Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Cb-30-2020.pdf
PDF · 92.23 KB
Case nature
Subarea
5Cb/30/2020
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: M.-G. s.r.o., so sídlom XXX XX O., G. 1, R.: XX XXX XXX, právne zast.: W.. H. Z., advokát so sídlom G. 1, XX XXX O., proti žalovanému: G. banka, a.s., so sídlom XXX XX Z. 1, K. námestie 3, R.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. M. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 11.3.2020 domáhal toho, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému nariadi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva ohľadne nehnuteľností evidovaných na LV č. 6409, vedenom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, pre mesto Štúrovo, kat.územie Štúrovo ako : a) pozemok parc. reg. "C"-KN č. 1399/210, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2139m2, b) pozemok parc. reg. "C"-KN č. 1399/307, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1762m2, c) pozemok parc. reg. "C"-KN č. 1399/308, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 3192m2, d) stavba s.č. 2979, nachádzajúca sa na pozemku parc. reg. "C"-KN č. 1399/210, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2139m2, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. A aby súd súčasne uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej o neplatnosť kontokorentného úveru. Žalobca v návrhu uviedol, že k predmetným nehnuteľnostiam bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného na zabezpečenie jeho pohľadávky. Záložné právo bolo zriadené na základe Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 30.9.2015. Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že on nikdy nebol a ani nie je dlžníkom žalovaného. Predmetným záložným právom bola zabezpečená pohľadávka žalovaného z dôvodu existencie záväzku tretej osoby, a to spoločnosti EUREX SLOVAKIA s.r.o., so sídlom: Malženická cesta 1, 91701 Trnava, IČO: 35973897. Nakoľko si táto obchodná spoločnosť zrejme svoje povinnosti ako dlžník zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. S02502/2015 riadne a včas neplnila, žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, čo preukazuje aj poznámka na samotnom liste vlastníctva č. 6409 pre kat. úz. Štúrovo o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom - žalovaným, zo dňa 1.7.2019, formou predaja na dražbe- P 574/2019 - č. zmeny 619/19. Žalobca preto navrhol, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému zákaz výkonu záložného práva ohľadne vyššie uvedených nehnuteľností. Žalobca poukázal na to, že dobrovoľná dražba, tak ako je v súčasnosti právne upravená a ktorá predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať Občiansky zákonník, je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola a o tom, či sa dražba vykoná, o platnosti právneho úkonu, o výške pohľadávky a pod. rozhodne súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná
osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Žalobca ďalej poukázal na to, že riadne preukázal svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktorému vlastníctvu žiada poskytnúť ochranu. Žalobca mal tiež zato, že bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade dôjde k speňaženiu jeho nehnuteľného majetku formou dobrovoľnej dražby. Žalobca ďalej uviedol, že sa mu podarilo získať fotokópiu Zmluvy o kontokorentnom úvere od jedného zo spoločníkov spoločnosti EUREX SLOVAKIA s.r.o.. Táto mala byť uzatvorená za účelom vyhotovenia Zariadenia EUREX EKO 1. Takéto zariadenie však doposiaľ vyrobené nebolo a preto je otázne aj to, či banka postupovala v súlade so zákonom o bankách pri poskytnutí úveru. Podľa informácií žalobcu, žalovaný poskytol dlžníkovi kontokorentný úver v plnej výške 1.000.000,-eur, ktorý tento úver zrejme použil na iné účely ako na výrobu zariadenia. Ďalej žalobca v návrhu poukázal aj na tú skutočnosť, že podľa informácií poskytnutých dlžníkom žalobcovi , žalovaný pri uzatvorení zmluvy o kontokorentnom úvere a záložnej zmluvy v roku 2015 ohodnotila dotknuté nehnuteľnosti na sumu vo výške 1 milión eur. Po začatí dobrovoľnej dražby dražobná spoločnosť poverená žalovaným tiež nechala ohodnotiť nehnuteľnosti znalcom v roku 2019, pričom všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená vo výške 353.000,-eur. Táto suma tak predstavuje iba tretinu pôvodnej ceny stanovenej bankou. Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že predmetné nehnuteľnosti majú určite vyššiu hodnotu ako 353.000,-eur a že za 4 roky (medzi r. 2015 až r. 2019) nedošlo k žiadnemu poškodeniu týchto nehnuteľností, ale práve naopak žalobca na nich vykonal niekoľko rekonštrukčných prác. Preto predaj nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby vzhľadom na tieto skutočnosti je určite v rozpore s platným právom. Z uvedeného dôvodu žalobca jednak podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa na príslušnú Okresnú prokuratúru podľa sídla dlžníka v Trnave a tiež sťažnosť na NBS, ktorá vykonáva dozor nad žalovaným. Žalobca tiež uviedol, že v prípade potreby podá žalobu vo veci samej o neplatnosť Zmluvy o kontokorentnom úvere a to z dôvodu uvedeného v ustanovení § 265 Obchodného zákonníka ("Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.") v spojitosti s § 39 Občianskeho zákonníka ("Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom."). Žalobca mal zato, že na základe vyššie uvedených skutočností je preukázané, že je potrebné bezodkladne rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Súčasne poukázal na to, že v predmetnej veci sa už uskutočnilo prvé kolo dražby dňa 11.12.2019 a dňa 14.02.2020 druhé kolo dražby, v oboch prípadoch však bezúspešne.
