Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Opravné_uznesenie_4C-865-2015.pdf
PDF · 74.77 KB
Case nature
Subarea
4C/865/2015
Opravné uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: M.B.A. Financie s.r.o., IČO: 36 754 404, so sídlom Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava, zastúpený: P., proti žalovanému: D., o zaplatenie 211,79 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd o p r a v u j e rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 12.7.2017 č.k. 4C/865/2015-70 nasledovne:
Označenie adresy sídla žalobcu v záhlaví rozsudku má správne znieť: „Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava“.
Druhý výrok rozsudku má správne znieť: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 50,79 €, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 211,79 € od 02.11.2012 do 23.11.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 201,79 € od 24.11.2015 do 20.01.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 191,79 € od 21.01.2016 do 23.02.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 181,79 € od 24.02.2016 do 23.03.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 171,79 € od 24.03.2016 do 21.04.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 161,79 € od 22.04.2016 do 20.05.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 151,79 € od 21.05.2016 do 23.06.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 141,79 € od 24.06.2016 do 16.12.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 131,79 € od 17.12.2016 do 19.01.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 121,79 € od 20.01.2017 do 21.02.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 111,79 € od 22.02.2017 do 22.03.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 101,79 € od 23.03.2017 do 21.04.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 50,79 € od 22.04.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“
Percentuálne vyjadrenie rozsahu nároku na náhradu trov konania priznaného žalobcovi vo štvrtom výroku rozsudku ma správne znieť: „51,84 %“.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 12.7.2017 č.k. 4C/865/2015-70: I. konanie v časti o zaplatenie sumy 110 € zastavil, II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 50,79 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 211,79 € od 02.11.2012 do 23.11.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 201,79 € od 24.11.2012 do 20.01.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 191,79 € od 21.01.2015 do 23.02.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 181,79 € od 24.02.2016 do 23.03.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 171,79 € od 24.03.2016 do 21.04.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 161,79 € od 22.04.2016 do 20.05.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 151,79 € od 21.05.2016 do 23.06.2016, s úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 141,79 € od 24.06.2016 do 16.12.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 131,79 € od 17.12.2016 do 19.01.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 121,79 € od 20.01.2017 do 21.02.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 111,79 € od 22.02.2017 do 22.03.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 101,79 € od 23.03.2017 do 21.04.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 50,79 € od 22.04.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a IV. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Podľa § 224 C.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
3. Súd zistil, že v záhlaví predmetného rozsudku je uvedená nesprávna adresa sídla žalobcu „Vysoká 19, 811 06 Bratislava“, keďže už v čase vyhlásenia rozsudku žalobca podľa údajov vyplývajúcich z obchodného registra sídlil na súčasnej adrese „Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava“. Súd preto túto zrejmú nesprávnosť opravil uvedením jeho aktuálnej adresy.
4. V druhom výroku rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti pri vyčísľovaní úroku z omeškania. V odôvodnení rozsudku (viď poslednú vetu odseku 33) totiž súd výslovne uviedol, že o nároku v časti príslušenstva rozhodol tak, že za okamih omeškania so zostatkom záväzku považoval vždy deň nasledujúci po v konaní preukázanej čiastočnej úhrade žalovaného. V rozpore s tým však vo výroku rozsudku žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 201,79 € od 24.11.2012 do 20.1.2015, hoci z odôvodnenia rozsudku (porovnaj jeho odsek 32) jednoznačne vyplýva, že predchádzajúca úhrada žalovaného vo výške 10 €, od ktorej sa úrok z omeškania zo sumy 201,79 € odvíja, bola realizovaná až dňa 23.11.2015, a nie 23.11.2012 a že následná úhrada žalovaného v rovnakej výške bola uskutočnená dňa 20.1.2016, a nie 20.1.2015. V zjavnom rozpore s odôvodnením rozsudku je potom aj priznanie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 191,79 € od 21.1.2015 až do 23.2.2016. Druhý výrok rozsudku v predmetnej časti úroku z omeškania má preto správne znieť takto: „s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 201,79 € od 24.11.2015 do 20.01.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 191,79 € od 21.01.2016 do 23.02.2016.“
5. Vo štvrtom výroku rozsudku taktiež došlo k zrejmej nesprávnosti, a to pri percentuálnom vyjadrení rozsahu nároku žalobcu na náhradu trov konania. Vo výroku uvedený rozsah 100 % je totiž v zjavnom rozpore s odôvodnením rozsudku (viď jeho odsek 37), z ktorého vyplýva, že súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania len v rozsahu 51,84 %, pričom tento svoj záver aj podrobne odôvodnil. Percentuálne vyjadrenie rozsahu nároku na náhradu trov konania priznaného žalobcovi vo štvrtom výroku rozsudku má preto správne byť 51,84 %.
