Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-102-2005.pdf
PDF · 118.75 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-4C/102/2005
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v právnej veci žalobcu HUBERTS spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 31 615 341, so sídlom Trnavá Hora 143, zast. JUDr. Eva Krchňavá, advokátka so sídlom Banská Bystrica, Rudlovská cesta 47, proti žalovaným 1/ Z.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., E. XX a 2/ AUREA INVESTMENT s.r.o., IČO: 47 233 125, so sídlom Brezno, Laskomerského 8, obaja zast. Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., IČO: 36 859 095, so sídlom Banská Bystrica, Horná 41, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalovaných 1/ a 2/ na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Súd zrušuje neodkladné opatrenie (do 30.06.2016 predbežné opatrenie) nariadené uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 4C/102/2005-22 zo dňa 15.07.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/263/2005 zo dňa 13.09.2005.
IV. Žalovaní 1/ a 2/ majú spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
V. Štát má nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
VI. Žalovaní 1/ a 2/ majú spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť DERMAS GMB spol. s r.o., IČO: 36 039 900, so sídlom SNP 49, Brezno, sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.07.2005 domáhal voči žalovanému 1/ určenia neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi záložným veriteľom S. H. a žalobcom ako záložcom a náhrady trov konania. Súd uznesením č.k. 4C/102/2005-597 zo dňa 22.10.2013, právoplatným dňom 23.04.2014, pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, aby na miesto žalobcu DERMAS GMB spol. s r.o., IČO: 36 039 900 so sídlom SNP 49, Brezno, zast. JUDr. Eva Krchňavá, advokátka so sídlom Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica vstúpil do konania žalobca PENZIÓN MÝTNIK, s.r.o. so sídlom Mýto pod Ďumbierom 91, IČO: 36 807 621, zast. JUDr. Eva Krchňavá, advokátka so sídlom Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica. Súd uznesením č.k. 4C/102/2005-601 zo dňa 22.10.2013, právoplatným dňom 23.04.2014, pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil ďalší účastník, spoločnosť AUREA INVESTMENT s.r.o., IČO: 47 233 125, so sídlom Brezno, Laskomerského 8 (žalovaný 2/). Právny predchodca žalobcu podal návrh na vstup tejto spoločnosti do konania na strane žalovaného z dôvodu postúpenia
časti pohľadávky zabezpečenej sporným záložným právom vo výške 8.875.000 Sk, čím táto spoločnosť v uvedenom rozsahu vstúpila do práv a povinností záložného veriteľa.
2. Okresný súd Brezno uznesením č.k. 4C/102/2005-22 zo dňa 15.07.2005 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému 1/ nakladať s nehnuteľnosťami vedenými v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu G. G., Správa katastra G. na LV č. XXXX pre katastrálne územie O. X. ako parcela KN č. XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a bitúnok súp. č. XXXX na parcele KN č. XXX/X najmä tieto nehnuteľnosti predať, darovať, scudziť ale inak previesť na inú osobu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 28.10.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/263/2005 zo dňa 13.09.2005.
