Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-142-2023.pdf
PDF · 119.62 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/142/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX D., E. F. zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: B. G., F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX, XXX XX H. J. I., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Michal Roštár, advokát, so sídlom Pod Brehom 71, 023 54 Turzovka, IČO: 42 225 949, o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 7C/72/2021-121 zo dňa 6.4.2023, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. nahradil prejav vôle žalovanej, že ako predávajúca uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov v znení tak, ako bola uvedená vo výroku I. napadnutého rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie v konaní považoval za nesporné, že žalobca a žalovaná sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. H. J. I., obec H. J. I., okres E., a to parcely EKN 7150 - orná pôda o výmere 2566 m2, zapísanej na LV č. XXXX a parcely EKN 7200 - orná pôda o výmere 3505 m2, zapísanej na LV č. XXXX. Ďalej mal za nesporné, že predchádzajúca podielová spoluvlastníčka H. J. uzatvorila dňa 16.12.2020 so synom žalovanej K. G. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol okrem iného aj odplatný prevod vlastníckeho práva k obom nehnuteľnostiam v spoluvlastníckych podieloch 1/9, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností pod V 5386/2020. Žalovaná nerozporovala tvrdenie žalobcu, že H. J. ako predávajúca neoslovila žalobcu, ktorý bol v tom čase spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností s ponukou na pomerné odkúpenie jej spoluvlastníckych podielov, preto i toto tvrdenie žalobcu bolo nesporné. Taktiež bolo nesporné, že kupujúci K. G. následne daroval tieto spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach žalovanej dňa 05.02.2021, vklad darovacej zmluvy bol povolený do katastra nehnuteľností pod V 466/2021. Súd prvej inštancie konštatoval, že v ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka je upravené zákonné predkupné právo, ktoré má vecnoprávny charakter. Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na niekoho iného (cudzie osoby, spoluvlastníka alebo spoluvlastníkov), musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Výnimku predstavuje prevod blízkej osobe. Z hľadiska obsahu účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka aplikovať všeobecnú úpravu o predkupnom práve upravenom v § 602 až 606 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že že predávajúca H. J. pred predajom spoluvlastníckych podielov v predmetných nehnuteľnostiach kúpnou
zmluvou zo dňa 16. 12. 2020 K. G. neurobila písomnú ponuku právnemu predchodcovi žalobcu B. C. ako podielovému spoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností, a preto pri predaji porušila jeho predkupné právo v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Ďalej konštatoval, že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva, má pri porušení povinnosti zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva na výber, či: a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takom prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b) sa domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 229 CSP), c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v tomto konaní domáha, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa - žalovanej ako predávajúceho uzavrieť so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu (tak ako bola uvedená vo výroku I. napadnutého rozsudku). Mal za to, že žalobca sa môže domáhať ponuky predaja spoluvlastníckeho podielu od žalovanej za rovnakých podmienok, za akých spoluvlastnícky podiel nadobudol jej právny predchodca K. G., v rovnakom rozsahu spoluvlastníckeho podielu, na aký rozsah mal žalobca právo, za rovnakú kúpnu cenu a v rovnakej forme kúpnej zmluvy. Procesnú obranu žalovanej spočívajúci v tvrdení, že žalobca bol oprávnený uplatniť si svoj nárok z titulu porušeného zákonného predkupného práva vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovanej - synovi žalovanej K. G. - do času, kým nedošlo k prevodu dotknutého spoluvlastníckeho podielu na žalovanú (ako matku prevodcu, a teda, blízku osobu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka) na základe Darovacej zmluvy V 466/2021, a preto nárok žalobcu zanikol dňom povolenia vkladu Okresným úradom Čadca, Katastrálny odbor vo vkladovom konaní pod sp.zn. V 