vedomie, opatrením samosudcu bol zrušený príkaz na zatknutie. Na nariadený termín hlavného pojednávania 17.02.2020 sa obžalovaná nedostavila a preto bol opätovne vydaný príkaz na jej zatknutie. Dňa 24.02.2020 sa dostavil na Okresný súd Bratislava V manžel obžalovanej a uviedol, že v rozhodnom čase bola jeho manželka teda obžalovaná práceneschopná. Doklad o práceneschopnosti súdu nepredložil. Súčasťou spisového materiálu je lekárske potvrdenie vydané 18.02.2020 MUDr. L. W., z ktorého je zrejme, že táto bola vyšetrená ním z diagnostickým záverom myoma uteri. Podľa ak je daný niektorý z dôvodov väzby a obvineného nemožno predvolať, predviesť, alebo zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu alebo inom úkone, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora príkaz, aby bol obvinený zatknutý. Podľa orgán, ktorý obvineného na podklade príkazu zatkol, je povinný ho bez meškania, najneskôr však do 24 hodín, dodať súdu, ktorého sudca príkaz vydal. Ak sa tak nestane, musí byť obvinený prepustený na slobodu. Podľa sudca, ktorému bol obvinený dodaný, musí obvineného bez meškania vypočuť, rozhodnúť o väzbe a rozhodnutie oznámiť obvinenému do 48 hodín a pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od času, keď mu bol obvinený dodaný. Ak sa obvinenému rozhodnutie neoznámi do 48 hodín a pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od času, keď bol dodaný súdu, musí byť prepustený na slobodu. Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, súd dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie alebo c/ bude pokračovať v trestnej činnosti dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Samosudca okresného súdu pri rozhodovaní o väzbe L. C. správne zistil, že u obžalovanej je daný dôvod väzby v zmysle citovaného ustanovenia tak po materiálnej, ako aj formálnej stránke. Možno konštatovať, že u obžalovanej sú dané dôvody väzby v zmysle ktoré dôvody väzby samosudca správne a vyčerpávajúco odôvodnil. Aj krajský súd zastáva názor, že u obžalovanej L. C. je dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhla úkonom konania pred súdom alebo trestu, keďže sa opakovane nedostavila na hlavné pojednávanie a dvakrát bol vydaný na ňu príkaz na zatknutie. Na ostatnom hlavnom pojednávaní nebola riadne a včas ospravedlnená a zo spisového materiálu nevyplývajú skutočnosti, ktoré uvádza vo svojej sťažnosti, že v tom čase mala byť práceneschopná. Navyše hlavné pojednávanie bolo nariadené na deň 17.02.2020 a lekárska správa pripojená ku sťažnosti preukazuje skutočnosť, že vyšetrená bola až dňa 18.02.2020. Obžalovaná teda vedela o termíne hlavného pojednávania, napriek tomu sa riadne a včas neospravedlnila. Je teda možné konštatovať, že v prípade prepustenia z väzby na sloboda by sa mohla stať dočasne alebo trvale nedostihnuteľná pre potreby súdu a preto správne ustálil samosudca okresného súdu dôvod útekovej väzby v zmysle ustanovenia Záverom sťažnostný súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 05. 06. 2013, z ktorého vyplýva, že súd pri rozhodovaní o väzbe je vždy povinný aj bez žiadosti obvineného či iných osôb posúdiť a rozhodnúť o možnosti nahradiť väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. Konkrétne ústavný súd uvádza, že podstatou dohľadu probačného a mediačného úradníka (v spojení s primeranými povinnosťami a obmedzeniami v zmysle ) je v podstate to isté, čo je účelom väzby, len miernejším spôsobom - uloženie určitých obmedzení práv obvineného a zabezpečenie dohľadu nad ich dodržiavaním zo strany štátu. Ústavný súd preto už v náleze sp. zn. IV.

ÚS 346/08 vyslovil, že súd je povinný sa takým návrhom zaoberať aj vtedy, pokiaľ ho podal napríklad obhajca obvineného. Podľa názoru ústavného súdu totiž z citovaných ustanovení vyplýva práve to, že dohľad probačného a mediačného úradníka nie je vôbec viazaný na výslovný návrh, resp. prejav vôle zo strany či už obvineného, alebo daného úradníka. To zodpovedá aj právnej úprave - žiadne ustanovenie totiž neustanovuje, že by bolo povinnosťou obvineného alebo inej osoby výslovne navrhnúť tento prostriedok nahradenia väzby. Pri dohľade probačného a mediačného úradníka sudca nerozhoduje o „prijatí" alebo „neprijatí" dohľadu, pretože takýto dohľad neponúka tento úradník ako súkromná osoba, ale naopak, vykonáva ho ako štátny orgán na základe súdneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom (nie následkom) jeho činnosti (porov. ). Z toho možno uzavrieť: Súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujúci o väzbe je oprávnený (a vzhľadom na preferenciu osobnej slobody vyplývajúcu z čl. 5 ods. 1 dohovoru aj povinný) skúmať, či účel väzby nemožno rovnako dobre dosiahnuť ponechaním alebo prepustením obvineného na slobodu za súčasného dozoru probačného a mediačného úradníka, a to aj v prípade, že takýto návrh nebol výslovne uplatnený. V intenciách citovaného nálezu ústavného súdu samosudca okresného súdu správne postupoval, keď väzbu obžalovanej L. C. dohľadom mediačného a probačného úradníka nenahradil, a to vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu. Samosudca po zatknutí obžalovaného musí skúmať, či orgán ktorý obvineného na podklade príkazu zatkol, dodal takéhoto obvineného súdu najneskôr do 24 h. od zatknutia ( ), ak sa tak nestane, musí byť obvinený prepustený na slobodu. Predseda senátu, ktorému bol obžalovaný dodaný, musí obžalovaného bez meškania vypočuť, rozhodnúť o väzbe a rozhodnutie oznámiť obžalovanému do 48 h. a pri obzvlášť závažných zločinom do 72 h. od času, keď mu bol obžalovaný dodaný. Ak sa obžalovanému rozhodnutie neoznámi do 48 h., resp. 72 h. od času, keď bol dodaný súdu, musí byť obvinený prepustený na slobodu ( !. Z uvedených zákonných ustanovení teda vyplýva, že nedodržanie týchto lehôt na dodanie zatknutého obvineného súdu, ktorého sudca príkaz na zatknutie vydal a na oznámenie rozhodnutia o väzbe obvinenému je vždy dôvodom na jeho prepustenie na slobodu. Keďže u obžalovanej L. C. boli splnené materiálne podmienky na väzbu a taktiež neboli porušené ani formálne dôvody väzby vyplývajúce z ustanovenia , krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.