3. Podaním zo dňa 26.03.2018, doručeným súdu dňa 28.03.2018, právny predchodca žalobcu - spoločnosť PENZIÓN MÝTNIK, s.r.o., zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že na základe v tomto konaní napadnutej záložnej zmluvy došlo k realizácii záložného práva a vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX na Správe katastra G. k.ú. O. X. sa stala spoločnosť JK INVEST s.r.o. Kynceľová 79, IČO: 36 649 660 K realizácii záložného práva, ktoré bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX a k prevodu vlastníckeho práva došlo na základe Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra G. na LV č.XXXX pre k.ú. O. X., zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého mala spoločnosť AUREA INVESTMENT s.r.o., Brezno, záujem realizovať záložné právo, vzniknuté na základe napadnutej záložnej zmluvy. Napriek tomu, že na LV č. XXXX bolo zapísané predbežné opatrenie o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami vedenými na LV č. XXXX, vedenom na Správe katastra G. pre k.ú. O. X., vydané na základe uznesenia Okresného súdu Brezno, č.k. 4C/102/2005-22 zo dňa 15.07.2005, došlo na základe konania spoločnosti AUREA INVESTMENT s.r.o. ako záložného veriteľa uspokojujúceho svoju (podľa tvrdenia žalobcu neexistujúcu) pohľadávku k predaju nehnuteľností tretej osobe, a to spoločnosti JK INVEST s.r.o., Kynceľová. V súčasnosti je vlastnícke právo zapísané na túto spoločnosť, ktorá ho získala na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom zastúpeným záložným veriteľom, spoločnosťou AUREA INVESTMENT s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou JK INVEST s.r.o. Kynceľová ako kupujúcim. Uvedená kúpna zmluva bola do katastra nehnuteľností vložená pod V-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. S vkladom vlastníckeho práva v prospech spoločnosti JK INVEST s.r.o., Kynceľová došlo na LV č. XXXX k odstráneniu obmedzujúcej poznámky o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami zapísanej na základe predbežného opatrenia vydaného OS Brezno pod č.k. 4C/102/2005-22 zo dňa 15.07.2005. Na základe týchto skutočností bol právny predchodca žalobcu nútený podať na Okresný súd Brezno žalobu na určenie vlastníckeho práva spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Uvedená žaloba bola na súd podaná dňa 25.02.2013, v zmysle návrhu žalobcu bolo uznesením č.k. 4C/81/2013 - 35 zo dňa 21.03.2013 vydané predbežné opatrenie o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami vedenými na LV č. XXXX pre k.ú. O. X., pričom konanie je vedené na Okresnom súde Brezno pod č.k. 4C/81/2013 a k dnešnému dňu v ňom nebolo meritórne rozhodnuté. Keďže vykonaním záložného práva v prospech spoločnosti JK INVEST s.r.o., Kynceľová (kúpna zmluva V - XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX) záložné právo zaniklo, stratil právny predchodca žalobcu právny záujem na určení žalobou žiadaného výroku o určení, že záložné právo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX k nehnuteľnostiam vedených Katastrálnym úradom v G. G., Správa katastra G. na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie O. X. ako parcela: KN číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a bitúnok súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXX/X, na predmetných nehnuteľnostiach neviazne. V súlade s pôvodným ust. § 80 písm. c/ O.s.p. aj pri výroku, ktorým právny predchodca žalobcu žiadal určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX zavkladovanej pod V - XX/XXXX v prospech žalovanej v 1/ rade, stratil právny predchodca žalobcu naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže uvedenú otázku si musí ako prejudiciálnu vyriešiť súd v konaní 4C/81/2013 vedenom na Okresnom súde Brezno o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre k.ú. O. X.. Na základe uvedeného bol právny predchodca žalobcu nútený vziať svoju žalobu späť v celom rozsahu a navrhnúť súdu, aby konanie zastavil. Ďalej právny predchodca žalobcu žiadal, aby súd rozhodol o trovách konania tak, že k ich náhrade zaviaže žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne, a to z dôvodu, že v dôsledku konania žalovanej v 1/ rade a následne žalovanej v 2/ rade musel právny predchodca žalobcu zobrať svoj žalobný návrh späť. Žalovaná v 1/ rade napriek napadnutiu platnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a predbežnému opatreniu práva z tejto napadnutej záložnej zmluvy previedla na
svoju obchodnú spoločnosť - žalovanú v 2/ rade, čím obišla zákaz nakladania s nehnuteľnosťami, ku ktorým bolo zriadené napadnuté záložné právo, ktoré sa vzťahovalo na jej osobu, pričom výkonom tohto záložného práva došlo ku právnej situácii, že pôvodne dôvodná žaloba musí byť po 13 rokoch súdneho konania vzatá späť bez meritórneho rozhodnutia vo veci. Za takto zmenenej situácie, keď sa vlastníkom nehnuteľností výkonom záložného práva stal tretí subjekt, nemal právny predchodca žalobcu inú možnosť, ako sa svojho práva domáhať žalobou o určenie vlastníckeho práva samostatnou žalobou, keďže v tomto konaní vzhľadom i na okruh žalovaných, sa toto právo nedalo uplatniť ani zmenou žaloby. Právny predchodca žalobcu bol toho názoru, že procesná zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania je z uvedených dôvodov na strane žalovaných v 1/ a 2/ rade. Poukázal aj na tú skutočnosť, že napriek postúpeniu pohľadávok zabezpečených napádanou záložnou zmluvou a výzve súdu, aby sa žalovaná v 1/ rade vyjadrila ku skutočnostiam ohľadom postúpenia pohľadávok (výzva súdu z 11.04.2012 a jej urgencia), sa táto k týmto skutočnostiam vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu až na pojednávaní konanom dňa 17.12.2012. Z celého konania žalovanej v 1/ rade (ospravedlnenie jej samotnej ako i právneho zástupcu, neodpovedanie na výzvy súdu) mal právny predchodca žalobcu dojem, že sa žalovanej v 1/ rade jedná len o účelové naťahovanie sporu, na základe čoho mal byť meritórny výsledok čo najviac oddialený. Na základe uvedeného žiadal súd prvej inštancie, aby zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade k náhrade trov konania vo výške 100%.
