Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/865/2015

Opravné uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: M.B.A. Financie s.r.o., IČO: 36 754 404, so sídlom Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava, zastúpený: P., proti žalovanému: D., o zaplatenie 211,79 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd o p r a v u j e rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 12.7.2017 č.k. -70 nasledovne:

Označenie adresy sídla žalobcu v záhlaví rozsudku má správne znieť: „Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava“.

Druhý výrok rozsudku má správne znieť: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 50,79 €, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 211,79 € od 02.11.2012 do 23.11.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 201,79 € od 24.11.2015 do 20.01.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 191,79 € od 21.01.2016 do 23.02.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 181,79 € od 24.02.2016 do 23.03.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 171,79 € od 24.03.2016 do 21.04.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 161,79 € od 22.04.2016 do 20.05.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 151,79 € od 21.05.2016 do 23.06.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 141,79 € od 24.06.2016 do 16.12.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 131,79 € od 17.12.2016 do 19.01.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 121,79 € od 20.01.2017 do 21.02.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 111,79 € od 22.02.2017 do 22.03.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 101,79 € od 23.03.2017 do 21.04.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 50,79 € od 22.04.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

Percentuálne vyjadrenie rozsahu nároku na náhradu trov konania priznaného žalobcovi vo štvrtom výroku rozsudku ma správne znieť: „51,84 %“.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 12.7.2017 č.k. -70: I. konanie v časti o zaplatenie sumy 110 € zastavil, II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 50,79 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 211,79 € od 02.11.2012 do 23.11.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 201,79 € od 24.11.2012 do 20.01.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 191,79 € od 21.01.2015 do 23.02.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 181,79 € od 24.02.2016 do 23.03.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 171,79 € od 24.03.2016 do 21.04.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 161,79 € od 22.04.2016 do 20.05.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 151,79 € od 21.05.2016 do 23.06.2016, s úrokom

z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 141,79 € od 24.06.2016 do 16.12.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 131,79 € od 17.12.2016 do 19.01.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 121,79 € od 20.01.2017 do 21.02.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 111,79 € od 22.02.2017 do 22.03.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 101,79 € od 23.03.2017 do 21.04.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 50,79 € od 22.04.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a IV. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Podľa súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

3. Súd zistil, že v záhlaví predmetného rozsudku je uvedená nesprávna adresa sídla žalobcu „Vysoká 19, 811 06 Bratislava“, keďže už v čase vyhlásenia rozsudku žalobca podľa údajov vyplývajúcich z obchodného registra sídlil na súčasnej adrese „Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava“. Súd preto túto zrejmú nesprávnosť opravil uvedením jeho aktuálnej adresy.

4. V druhom výroku rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti pri vyčísľovaní úroku z omeškania. V odôvodnení rozsudku (viď poslednú vetu odseku 33) totiž súd výslovne uviedol, že o nároku v časti príslušenstva rozhodol tak, že za okamih omeškania so zostatkom záväzku považoval vždy deň nasledujúci po v konaní preukázanej čiastočnej úhrade žalovaného. V rozpore s tým však vo výroku rozsudku žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 201,79 € od 24.11.2012 do 20.1.2015, hoci z odôvodnenia rozsudku (porovnaj jeho odsek 32) jednoznačne vyplýva, že predchádzajúca úhrada žalovaného vo výške 10 €, od ktorej sa úrok z omeškania zo sumy 201,79 € odvíja, bola realizovaná až dňa 23.11.2015, a nie 23.11.2012 a že následná úhrada žalovaného v rovnakej výške bola uskutočnená dňa 20.1.2016, a nie 20.1.2015. V zjavnom rozpore s odôvodnením rozsudku je potom aj priznanie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 191,79 € od 21.1.2015 až do 23.2.2016. Druhý výrok rozsudku v predmetnej časti úroku z omeškania má preto správne znieť takto: „s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 201,79 € od 24.11.2015 do 20.01.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 191,79 € od 21.01.2016 do 23.02.2016.“

5. Vo štvrtom výroku rozsudku taktiež došlo k zrejmej nesprávnosti, a to pri percentuálnom vyjadrení rozsahu nároku žalobcu na náhradu trov konania. Vo výroku uvedený rozsah 100 % je totiž v zjavnom rozpore s odôvodnením rozsudku (viď jeho odsek 37), z ktorého vyplýva, že súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania len v rozsahu 51,84 %, pričom tento svoj záver aj podrobne odôvodnil. Percentuálne vyjadrenie rozsahu nároku na náhradu trov konania priznaného žalobcovi vo štvrtom výroku rozsudku má preto správne byť 51,84 %.

