Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-78-2019.pdf
PDF · 113.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/78/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: I. M., nar. XX. 6. XXXX, bytom M. Z., S. XXX, právne zastúpený JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom AK so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4 proti žalovaným 1/ B. X., nar. XX. 6. XXXX, bytom M. Z., S. XXX, 2/ B. M., nar. 8. 5. XXXX, bytom M. Z., S. XXX, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Erika Simanová, s.r.o., so sídlom v Rožňave, Edelényska 2027/3, a 3/ K. M., nar. XX. 6. XXXX, bytom M. Z., S. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.decembra 2018 sp.zn. 8C/75/2017
rozhodol:
Zrušuje rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.decembra 2018 č.k. 8C/75/2017-120 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 14.12. 2018 č.k. 8C/75/2017-120 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe s odôvodnením, že on ako darujúci uzavrel dňa 13. 10. 2010 so žalovanými 1/, 2/ ako obdarovanými Darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bola 1-ice spoluvlastníckeho podielu žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedené Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom, kat. územia M. Z., F. M. Z., okres Rožňava, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2, parcelné číslo XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, parcelné číslo XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, parcelné číslo XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, parcelné číslo XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 693 m2, parcelné číslo XX/X - záhrady o výmere 60 m2, parcelné číslo XX/X - záhrady o výmere 110 m2, stavby - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XX a rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. 13, žalovanému1/ v podiele1/4-iny v pomere k celku a žalovanej 2/ v podiele 1/4-iny v pomere k celku. Žalobca listom zo dňa 31. 10. 2017 - „Výzvou na vrátenie daru“ z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov voči nemu vyzýval žalovaných 1/, 2/ na vrátenie predmetného daru. Vo svojom liste uviedol, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ ho sústavne hrubo urážali, vyhrážali sa mu zbitím, či ublížením na zdraví a to v poslednom období už takmer každý deň, neposkytli mu potrebnú pomoc v starobe, vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav, čím hrubo porušili dobré mravy. Ďalej uviedol, že k darovaniu došlo preto, že žalovaní 1/, 2/ mu obaja sľúbili, že sa o neho budú starať, že mu budú vo všetkom nápomocní, vzhľadom jeho zlý zdravotný stav, o ktorom mali vedomosť. Obaja mu sľúbili, že mu budú zabezpečovať stravu, ako aj celú údržbu domácnosti. Zo začiatku sa o neho obaja žalovaní sporadicky starali, avšak postupom času sa to začalo zhoršovať. Čoraz častejšie dochádzalo z ich strany k urážkam jeho osoby, tiež žalobca zistil, že mu bol odcudzený krovinorez, elektrický kábel na pílu, ako aj ďalšie veci. Dokonca ho žalovaní začali aj fyzicky napádať a bol nútený privolať na pomoc políciu. Žalovaní tiež začali od neho požadovať finančné prostriedky, pod neustálym vyhrážaním sa bitkou a ublížením na zdraví. Skonštatoval, že neustále hrubé správanie sa žalovaných, urážanie a nadávky už nevie zniesť, čo má zlý vplyv na jeho
už aj tak podlomené zdravie. V liste ďalej vytýkal žalovaným, že žalovaný 1/ mu dňa 20. februára 2017 bezdôvodne vybil okná na kuchyni, keď od neho žiadal vysvetlenie tohto konania, fyzicky ho napadol. Dňa 14. 10. 2017 od neho obaja žalovaní - B. X., ako aj B. M. žiadali finančné prostriedky na úhradu elektriny, vyhrážali sa mu bitkou a vulgárne mu nadávali. Uviedol, že jeho zdravotný stav je veľmi zlý, vyžadujúci si každodennú opateru a kľud, ktorú mu žalovaní neposkytujú a má za to, že ich správanie mu nedovoľuje, aby žil kľudne.
2. Právne vec posúdil podľa § 628 ods. 1 a § 630 OZ. Poukázal na to, že podľa ustálenej súdnej praxe, k platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu, alebo členom jeho rodiny. V prípade, že právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú účinky okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. Občiansky zákonník nestanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu, ako prejavu vôle, podľa ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne vydať a prepísať v katastri nehnuteľností, darca sa musí potom domáhať na súde žalobou o určenie vlastníckeho práva k daru podľa § 137 písm. c/ CSP, pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná záznamom, podľa § 34 katastrálneho zákona.
3. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vrátenie daru, v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka a to, či už pokiaľ ide o fyzické násilie, alebo hrubé urážky zo strany žalovaných 1/, 2/ proti žalobcovi, prípadne neposkytnutie potrebnej pomoci zo strany žalovaných. Žalobcom navrhnutí svedkovia nepotvrdili tvrdenia žalobcu a takto žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena sa riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúci tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca nepreukázal pravdivosť skutočností, svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku na vrátenie daru, súd nemohol rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t. j. žalobu zamietnuť aj pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Len nezáujem žalovaných 1/ 2/ ako obdarovaných o žalobcu, ako darcu, nemožno kvalifikovať za kvalifikované hrubé porušenie dobrých mravov s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, zakladajúce nárok na vrátenie daru. Nebolo povinnosťou žalovaných 1/, 2/ tvrdiť, ba ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t. j. nezaťažovalo ich v tomto smere dôkazné bremeno. V konaní bolo preukázané, že došlo k narušeniu vzťahov medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/, ale nebolo preukázané správanie sa žalovaných, ktorým by žalovaní porušovali dobré mravy a ani z vykonaného dokazovania to nevyplýva. Súdu naviac neprislúcha hodnotiť dôvod a opodstatnenosť jednotlivých potýčiek, ktoré medzi stranami sporu vznikli, najmä z dôvodu tvrdenia proti tvrdeniu. Súd však prihliadal na skutočnosť, že samotní svedkovia nepotvrdili hrubé správanie sa žalovaných voči žalobcovi, o nevhodnom správaní sa žalovaných nesvedčia ani záznamy z priestupkových konaní. V súvislosti s predpokladom úspešného uplatnenie práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaných, alebo akýsi „nevďak“, ale iba také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Musí ísť buď o porušenie značnej intenzity, sústavné porušovanie a to, či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, resp. neposkytnutím potrebnej pomoci. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno urobiť jednoznačný záver, že by žalovaní 1/, 2/ žalobcovi do takej miery neposkytovali potrebnú pomoc a opateru, že by tým hrubo porušovali dobré mravy.
4. Potom, ako súd prvej inštancie konštatoval, že sa v konaní zaoberal žalobou z hľadiska možnej aplikácie § 630 OZ poukázal na všeobecné základné podmienky za ktorých možno požadovať vrátenie daru, kde konštatoval, že právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych skutočností, a to kvalifikovaného porušenia dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny a jednostranným prejavom vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. Poukázal na náležitosti výzvy na vrátenie daru, z ktorej musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil, musí byť zrejmé kto ju urobil voči komu a z akého dôvodu. Ďalej súd prvej inštancie vysvetľoval pojem dobré mravy a aké sú predpoklady aplikácie ust. § 630.
5. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôvodil, že pokiaľ žalobca vo svojej záverečnej reči tvrdil opodstatnenosť predmetnej žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalobcu aj z dôvodu, že darovacia zmluva je absolútne neplatná, v zmysle § 39 OZ, pretože sa ňou obchádza zákon a prieči sa dobrým, mravom a nevyjadruje vôľu účastníkom konania, v tejto súvislosti súd konštatoval, že doposiaľ vykonané dokazovanie bolo vykonané v súvislosti s vrátením daru, v zmysle § 630 OZ v rámci prejudicionálnej (predbežnej otázky) a nebolo zamerané na posúdenie platnosti darovacej zmluvy. Takto by došlo k podstatnej zmene žaloby, o ktorý by žalobca mal oprieť svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, aj keď nedochádza k zmene žalobného petitu, v končenom dôsledku ide o zmenu v skutkovom stave, ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie. Prekročením návrhu a porušením dispozičného princípu, by bolo priznanie iného plnenia ako toho, ktoré žalobca v žalobnom petite požadoval, alebo by išlo o priznanie plnenia, na základe iného skutkového stavu, ako toho, ktorý tvrdil žalobca v žalobe a bolo predmetom dokazovania v súdnom konaní. K novej skutočnosti naviac žalobca nebol ani vypočutý a aj keď bol zastúpený právnym zástupcom, sám žalobca sa k novým skutočnostiam nevyjadril a to k preukázaniu neplatnosti darovacej zmluvy. Nepredložil žiadne nové dôkazy na pojednávaní a bol vypočutý len k vráteniu daru, keďže žaloba pôvodne smerovala len na určenie vlastníckeho opráva, z titulu vrátenia daru a zo strany žalobcu v priebehu konania nedošlo k zmene skutkovej podstaty žaloby, bez ktorej súd nad rámec nemohol vykonávať ďalšie dokazovanie. Žalobca takto požadoval rovnaké plnenie, ale na základe iných skutkových okolností než tých, ktoré uviedol v žalobe. Takto sa žalobca dovoláva rozhodnutia, na základe skutkového stavu, z dôvodov, vyplývajúcich zo skutkových zistení, ktoré v žalobe resp. v dokazovaní pred súdom neuviedol. Ďalej súd poukázal na to, že ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Konverzia právneho úkonu (§ 41a/ OZ) je, keď právny úkon, ktorý konajúci zamýšľal vykonať je neplatný