4. Súd vyzval žalovaných 1/ a 2/, aby súdu v lehote 10 dní od doručenia výzvy oznámili, či súhlasia so späťvzatím žaloby v celom rozsahu a zastavením konania s tým, aby v prípade nesúhlasu uviedli vážne dôvody, pre ktoré so späťvzatím žaloby a so zastavením konania nesúhlasia. Výzva súdu bola doručená právnemu zástupcovi žalovaných dňa 22.04.2018. Podaním doručeným súdu dňa 14.05.2018 žiadali o predĺženie lehoty na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby. Žalovaní sa však do času rozhodovania súdu nevyjadrili, preto mal súd za to, že súdu neoznámili, že by so späťvzatím žaloby nesúhlasili, neoznámili súdu ani vážne dôvody, ktoré by ich k tomu viedli.
5. Súd vo veci rozhodol uznesením č.k. 4C/102/2005-730 zo dňa 18.07.2018, v znení opravného uznesenia č.k. 4C/102/2005-875 zo dňa 20.09.2018, ktorým konanie zastavil (výrok I. uznesenia), zrušil neodkladné opatrenie (do 30.06.2016 predbežné opatrenie) nariadené uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 4C/102/2005-22 zo dňa 15.07.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/263/2005 zo dňa 13.09.2005 (výrok II. uznesenia), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 % (výrok III. uznesenia) a štátu priznal nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 % (výrok IV. uznesenia).
6. Súd uznesením č.k. 4C/102/2005-872 zo dňa 20.09.2018 rozhodol, že v predmetnom konaní pokračuje so spoločnosťou HUBERTS spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 31 615 341, so sídlom Trnavá Hora 143, ako so žalobcom, ktorý sa stáva stranou sporu namiesto zaniknutého žalobcu PENZIÓN MÝTNIK, s.r.o., IČO: 36 807 621, so sídlom Mýto pod Ďumbierom 91. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 07.10.2018.
7. Proti rozhodnutiu č.k. 4C/102/2005-730 zo dňa 18.07.2018 podali odvolania žalobca a žalovaní 1/ a 2/ (voči výrokom III. a IV. uznesenia) a voči opravnému uzneseniu č.k. 4C/102/2005-875 zo dňa 20.09.2018 podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ v podanom odvolaní poukázali na to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcu v tom. že žalobca - spoločnosť PENZIÓN MÝTNIK, s.r.o. so sídlom Mýto pod Ďumbierom 91, IČO: 36 807 621, zanikla dňa 05.04.2018 výmazom z obchodného registra, t.j. ešte pred vydaním odvolaním napadnutého uznesenia. Žalovaní 1/ a 2/ v podanom odvolaní tiež uviedli, že najmä vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania majú žalovaní vážny záujem na tom, aby konanie nebolo zastavené na základe späťvzatia žaloby, ale aby sa v meritórnom rozhodnutí zistilo, že žaloba nie je dôvodná, pretože súd prvej inštancie v 13. bode odôvodnenia napadnutého uznesenia nesprávne uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba bola podané dôvodne. Podľa ich názoru, žaloba nie je podaná dôvodne vôbec. Otázka určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam je riešená v konaní o žalobe o určenie vlastníckeho práva vedenom na Okresnom súde Brezno pod č. k. 6Cb/14/2018 na základe žaloby podanej spoločnosťou DERMAS GMB, spol. s r.o. so sídlom Brezno, SNP 49, IČO: 36 039 900, a keďže podľa názoru žalovaných ide o predbežnú otázku vo vzťahu k tomuto konaniu, žalovaný navrhli,
aby súd prerušil toto súdne konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 6Cb/14/2018. Podľa žalovaných rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v nesprávnej aplikácii § 256 ods. 1 CSP, pretože zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatňovaného nároku vo veci samej. