Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/24/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného o a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanej: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. - A., D. XXX/XX, o zaplatenie 24,86 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -133 zo dňa 17. septembra 2018, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok I.), v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalovanej n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I. výrok), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej z titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 110,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 110,16 Eur od 08.08.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok). Vzájomnú žalobu v časti zaplatenia prevyšujúcich úrokov z omeškania zamietol (III. výrok) a žalovanej nárok na náhradu trov konania o žalobe a o vzájomnej žalobe nepriznal (IV. výrok). Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na (ďalej len „“), , , , - 4, , , , , , , , , (ďalej len „OZ" alebo „“), , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“). Z vykonaného dokazovania mal preukázané že strany sporu uzavreli dňa 24.02.2014 zmluvu o úvere na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 250 Eur. Žalovaná ako dlžníčka sa zaviazala vrátiť žalobcovi poskytnutý úver a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 242 Eur, celkom mala žalovaná zaplatiť žalobcovi čiastku vo vo výške 492 Eur, a to v jednej splátke vo výške 492 Eur splatnej do 10.02.2015, RPMN bola 96,80 %, priemerná hodnota RPMN ku dňu podpísania zmluvy o úvere bola 44,79 %. Celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru čo predstavuje sumu vo výške 97,88 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 144,12 Eur. V rovnaký deň ako bola uzavretá úverová zmluva strany sporu uzavreli dohodu o plnení v splátkach, kde bolo dojednané, že žalovaná zaplatí dlžnú čiastku 492 Eur v 12. mesačných splátkach po 41 Eur, splátky boli splatné vždy k 10. dňu v

mesiaci, počnúc dňom 10.03.2014, v dohode je uvedená RPMN vo výške 304,10 % a priemerná RPMN vo výške 44,79 %. Úverovú zmluvu uzatvorenú dňa 24.02.2014 posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, aplikujúc na ňu ustanovenia a . Uzavretú zmluvu podrobil súdnemu prieskumu z hľadiska kontroly dodržania ustanovení , pričom zisťoval, či zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a či tieto sú uvedené správne. Taktiež podrobil súdnemu prieskumu Dohodu o plnení v splátkach uzavretú medzi stranami sporu v rovnaký deň ako zmluva o úvere. Hoci text samotnej Dohody o plnení v splátkach nebol inkorporovaný priamo v úverovej zmluve, je zrejmé, že k podpisu obidvoch dokumentov došlo v rovnaký deň a pri jednom rokovaní. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že zámerom strán bolo už pri podpise úverovej zmluvy dojednať plnenie v splátkach. Vzhľadom na uvedené je nutné na daný právny vzťah aplikovať RPMN podľa dohody o plnení v splátkach. Uvedenie RPMN vo výške 96,80 % v úverovej zmluve a následný okamžitý podpis dohody o plnení v splátkach, kde je RPMN vo výške 304,10 % je postupom in fraudem legis, a takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu. Prepočtom RPMN vykonaným v súlade s prílohou č. 2 zistil, že pri úvere vo výške 250 Eur, pri splatnosti úveru do 12 mesiacov, počte splátok 12 a výške splátky 41 Eur je RPMN vo výške 304,10 %, čo je zodpovedá RPMN uvedenej v dohode o splátkach. Z hodnôt RPMN zverejnených Ministerstvom financií Slovenskej republiky v tabuľke „Súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2013“, t.j. štvrťrok predchádzajúci uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zistil, že údaj o priemernej RPMN obsiahnutý tak v úverovej zmluve ako aj v dohode o splátkach je vo výške 44,79 % uvedený správne, žalobca v zmluve správne uviedol priemernú hodnotu RPMN vo výške 44,79 % zodpovedajúcu porovnateľným úverom, ktorými sú spotrebiteľské úvery so zabezpečením so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov, pričom sa jedná o typ spotrebiteľského úveru ako je uvedený v riadku č. 6 uvedenej tabuľky: „Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1 500 eur vrátane“. Údaj RPMN je pre spotrebiteľov najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Strany sporu si v dohode o plnení v splátkach zo dňa 24.2.2014 dojednali RPMN vo výške 304,10 %, k rovnakej hodnote RPMN súd dospel aj výpočtom, preto ustálil, že táto je v dohode o plnení v splátkach uvedená správne, je však neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi. Je zrejmé, že RPMN medzi zmluvnými stranami v danom prípade takmer 7 krát prevyšovala priemernú RPMN pri porovnateľných úveroch v porovnateľných právnych vzťahoch. Je síce pravdou, že vo veciach tzv. nebankových subjektov sa dajú vo všeobecnosti akceptovať vyššie úroky a vyššia RPMN vzhľadom na vyššiu mieru rizika oproti priemeru bánk, rozhodne však nie v takom rozsahu ako v tomto prípade. Ďalej z informácií dostupných na portáli Národnej banky Slovenska - Priemerné úrokové miery z ÚVEROV poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) zistil, že v mesiaci február 2014, t.j. v čase podpisu zmluvy bola priemerná úroková sadzba spotrebiteľských a ostatných úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 11,16 %. V danom prípade si strany dojednali úrokovú sadzbu vo výške 39,15 %, čo takmer štvornásobne prevyšuje priemernú úrokovú mieru. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. V zmysle vyššie uvedeného, súd konštatuje, že v danom prípade odplata (úrok z úveru) prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať, preto je dohoda o úrokoch neplatná. Za neprimeraný považoval tiež stranami dojednaný poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere vo výške 144,12 Eur. Takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti je rovnako v rozpore s dobrými mravmi. Sporný poplatok za poskytnutie úveru predstavuje sumu 144,12 Eur, z čoho je zrejmé, že tvorí podstatnú časť odplaty, ktorú má žalovaná vrátiť žalobcovi. Samotná skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku neznamená, že žalobca je oprávnený požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou činnosťou. Spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok len za dodané skutočné plnenie, preto musí byť predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú podmienku podľa . Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že stranami uzavretá úverová zmluva je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatným právnym úkonom podľa . Za absolútne neplatné považoval dojednania zmluvných strán týkajúce sa odplaty za poskytnutie úveru, ktorá je premietnutá v údaji o úrokovej sadzbe a neprimerane vysokej

