Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Csp-74-2019.pdf
PDF · 110.71 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/74/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, zapísaného v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47258713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47234547 proti žalovanému K. H., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom H. XXX/XX, X. S., o zaplatenie sumy 112,31 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 112,31 eur.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 422,74 eur od 21. 9. 2016 do 11. 6. 2019 v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnom rozsahu žalobu zamieta.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 26. 8. 2019 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu dlžnú sumu úverovej istiny vo výške 359,01 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 18,90 % ročne zo sumy 422,74 eur od 6. 9. 2016 do 9. 7. 2019, úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 18,90 % ročne zo sumy 406,66 eur od 10. 7. 2019 do 8. 8. 2019, úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 18,90 % ročne zo sumy 359,01 eur od 9. 8. 2019 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 455,74 od 6. 9. 2016 do 9. 7. 2019, úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 406,66 od 10. 7. 2019 do 8. 8. 2019 a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 359,01 eur od 9. 8. 2019 do zaplatenia. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že s účinnosťou ku 30. 6. 2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783 (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou žalobcu (nástupnícka spoločnosť.) Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie, a žalobca sa tak stal jej univerzálnym právnym nástupcom. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovaným 10. 6. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej klasický spotrebiteľský úver vo výške 500 eur určený na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve. Na základe tejto zmluvy sa zase žalovaný zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 30 mesačných splátok vo výške po 21,04 eur, so splatnosťou prvej splátky
15. 7. 2015. V súlade so zmluvou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver tak, že 15. 6. 2015 poukázal požadované peňažné prostriedky na účet žalovaného. Žalovaný však svoj záväzok splácať dlžnú sumu riadne a včas neplnil. Do spísania tejto žaloby žalovaný uhradila celkovo sumu 274,08 eur. Na predžalobné výzvy právneho predchodcu žalobcu žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok žalobca vyhlásil 5. 9. 2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného z tejto zmluvy splatný v celom rozsahu.
2. Dňa 26. 9. 2019 bolo na tunajší súd doručené podanie, v ktorom žalobca zobral späť žalobu v časti „istiny“ vo výške 82,01 eur z dôvodu, že žalovaný mu 9. 9. 2019 uhradil túto sumu, pričom modifikoval žalobný petit tým spôsobom, že požadoval priznať sumu dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 277 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 18,90 % ročne zo sumy 422,74 eur od 6. 9. 2016 do 9. 7. 2019, úrokmi z dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 18,90 % ročne zo sumy 406,66 eur od 10. 7. 2019 do 8. 8. 2019, úrokmi z dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 18,90 % ročne zo sumy 359,01 eur od 9. 8. 2019 do 9. 9. 2019, úrokmi z dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 18,90 % ročne zo sumy 277 eur od 10. 9. 2019 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 455,74 od 6. 9. 2016 do 9. 7. 2019, úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 406,66 od 10. 7. 2019 do 8. 8. 2019, úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 359,01 eur od 9. 8. 2019 do 9. 9. 2019 a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 277 eur od 10. 9. 2019 do zaplatenia.
3. Dňa 23. 10. 2019 bolo na tunajší súd doručené podanie, v ktorom žalobca zobral späť žalobu v časti „istiny“ vo výške 164,69 eur z dôvodu, že žalovaný mu 11. 6. 2019 uhradil sumu 83,71 eur (dohľadaná platba) a 9. 10. 2019 sumu 80,98 eur, pričom modifikoval žalobný petit tým spôsobom, že požadoval priznať sumu dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 112,31 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 18,90 % ročne zo sumy 422,74 eur od 6. 9. 2016 do 11. 6. 2019, úrokmi z dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 18,90 % ročne zo sumy 372,03 eur od 12. 6. 2019 do 9. 7. 2019, úrokmi z dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 18,90 % ročne zo sumy 322,95 eur od 10. 7. 2019 do 8. 8. 2019, úrokmi z dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 18,90 % ročne zo sumy 275,30 eur od 9. 8. 2019 do 9.9. 2019, úrokmi z dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 18,90 % ročne zo sumy 193,29 eur od 10. 9. 2019 do 9. 10. 2019, úrokmi z dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 18,90 % ročne zo sumy 112,31 eur od 10. 10. 2019 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 455,74 od 6. 9. 2016 do 11. 6. 2019, úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 372,03 od 12. 6. 2019 do 9. 7. 2019, úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 322,95 eur od 10. 7. 2019 do 8. 8. 2019 a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 275,30 eur od 9. 8. 2019 do 9. 9. 2019, úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 193,29 eur od 10. 9. 2019 do 9. 10. 2019 a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 112,31 eur od 10. 10. 2019 do zaplatenia.