aj v prípade, ak nemá všetky požadované zákonné náležitosti. Takýto neplatný právny úkon však môže vyhovovať náležitostiam iného právneho úkonu, ktorý má rovnaký, alebo obdobný hospodársky účel. V takomto prípade je možné sa dovolať následkov tohto iného právneho úkonu a to v prípade, ak je možné z povahy, účelu a správania účastníkov odvodiť, že tento iný právny úkon by konajúci zamýšľal v prípade, ak by o neplatnosti právneho úkonu vedel. Takýto postup výkladu vôle účastníka právneho úkonu nazývame konverzia právneho úkonu. Jeho cieľom je ochrana autonómie vôle subjektov právneho úkonu, ktorí dosiahnu rovnaký hospodársky účel, ako by to bolo v prípade pôvodného, neplatného právneho úkonu. Ide o vytvorenie hypotetickej vôle konajúceho, keďže sa predpokladá, že rozumne konajúca osoba by mala vôľu, aby sa jej neplatné konanie nahradilo iným, s rovnakým hospodárskym účelom, ale platným. Konverzia nie je možná iba v prípade, ak účastník od počiatku vedel, že platný úkon je neplatný. Ku konverzii dochádza najčastejšie z dôvodu nedodržania formy právneho úkonu. Pokiaľ by sa jednalo o zastretý resp. simulovaný právny úkon, neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemôže dovolať subjekt, ktorý úkon považoval za nezastretý, v tomto prípade je potrebné zabezpečiť ochranu dobrej viery tej osoby, ktorá o simulácii nevedela a nemala sa ani ako dozvedieť a právny úkon považovala za platný. Neplatnosť môže namietať prípadne tretia osoba, ak bol vykonaný na ťarchu tretej osoby (v danom prípade žalovaná 3/).
6. Následne súd konštatoval, že hodnotil dôkazy každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a opodstatnená, preto ju zamietol v celom rozsahu, keďže v danom prípade neboli splnené všetky zákonné predpoklady podľa ust. § 630 OZ.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 257 a z dôvodov osobitného zreteľa nepriznal žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval sociálne a majetkové pomery žalobcu.
8. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu majúc za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci predovšetkým s poukazom na to, že súd prvej inštancie sa mal prednostne vysporiadať s otázkou absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy. Poukázal na ust. § 39 OZ upravujúce dôvody tzv. absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktoré musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, teda aj bez toho, aby ten ktorý môže byť takýmto úkonom dotknutý, musel namietať neplatnosť úkonu. Poukázal na to, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a takýto právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, ak na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na vykonané dokazovanie z ktorého vyplynulo, že dňa 25.8.2010 u notárky JUDr. Judity Nagyovej došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade k predmetným nehnuteľnostiam na dobu troch rokov od 1.8.2010, v zmysle ktorej mali žalovaní platiť nájomné 100 € mesačne. Dňa 13.10.2010 u tej istej notárky uzavreli darovaciu zmluvu k týmto nehnuteľnostiam na spoluvlastnícky podiel žalobcu, ako aj zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej mal žalobca požičať žalovaným dňa 13.10.2010 v hotovosti sumu 6.639 €, ktorú mali žalovaní splácať v mesačných splátkach po 100 € počnúc mesiacom október 2010 do mája 2016. V zmysle článku IV. zmluvy o pôžičke sa strany dohodli, že v prípade neuhradenia pôžičky do dohodnutého termínu má žalobca ako veriteľ právo žiadať späť predmet daru uvedený v článku 1 darovacej zmluvy. Žalobca teda má za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nikdy neposkytol žalovaným predmetnú pôžičku a z výpovede B. M. vyplynulo, že žalobca im navrhol darovanie domu s tým, že ho budú splácať po 100 € mesačne. Notárka tvrdenie žalobcu o tom, že majú žalovaní pokračovať v splácaní nejakej splátky pochopila tak, že sa má jednať o podiel jeho manželky, preto povedala, že on nemá právo žiadať peniaze za podiel bývalej manželky, keďže od nej nemal plnú moc a nebol vlastníkom jej podielu. Po nahliadnutí do zmluvy o pôžičke notárka potvrdila, že nešlo o pôžičku, ale o kúpnu cenu za podiel manželky žalobcu tak, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.11.2018. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania žalobca citoval ustanovenie § 628 ods. 1 OZ keď zdôraznil, že pojmovým znakom darovacej zmluvy je okrem iného bezodplatnosť a Občiansky zákonník nepripúšťa darovaciu zmluvu, ktorá je podmienená poskytnutím odplaty alebo protiplnenia od obdarovaného. S prihliadnutím na uvedené je podľa žalobcu nepochybné, že darovacia zmluva je neplatným právnym úkonom, pretože nie sú naplnené pojmové znaky darovania, a to bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Predmetná darovacia zmluva bola podmienená mesačnými splátkami za predmet daru. Táto zmluva je teda absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý svojím účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa aj dobrým mravom. Súd prvej inštancie bol povinný posúdiť platnosť, resp. neplatnosť darovacej zmluvy ako otázku predbežnú a nie konštatovať, že dokazovanie nebolo zamerané na posúdenie platnosti darovacej zmluvy, pretože pri takomto posúdení by došlo k podstatnej zmene žaloby.