RPMN. Keďže tieto náležitosti sú podstatnými náležitosťami uzavretej zmluvy, ktoré nie je možné oddeliť od ostatných jej častí, považoval za absolútne neplatnú celú úverovú zmluvu ako aj dohodu o plnení splátkach. Konštatoval, že za uvedenej situácie je žalovaná povinná žalobcovi vrátiť len sumu skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej sume istiny 250 Eur. Žalovaná podľa prehľadu splátok a úhrad doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 360,16 Eur. Časť úhrad vykonala žalovaná aj po podaní žaloby. Žalobca evidoval úhrady zo strany žalovanej, súdu potvrdil, že žalovaná úhrady vykonala, tieto však nijakým spôsobom nežiadal zohľadniť v ním uplatnenom nároku (žalobca nezobral žalobu ani čiastočne späť), preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 27.07.2017 sa žalovaná domáha, aby súd zaviazal žalobcu zaplatením sumy 110,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1,78 Eur od 09.05.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 4,44 Eur od 07.06.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 4,44 Eur od 11.07.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 4,44 Eur od 08.08.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 4,44 Eur od 21.09.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 4,44 Eur od 18.10.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 4,44 Eur od 30.11.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 4,44 Eur od 15.12.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 4,44 Eur od 13.02.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 7,09 eur od 16.03.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 7,09 Eur od 10.04.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 8,90 Eur od 10.05.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 42,94 Eur od 13.06.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 3,42 Eur od 10.07.2017 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 3,42 Eur od 25.07.2017 do zaplatenia v prospech žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu je vznik povinnosti žalobcu vydať žalovanej bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ustanovení a nasl. . Žalovaná z titulu poskytnutého úveru mala žalobcovi vrátiť len istinu 250 Eur. Celkovo však žalovaná zaplatila žalobcovi čiastku 360,16 Eur, a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške 110,16 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalobcu, ktoré musí žalovanej vydať. Súd prvej inštancie preto žalovanej nárok na zaplatenie sumy vo výške 110,16 Eur, t.j. sumy ktorú žalobcovi zaplatila nad rámec žalobcom poskytnutých peňažných prostriedkov, priznal. Žalovaná sa vo vzájomnej žalobe voči žalobcovi domáhala vydania bezdôvodného obohatenia aj s úrokom z omeškania vyčísleného v sadzbe vo výške 5 % z každej zaplatenej splátky a to počnúc dňom, kedy žalovaná tú ktorú splátku v prospech žalobcu zaplatila. Takto uplatnený úrok jej súd nepriznal, pretože žalovaná uhrádzala jednotlivé splátky, ktorých vydania sa neskôr domáhala, až po začatí tohto konania, t.j. po podaní žaloby. Ich vrátenia sa voči žalobcovi domáhala až vo vyjadrení zo dňa 26.07.2017, doručeným súdu dňa 27.07.2017, v ktorom žiadala žalobný návrh doručený súdu dňa 01.04.2016 zamietnuť v celom rozsahu a priznať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 110,16 Eur s príslušenstvom. Uvedené vyjadrenie žalovanej súd vyhodnotil podľa jeho obsahu ako vzájomnú žalobu a túto doručil na vyjadrenie žalobcovi dňa 07.08.2017. Žalovaný sa teda o uplatnenom vzájomnom nároku žalovanej dozvedel dňa 07.08.2017, bezdôvodné obohatenie jej nevydal, preto sa dostal do omeškania, a to dňom nasledujúcim po doručení vzájomnej žaloby žalovanej, teda 08.08.2017. Vzhľadom na uvedené súd žalovanej priznal nárok na úroky z omeškania v zákonnej sadzbe vo výške 5 % ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 110,16 Eur počnúc dňom 08.08.2017 a v prevyšujúcej časti nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo vzájomnej žaloby zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Konštatoval, že žalobca si v žalobe svoju pohľadávku voči žalovanej vyčíslil sumou vo výške 399,24 Eur (istina vo výške 24,86 Eur, známy úrok vo výške 45,87 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 1,74 Eur, poplatok vo výške 144,12 Eur, poplatok za upomienky vo výške 10 Eur, zmluvná pokuta vo výške 33 Eur, trovy mediačného konania vo výške 139,65 Eur). S poukazom na vyššie uvedené mal žalobca len nárok na vrátenie zvyšku požičanej istiny. Vychádzajúc z prehľadu splátok (v spise na č. l. 75) uvádzaného žalobcom súd zistil, že žalovaná pred podaním žaloby uhradila žalobcovi sumu spolu vo výške 242,90 Eur (splátky por. č. 1.-8. vo výške 186,43 Eur + splátky por. č. 8. - 20. vo výške 56,47 Eur). Žalovaná po podaní žaloby uhradila sumu vo výške 7,10 Eur, t.j. v tejto časti by bolo možné hovoriť o úspechu žalobcu, pokiaľ by žalobca učinil tomu zodpovedajúci procesný návrh (vzal žalobu v tejto časti späť). Keďže žalobca zotrval na žalobnom návrhu v plnom rozsahu a žiadal žalobe vyhovieť a rozhodnúť v súlade s petitom žaloby, ktorú súd v celom rozsahu zamietol, žalobca v tomto konaní úspešný nebol ani čiastočne. Naopak úspešná bola v celom rozsahu žalovaná. Žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná aj čo do trov konania o vzájomnej žalobe, ktorou sa voči žalovanému domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 110,16 Eur, žalovanej však v tomto konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne jej nevyplývali ani zo súdneho spisu, preto jej súd ich náhradu nepriznal. Žalovaná v podaní zo dňa 26.07.2017 žiadala, aby súd zaviazal žalobcu k náhrade trov konania, v podaní žalovanej zo dňa 16.02.2018 a 01.03.2018 žalovaná uviedla, aby súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Vyššie citovaný rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej a vo vyhovujúcej časti (výroky I., II.) včas podaným odvolaním napadol žalobca, majúc za to, že v civilnom konaní došlo k vade uvedenej v ust. „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“, ďalej v ust. „konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.“, k vade uvedenej v ust. „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“ a napokon k vade uvedenej v ust. „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“ Žalobca nesúhlasil posúdením úveru ako bezúročného a bezpoplatkového. Namietal, že považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu dôvodov ustanovených v . Nakoľko v prejednávanej veci nedošlo k naplneniu uvedených dôvodov nemožno Zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca v súvislosti s výškou RPMN, uviedol, že je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na Zmluve o úvere. Žalovaná bola dostatočne informovaná o výške RPMN. V Zmluve o úvere Žalovaná vzala na vedomie, že výška RPMN v predmetnej Zmluve sa vypočítava v zmysle a podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 96,80 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o úvere je vo výške 44,79 %. Žalovaná v prípade, že po podpise Zmluvy o úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od Zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Uvedené právo Žalovaná nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Ďalej k skutočnostiam uvádzaným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia Zmluvy neexistoval a nebol účinným žiadny všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia (ďalej len ,“), podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Nemožno sa dovolávať údajov výlučne bánk, koná tak v priamom rozpore s ustanovením , podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t. j. nie len bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Treba uviesť, že definovanie výšky odplaty odkazom na údaje bánk bolo možné len na základe účinného do 31.10.2008 (Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.) alebo do 31.05.2010 (Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa , 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.). Správne by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaná. Naviac prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. K uvedenému je potrebné poukázať na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi

tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. publikované v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR, ktorého autormi sú sudcovia NS ČR). spája neplatnosť právneho úkonu na prvom mieste s právnym úkonom, ktorý svojim obsahom či účelom odporuje zákonu (t.j. alebo inému zákonu). Z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu je dôležitý efekt (výsledok) tohto konania, t.j. nedovolenosť právneho úkonu (rozpor zo zákonu). Nakoľko dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom, tak, ako to žalobca špecifikuje prostredníctvom svojich podaní, nemožno ju považovať za právny úkon absolútne neplatný v zmysle . Žalobca má za to, že dohoda o úrokovej sadzbe nie je v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody." Veriteľ si požadoval len takú výšku pohľadávky, ktorú si dohodol so samotným dlžníkom v rámci kontraktačného procesu. Nakoľko nebola veriteľom naplnená ani jedna z požiadaviek, ktorú definícia dobrých mravov obsahuje, nemožno vzťah posúdiť ako nesúladný s . V zmysle uvedeného má Žalobca za to, že nebol daný žiadny dôvod na to, aby sa Zmluva v časti zmluvného úroku vo výške 39,15 % ročne považovala za neplatnú a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca je tiež toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získala žalovaná z poctivých zdrojov. Odvolateľ si vzhľadom na skutočnosti uvedené v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku I. a II. a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia (ďalej len ), viazaný rozsahom ( ) a odvolacími dôvodmi ( ), prejednal odvolanie žalobcu bez odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa v napadnutej zamietajúcej časti (výrok I.), v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) ako vecne správne potvrdiť, avšak z iných právnych dôvodov,, keď dospel k záveru o potrebe odlišného právneho posúdenia veci, keď sa na vec vzťahujú ustanovenia , ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Odvolací súd sporové strany podľa nevyzýval k aplikácii , pretože sporové strany sa v konaní pred súdom prvej inštancie k posúdeniu úveru ako bezúročného a bez poplatkov vyjadrovali, žalobca dokonca aj v odvolaní namietal nesprávne posúdenie ako bezúročného a bezpoplatkového, a vzhľadom na to, potom právne posúdenie odvolacím súdom nemôže byť pre strany prekvapivé, ani odopierajúce právo na spravodlivý súdny proces. Rozsudok v zamietajúcej časti zaplatenia prevyšujúcich úrokov z omeškania (III. výrok) nebol napadnutý odvolaním, preto v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.

5. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť , ktorý zákon zrušil a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa zostávajú zachované.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Predmetom konania je žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 01.04.2016, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 24,86 Eur (istiny), 45,87 Eur (známeho úroku), 1,74 Eur (známeho úroku z omeškania), 144,12 Eur (poplatku), 10 Eur (poplatku za upomienky), 33 Eur (zmluvnej pokuty), úroku vo výške 33,15 % ročne zo sumy 24,86 Eur od 11.11.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24,86 Eur od 11.11.2015 do zaplatenia, trov mediačného konania vo výške 139,65 Eur a náhrady trov konania, na tom skutkovom základe, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník dňa 24.02.2014 uzatvorili zmluvu o úvere č. 404201679, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol úver vo výške 250 Eur a ktoré sa žalovaná zaviazal veriteľovi vrátiť a zaplatiť mu odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 144,12 Eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 97,88 Eur (čo predstavuje 39,15 % ročne z poskytnutého úveru), RPMN bola vypočíta vo výške 96,80 %. Žalovaná sa v zmluve zaviazala zaplatiť sumu 492 Eur do 10.02.2015. V ten istý deň, ako bola uzatvorená úverová zmluva, sa zmluvné strany dohodli, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 404201679 zo dňa 24.02.2014 sa mení tak, že žalovaná sa zaviazala žalobcovi uhradiť sumu 492 Eur v 12-tich splátkach vo výške 41 Eur, vždy k 10. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc 10.03.2014. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila sumu 186,43 Eur. Dlh sa stal splatný dňa 11.02.2015 a od tohto dňa bola žalovaná v omeškaní.