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo 12/2008. Zo súdneho spisu je zrejmé, že žiaden zo žalovaných sa nesprával v súlade so žalobným návrhom, resp. žalobnými návrhmi, a preto z procesného hľadiska, ktoré jediné možno v tomto prípade uplatniť, k zavineniu zastavenia konania zo strany žalovaných nedošlo, ale naopak, k zastaveniu konania došlo z dôvodu zavinenia žalobcu. Po podaní odvolania žalovanými 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k .4C/102/2005-730 zo dňa 18.07.2018, právna zástupkyňa žalobcu doručila súdu podanie, ktorým oznámila zánik žalobcu s právnym nástupníctvom a navrhla vydať uznesenie o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom a zároveň navrhla vydať opravné uznesenie. V podaní uviedla, že spoločnosť PENZIÓN MÝTNIK, s.r.o., so sídlom Mýto pod Ďumbierom 91, IČO: 36 807 621 s účinnosťou od 05.04.2018 zanikla a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť HUBERTS spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Trnavá Hora 143, IČO: 31 615 341. Zároveň navrhla, aby súd opravil zrejmú nesprávnosť v odvolaním napadnutom uznesení a ako žalobcu označil HUBERTS spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Trnavá Hora 143, IČO: 31 615 341. Alternatívne, aby po vydaní rozhodnutia o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom spoločnosťou HUBERTS spoločnosť s ručením obmedzeným, súd prvej inštancie vydal nové rozhodnutie vo veci s totožnými výrokmi a označením právneho nástupcu pôvodného žalobcu ako nového žalobcu. Následne dňa 20.09.2018, Okresný súd Brezno vydal uznesenie č.k. 4C/102/2005-875, ktorým rozhodol, že opravuje záhlavie uznesenia Okresného súdu Brezno č. k. 4C/102/2005-730 zo dňa 18.07.2018, v časti označenia žalobcu tak, že správne má byť: ,,HUBERTS spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 31 615 341, so sídlom Trnavá Hora 143." V odôvodnení tohto rozhodnutia okresný súd uviedol, že pri vyhotovovaní uznesenia došlo k chybe v písaní, a preto súd vydal opravné uznesenie v súlade s citovanými ustanoveniami § 224 a § 234 ods. 2 CSP. Aj proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 4C/102/2005-875 zo dňa 20.09.2018, ktorým okresný súd opravil záhlavie uznesenia okresného súdu č. k. 4C/102/2005-730 zo dňa 18.07.2018 podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie. Podané odvolanie odôvodnili tým, že vadu uznesenia Okresného súdu Brezno č.k. 4C/102/2005-730 zo dňa 18.07.2018, spočívajúcu v uvedení spoločnosti PENZIÓN MÝTNIK, s.r.o., v jeho záhlaví ako žalobcu, nie je možné považovať za chybu v písaní a počítaní a ani za inú zrejmú nesprávnosť a preto ju nie je možné opraviť vydaním opravného uznesenia podľa § 224 CSP. Navrhli preto, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 4C/102/2005-875 zo dňa 20.09.2018 zrušil.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co/31/2019-1011 zo dňa 17.07.2019, uznesenia prvoinštančného súdu č.k. 4C/102/2005-730 zo dňa 18.07.2018 a č.k. 4C/102/2005-875 zo dňa 20.09.2018 zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nekonal dňa 18.07.2018, kedy vydal odvolaním napadnuté uznesenie č.k. 4C/102/2005-730, ktorým konanie zastavil, zrušil neodkladné opatrenie, rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100% a že štát má nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100%, s účastníkom, ktorý už v čase rozhodovania dňa 18.07.2018 účastníkom mal byť. Neboli teda splnené procesné podmienky pre konanie. Je zrejmé, že prvostupňový súd dňa 18.07.2018 konal so žalobcom PENZIÓN MÝTNIK, s.r.o., so sídlom Mýto pod Ďumbierom 91, IČO: 36 807 621, napriek tomu, že tento žalobca dňa 05.04.2018, teda ešte pred vydaním odvolaním napadnutého uznesenia zanikol zlúčením so spoločnosťou HUBERTS spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Trnavá Hora 143, IČO: 31 615 341. Tento nesprávny procesný postup nebolo možné odstrániť opravným uznesením tak, ako to urobil prvostupňový súd uznesením č.k. 4C/102/2005-875 zo dňa 20. 09. 2018. Za tohto stavu bolo nutné zrušiť rozhodnutie Okresného súdu Brezno č.k. 4C/102/2005-730 zo dňa 18.07.2018, ako aj opravné uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 4C/102/2005-875 zo dňa 20. 09.2018. V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania odvolací súd zdôraznil, že ust. § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je
potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak zobral žalobca žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a je preto povinný nahradiť žalovanému jeho trovy (k tomu porovnaj napr. rozsudok NS SR sp.zn. 5MCdo 12/2008). Pri posudzovaní kto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania je pritom rozhodujúce to, či žalobca sa domohol k uplatňovanému nároku alebo nie, súd pritom neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (napr. uznesenie NS SR sp.zn. 7MCdo 1/2014 zo dňa 29.05.2014). Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom "zavinení" zastavenia konania, t.j. žalobca, ktorý podal žalobu a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoju žalobu späť, procesne zavinil zastavenie konania. Odvolací súd ďalej poznamenal, že aj v súvislosti s trovami konania pri zastavení konania je možné aplikovať ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V súvislosti trovami štátu odvolací súd poukázal na skutočnosť, že zmysle prechádzajúcej procesnej právnej úpravy podľa § 148 OSP platilo, že „štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil“. Nová procesná právna úprava v Civilnom sporovom poriadku neobsahuje ekvivalentné ustanovenie k § 148 OSP. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/3/2018 zo dňa 31.07.2018, štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením § 148 OSP, podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava Civilného sporového poriadku analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku. Keďže odvolanie žalovaných 1/ a 2/ obsahovalo aj návrh na prerušenie tohto konania, a to až do právoplatnosti skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp.zn. 6Cb/14/2018, prvoinštančný súd sa bude opätovne zaoberať i s týmto návrhom. V novom rozhodnutí má okresný súd rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
8. Podľa čl. 4, ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
9. Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.
10. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 146 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
13. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
14. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
15. Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.
16. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
17. Podľa § 256 ods. 1 a 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
18. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.
19. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
23. Vo vzťahu k návrhu žalovaných 1/ a 2/ na prerušenie konania súd uvádza, že v konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 6Cb/14/2018 sa žalobca - spoločnosť DERMAS GMB spol. s r.o. so sídlom SNP 49, Brezno, IČO: 36 039 900 voči žalovanému - spoločnosti JK INVEST s.r.o., so sídlom Kynceľová 79, IČO: 36 649 660, domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom G., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX pre katastrálne územie O. X. ako parcela KN č. XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a bitúnok súp. č. XXXX na parcele KN č. XXX/X. Táto žaloba je odôvodnená tým, že kúpna zmluva (predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v konaní sp.zn. 4C/102/2005) uzatvorená medzi predávajúcim, spoločnosťou DERMAS GMB spol. s r.o. a kupujúcim, spoločnosťou PENZIÓN MÝTNIK, s.r.o. je absolútne neplatná, teda táto spoločnosť nemohla následne platne previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na spoločnosť JK INVEST, s.r.o. Predmetné konanie bolo uznesením súdu č.k. 6Cb/14/2018-78 zo dňa 27.02.2020 prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 4C/102/2005. Vzhľadom k tomu, že na základe v tomto konaní (sp.zn. 4C/102/2005) napadnutej záložnej zmluvy došlo k realizácii záložného práva a vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností sa stala spoločnosť JK INVEST s.r.o., teda vykonaním záložného práva v prospech spoločnosti JK INVEST s.r.o., Kynceľová (kúpna zmluva V - XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX) záložné právo zaniklo, stratil právny predchodca žalobcu právny záujem na určení žalobou žiadaného výroku o určení, že záložné právo zriadené napadnutou záložnou zmluvou k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na predmetných nich neviazne.