466/2021, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú. Konštatoval, že predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom a ako také má vecnú povahu. Predkupné právo, ktoré má vecno-právny charakter, pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho (univerzálnym i singulárnym). Predkupné právo je vecným právom, ktoré pôsobí voči tretím osobám, ale porušenie tohto práva nerobí zmluvu zo zákona neplatnou alebo neúčinnou a nebráni tomu, aby podľa tejto zmluvy prešlo vlastnícke právo na kupujúceho. Predkupné právo má v tomto smere účinok len vtedy, ak bolo úspešne uplatnené. Pre prípad, že predávajúci nerešpektoval predkupné právo oprávnenej osoby, patrí tejto právo domáhať sa od kupujúceho, aby jej vec, t.j. vlastníctvo k nej, prenechal. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ak pred uplynutím doby stanovenej na výkon predkupného práva bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti prevedený na iného, môže nároky z predkupného práva uplatňovať aj právny nástupca spoluvlastníka, ktorému nebol podiel ponúknutý na kúpu. Právo podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorého predkupné právo bolo porušené, domáhať sa u nadobúdateľa, aby mu ponúkol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na predaj, sa premlčí vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorou bolo porušené predkupné právo. Ak spoluvlastník vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe neuplatní nárok z predkupného práva voči novému spoluvlastníkovi, aby dal ponuku na predaj nadobudnutého podielu, alebo sa nedovolá v tej istej lehote relatívnej neplatnosti právneho úkonu spoluvlastníka, ktorým previedol svoj podiel na tretiu osobu, stáva sa tretia osoba skutočným spoluvlastníkom. Žalobca ako právny nástupca pôvodného žalobcu a podielového spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené sa môže domáhať nárokov z porušenia predkupného práva v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote. Žalovaná nenamietala premlčanie, ktoré môže súd posudzovať len na jej námietku. Iné časové obmedzenie, dokedy sa možno domáhať nárokov z porušenia predkupného práva zákon neupravuje. Predkupné právo má vecnú povahu, ktorá spočíva v tom, že je spojené so spoluvlastníctvom k veci a zaťažuje každého spoluvlastníka prevádzajúceho svoj podiel, čo znamená, že pôsobí aj voči právnym nástupcom kupujúceho, ktorým je žalovaná. Nároky z porušenia predkupného práva si preto môže žalobca uplatňovať aj voči žalovanej ako právnej nástupkyni K. G., ktorý nadobudol vlastnícke právo k podielom v nehnuteľnostiach kúpnou zmluvou, pri ktorej došlo k porušeniu predkupného práva zo strany predávajúcej H. J.. Povolením vkladu do katastra nehnuteľností Okresným úradom Čadca, Katastrálny odbor, vo vkladovom konaní pod sp. zn. V 466/2021 nezanikajú nároky z porušenia predkupného práva. Súd prvej inštancie uviedol, že
pokiaľ by pripustil výklad žalovanej, mohlo by v praxi dohádzať až k absurdným situáciám, pri ktorých by bezprostredne po zavkladovaní zmluvy do katastra nehnuteľností, pri uzatváraní ktorej došlo k porušeniu predkupného práva, došlo k ďalšiemu (účelovému) prevodu na blízku osobu a tým k znemožneniu obídeného podielového spoluvlastníka, ktorý nemal ani možnosť dozvedieť sa o prevode podielu/podielov v nehnuteľnosti/nehnuteľnostiach a uplatniť si zákonný nárok z porušenia predkupného práva a tým by došlo k „zlegalizovaniu“ (prvého) prevodu, pri ktorom bolo predkupné právo porušené. Takýto výklad je neprípustný. Vzhľadom na uvedené mal za to, že vzhľadom na vecno-právny charakter zákonného predkupného práva toto pôsobí aj voči nadobúdateľom, čo znamená, že sa nárokov z jeho porušenia môže domáhať aj právny nástupca obídeného podielového spoluvlastníka voči právnemu nástupcovi kupujúceho. Uvedenému nebráni ani tá okolnosť, že žalovaná je blízkou osobou pôvodného kupujúceho K. G. a podiely v nehnuteľnostiach nadobudla darovacou a nie kúpnou zmluvou, keďže Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy (napr. R 58/2005). Žalovaná sa darovacou zmluvou stala právnou nástupkyňou K. G. a vstúpila nielen do jeho práva, ale i do jeho povinností, v rozsahu ňou nadobudnutých spoluvlastníckych podielov. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd i námietku žalovanej vznesenú jej právnym zástupcom až v záverečnej reči, keď uviedol, že žalobca nepredložil kúpnu zmluvu so svojim podpisom, resp. podpisom pôvodného žalobcu. Nie je povinnosťou žalobcu takúto zmluvu podpísanú žalobcom predkladať v tomto súdnom konaní, nakoľko kúpna zmluva netvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, ale jej obsah je uvedený priamo vo výroku rozsudku. Takúto povinnosť bude mať žalobca až v vkladovom konaní pred správnym orgánom, pokiaľ podá návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Záverom konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že K. G. nadobudol spoluvlastnícke podiely v celkovej výške 1/9 v parcelách EKN 7150 a EKN 7200, nachádzajúcich sa v kat. území H. J. I. od predávajúcej H. J., Kúpnou zmluvou V 5386/2020. Predmetom kúpnej zmluvy boli podiely vo viacerých nehnuteľnostiach a kúpna cena bola dojednaná súhrnne za všetky prevádzané nehnuteľnosti vo výške 1.500 €. Súhrnná výmera všetkých podielov v prevádzaných nehnuteľnostiach bola 1.494,94 m2. Kúpna cena tak predstavuje za 1 m2 sumu 1,003 €. Nakoľko si žalobca môže uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu, teda, 1/4 z 1/9, tak predmetom prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho (žalobcu) je spoluvlastnícky podiel vo výške 1/36 k celku a zvyšná časť spoluvlastníckeho podielu predávajúcej vo výške 1/12 zostáva vo vlastníctve žalovanej. H. J. bola podielovou spoluvlastníčkou v obidvoch parcelách s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/9, preto pri porušení predkupného práva na podiel žalobcu pripadá pri parcele EKN č. 7150 výmera 71,28 m2 (2 566 : 9 = 285,1 : 4 = 71,28) a pri parcele EKN č. 7200 pripadá na podiel žalobcu výmera 97,36 m2 (3 505 : 9 = 389,45 : 4 = 97,36). Podľa súdu prvej inštancie kúpna cena predstavuje sumu 1,003 €/ m2. Pri porušení predkupného práva žalobcu na sporné podiely pripadá výmera 168,64 m22 (71,28 m2 + 97,36 m2), v dôsledku čoho majú tieto podiely hodnotu 169,15 € (168,64 m2 x 1,003 €). Z kúpnej zmluvy, ktorú má žalovaná ako predávajúca uzavrieť so žalobcom ako kupujúcim, nahradením vyhlásenia vôle žalovanej, vyplýva, že ide o predaj spoluvlastníckych podielov od žalovanej (v rozsahu podielov pripadajúcich na žalobcu 1/36) za rovnakých podmienok, za akých spoluvlastnícke podiely nadobudol kupujúci K. G. a za rovnakú kúpnu cenu 1,003 € za 1 m2, t. j. 169,15 €. Vzhľadom k tomu, že žalobca si oprávnene uplatnil nárok z porušenia predkupného práva, je žaloba žalobcu dôvodná a súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel tak, že nahradil vyhlásenie vôle žalovanej ako predávajúcej uzavrieť so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej znenie je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie sa nesprávne právne vysporiadal s možným uplatnením nároku žalobcu z titulu porušenia zákonného predkupného práva voči žalovanej s ohľadom na to, že jednak sa žalobca nedomáhal nároku z titulu porušenia zákonného práva voči právnemu predchodcovi žalovanej do času, kým nedošlo k prevodu spoluvlastníckym podielov z právneho predchodcu žalovanej na žalovanú na základe darovacej zmluvy, jednak sa súd nevysporiadal s tým, že medzi právnym predchodcom žalovanej a žalovanou došlo k prevodu medzi blízkymi osobami, ktorý vylučuje uplatnenie predkupného práva, a jednak sa súd prvej inštancie napokon nesprávne po právnej stránke vyporiadal s tým, že medzi právnym predchodcom žalovanej a samotnou žalovanou došlo k platnému uzavretiu darovacej zmluvy, a preto žalovanú nemožnú nútiť, aby čokoľvek bola povinná poskytnúť žalobcovi v rámci žaloby o nahradení prejavu vôle bez toho, aby súd rozhodol a
neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovanej a samotnou žalovanou. Podľa žalovanej právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je nesprávne s poukazom na to, že aj súd prvej inštancie spája neplatnosť kúpnej zmluvy vo väzbe na porušenie predkupného práva s úspešným uplatnením tohto práva voči nadobúdateľovi, v našom prípade právnemu predchodcovi žalovanej – kupujúcemu K. G., avšak na druhej strane je nutné zdôrazniť, že na základe vykonaného dokazovania bolo spoľahlivo preukázané, že pôvodný žalobca B. C. si do času prevodu vlastníckeho práva medzi právnym predchodcom (synom) žalovanej K. G. a samotnou žalovanou na základe darovacej zmluvy V-466/2021 neuplatnil voči kupujúcemu K. G. nárok z titulu porušenia predkupného práva, a preto sa podľa právneho názoru žalovanej tohto nároku nemôže úspešne domáhať voči žalovanej predmetnou žalobou. Na túto skutkovú okolnosť však právne posúdenie súdu prvej inštancie nereflektovalo, hoci úspešné uplatnenie nároku z titulu porušenie predkupného práva spoluvlastníkom, ktorý bol na svojom nároku na zákonné predkupné právo dotknutý, predpokladá aj ustálená súdna prax ako i samotný súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení rozsudku. Vzhľadom na vyššie zmienené má žalovaná za to rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto je dotknuté odvolacím dôvodom, v dôsledku ktorého vníma žalovaná rozhodnuté súdu prvej inštancie ako nesprávne, nespravodlivé a nezákonné. Žalovaná poukázala na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne posúdil dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku aj s ohľadom na ustanovenie § 140 OZ, ktoré vylučuje uplatnenie predkupného práva pre prípad, že ide o prevod spoluvlastnícke podielu blízkej osobe. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že medzi K. G. (ako právnym predchodcom žalovanej) a samotnou žalovanou došlo pri prevode vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy V-466/2021 išlo o prevod medzi blízkymi osobami (syn - matka), v dôsledku ktorého bolo vylúčené uplatnenie predkupného práva pôvodným žalobcom voči žalovanej. Rovnako však bolo vylúčené uplatnenie nároku pôvodného žalobcu z titulu porušeného predkupného práva na základe kúpnej zmluvy V-5386/2020 z dôvodov špecifikovaných v predchádzajúcej časti tohto odvolania žalovanej, teda z dôvodu absencia uplatnenia tohto nároku do času právoplatného vkladu vlastníckeho práva žalovanej na základe darovacej zmluvy V-466/2021. Napokon žalovaná vo svojom odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie predmetnej veci súdom prvej inštancie aj v tom zmysle, že medzi právnym predchodcom žalovanej a samotnou žalovanou došlo k platnému uzavretiu darovacej zmluvy V-466/2021, a preto žalovanú nemožnú nútiť, aby čokoľvek bola povinná poskytnúť žalobcovi v rámci žaloby o nahradení prejavu vôle bez toho, aby súd rozhodol a neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovanej a samotnou žalovanou. S ohľadom na to, že súd prvej inštancie nevenoval po právnej stránke pozornosť platne uzavretej darovacej zmluvy V-466/2021 medzi synom žalovanej a žalovanou (s poukazom na opodstatnenosť nároku pôvodného žalobcu z titulu porušenia jeho predkupného práva výlučne voči kupujúcemu K. G. vyplývajúceho pôvodnému žalobcovi vo väzbe na kúpnu zmluvu V-5386/2020) vníma žalovaná rozhodnutie súdu prvej inštancie po stránke právnej ako nesprávne, a preto žalovaná zdvorilo žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je podrobne odôvodnený a dáva jasné a výstižné odpovede na všetky v danej veci podstatné veci a vznesené argumenty strán sporu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku vykazuje obligatórne náležitosti ustanovené v § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými relevantnými tvrdeniami a dôkazmi, ktoré mu boli predložené , tieto vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pri rešpektovaní pravidiel formálnej logiky, bez vnútorných rozporov a zrozumiteľne. Následne zistený skutkový stav riadne právne posúdil pri správnej aplikácii príslušných právnych noriem. To, že sa žalovaný so skutkovými tvrdeniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie nestotožňuje, nezakladá vadu odôvodnenia napadnutého rozsudku ani konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Ma l za to, že sa zákonným spôsobom domáhal plnenia z porušenia jeho predkupného práva, ku ktorému došlo uzatvorením kúpnej zmluvy V 5386/2020, pričom kupujúci z predmetnej zmluvy následne darovacou zmluvou V-466/2021 zo dňa 8.3.2021-136 previedol podiely na blízku osobu (žalovanú). Za tejto situácie by bolo nepredstaviteľné, aby účelový bezplatný prevod vlastníctva požíval právnu ochranu. Ako prvostupňový súd správne konštatoval, predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom a ako také má vecnú povahu. Predkupné právo, ktoré má vecno-právny charakter pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho (univerzálnym i singulárnym). Zákonné predkupné právo ako vecné právo pôsobí aj voči právnym nástupcom. zaviazanej osoby. Vecno-právny charakter predkupného práva sa prejavuje v jeho spojení s vecou, pôsobí voči všetkým nadobúdateľom a teda prechádza aj na nadobúdateľa veci. Nemožno sa tak stotožniť s obranou žalovaného, že žalobca
(pôvodný) si do času prevodu vlastníckeho práva medzi právnym predchodcom (synom) žalovanej K. G. a samotnou žalovanou na základe darovacej zmluvy V-466/2021 neuplatnil voči kupujúcemu K. G. nárok z titulu porušenia predkupného práva, a preto sa podľa jej názoru tohto nároku nemôže úspešne domáhať voči žalovanej predmetnou žalobou.
