Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/183/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci žalobcu: W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, C., zast.: 1/ Mgr. Vladimír Tomaj, advokát, Hlavná 22, Trnava, 2/ JUDr. Lucia Sukopová, advokátka, Františkánska 5, Trnava, proti žalovanej: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, C., zast.: JUDr. Gabriel Stanislavský, advokát, Hlavná 29, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. - 79 zo dňa 29. júla 2019, v časti o nároku na náhradu trov konania (II. výrok), takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania (II. výrok) r u š í a vec sa mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Súdu prvej inštancie sa nariaďuje v úvodnej časti (záhlaví) napadnutého rozsudku doplniť právneho zástupcu žalobcu Mgr. M. C. a vykonať opravu dátumu narodenia žalovanej a opravu označenia predmetu sporu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým odsekom výroku konanie zastavil a druhým odsekom výroku priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou , , , , , (ďalej len „“) a vecne tým, že dňa 11.05.2017 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého rozvodom manželstva so žalovanou. Uznesením č. k. -66 zo dňa 19.03.2018, právoplatným dňa 24.04.2018, súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. . Dňa 25.07.2019 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým zobral podanú žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko strany sporu dospeli k mimosúdnej dohode ohľadom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, súd prvej inštancie vo výroku I. uznesenia konanie zastavil, keď v danom prípade súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko žalobca zobral žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prihliadol na tú skutočnosť, že žalobca zapríčinil zastavenie konania späťvzatím žaloby, preto v súlade s ustanovením súd žalovanej vo výroku II. uznesenia priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, výlučne v časti výroku II. o nároku na náhradu trov konania, podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Podľa žalobcu súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko žaloba bola vzatá späť na základe toho, že sa strany sporu dohodli napokon mimosúdne (nedá sa teda bez ďalšieho konštatovať, že zastavenie konania

zapríčinil žalobca), pričom mimosúdna dohoda je na jednej strane jednoznačne hospodárnejšia pre strany sporu, na druhej strane konajúci súd už nie je v dôsledku uzavretia mimosúdnej dohody a z toho vyplývajúceho späťvzatia žaloby zaťažovaný predmetným súdnym sporom. Je potrebné poznamenať, že mimosúdne rokovania trvali viac ako 2 roky, dosiahnuť dohodu medzi stranami bolo teda pomerne zložité a je úspechom, že sa napokon podarila. Určite teda nie je namieste použiť pri rozhodnutí o trovách konania z dôvodu zastavenia konania na základe dosiahnutia mimosúdnej dohody medzi stranami zásadu zavinenia žalobcu, ktorý zobral napokon žalobu späť (iný procesný postup ani nebol možný, nakoľko zobrať podanú žalobu späť mohol len on, a nie žalovaná, hoci mimosúdnu dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podpísali obaja). V tomto prípade zásada zavinenia zastavenia konania ustupuje zásade spravodlivého a rozumného usporiadania procesných vzťahov strán sporu, kedy si každá zo strán mala znášať v tomto konaní vzniknuté trovy sama. Žalobca poukázal tiež na konanie Okresného súdu Trnava pod sp. zn. (o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti), s totožnými stranami sporu, v ktorom na základe rovnakej dohody medzi stranami (o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov) došlo podaním doručeným súdu dňa 22.07.2019 k späťvzatiu žaloby zo strany (v predmetnom konaní) žalobkyne V. F., pričom žiadala, aby súd konanie zastavil, nakoľko medzi stranami došlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čím odpadol dôvod i na pokračovanie v tomto konaní, s tým, že strany sa tiež zaviazali, že žiadna z nich si v konaní neuplatňuje náhradu trov konania. Aj bez ohľadu na dohodu strán o tom, že si nebudú uplatňovať náhradu trov súdneho konania následne súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na skutočnosť, že zásada zavinenia zastavenia konania ustupuje zásade spravodlivého a rozumného usporiadania procesných vzťahov strán sporu, kedy si každá zo strán bude znášať v konaní vzniknuté trovy sama. Hoci žalobca k späťvzatiu žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov samotnú mimosúdnu dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepriložil (je to dohoda medzi dvoma stranami upravujúca ich vzájomné záležitosti a nároky a dispozíciu so žalobou mal len žalobca, súhlas žalovanej na späťvzatie žaloby nebol potrebný), z podania žalovanej v inom konaní tohto súdu (v spomenutom konaní vedenom pod sp. zn. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) vyplýva, že strany sporu skutočne takúto dohodu uzavreli, a že sa zároveň dohodli, že si žiadna z nich nebude uplatňovať náhradu trov súdneho konania. Žalobca zároveň doplnil, že strany sporu viedli na súde prvej inštancie ešte jedno konanie, a to konanie pod sp. zn. , ktoré konanie bolo tiež na základe rovnakej dohody uzavretej medzi stranami zastavené (žalobca vzal z tohto dôvodu žalobu späť) a taktiež bolo rozhodnuté, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko vo veci došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody a následnému späťvzatiu žaloby. Zásada zavinenia zastavenia konania tu preto ustupuje zásade spravodlivého a rozumného usporiadania procesných vzťahov strán sporu, kedy si každá zo strán bude znášať v tomto konaní vzniknuté trovy sama. Rozhodnutia súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a (vrátane rozhodnutí o trovách konania) obe strany sporu akceptovali a nepodali voči nim opravné prostriedky. Žalobca v neposlednom rade uviedol, že v napadnutom uznesení č. k. - 79 je ako predmet sporu uvedené „zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva“, čo považuje len za zrejmú nesprávnosť (pisársku chybu). Je však možné, že táto chyba mohla mať za následok rozhodnutie konajúceho súdu o náhrade trov konania, nakoľko v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sú trovy jednoznačne častejšie priznávané na základe úspechu v spore ako v konaniach o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorých sa prevažne rozhoduje tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (nakoľko rozsudok o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je v prospech oboch strán, keďže sa o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedokázali dohodnúť mimosúdne). Na základe uvedených skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zmenil tak, že rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je s prihliadnutím k rozsahu a dôvodom podaného odvolania výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 11.05.2017 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva so žalovanou. Uznesením č. k. - 66 zo dňa 19.03.2018 súd prvej inštancie prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na súde pod sp. zn. , v ktorom sa rozhodovalo o vlastníckom práve k časti predmetu sporu. Podaním zo dňa 24.07.2019 zobral žalobca podanú žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko strany sporu dospeli k mimosúdnej dohode ohľadom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie právoplatne rozhodol o tom, že konanie zastavuje. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanovením tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % prihliadajúc na skutočnosť, že žalobca zapríčinil zastavenie konania späťvzatím žaloby.

7. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp. zn. ).

10. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Ak má byť konanie zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, je súd povinný skúmať dôvod, pre ktorý zobral žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby správanie žalobcu, potom musí ísť výlučne o správanie tejto strany sporu, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. Rovnako to platí aj v prípade, ak je dôvodom späťvzatia žaloby správanie žalovaného.

11. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). V jeho zmysle súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Vtedy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Nakoľko použitie negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej situácie, prípadne sa môžu týkať celkom špecifických skutkových či sociálnych aspektov strán sporu.

12. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia v časti o nároku na náhradu trov konania je zrejmé, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal dôvodom, pre ktorý zobral žalobca podanú žalobu dňa 25.07.2019 späť. Súd prvej inštancie automaticky pripísal procesnú zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania žalobcovi, a to s poukazom na späťvzatie žaloby. Späťvzatie žaloby ako procesný

úkon žalobcu, ktorým prejavuje svoju vôľu nepokračovať v konaní, samo o sebe nie je možné považovať za skutočnosť, ktorá by bola určujúca pre vyslovenie záveru, že zastavenie konania zavinil žalobca. V prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného). Len v prípade, ak by žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. V podaní, ktorým žalobca zobral žalobu späť, jasne uviedol dôvod späťvzatia, ktorým bolo uzavretie mimosúdnej dohody so žalovanou ohľadom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie uvedený dôvod nechal bez povšimnutia, čiže neskúmal procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch procesných stranách. Je teda nepochybné, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nesprávne.

13. V záujme zachovania práva strán sporu na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania podľa zrušil a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátil súdu prvej inštancie v zrušenej časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vo veci nároku na náhradu trov konania opätovne rozhodnúť. Pri opätovnom rozhodovaní o predmetnom nároku súd preskúma dôvod späťvzatia žaloby. Nakoľko žalobca k späťvzatiu žaloby nedoložil mimosúdnu dohodu o vyporiadní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, bude povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť, či k uzavretiu predmetnej dohody skutočne došlo. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd následne opätovne posúdi nárok strán sporu na náhradu trov konania, opätovne o ňom rozhodne a rozhodnutie riadne odôvodní. Odvolací súd poznamenáva, že v prípade, ak sa v konaní preukáže uzavretie mimosúdnej dohody strán sporu ohľadom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva tak ako tvrdí žalobca, je potrebné pričítať zavinenie na zastavení konania obom procesným stranám.

15. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zároveň rozhodne i o trovách odvolacieho konania v zmysle ustanovenia .

16. Odvolací súd zároveň s poukazom na , nariadil súdu prvej inštancie v úvodnej časti (záhlaví) písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia doplniť právneho zástupcu žalobcu a vykonať opravu pri označení žalovanej a pri označení predmetu sporu. Súd prvej inštancie v záhlaví opomenul uviesť právneho zástupcu žalobcu Mgr. Vladimíra Tomaja, advokáta, so sídlom Hlavná 22, Trnava. Hoci žalobca v priebehu konania splnomocnil na zastupovanie v konaní advokátku JUDr. Luciu Sukopovú (plnomocenstvo predložené súdu prvej inštancie dňa 04.05.2018), z obsahu spisu nevyplýva, že by došlo k odvolaniu alebo vypovedaniu plnej moci udelenej zo strany žalobcu advokátovi Mgr. Vladimír Tomajovi (plnomocenstvo predložené pri podaní žaloby dňa 11.05.2017). V záhlaví napadnutého uznesenia tak došlo k zrejmej nesprávnosti. Zrejmej nesprávnosti sa súd dopustil taktiež pri označení žalovanej a pri označení predmetu sporu. Pri označení žalovanej súd prvej inštancie uviedol nesprávny dátum jej narodenia, keďže z registra obyvateľov SR bol zistený dátum narodenia žalovanej 30.11.1970. K pochybeniu došlo taktiež pri označení predmetu sporu „o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva“. Prejednávaná vec sa totiž týka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).