Keďže z uvedených skutočností vyplýva, že odpadol predmet daného konania a vzhľadom na podané späťvzatie žaloby právnym predchodcom žalobcu, súd návrh žalovaných 1/ a 2 / na prerušenie konania zamietol.
24. Keďže právny predchodca žalobcu vzal žalobu celkom späť a žalovaní súdu v určenej lehote neoznámili, že by so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasili, súd v zmysle citovaného § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.
25. Vzhľadom k tomu, že konanie vo veci samej bolo zastavené, súd v zmysle cit. ust. § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie (do 30.06.2016 predbežné opatrenie) nariadené uznesením č.k. 4C/102/2005-22 zo dňa 15.07.2005, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/263/2005 zo dňa 13.09.2005, zrušil.
26. Keďže došlo k zastaveniu konania, súd pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania skúmal, ktorá strana zavinila zastavenie konania. Odvolací súd zdôraznil, že ust. § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak zobral žalobca žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a je preto povinný nahradiť žalovanému jeho trovy (k tomu porovnaj napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo 12/2008). Pri posudzovaní kto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania je pritom rozhodujúce to, či žalobca sa domohol k uplatňovanému nároku alebo nie, súd pritom neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Z obsahu vyššie uvedených skutočností je zrejmé, žalobca sa uplatňovaného nároku nedomohol. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzal žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaných, ktorí sa celkom či v relevantnom rozsahu zachovali v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi ich správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). V tomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je jeho správanie ako sporovej strany, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Preto súd žalovaným 1/ a 2/ priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. S poukazom na § 262 ods. 1 a 2 CSP o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd rozhoduje len o nároku a až následne príslušným vyšším súdnym úradníkom bude rozhodnuté o výške trov konania.
27. V konaní bol ustanovený znalec za účelom zodpovedania určených otázok po preštudovaní predloženého účtovníctva žalobcu, pričom vznikli trovy konania spočívajúce v znalečnom vo výške 1319,85 Eur. O znalečnom bolo rozhodnuté uznesením súdu č.k. 4C/102/2005-274 zo dňa 25.03.2009. Znalečné bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu. Vzhľadom k tomu bolo potrebné rozhodnúť o štátom preddavkovaných trovách s tým, že súd zaviazal žalobcu na zaplatenie štátom preddavkovaných trov v rozsahu 100 %, nakoľko tento procesne zavinil zastavenie konania. Uvedené korešponduje s názorom Najvyššieho súdu ČR vyslovenom v uznesení sp. zn. 33 Cdo 2467/2013 zo dňa 30.01.2014, v zmysle ktorého pre záver, ktorý z účastníkov konania je povinný podľa § 148 ods. 1 O.s.p. nahradiť štátu jeho trovy konania, je rozhodujúci v sporovom konaní výsledok konania, ktorým sa rozumie procesný úspech účastníkov konania vo veci. V konaní, ktoré bolo zastavené, hradí trovy konania štátu ten z účastník, ktorému bola podľa § 146 ods. 2 O.s.p. uložená povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi (druhej strane). Ak bolo o náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., hradia obaja účastníci (obe strany) trovy konania štátu rovným dielom. (porovnaj Drápal, L., Bureš, J. a kol., Občanský soudní řád I, II, edice Velké komentáře, 1. vydání, Praha: C. H. BECK, 2009, str. 997 -1001).
28. Odvolanie žalovaných 1/ a 2/ smerovalo voči výrokom III. a IV. uznesenia prvoinštančného súdu č.k. 4C/102/2005-730 zo dňa 18.07.2018 a voči opravnému uzneseniu č.k. 4C/102/2005-875 zo dňa 20.09.2018, pričom v odvolacom konaní boli procesne úspešní, následkom čoho súd žalovaným 1/ a
2/ spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
29. Podľa cit. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 357 písm. a/ a § 362 ods. 1, prvá veta CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).