4. Žalovaná písomnú repliku k vyjadreniu žalobcu nepodala.
5. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem a vzhľadom na skutočnosť, že vznesené odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, uvedené rozhodnutie s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil.
6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalovaná, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd pritom konštatuje, že iba samotná nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalovanej) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP nie je daný. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:
7. Podstatou odvolacích námietok žalovanej bolo to, že podľa jej názoru súd prvej inštancie sa nesprávne nevysporiadal s tým, že právny predchodca žalobcu nepodal včas žalobu proti jej právnemu predchodcovi, ktorý je jej blízkou osobou, a ktorá jej darovala následne dotknuté spoluvlastnícke podiely. Súčasne, že súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť o nahradení prejavu vôle, ak súčasne nerozhodol o neplatnosti darovacej zmluvy.
8. Odvolací súd konštatuje, že všetky vyššie uvedené námietky sú nedôvodné. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí riadne vysporiadal s námietkami a argumentáciou žalovanej, keď konštatoval, že predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom a ako také má
vecnú povahu. Predkupné právo, ktoré má vecno-právny charakter, pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho (univerzálnym i singulárnym). Predkupné právo je vecným právom, ktoré pôsobí voči tretím osobám, ale porušenie tohto práva nerobí zmluvu zo zákona neplatnou alebo neúčinnou a nebráni tomu, aby podľa tejto zmluvy prešlo vlastnícke právo na kupujúceho. Rovnako tak správne uviedol tri zákonné možnosti spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo opomenuté (domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy, ponúknutia podielu na predaj, alebo zachovanie predkupného práva). Správne konštatoval, že predkupné právo má vecnú povahu, ktorá spočíva v tom, že je spojené so spoluvlastníctvom k veci a zaťažuje každého spoluvlastníka prevádzajúceho svoj podiel, čo znamená, že pôsobí aj voči právnym nástupcom kupujúceho, ktorým je žalovaná. Nároky z porušenia predkupného práva si preto mohol žalobca uplatňovať aj voči žalovanej ako právnej nástupkyni K. G., ktorý nadobudol vlastnícke právo k podielom v nehnuteľnostiach kúpnou zmluvou, pri ktorej došlo k porušeniu predkupného práva zo strany predávajúcej H. J.. Povolením vkladu do katastra nehnuteľností Okresným úradom Čadca, Katastrálny odbor, vo vkladovom konaní pod sp. zn. V 466/2021 nezanikli nároky z porušenia predkupného práva, ktoré vykonala H. J., a to ani darovaním podielov blízkej osobe, tak ako to urobil právny predchodca žalovanej. Správny bol aj záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ by súdy pripustil výklad žalovanej, v praxi by dohádzalo až k absurdným situáciám, pri ktorých by bezprostredne po zavkladovaní zmluvy do katastra nehnuteľností, pri uzatváraní ktorej došlo k porušeniu predkupného práva, došlo k ďalšiemu (účelovému) prevodu na blízku osobu a tým k znemožneniu obídeného podielového spoluvlastníka, ktorý nemal ani možnosť dozvedieť sa o prevode podielu/podielov v nehnuteľnosti/nehnuteľnostiach a uplatniť si zákonný nárok z porušenia predkupného práva a tým by došlo k „zlegalizovaniu“ (prvého) prevodu, pri ktorom bolo predkupné právo porušené. Takýto výklad je neprípustný, nakoľko by išlo o obchádzanie zákona. Odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutie o vklade V-5386/2020 bolo doručené účastníkom vkladového konania 01.02.2021 (02.02.2021) a bezprostredne po ňom došlo k prevodu nehnuteľnosti na žalovanú zmluvou zo dňa 08.03.2021. Vecne správny bol aj záver súdu prvej