10. Vyjadrením žalovanej doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.12.2016 sa žalovaná domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko mala za to, že žalobca nezohľadnil ňou uskutočnené úhrady po podanej žalobe. Naviac bola toho názoru, že zmluva môže obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky - najmä pokiaľ ide o výšku úroku 39,15 Eur, RPMN, poplatok za upomienky, poplatok vo výške 144,12 Eur. V prípade, že úver neobsahuje ani všetky náležitosti podľa , mala za to, že úver vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu 360,16 Eur (časť uhradila po podaní žaloby).

12. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a o vzájomnej žalobe žalovanej rozhodol tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej sumu 110,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 110,16 Eur od 08.08.2016 do zaplatenia. Žalobu v časti zmluvných úrokov prevyšujúcich 5 % ročne zo sumy 110,16 Eur od 08.08.2016 do zaplatenia zamietol.

13. Urobil tak, pretože považoval spornú úverovú zmluvu uzatvorenú dňa 24.02.2014 podľa za absolútne neplatnú, ako aj dohodu o plnení v splátkach uzatvorenú v ten istý deň. K tomuto záveru dospel na základe toho, že na predmetnú úverovú zmluvu je potrebné aplikovať RPMN podľa dohody o plnení v splátkach, pretože RPMN vo výške 96,80 Eur % v úverovej zmluve a následný okamžitý podpis dohody o plnení v splátkach, kde je RPMN vo výške 304,10 % je obchádzaním zákona. Hoci súd prvej inštancie dospel k záveru, že hodnota RPMN uvedená v zmluve a aj v dohode o plnení v splátkach sú uvedené v správnej výške, mal za to, že hodnota RPMN v dohode o plnení v splátkach je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi, pretože takmer 7x prevyšovala priemernú RPMN (v čase uzatvorenia zmluvy bola priemerná RPMN 44,79 %). Dojednanú úrokovú sadzbu vo výške 39,15 % považoval tiež za absolútne neplatný právny úkon, pretože súd prvej inštancie zistil, že v čase podpisu zmluvy bola priemerná úroková sadzba spotrebiteľských a ostatných úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 11,16 %, a teda dojednaná úroková sadzba prevyšovala priemernú úrokovú sadzbu takmer štvornásobne, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Za neprimerané považoval tiež stranami dojednaný poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere vo výške 144,12 Eur.

14. Odvolateľ namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

16. Odvolací dôvod podľa , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v , ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy osebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení až .

18. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Odvolací súd reagujúc na právne významné námietky žalobcu, preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili sporové strany dňa 24.02.2014 z hľadiska, či obsahuje náležitosti vymedzené .