4. Žalovaný sa k žalobe (a spolu s ňou doručovaným čiastočným späťvzatiam žaloby doručeným na tunajší súd 26. 9. 2019 a 23. 10. 2019) napriek výzve súdu písomne nijako nevyjadril.
5. Dňa 20. 12. 2019 bolo na tunajší súd doručené podanie, v ktorom žalobca zobral späť žalobu v časti „istiny“ vo výške 112,31 eur z dôvodu, že žalovaný mu 8. 11. 2019 uhradil sumu 19,87 eur a 9. 12. 2019 sumu 92,44 eur, pričom modifikoval žalobný petit tým spôsobom, že požadoval priznať už len úroky z dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 18,90 % ročne zo sumy 422,74 eur od 6. 9. 2016 do 11 6. 2019, úroky z dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 18,90 % ročne zo sumy 372,03 eur od 12. 6. 2019 do 9. 7. 2019, úroky z dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 18,90 % ročne zo sumy 322,95 eur od 10. 7. 2019 do 8. 8. 2019, úroky z dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 18,90 % ročne zo sumy 275,30 eur od 9. 8. 2019 do 9.9. 2019, úroky z dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 18,90 % ročne zo sumy 193,29 eur od 10. 9. 2019 do 9. 10. 2019, úroky z dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 18,90 % ročne zo sumy 112,31 eur od 10. 10. 2019 do 8. 11. 2019, úroky z dlžnej úverovej „istiny“ vo výške 18,90 % ročne zo sumy 92,44 eur od 9. 11. 2019 do 9. 12. 2019, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 455,74 od 6. 9. 2016 do 11. 6. 2019, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 372,03 od 12. 6. 2019 do 9. 7. 2019, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 322,95 eur od 10. 7. 2019 do 8. 8. 2019 a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 275,30 eur od 9. 8. 2019 do 9. 9. 2019, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 193,29 eur od 10. 9. 2019 do 9. 10. 2019, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 112,31 eur od 10. 10. 2019 do 8. 11. 2019 a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 92,44 eur od 9. 11. 2019 do 9. 12. 2019. Keďže dovtedy predbežné prejednanie sporu ani pojednávanie (resp. verejné vyhlásenie rozsudku) nezačalo, predmetné podanie bolo žalovanému v súlade s § 146 ods. 1 CSP doručované len na vedomie (tj. bez vyžiadania súhlasu žalovaného.)
6. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovanej možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) CSP na prejednanie tohto sporu nenariaďoval pojednávanie. Dňa 17. 2. 2020 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 CSP oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku, a to na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 24. 3. 2020.
7. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal dokazovanie len prostredníctvom listinných dôkazov označených a pripojených k žalobe (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.)
8. Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky na spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. súd zistil, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. bola k 30. 6. 2016 ex offo vymazaná z obchodného registra z dôvodu cezhraničného zlúčenia so spoločnosťou žalobcu, pričom v dôsledku tohto zlúčenia spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. zanikla, a jej právnym nástupcom sa stal žalobca.
9. Z časti 1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s. a žalovaným 10. 6. 2015, ktorá je označená ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“ vyplynulo, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver (pôžičku) vo výške 500 eur. V zmluve bola uvedená fixná úroková sadzba vo výške 18,90 % ročne, ročná percentuálne miera nákladov (RPMN) 20,62 %, priemerná RPMN 34,42 %, 30 mesačných splátok vo výške po 21,04 eur, so splatnosťou prvej splátky 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol dlžníkovi poskytnutý úver a splatnosťou každej ďalšej splátky k 15. dňu v mesiaci, s termínom konečnej splatnosti úveru k 15. 1. 2018, ďalej celková čiastka na zaplatenie vo výške 631,20 eur a doba trvania zmluvy ako určitá doba trvajúca po dobu trvania záväzkov z tejto zmluvy. Poistenie schopnosti splácať úver ani žiadne iné poplatky pritom neboli v tejto zmluve dojednané. Spôsob čerpania zmluvy bol dojednaný jednorazovo a bezhotovostne.