2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
Podľa § 336 ods. 4 CSP ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
3. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z priloženého listu vlastníctva č. 6409, vedeného Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny vyplýva, že žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Štúrovo a zapísaných na vyššie uvedenom liste vlastníctva, sa domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd dočasne zabránil záložnému veriteľovi / žalovanému / realizovať svoje právo zo záložnej zmluvy. K návrhu bola pripojená Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 30.9.2015 / ďalej len záložná zmluva/. Záložnú zmluvu uzatvoril na jednej strane záložný veriteľ / žalovaný/ a na druhej strane žalobca ako záložca, ktorý ale nebol dlžníkom z úverového vzťahu, z ktorého bola pohľadávka zabezpečená predmetnou záložnou zmluvou. Žalobca na základe tejto záložnej zmluvy dobrovoľne súhlasil so zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Z tejto záložnej zmluvy je zrejmé, aká pohľadávka, z akého zmluvného vzťahu, je zabezpečená zriadením záložného práva. Žalobca teraz spochybňuje platnosť samotnej zmluvy o kontokorentnom úvere č. SO2502/2015, na základe ktorej bol zo strany žalovaného poskytnutý úver 1.000.000,- eur obchodnej spoločnosti EUREX SLOVAKIA s.r.o.. Jej platnosť spochybňuje s všeobecným , bližšie nekonkretizovaným poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka , podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu a to v spojitosti s § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Žalobca síce v návrhu uvádza, že cit. úverová zmluva mala byť uzatvorená za účelom vyhotovenia Zariadenia EUREX EKO 1 a že takéto zariadenie doposiaľ vyrobené nebolo a preto je podľa neho otázne to, či banka postupovala v súlade so zákonom o bankách pri poskytnutí úveru. Žalobca tieto skutočnosti len uvádza vo svojom návrhu, nijakým spôsobom ich však neosvedčil a relevantným spôsobom nezdôvodnil. Ďalej žalobca vo svojom návrhu spochybnil aj samotný priebeh dražby- poukázal na dražobnou spoločnosťou zabezpečené ocenenie nehnuteľností, ktoré podľa neho nie je reálne, resp. adekvátne. A spochybnil aj samotnú formu, akú záložný veriteľ zvolil za účelom výkon záložného práva a to dobrovoľnú dražbu ako takú. Tvrdil, že tento spôsob výkonu záložného práva trpí nedostatkom súdnej kontroly.
4. Vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia, toto možno nariadiť len v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo ak je daná reálna obava , že exekúcia bude ohrozená a to či už pred rozhodnutím súdu vo veci samej, alebo počas konania, ako aj po jeho skončení. O samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je pritom možné rozhodnúť bez toho, aby bol vykonaný výsluch strán, bez písomného vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na závažnosť právnych dôsledkov, ktoré zákon s nariadením neodkladného opatrenia spája a vzhľadom na skutočnosť, že jeho nariadením sa zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ho a to bez v tom čase existujúceho meritórneho rozhodnutia vo veci samej, je však potrebné, aby pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci zvážili relevantnosť, nevyhnutnosť a primeranosť takéhoto zásahu do práv druhého subjektu. Preto je nevyhnutné, aby v konaní bolo zo strany žalobcu skutočne osvedčené, že existujú konkrétne a vážne okolnosti, ktoré si vyžadujú neodkladnosť navrhovanej dočasnej úpravy, bez ktorej úpravy by žalobcovi hrozila reálna, bezprostredná a najmä neodvrátiteľná ujma. Z obsahu spisu, ako už bolo uvedené, vyplýva, že žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov zdôvodňuje jednak tvrdením, že úverová zmluva je neplatná, že následkom realizácie záložného práva bude ohrozené jeho vlastnícke právo a tiež spochybňuje aj proces realizácie samotnej dražby, t.j. postup záložného veriteľa, resp. dražobníka, upravený zákonom o dobrovoľných dražbách. Podľa súdu samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu a že výkonom záložného práva môže o toto vlastníctvo prísť, nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak ako ho žalobca navrhuje. Nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve či už fyzickej, alebo právnickej osoby, Občiansky zákonník spomedzi zálohov nevylučuje. Záložca, ktorý zakladá nehnuteľnosť za účelom zabezpečenia nejakej pohľadávky, si musí byť vedomí dôsledkov uzavretia takejto zmluvy, ktorá má zabezpečovací charakter. T.j. záložca si musí byť vedomý toho, že môže prísť o vlastníctvo v prípade, ak nastanú zákonné dôvody oprávňujúce záložného veriteľa pristúpiť k výkonu záložného práva. Súd súčasne poukazuje na to, že záložnú