10. Žalobcu ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k odôvodneniu ne/existencie dôvodov oprávňujúcich požadovať vrátenie daru odvolateľ. Z odôvodnenia vyplýva iba všeobecné konštatovanie, ktoré nie je náležite zdôvodnené s poukazom na konkrétne vykonané dôkazy. Zdôraznil, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo na naliehanie žalovaných v 1. a 2. rade a po sľuboch, že sa o žalobcu budú starať, budú mu nápomocní, zabezpečia mu stravu, ako aj celkovú údržbu domácnosti. Žalovaní sa však o neho prestali starať, preto žalobca žiadal vrátiť dar. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako sa s týmto súd prvej inštancie vysporiadal. Výpoveďou svedkyne A. M. bolo potvrdené, že starostlivosť o žalobcu zo strany žalovaných bola zanedbaná, že dochádzalo k napádaniu žalobcu zo strany žalovaných, dokonca, že museli zasahovať policajti. Medzi stranami došlo k nezhodám aj ohľadom odberu elektriny a platenia za ňu, na ktoré skutočnosti mal súd prihliadnuť. Žalovaní v 1. a 2. rade pritom nepopierajú, že medzi žalobcom a nimi pretrvávajú už dlhšiu dobu nezhody a aj to, že sa o žalobcu vôbec nestarajú. Súd vážne porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď vyhodnocoval vykonané dôkazy len v prospech žalovaných a svoje rozhodnutie neodôvodnil dostatočne a presvedčivo.
11. Žalovaní sa k podanému odvolaniu vyjadrili písomne tak, že s odvolaním nesúhlasia a navrhli rozsudok potvrdiť. Majú za to, že dokazovaním neboli preukázané tvrdenia žalobcu. Poukázali na to, že iné dokazovanie, než smerujúce k dokázaniu podmienok pre vrátenie daru žalobca nenavrhol a nebolo ani vykonané. Upriamovali pozornosť na to, že podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe, pričom žalobca v danom prípade neuplatnil zmenu žaloby. K otázke neplatnosti právneho úkonu v intenciách ustanovení § 39 a nasl. OZ žalobca nenavrhol dokazovanie a ak by súd vyhovel žalobe na základe nových skutočností, rozhodol by
tak na základe úplne iného skutkového stavu ako toho, ktorý žalobca tvrdil v žalobe a bol predmetom dokazovania v súdnom konaní (prekročil by tak návrh a porušil by dispozičný princíp).
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
13. Rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a tým došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
14. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
15. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným zákonným ustanovením, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.
17. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vysporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa teda musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.
18. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti nemá. Odôvodnenie rozsudku nie je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Stranám sporu súd neozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení nevyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Zároveň nepodal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Z týchto dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je obhájiteľné, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný.
19. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s predbežnou otázkou, ktorú bol povinný skúmať ex offo, a to otázku či darovacia zmluva bola platným právnym
úkonom. Išlo pritom o rozhodujúcu skutočnosť z hľadiska rozhodnutia vo veci (o určenie vlastníckeho práva), na ktorú v odôvodnení rozsudku nie je daná žiadna odpoveď.