10. Z výpisu platobnej histórie žalovaného (príslušného k zmluve o spotrebiteľskom úvere z 10. 6. 2015), vyhotoveného k 9. 8. 2019 (viď č.l. 26 a 27 spisu) mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 500 eur, ako aj to, že žalovaný uhradil na záväzky z tejto zmluvy (na splátkach) k 2. 9. 2019, t.j. do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sumu 177,35 eur, a následne po zosplatnení úveru sumu 96,73 eur (9. 7. 2019 - 49,08 eur a 8. 8. 2019 - 47,65 eur), t.j., že žalovaný k času spísania žaloby celkovo uhradil sumu 274,08 eur. Z tohto výpisu tiež vyplynulo, že k 2. 9. 2016 predstavovala dlžná suma (na splátkach, t.j. istina a úroky spolu) 455, 74 eur (a z toho istina sumu 422,74 eur.)
11. Za nesporné (pre nepopretie žalovaným podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP) považoval súd skutkové tvrdenie žalobcu (z čiastočného späťvzatia žaloby doručeného na tunajší súd 23. 10. 2019), že dodatočne bola dohľadaná platba vo výške 83,71 eur z 11. 6. 2019.
12. Z rozpisu predpísaných splátok (viď č.l. 25 spisu) vyplynulo, že predpísané splátky zahŕňali okrem istiny len (zmluvné) úroky. Poistenie úveru ani iné poplatky v splátkach neboli zahrnuté.
13. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 13. 9. 2016 (viď č.l. 28 spisu) v spojení s dokladom o jeho doručení žalovanej (viď č.l. 29 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu 19. 9. 2016 doručil žalovanému oznámenie z 13. 9. 2016, v ktorom mu oznámil, že ku 5. 9. 2016 sa stal jeho záväzok zo zmluvy splatným v celom rozsahu, a vyzval ho súčasne na zaplatenie dlžnej sumy istiny vo výške 422,74 eur a dlžných úrokov vo výške 33 eur (t.j. spolu sumy 455,74 eur.)
14. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.
15. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 10. 6. 2015, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
17. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľský úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
18. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 517 ods. 1, prvej vety Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 10. 6. 2015, ďalej len „OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 10. 6. 2015, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba D. U. G. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 10. 6. 2015, ďalej len „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. V tomto konaní si žalobca uplatňoval nároky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 10. 6. 2015 (ako 1. časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 10. 6. 2015.) Táto zmluva o spotrebiteľskom úvere z 10. 6. 2015 napĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme pôžičky podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (právnym predchodcom žalobcu) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalovanej) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania.
25. Táto zmluva však napĺňa charakteristiku úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. OBZ, pretože sa ňou právny predchodca žalobcu ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému do určitej výšky peňažné prostriedky, a žalovaný ako dlžník sa zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť mu aj (zmluvné) úroky.
26. Vzhľadom na to, že k čiastočným späťvzatiam žaloby doručeným na tunajší súd 26. 9. 2019 a 23. 10. 2019 došlo ešte pred doručení (pôvodnej) žaloby žalovanému (k tomu došlo až 19. 11. 2019), súd podľa § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku konal o zvyšku nároku bez toho, aby v rozsudku rozhodoval
o čiastočnom zastavení konania v týchto príslušných častiach. Predmetom konania preto bola následne len suma 112,31 eur s príslušenstvom (ako je správne uvedené v záhlaví rozsudku vyhláseného 24. 3. 2020.)
27. Vzhľadom na to, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby doručenému na tunajší súd 20. 12. 2020 došlo až po doručení žaloby (a predchádzajúcich dvoch podaní, ktorými došlo k čiastočným späťvzatiam žaloby) žalovanému (t.j. až po 19. 11. 2019), súd podľa § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku musel rozhodovať o čiastočnom zastavení konania v tejto príslušnej časti podľa § 145 ods. 2 CSP v rozsudku. Keďže k čiastočnému späťvzatiu doručenému na tunajší súd 20. 12. 2019 došlo ešte pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred pojednávaní (verejným vyhlásením rozsudku), súd podľa § 146 ods. 1 CSP nemusel vyžiadávať súhlas s týmto čiastočným späťvzatím od žalovaného, ale doručil mu toto späťvzatie len na vedomie. Keďže žalobca v podaní doručenom na tunajší súd 20. 12. 2019 výslovne zobral žalobu späť pre sumu 112,31 eur, súd podľa § 145 ods. 2 CSP vo výroku I. tohto rozsudku zastavil konanie v tejto časti.