20. Podľa psím. i) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa 18) musí obsahovať tieto náležitosti: …... i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

21. Podľa psím. j) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa 18) musí obsahovať tieto náležitosti: …... j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

22. Podľa , , , , Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú

formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že zmluvné strany dňa 24.02.2014 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 404201679, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol úver vo výške 250 Eur a ktoré sa žalovaná zaviazala veriteľovi vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené do spotrebiteľským úverom vo výške 242 Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 492 Eur, ak nie je dohodnuté inak do 10.02.2015. RPMN bola vypočíta vo výške 96,80 %. V ten istý deň, ako bola uzatvorená úverová zmluva, sa zmluvné strany dohodli, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 404201679 zo dňa 24.02.2014 sa mení tak, že žalovaná sa zaviazala žalobcovi uhradiť sumu 492 Eur v 12-tich splátkach vo výške 41 Eur, vždy k 10. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc 10.03.2014.

24. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné dať do pozornosti stranám konania rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo 7. júna 2016 č. , ktorým bolo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. podľa § 25 ods. 1 v spojení s § 35e ods. 3 Zákona o dohľade nad finančným trhom - uložené predbežné opatrenie, a to povinnosť zdržať sa používania nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorazovo a dohoda o splátkach toho istého úveru. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je so spotrebiteľom uzavretá dohoda o plnení v splátkach, ktorej dôsledkom je zdraženie úveru (zvýšenie RPMN), pričom táto skutočnosť nie je spotrebiteľovi prostredníctvom RPMN náležite odôvodnená a vysvetlená. K uzavretiu dohody o plnení v splátkach spotrebiteľ pristúpi, keďže sa domnieva, že sa nemení výhodnosť jeho úveru. Banková rada NBS konštatuje, že takéto konanie spoločnosti Pohotovosť je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následnej dohody o plnení v splátkach.

25. Odvolací súd tak ako aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že uzatvorenie dohody o plnení v splátkach bezprostredne po uzatvorení úverovej zmluvy znemožňuje spotrebiteľovi získať objektívne informácie o podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje. Takýto postup žalobcu pôsobí vo vzťahu k spotrebiteľovi zavádzajúco, mätúco. Žalobcovi nič nebránilo premietnuť obsah dohody do samotnej zmluvy o úvere, keďže je zrejmé, že zmluvné strany prejavili záujem dohodnúť sa na vrátení istiny spolu s odplatou v 12 mesačných splátkach, nie jednorazovo, už pri vstupe do zmluvného vzťahu. Správne tak mal byť už v samotnej zmluve o úvere uvedený údaj RPMN 304,10 % (č. l. 7 spisu), nie 96,80 %, ktorý je zjavne niekoľkonásobne nižší. Teda v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.02.2014 bola uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa, pretože bola uvedená niekoľkonásobne nižšie ako v skutočnosti bola, preto je potrebné považovať poskytnutý úver podľa za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd sa však nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie v tej časti, že RPMN je možné v zmluve dojednať, pretože RPMN nie je možné dojednať, keď ako uvádza odvolateľ, táto sa vypočítava na základe matematického vzorca, ktorý tvorí prílohu . RPMN možno skúmať z toho hľadiska, či bola vypočítaná správne, napr. či veriteľ zohľadnil pri výpočte všetky náklady vynaložené spotrebiteľom, či nebola uvedená v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok nie neplatnosť zmluvy (tak ako konštatoval súd prvej inštancie), ale podľa bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

26. Hoci pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru postačuje naplnenie len jednej skutkovej podstaty vymedzenej , a preto nie je potrebné zaoberať sa aj ďalšími odvolacími dôvodmi žalobcu, odvolací súd je toho názoru, že je potrebné vysporiadať sa aj s právnym posúdením súdu prvej inštancie týkajúceho sa dojednaného úroku vo výške 39,15 % ročne. Súd prvej inštancie prijal záver, že pokiaľ bola výška RPMN v zmluve neprimerane vysoká a neprimerane vysoká bola aj výška úrokov, potom to má za následok neplatnosť celej úverovej zmluvy podľa pre rozpor s dobrými mravmi. Odvolací súd má však za to, že pokiaľ nie je možné RPMN v zmluve dojednať, nemôže jej nesprávne uvedenie mať za následok

neplatnosť celej zmluvy, ale ako bolo vyššie uvedené, túto skutočnosť sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.

27. Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa odvolací súd zaoberal je to, či uvedenie zmluvných úrokov v neprimeranej výške spôsobuje neplatnosť celej zmluvy podľa alebo sa tento dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - t. j. na dojednanie o úrokoch z omeškania ( ). Súd prvej inštancie mal zato, že pokiaľ sú úroky dojednané v neprimerane vysokej výške, má to za následok neplatnosť celej úverovej zmluvy podľa .

28. Odvolateľ namietal, že úver poskytoval ako nebankový subjekt, ktorý pri poskytovaní úverov znáša väčšie riziko ako banky, a preto je dojednanie vyššej odplaty v porovnaní s bankami prijateľné a nemožno hovoriť o konaní v rozpore s dobrými mravmi a zároveň poukázal na skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy neexistoval právny predpis, ktorý by stanovoval maximálnu prípustnú výšku úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov.

29. S poukazom na odvolacie námietky žalobcu, odvolací súd uvádza, že prípustnú výšku odplaty v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy upravoval - Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Komentár k citovanému ustanoveniu uvádza, že „od 01.06.2010 (pozri ) pre všetky zmluvy o odplatnom poskytovaní peňažných plnení spotrebiteľom platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V praxi ide o odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch, a to bez ohľadu na to, aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Z hľadiska posúdenia „obdobnosti prípadov“ sa prihliada na okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete . Bude sa teda zohľadňovať: a) finančná situácia spotrebiteľa, b) spôsob a miera zabezpečenia záväzku spotrebiteľa (pozri ), c) objem poskytnutých finančných prostriedkov, d) lehota splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov.“

30. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa , ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. )

31. Keďže v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere banky poskytovali spotrebiteľské úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov s úrokovou sadzbou 11,16 % a preskúmavaná úverová zmluva obsahuje dojednanie o úrokovej sadzbe o 350 % vyššie, je zrejmé, že bola dojednaná neprimerane vysoká odplata za poskytnutie úveru.

32. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť a bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere, dostane do rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje (niekedy aj v právnych normách), aký má byť obsah tohto právneho úkonu tak, aby bol v súlade so základnými morálnymi zásadami. Hoci maximálna výška úrokov pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne

neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

33. Hoci žalobca v danom prípade je nebankovým subjektom, dojednanie úrokov nemôže výrazne prekračovať úrokové sadzby oproti bankovým subjektom. Úrok niekoľkonásobne vyšší ako obvyklý podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných trhoch. Aj zo stránky www.nbs.sk je možné zistiť, aké boli v rozhodnom období úrokové sadzby v bankách. Aj keď žalovaná podpísala zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrovoľne s podmienkami v nej uvedenými, resp. výšku príslušného poplatku a úrokov nenamietala, je potrebné prihliadnuť na to, že tak učinila bez znalosti veci. Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie, odvolací súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odmene) je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa neplatná, avšak nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je podľa neplatná v časti dohody zmluvných strán o úrokoch, a preto sa na zmluvné dojednanie o úrokoch neprihliada. podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval ako jednu z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie úrokovej sadzby. Keďže zmluva obsahuje neplatné dojednanie o úrokovej sadzbe, má sa za to, že zmluva neobsahuje dojednanie o úrokovej sadzbe, a preto je potrebné aj z tohto dôvodu je potrebné posúdiť poskytnutý úver podľa za bezúročný a bez poplatkov.

35. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, veriteľ (žalobca) má nárok na vrátenie len istiny, t. j. sumy 250 Eur (a teda nie iných úrokov a poplatkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Keďže žalovaná uhradila žalobcovi sumu 360,16 Eur, súd prvej inštancie správne zaviazal žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 110,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 110,16 Eur od 08.08.2017 do zaplatenia. Majetkový prospech veriteľa vznikol plnením žalovanej bez právneho dôvodu, keďže spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov od počiatku.

36. Zamietnutie úrokov z omeškania presahujúcich 5 % zo sumy 110,16 Eur od 08.08.2017 do zaplatenia nebolo predmetom prieskumu odvolacím súdom, preto odvolací súd správnosť tohto výroku nepreskúmaval.

37. Zo všetkých vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že inak v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).