6. Súd v spojitosti so zrejmými nesprávnosťami spomenutými v prechádzajúcich dvoch odsekoch poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 24.7.2014, v ktorom sa (okrem iného) uvádza: „Rozhodovaciu činnosť ako autoritatívny prejav (verejnomocenskej) vôle vykonávajú vždy príslušní nositelia verejnomocenských funkcií, ktorými sú vždy a bez výnimky ľudia. V prípade rozhodovacej činnosti súdov sú týmito nositeľmi sudcovia a v rozsahu ustanovenom zákonmi aj iní zamestnanci súdov ( ). Proces „vynášania rozhodnutia“ súdu ako verejnomocenského aktu tak - v súlade s podstatou každého ľudského rozhodovania - pozostáva z dvoch fáz: vytvorenia určitej vôle vo vnútornom fóre sudcu, resp. iného zamestnanca súdu, a jej následného prejavenia (komunikovania) navonok adresátom príslušného verejnomocenského aktu. Len navonok prejavená verejnomocenská vôľa je totiž poznateľná jej adresátom. Právo zaručené v sa totiž nenapĺňa už vtedy, keď je s ním v súlade vytvorená vôľa v internom fóre sudcu, resp. iného rozhodujúceho zamestnanca, ale až vtedy, ak je táto vôľa verne a riadne manifestovaná (prejavená) navonok. Prirodzene, vôľa („rozhodnutie“) skutočne vytvorená v internom fóre sa môže z najrôznejších dôvodov odlišovať od toho, čo bolo navonok manifestované (prejavené). Tieto dôvody môžu spočívať v subjektívnych vlastnostiach prejavujúcej osoby (nesprávne vyjadrovanie, nedostatočná schopnosť správne štylizovať alebo momentálne zlyhania v podobe omylu, prerieknutia, preklepu) alebo objektívnych okolnostiach (nejednoznačnosť jazyka, zlyhanie komunikačného média a pod.). Keďže len navonok prejavená vôľa je spoznateľná účastníkom konania, je pochopiteľné, že títo sa oboznamujú a vychádzajú predovšetkým z prejavenej verejnomocenskej vôle, pričom zároveň

môžu predpokladať, že tento prejav vyjadruje skutočnú vôľu orgánu, ktorý ho vydal. Pretože skutočná vôľa vytvorená v internom fóre sudcu alebo zamestnanca súdu zostáva účastníkom nepoznateľná, zodpovedá aj požiadavke právnej istoty a z nej vyplývajúcej požiadavke zásadnej nezmeniteľnosti (právoplatných) súdnych rozhodnutí, aby nebolo možné raz prejavenú vôľu kedykoľvek dodatočne meniť s odôvodnením, že nezodpovedá tej skutočnej, interne vytvorenej vôli. Princíp právnej istoty založenej právoplatnými súdnymi rozhodnutiami vyplýva podľa judikatúry ústavného súdu tiež z (porov. naposledy napr. ). Ide tu teda o jeden z ďalších prejavov konfliktu medzi viacerými ústavnými právami, ktoré možno vyvodiť z ustanovenia . Výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa právoplatným súdnym rozhodnutím, je okrem iného aj ustanovenie . Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti“. Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby v počítaní“ sú pomerne jednoznačné, je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila na vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie účastníkov konania (súd preto nemôže postupom podľa odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porov. aj ). Z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že oprava sa môže týkať aj výroku rozhodnutia.“

7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd opravil aj zrejmé nesprávnosti obsiahnuté v druhom a štvrtom výroku rozsudku tak, aby boli tieto výroky súladné s odôvodnením rozsudku. Do výroku opravného uznesenia týkajúceho sa zrejmej nesprávnosti vo vyčíslení úroku z omeškania pre jednoznačnosť znenia súd uviedol celý druhý výrok rozsudku tak, ako má správne znieť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( a contrario ).