6. Súd v spojitosti so zrejmými nesprávnosťami spomenutými v prechádzajúcich dvoch odsekoch poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 576/2013-30 zo dňa 24.7.2014, v ktorom sa (okrem iného) uvádza: „Rozhodovaciu činnosť ako autoritatívny prejav (verejnomocenskej) vôle vykonávajú vždy príslušní nositelia verejnomocenských funkcií, ktorými sú vždy a bez výnimky ľudia. V prípade rozhodovacej činnosti súdov sú týmito nositeľmi sudcovia a v rozsahu ustanovenom zákonmi aj iní zamestnanci súdov (čl. 142 ods. 2 ústavy). Proces „vynášania rozhodnutia“ súdu ako verejnomocenského aktu tak - v súlade s podstatou každého ľudského rozhodovania - pozostáva z dvoch fáz: vytvorenia určitej vôle vo vnútornom fóre sudcu, resp. iného zamestnanca súdu, a jej následného prejavenia (komunikovania) navonok adresátom príslušného verejnomocenského aktu. Len navonok prejavená verejnomocenská vôľa je totiž poznateľná jej adresátom. Právo zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy sa totiž nenapĺňa už vtedy, keď je s ním v súlade vytvorená vôľa v internom fóre sudcu, resp. iného rozhodujúceho zamestnanca, ale až vtedy, ak je táto vôľa verne a riadne manifestovaná (prejavená) navonok. Prirodzene, vôľa („rozhodnutie“) skutočne vytvorená v internom fóre sa môže z najrôznejších dôvodov odlišovať od toho, čo bolo navonok manifestované (prejavené). Tieto dôvody môžu spočívať v subjektívnych vlastnostiach prejavujúcej osoby (nesprávne vyjadrovanie, nedostatočná schopnosť správne štylizovať alebo momentálne zlyhania v podobe omylu, prerieknutia, preklepu) alebo objektívnych okolnostiach (nejednoznačnosť jazyka, zlyhanie komunikačného média a pod.). Keďže len navonok prejavená vôľa je spoznateľná účastníkom konania, je pochopiteľné, že títo sa oboznamujú a vychádzajú predovšetkým z prejavenej verejnomocenskej vôle, pričom zároveň
môžu predpokladať, že tento prejav vyjadruje skutočnú vôľu orgánu, ktorý ho vydal. Pretože skutočná vôľa vytvorená v internom fóre sudcu alebo zamestnanca súdu zostáva účastníkom nepoznateľná, zodpovedá aj požiadavke právnej istoty a z nej vyplývajúcej požiadavke zásadnej nezmeniteľnosti (právoplatných) súdnych rozhodnutí, aby nebolo možné raz prejavenú vôľu kedykoľvek dodatočne meniť s odôvodnením, že nezodpovedá tej skutočnej, interne vytvorenej vôli. Princíp právnej istoty založenej právoplatnými súdnymi rozhodnutiami vyplýva podľa judikatúry ústavného súdu tiež z čl. 46 ods. 1 ústavy (porov. naposledy napr. II. ÚS 591/2012). Ide tu teda o jeden z ďalších prejavov konfliktu medzi viacerými ústavnými právami, ktoré možno vyvodiť z ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa právoplatným súdnym rozhodnutím, je okrem iného aj ustanovenie § 164 OSP. Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti“. Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby v počítaní“ sú pomerne jednoznačné, je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila na vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 OSP tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie účastníkov konania (súd preto nemôže postupom podľa § 164 OSP odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porov. aj 3 MCdo 21/2008). Z ustanovenia § 204 ods. 1 OSP jednoznačne vyplýva, že oprava sa môže týkať aj výroku rozhodnutia.“
7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd opravil aj zrejmé nesprávnosti obsiahnuté v druhom a štvrtom výroku rozsudku tak, aby boli tieto výroky súladné s odôvodnením rozsudku. Do výroku opravného uznesenia týkajúceho sa zrejmej nesprávnosti vo vyčíslení úroku z omeškania pre jednoznačnosť znenia súd uviedol celý druhý výrok rozsudku tak, ako má správne znieť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 písm. f/ a contrario C.s.p.).