Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-18-2017.pdf
PDF · 68.46 KB
Case nature
Subarea
2Er/18/2017
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: neb. W. F., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom G. XXX/XX, XXX XX G. U., v konaní o vymoženie 190,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Oprávnený n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Eve Falisovej, Exekútorský úrad so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 25. 1. 2017 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 23. 1. 2017 a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Výkazu nedoplatkov č. 1651107931 zo dňa 23. 10. 2016 vydaného DÔVEROU zdravotná poisťovňa, a. s., ktorý nadobudol právoplatnosť vykonateľnosť dňa 19. 11. 2016. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 190,18 eur.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa poveril dňa 17. 3. 2000 súdneho exekútora JUDr. Evu Falisovú, Exekútorský úrad so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, vykonaním exekúcie poverením č. 5710043486.
3. V priebehu exekučného konania bol súdu zo strany súdneho exekútora dňa 24. 9. 2018 doručený podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie po ňom bolo zastavené. Súdny exekútor zároveň uviedol, že nežiada, aby súd rozhodoval o trovách exekúcie.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), sk tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Keďže povinný počas exekučného konania zomrel a nezanechal po sebe žiaden majetok, v dôsledku čoho bolo dedičské konanie po ňom zastavené, súd exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017.
8. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011, sp. zn. 7MCdo 5/2011 (zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 3/2012). Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať(§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je osobitným dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie majetok takej hodnoty, aby postačoval na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 9a zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 256 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
13. V uvedenom prípade má súd za to, že smrť povinného mala za následok zastavenie konania, avšak dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, ktorú povinný sám nezavinil ani ju nemohol nijako ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval znenie vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP a oprávnenému náhradu trov konania pre existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa nepriznal.
14. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
15. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor si žiadne trovy exekúcie neuplatnil a uviedol, že o nich nežiada rozhodovať, súd o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.