zmluvu ako záložca neuzatváral dlžník z úverového vzťahu, ale iná osoba, t.j. záložca nebol ani pod tlakom, že ak záložnú zmluvu neuzavrie, nebude mu úver poskytnutý- on oň nežiadal. Záložná zmluva je bežným a často používaným zabezpečovacím inštitútom v súkromnom práve a jeho princípom, resp. základným účelom, je zabezpečenie pohľadávky veriteľa s tým, že pokiaľ pohľadávka veriteľa zo strany dlžníka uspokojovaná riadne nebude , záložný veriteľ je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Táto dobrovoľná dražba má jednoznačne oporu v zákonnej úprave, pričom k otázke legitimity jej realizácie súd na podporu poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS23/2014, zo dňa 24.9.2014, z ktorého vyplýva, že realizácia dobrovoľnej dražby v prípade záložného veriteľa, ako navrhovateľa dražby je možná a k jej realizácii nie je potrebné disponovať zo strany záložného veriteľa akýmkoľvek exekučným titulom , ktorý by mal byť podkladom na nútený predaj nehnuteľnosti. Je teda zrejmé, že výkon takejto dražby je v súlade s ústavou. Preto pokiaľ žalobca spochybnil tento spôsob výkonu záložného sú poukazuje na to, že aj z rozhodovacej praxe Ústavného súdu vyplýva, že samotný proces dobrovoľných dražieb protiústavný nie je.
5. Ako bolo ďalej uvedené, žalobca spochybnil aj postup dražobnej spoločnosti pri zabezpečovaní ocenenia nehnuteľností, t.j. proces realizácie dražby. K tomuto, žalobcom spochybňovanému postupu dražobnej spoločnosti pri realizácii dražby súd uvádza, že rozhodnutie o tom, či dražba bola vykonaná v súlade zo zákonom a či boli splnené všetky podmienky pre jej uskutočnenie, je možné urobiť výlučne v konaní o neplatnosť dražby. Podľa súdu v inom konaní nie je možné ako prejudiciálnu otázku riešiť otázku, či je záložný veriteľ oprávnený, alebo nie je dobrovoľnú dražbu vykonať a preto ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia skôr než dobrovoľná dražba prebehne, nie je podľa súdu možné vopred riešiť, či by takáto dražba prebehnúť mohla. Priebeh dobrovoľnej dražby upravuje zákon č. 527/2002 Z.z.. V zmysle ust. § 21 odsek 2 cit. zákona je upravená možnosť požiadať súd , aby určil neplatnosť dražby. Podľa súdu len v takomto konaní o neplatnosť dražby je možné riešiť otázku, či dražba prebehla v súlade so zákonom o dražbách a či pre jej uskutočnenie boli splnené všetky zákonné požiadavky. T.j. či bol zo strany dražobníka a záložného veriteľa dodržaný pri realizácii celého procesu dražby zákonný postup, či bol záložný veriteľ oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva. Žalobcovi tak ostáva zachovaný prostriedok právnej ochrany predtým, aby v dôsledku neplatnej dobrovoľnej dražby prišiel o svoje vlastníctvo. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa súdu nebude vytvorený nenávratný stav, ktorý by neprimerane zasahoval do práv a povinností žalobcu, pretože tento sa v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách môže domáhať určenia neplatnosti dražby. Vzhľadom na uvedené, keďže súd dospel k záveru že v danej veci žalobca dostatočne neosvedčil existenciu nevyhnutnej potreby nariadenia neodkladného opatrenia, súd jeho návrh zamietol. V prípade, pokiaľ žalobca má za to, že nie sú, resp. neboli splnené zákonné podmienky potrebné k začatie výkonu záložného práva, nič mu nebráni, aby v prípade ak dôjde k realizácii dražby v rozpore so zákonom, postupoval podľa zákona č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a dobrovoľnú dražbu, prostredníctvom ktorej bol realizovaný výkon záložného práva, napadol žalobou o neplatnosť dražby podľa ustanovenia § 21 odsek 2 cit. zákona.
6. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. V tomto konaní bol plne úspešný žalovaný. Keďže mu však žiadne trovy konania doposiaľ nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1, 2 C.s.p.) Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.) Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 368 C.s.p.) Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (§ 369 ods. 1 C.s.p.) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (§ 369 ods. 2 C.s.p.) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (§ 369 ods. 3 C.s.p.) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (§ 369 ods. 4 C.s.p.)