28. V sumách, ktoré v žalobe a čiastočných späťvzatiach žalobca nesprávne označoval ako „istinu“ v skutočnosti išlo o sumy, v ktorých sa zmiešavala pravá istina (nevrátená časť poskytnutých prostriedkov spotrebiteľského úveru) a dlžné (zmluvné) úroky splatné do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (5. 9. 2016), ktoré boli súčasťou predpísaných splátok (spolu s istinou.) Pre túto „istinu“ teda žalobca zobral žalobu späť, a súd preto rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu v tejto časti musel podľa § 145 ods. 2 CSP zastaviť konanie (resp. nekonať o nich podľa § 145 ods. 3 CSP) bez toho, aby mohol skúmať dôvodnosť takto pôvodne uplatnených súm.
29. Predmetom konania tak (po všetkých týchto čiastočných späťvzatiach) zostal len uplatnený nárok na (zmluvné) úroky (splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti), t.j. na úroky vo výške 18,90 % ročne zo sumy 422,74 eur od 6. 9. 2016 do 11. 6. 2019, úroky vo výške 18,90 % ročne zo sumy 372,03 eur od 12. 6. 2019 do 9. 7. 2019, úroky vo výške 18,90 % ročne zo sumy 322,95 eur od 10. 7. 2019 do 8. 8. 2019, úroky vo výške 18,90 % ročne zo sumy 275,30 eur od 9. 8. 2019 do 9.9. 2019, úroky vo výške 18,90 % ročne zo sumy 193,29 eur od 10. 9. 2019 do 9. 10. 2019, úroky vo výške 18,90 % ročne zo sumy 112,31 eur od 10. 10. 2019 do 8. 11. 2019 a úroky vo výške 18,90 % ročne zo sumy 92,44 eur od 9. 11. 2019 do 9. 12. 2019, ako aj nárok na úroky z omeškania (za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti) vo výške 5 % ročne zo sumy 455,74 od 6. 9. 2016 do 11. 6. 2019, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 372,03 od 12. 6. 2019 do 9. 7. 2019, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 322,95 eur od 10. 7. 2019 do 8. 8. 2019 a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 275,30 eur od 9. 8. 2019 do 9. 9. 2019, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 193,29 eur od 10. 9. 2019 do 9. 10. 2019, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 112,31 eur od 10. 10. 2019 do 8. 11. 2019 a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 92,44 eur od 9. 11. 2019 do 9. 12. 2019.
30. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na (zmluvné) úroky vo výške 18,90 % ročne zo sumy 422,74 eur od 6. 9. 2016 do 11. 6. 2019, úroky vo výške 18,90 % ročne zo sumy 372,03 eur od 12. 6. 2019 do 9. 7. 2019, úroky vo výške 18,90 % ročne zo sumy 322,95 eur od 10. 7. 2019 do 8. 8. 2019, úroky vo výške 18,90 % ročne zo sumy 275,30 eur od 9. 8. 2019 do 9.9. 2019, úroky vo výške 18,90 % ročne zo sumy 193,29 eur od 10. 9. 2019 do 9. 10. 2019, úroky vo výške 18,90 % ročne zo sumy 112,31 eur od 10. 10. 2019 do 8. 11. 2019 a úroky vo výške 18,90 % ročne zo sumy 92,44 eur od 9. 11. 2019 do 9. 12. 2019, súd mu ho nemohol priznať, pretože sa stotožnil s právnym názorom vyplývajúcim z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.: IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012, podľa ktorého z ustanovení § 502 a § 503 OBZ vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Vzhľadom na uvedené tunajší súd podľa § 497 OBZ v spojení s § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch pre takto uplatnené zmluvné úroky po 5. 9. 2016 (po vyhlásení mimoriadnej splatnosti) žalobu zamietol. Obdobný právny názor pritom vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 4 Obo 143/1998 (R 59/1998.)
31. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, tak vo vzťahu k žalobcom uplatnenej úrokovej sadzbe 5 % ročne súd zistil, že táto je v súlade s ustanovením § 3 nariadenia v spojení s § 517 ods. 2 OZ, nakoľko v čase účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti podľa § 563 OZ (k 20. 9. 2016) predstavovala základná úroková sadzba D. 0 % ročne, a preto o 5 percentuálnych bodov vyššia sadzba úrokov z omeškania je 5 % .
32. Úroky z omeškania však súd priznal žalobcovi (prvýkrát) až od 21. 9. 2016 (a teda nie od 6. 9. 2016 ako to požadoval), pretože splatnosť zosplatnenej sumy nastala podľa § 563 OZ až 20. 9. 2016 (nasledujúci deň pod dni, kedy bola žalovanému doručená výzva na zaplatenie zosplatnenej sumy z 13. 9. 2016.)
33. Vzhľadom na to, že uplatňovať si nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov, teda uplatňovať si jeden druh príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ z iného druhu príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ je neprípustné, nakoľko ide o tzv. anatocizmus, ktorý nemá oporu v žiadnom zákone, a ktorý zákaz nie je možné obísť ani dohodou strán, pretože ust. § 121 ods. 3 OZ je kogentným ustanovením, a teda vytvoriť novú kategóriu príslušenstva z príslušenstva iba na základe dohody by bolo v rozpore s kogentným ustanovením § 121 ods. 3 OZ a takéto zmluvné dojednanie (o platení úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov) by bolo (pre rozpor so zákonom) podľa § 39 OZ (absolútne) neplatné (viď v tomto smere aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn.: 29 Odo 689/2006, resp. aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn.: 22 Co/67/2017), nemohol tunajší súd priznať žalobcovi nárok na úroky z omeškania z uplatnených súm „istiny“, ktoré v sebe zmiešavali okrem skutočnej istiny (nevrátenej sumy poskytnutého úveru) aj (zmluvné) úroky splatné do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (v rámci splátok.) Preto namiesto uplatnenej sumy 455,74 eur priznal súd nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo (od 21. 9. 2016 do 11. 6. 2019) len zo sumy 422,74 eur. Súd však už nemohol priznať žalobcovi aj ďalšie úroky z omeškania, pretože žalovaný neuviedol potrebné skutkové tvrdenia (ani dôkazy na ich preukázanie), koľko z nasledujúcich jednotlivých úhrad uskutočnených žalovaným 11. 6. 2019 vo výške 83,71 (dodatočne žalobcom dohľadaná platba, ktorá nie je zahrnutá v vo výpise z platobnej histórie), 9. 7. 2019 vo výške 49,08 eur, 8. 8. 2019 vo výške 47,65 eur, 9. 9. 2019 vo výške 82,01 eur, 9. 10. 2019 vo výške 80,98 eur, 8. 11. 2019 vo výške 19,87 eur a 9. 12. 2019 vo výške 92,44 eur bolo započítaných na dlžnú istinu a koľko na dlžné (zmluvné) úroky, keďže (ako už bolo uvedené) priznanie úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov nie je prípustné.
34. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania, preto súd žalobu zamietol.
35. Žalobca si v žalobe (v spojení s čiastočnými späťvzatiami žaloby doručenými na tunajší súd 26. 9. 2019 a 23. 10. 2019, t.j. pred doručením žaloby žalovanému 19. 11. 2019) uplatňoval sumu 112,31 eur s príslušenstvom. Následne na základe jeho čiastočného späťvzatia žaloby doručeného na tunajší súd 20. 12. 2019 bolo zastavené konanie pre uplatnenú sumu 112,31 eur z dôvodu jej úhrady v priebehu konania žalovaným (predmetom konania zostalo len prísluššenstvo), teda zavinenie na zastavení konania v tejto rozhodujúcej časti možno pričítať výlučne žalovanému, a preto je žalovaný podľa § 256 ods. 1 CSP povinný nahradiť žalobcovi trovy tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Podľa § 2 ods. 1 v spojení s § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. - o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú iné zákony uvedená lehota na podanie odvolania neplynie v období od účinnosti tohto zákona (27. 3. 2020) do 30. 4. 2020.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.