Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-2509-2023.pdf
PDF · 82.39 KB
Case nature
Subarea
8Ek/2509/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mestská časť Bratislava-Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00 603 155, pr. zast.: Advokátska kancelária ŠROBÁR, s. r. o., so sídlom Laurinská 212/12, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, IČO:47 239 875, proti povinnému: A. B., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X B., XXX XX A., pr. zast. Advokátska kancelária Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 55 134 114, o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Eva Šteinerová, so sídlom Exekútorského úradu Lipová 7, 91501 Nové Mesto nad Váhom, pod sp. zn. 171EX 438/23, o návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. §61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.11.2023 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia, na základe exekučného titulu – rozhodnutia sp. zn. SU/ CS 4283/2022/5/GBE-5 zo dňa 12.07.2022, vykonateľné dňa 23.08.2022, ktoré vydala mestská časť Bratislava – Ružinov (ďalej ako “exekučný titul“).
2. Konajúci súd následne vo veci 8Ek/2509/2023, IČS: XXXXXXXXXX, vydal dňa 09.11.2023 Poverenie č. ECLI: E.:D.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorým dňa 09.11.2023 poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Evu Šteinerovú, so sídlom Exekútorského úradu Lipová 7, 91501 Nové Mesto nad Váhom.
3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 28.11.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 13.12.2023. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádza, že z Upovedomenia o začatí exekúcie nie je zrejmé o aký exekučný titul sa jedná a musel kontaktovať súdneho exekútora. Následne povinný uvádza, že voči nehnuteľnosti, ktorej sa týka nepeňažné plnenie bolo oprávneným vydaných viacero rozhodnutí, ktoré sú predmetom odvolacieho konania a viaceré boli odvolacím konaním aj zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Povinný uviedol, že vykonal nahliadnutie do spisu, kde zistil, že v spise sú priložené fotografie , ktoré podľa názoru povinného nesúvisia s predmetnou vecou. Svoje tvrdenia povinný podľa jeho slov opiera o skutočnosť, že po vydaní exekučného titulu boli vykonané všetky povinnosti, ktoré boli exekučným titulom uložené. Povinný teda uvádza, že v uvedenej exekučnej veci nastali také skutočnosti ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a zároveň spôsobili zánik nároku.
5. Povinný v závere svojho návrhu na zastavenie exekúciu uvádza „proti všetkým výrokom exekučného titulu som podal odvolanie; do rozhodnutia v odvolacom konaní by exekúcia podľa Exekučného titulu nemala byť vedená, s poukazom na vyššie skutkové a právne okolnosti. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenou bolo prinajmenšom predčasné, keďže nemožno uskutočniť exekúciu na podklade nevykonateľného Exekučného titulu a už vôbec nie na nepeňažné nároky, ktoré neporušujem, dodržiavam a riadne sa zdržiavam konania, ktoré je mi exekučným titulom zakázané. S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby príslušný súd prijal nasledovné uznesenie: Súd exekúciu zastavuje pre existenciu iných skutočností, brániacich vymáhateľnosti nároku.“
6. Súdny exekútor zároveň predložil konajúcemu súdu, vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie o, v ktorom právny zástupca oprávneného okrem iného uviedol, že povinný ku dňu podania tohto vyjadrenia nepreukázal splnenie povinností v zmysle výrokovej časti exekučného titulu. Oprávnený neeviduje žiadny doklad alebo dôkaz o splnení povinností, ktorý mu povinný mal povinnosť v zmysle výrokovej časti exekučného titulu predložiť ako stavebnému úradu písomnou formou vrátane realizačného projektu a fotodokumentácie. Oprávnený preto v plnom rozsahu trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie a v závere svojho vyjadrenia si uplatnil nárok na náhradu trov spojených s vypracovaním tohto vyjadrenia.
7. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1, podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa ust. 61k ods.5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa ust. § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
11. Podľa ust. § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
12. Podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie preto môžu byť skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.
14. Exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Povinná nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mala namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní.
15. Treba zdôrazniť, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, t.j. preskúmavať jeho vecnú správnosť, ale naopak je viazaný obsahom exekučného titulu a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Exekučný súd nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule a nemá ani právomoc preskúmať či boli splnené podmienky pre vydanie exekučného titulu. Uvedené závery sú podľa názoru konajúceho súdu v súlade s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 41/2011 z 03. 05. 2011. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou a vykonateľnosťou rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie.
16. K tvrdeniu povinného ohľadne nesprávnej fotodokumentácie nachádzajúcej sa v spise základného konania a k tvrdeniam o tom, že po vydaní exekučného titulu došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti uvádza, že povinný nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia. Pokiaľ podľa neho fotodokumentácia nachádzajúca sa v spise zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou splnenia povinnosti uloženej exekučným titulom bolo vo výroku exekučného titulu uvedené „...a preukázať písomnou formou tunajšiemu stavebnému úradu splnenie tejto povinnosti vrátane realizačného projektu a fotodokumentácie.“. Z uvedeného vyplýva, že túto povinnosť mal povinný voči oprávnenému aj mimo návrhu na zastavenie exekúcie a ak to opomenul, mohol tieto dôkazy doložiť k návrhu na zastavenie exekúcie, avšak povinný tak neurobil. V exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 CSP, v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. V nadväznosti na uvedené tak možno prijať záver, že povinný v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že tu existuje dôvod pre zastavenie exekúcie.
17. Povinný okrem toho, že splnil povinnosť z exekučného titulu, neuviedol ďalšie iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu ani existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné prijať záver o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
17. Konajúci exekučný súd k ďalším námietkam povinného uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že tieto námietky povinného nie sú pre účely prebiehajúcej exekúcie opodstatnené a pre súd nezakladajú povinnosť o nich konať a rozhodovať pretože, nemajú vplyv vykonateľnosť exekučného titulu. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe vykonateľného exekučného
titulu v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej vete daného rozhodnutia.
19. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
23. Právny zástupca oprávneného si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie. Súd právneho zástupcu oprávneného vyzval výzvou zo dňa 07.02.2024 na vyčíslenie trov právneho zastúpenia v lehote 7 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy a poučil právneho zástupcu, že v prípade, že v uvedenej lehote nedoručí súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia, súd bude mať za to, že si trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní neuplatňuje. Výzva zo dňa 07.02.2024 bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená dňa 12.02.2024 a lehota na doručenie vyčíslenia trov právneho zastúpenia uplynula dňa 20.02.2024. Nakoľko právny zástupca oprávneného do dňa rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie nedoručil súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia, hoci bol poučený o tom ako to má urobiť, ako aj o následkoch nedoručenia vyčíslenia, súd mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.