inštancie, že vecno-právny charakter zákonného predkupného práva pôsobí aj voči nadobúdateľom, čo znamená, že sa nárokov z jeho porušenia môže domáhať aj právny nástupca obídeného podielového spoluvlastníka voči právnemu nástupcovi kupujúceho. Správne konštatoval, že uvedenému nebráni ani tá okolnosť, že žalovaná je blízkou osobou pôvodného kupujúceho K. G. a podiely v nehnuteľnostiach nadobudla darovacou a nie kúpnou zmluvou. keďže Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. Žalovaná sa darovacou zmluvou stala právnou nástupkyňou K. G. a vstúpila nielen do jeho práva, ale i do jeho povinností, v rozsahu ňou nadobudnutých spoluvlastníckych podielov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právne závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. augusta 2015 sp.zn. 3Cdo 239/2012: „ak po právnom úkone porušujúcom predkupné právo podielového spoluvlastníka ten spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, stáva sa nadobúdateľ prevedeného podielu ex lege nielen podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ale zároveň aj osobou oprávnenou z predkupného práva viazaného na spoluvlastnícky podiel. V dôsledku toho prechádzajú na neho aj oprávnenia pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce z nerešpektovania jeho predkupného práva. Pri tom nie je právne významné, či prevodca v čase, keď bol ešte podielovým spoluvlastníkom, svoje oprávnenia vyplývajúce z porušenia predkupného práva uplatnil alebo neuplatnil.“ Odvolací súd sa s uvedeným názorom plne stotožňuje, pričom má za to, že ho možno aplikovať aj na posudzovaný právny úkon kúpnej a následne darovacej zmluvy. Ak teda žalovaná namietala, že v jej prípade jej patrí ochrana podľa § 140 Občianskeho zákonníka, tak táto obrana nebola dôvodná, nakoľko jej práva vznikli z porušenia práv iných, a ako takéto nepožívajú štandardnú právnu ochranu. Ochrana blízkej osoby podľa § 140 Občianskeho zákonníka nemôže mať prednosť pred zákonnou ochranou v podobe vecného zákonného predkupného práva, ktoré patrí žalobcovi (pôvodne jeho právnemu predchodcovi) z porušenia právnych povinností H. J., a ktoré bolo jednoznačne preukázané. Odvolací súd k námietke žalovanej, že súd prvej inštancie mal konštatovať neplatnosť darovacej zmluvy uvádza, že ani táto nie je dôvodná. Ako bolo už vysvetlené súdom prvej inštancie, žalobca mal na výber tri možnosti: a) domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy, b) domáhať sa prevodu na neho pripadajúceho spoluvlastníckeho podielu, c) zachovať si svoje predkupné právo voči nadobúdateľovi. Žalobca zvolil možnosť b), pričom vyhovenie takejto žalobe, neznamená, že sa určí ako neplatný celý právny úkon. Ak sa žalobca domáha prevodu na neho pripadajúceho podielu (1/36), tak vyhovenie takejto žalobe neznamená, že žalovaná stratí celý podiel, ktorý nadobudla. Zvyšok podielu jej naďalej zostane v príslušnom rozsahu, nakoľko uplatnenie žaloby podľa písm. b) neznamená určenie neplatnosti príslušných zmlúv, ale len nahradenie prejavu vôle, s prevodom príslušného podielu so zachovaním vlastníckeho práva žalovanej vo zvyšnej časti (3/36), ak žalobu
nepodá ďalší spoluvlastník. Určenie neplatnosti by prichádzalo do úvahy pri žalobe podľa písmena a), čo však nie je posudzovaný prípad. Odvolací súd konštatuje, že žaloba bola prípustná voči žalovanej ako obdarovanej osobou, ktorá sa zúčastnila na porušení predkupného práva žalobcu (jeho právneho predchodcu), pričom právny úkon darovania, hoc blízkej osobe, nespôsobuje nedôvodnosť žaloby s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti.
9. Z týchto dôvodov bolo odvolanie žalovanej posúdené ako neopodstatnené.
10. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), plne sa stotožnil s odôvodním napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).