Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/31/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: SAL-TECH s.r.o., so sídlom Továrenská 1, Štúrovo, IČO: 46 763 341, zastúpený: Mgr. Csaba Bodnár, advokát, so sídlom Továrenská 1, Štúrovo, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava 1, IČO: 00 686 930, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 85 zo dňa 25.03.2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 85 zo dňa 25.03.2020 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že návrh zamietol a súčasne žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie vecne odôvodnil aplikáciou ust. , , , , , , , , , , , , (ďalej len „“).

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 11.03.2020 domáhal toho, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému nariadi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva ohľadne nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, pre mesto O., kat. územie O. ako: a) pozemok parc. reg. "C"-KN č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2 139m2, b) pozemok parc. reg. "C"-KN č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1 762m2, c) pozemok parc. reg. "C"-KN č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 3 192m2, d) stavba s.č. XXXX, nachádzajúca sa na pozemku parc. reg. "C"-KN č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2 39m2, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. A aby súd súčasne uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej o neplatnosť kontokorentného úveru. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z priloženého listu vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny vyplýva, že žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území O. a zapísaných na vyššie uvedenom liste vlastníctva, sa domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd dočasne zabránil záložnému veriteľovi (žalovanému) realizovať svoje právo zo záložnej zmluvy. K návrhu bola pripojená Zmluva o záložnom práve k

nehnuteľnému majetku zo dňa 30.09.2015 (ďalej len záložná zmluva). Záložnú zmluvu uzatvoril na jednej strane záložný veriteľ ( žalovaný) a na druhej strane žalobca ako záložca, ktorý ale nebol dlžníkom z úverového vzťahu, z ktorého bola pohľadávka zabezpečená predmetnou záložnou zmluvou. Žalobca na základe tejto záložnej zmluvy dobrovoľne súhlasil so zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Z tejto záložnej zmluvy je zrejmé, aká pohľadávka, z akého zmluvného vzťahu, je zabezpečená zriadením záložného práva. Žalobca teraz spochybňuje platnosť samotnej zmluvy o kontokorentnom úvere č. SO2502/2015, na základe ktorej bol zo strany žalovaného poskytnutý úver 1 000 000 eur obchodnej spoločnosti EUREX SLOVAKIA s.r.o. Jej platnosť spochybňuje s všeobecným, bližšie nekonkretizovaným poukazom na ustanovenie , podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu, a to v spojitosti s , podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Žalobca síce v návrhu uvádza, že cit. úverová zmluva mala byť uzatvorená za účelom vyhotovenia Zariadenia EUREX EKO 1 a že takéto zariadenie doposiaľ vyrobené nebolo a preto je podľa neho otázne to, či banka postupovala v súlade so zákonom o bankách pri poskytnutí úveru. Žalobca tieto skutočnosti len uvádza vo svojom návrhu, nijakým spôsobom ich však neosvedčil a relevantným spôsobom nezdôvodnil. Ďalej žalobca vo svojom návrhu spochybnil aj samotný priebeh dražby- poukázal na dražobnou spoločnosťou zabezpečené ocenenie nehnuteľností, ktoré podľa neho nie je reálne, resp. adekvátne. A spochybnil aj samotnú formu, akú záložný veriteľ zvolil za účelom výkon záložného práva a to dobrovoľnú dražbu ako takú. Tvrdil, že tento spôsob výkonu záložného práva trpí nedostatkom súdnej kontroly. Samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu a že výkonom záložného práva môže o toto vlastníctvo