20. Odvolací súd zdôrazňuje, že požadovať vrátenie daru možno iba v prípade, ak na základe darovacej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva z darcu na obdarovaného, t.j. iba vtedy, ak darovacia zmluva bola platným právnym úkonom. Uvedenú skutočnosť (platnosť právneho úkonu-darovacej zmluvy) je súd povinný skúmať ako predbežnú otázku z úradnej povinnosti (ex offo). Súd je teda (skôr ako pristúpi k skúmaniu existencie dôvodov oprávňujúcich darcu požadovať vrátenie daru) vždy povinný skúmať, či darovacia zmluva je alebo nie je absolútne neplatným právnym úkonom.
21. V danom prípade sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, preto pokiaľ v konaní vyplynuli z vykonaného dokazovania skutkové okolnosti, z ktorých sú zrejmé pochybnosti, či darovacia zmluva je platným právnym úkonom, resp. či tu sú dôvody tzv. absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 OZ (na ktoré musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, teda aj bez toho, aby ten ktorý môže byť takýmto úkonom dotknutý musel namietať neplatnosť úkonu), je súd povinný ako predbežnú otázku posúdiť ne/platnosti darovacej zmluvy.
22. Súd prvej inštancie v odôvodnení síce uviedol všeobecné úvahy o dovolaní sa neplatnosti darovacej zmluvy, avšak vôbec nevyhodnotil, či predmetná darovacia zmluva je platná alebo je absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ.
23. Je potrebné upriamiť pozornosť na to, že žalobca v konaní (ani vo svojej záverečnej reči) nežiadal rozhodnúť o neplatnosti darovacej zmluvy, ale v záverečnej reči poukázal na skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodzoval absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy. Tieto svoje závery (o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy v zmysle § 39 OZ, pretože sa ňou obchádza zákon, prieči sa dobrým, mravom a nevyjadruje vôľu účastníkom konania) žalobca uvádzal iba vo vzťahu k otázke predbežného posúdenia platnosti darovacej zmluvy, ktoré bol súd prvej inštancie povinný ex offo vyhodnotiť.
24. Neobstojí preto konštatovanie súdu, že dovtedy vykonané dokazovanie bolo vykonané v súvislosti s vrátením daru, v zmysle § 630 OZ v rámci prejudicionálnej (predbežnej otázky) a nebolo zamerané na posúdenie platnosti darovacej zmluvy.
25. Nemožno súhlasiť ani s úvahou súdu prvej inštancie, že takto by došlo k podstatnej zmene žaloby, pretože žalobca v záverečnej reči opiera svoj nárok o nové skutočnosti. Uvedené skutkové okolnosti vyplynuli z už vykonaného dokazovania (z prednesov účastníkov konania, z listinných dôkazov, ktoré sa v spise nachádzali, z výpovede svedkov, najmä notárky, ktorá spisovala darovaciu zmluvu, ako aj zmluvu o pôžičke) a súd prvej inštancie ich bol povinný vo svojom rozhodnutí vyhodnotiť, a to aj z pohľadu prípadnej absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy.
26. Súd prvej inštancie v danom prípade vôbec neposúdil platnosť darovacej zmluvy. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie teda nie je zrejmé ako všeobecné princípy a úvahy vo vzťahu k ne/platnosti právneho úkonu v zmysle § 39 OZ súd aplikoval na daný prípad, teda na skutkové okolnosti, ktoré považoval za preukázané.
27. Bez posúdenia platnosti darovacej zmluvy, ako predbežnej otázky, na základe skutkových okolností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, nie je možné pristúpiť k skúmaniu splnenia základných podmienok pre vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák. a záver o ne/existencii dôvodov na vrátenie daru je predčasný.
28. Dôvodná je aj námietka odvolateľa, že súd dostatočne nevysvetlil ani svoje úvahy na základe ktorých dospel k záveru o nesplnení zákonných predpokladov podľa ust. § 630 OZ, pretože sa nevysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobcu ani všetkými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vracia vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.
30. Po vrátení veci bude úlohou súdu dôsledne posúdiť platnosť darovacej zmluvy a iba v prípade, ak darovacia zmluva je platná, následne vyhodnotí, či v danom prípade došlo k splneniu zákonných podmienok pre vrátenie daru, pričom dôsledne zohľadní všetky jednotlivé skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli a vyplynú z vykonaného dokazovania. Nové rozhodnutie odôvodní tak, aby rozhodnutie spĺňalo zákonom požadované náležitosti v zmysle § 220 CSP, t.j. dostatočným spôsobom vysvetlí úvahy, na základe ktorých dospeje k záveru o splnení alebo nesplnení podmienok na vrátenie daru.
31. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, 3 CSP).
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).