prísť, nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak ako ho žalobca navrhuje. Nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve či už fyzickej, alebo právnickej osoby, spomedzi zálohov nevylučuje. Záložca, ktorý zakladá nehnuteľnosť za účelom zabezpečenia nejakej pohľadávky, si musí byť vedomí dôsledkov uzavretia takejto zmluvy, ktorá má zabezpečovací charakter. T. j. záložca si musí byť vedomý toho, že môže prísť o vlastníctvo v prípade, ak nastanú zákonné dôvody oprávňujúce záložného veriteľa pristúpiť k výkonu záložného práva. Súd súčasne poukazuje na to, že záložnú zmluvu ako záložca neuzatváral dlžník z úverového vzťahu, ale iná osoba, t.j. záložca nebol ani pod tlakom, že ak záložnú zmluvu neuzavrie, nebude mu úver poskytnutý- on oň nežiadal. Záložná zmluva je bežným a často používaným zabezpečovacím inštitútom v súkromnom práve a jeho princípom, resp. základným účelom, je zabezpečenie pohľadávky veriteľa s tým, že pokiaľ pohľadávka veriteľa zo strany dlžníka uspokojovaná riadne nebude, záložný veriteľ je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle o dobrovoľných dražbách. Táto dobrovoľná dražba má jednoznačne oporu v zákonnej úprave, pričom k otázke legitimity jej realizácie súd na podporu poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , zo dňa 24.9.2014, z ktorého vyplýva, že realizácia dobrovoľnej dražby v prípade záložného veriteľa, ako navrhovateľa dražby je možná a k jej realizácii nie je potrebné disponovať zo strany záložného veriteľa akýmkoľvek exekučným titulom , ktorý by mal byť podkladom na nútený predaj nehnuteľnosti. Je teda zrejmé, že výkon takejto dražby je v súlade s . Preto pokiaľ žalobca spochybnil tento spôsob výkonu záložného sú poukazuje na to, že aj z rozhodovacej praxe Ústavného súdu vyplýva, že samotný proces dobrovoľných dražieb protiústavný nie je. Rozhodnutie o tom, či dražba bola vykonaná v súlade zo zákonom a či boli splnené všetky podmienky pre jej uskutočnenie, je možné urobiť výlučne v konaní o neplatnosť dražby. Podľa súdu v inom konaní nie je možné ako prejudiciálnu otázku riešiť otázku, či je záložný veriteľ oprávnený, alebo nie je dobrovoľnú dražbu vykonať a preto ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia skôr než dobrovoľná dražba prebehne, nie je podľa súdu možné vopred riešiť, či by takáto dražba prebehnúť mohla. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa súdu nebude vytvorený nenávratný stav, ktorý by neprimerane zasahoval do práv a povinností žalobcu, pretože tento sa v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách môže domáhať určenia neplatnosti dražby. Vzhľadom na uvedené, keďže súd dospel k záveru že v danej veci žalobca dostatočne neosvedčil existenciu nevyhnutnej potreby nariadenia neodkladného opatrenia. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa V tomto konaní bol plne úspešný žalovaný. Keďže mu však žiadne trovy konania doposiaľ nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení podaného odvolania uviedol, že medzi žalobcom a spoločnosťou EUREX SLOVAKIA s.r.o. (dlžník) bola uzatvorená ústna dohoda, a to ešte pred uzatvorením Záložnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, že táto záložná zmluva bude trvať iba do času vyhotovenia zariadeniaEUREX EKO 1 v zmysle Zmluvy o kontokorentnom úvere č. S02502/2015, žalobca podpísal záložnú zmluvu na nehnuteľnosti iba z dôvodu, aby takto pomohol zabezpečiť dostatok financií pre dlžníka za účelom vyhotovenia zariadenia EUREX EKO 1. Zariadenie EUREX EKO 1 teda od roku 2016 malo zabezpečovať celkovú pohľadávku veriteľa Tatra banka. Záložné právo týkajúce sa nehnuteľností žalobcu malo byť súčasne zrušené. Avšak toto zariadenie doposiaľ vyrobené nebolo, teda záložné právo týkajúce sa nehnuteľností žalobcu zrušené tiež nebolo, je teda otázne aj to, či banka postupovala v súlade so zákonom o bankách pri poskytnutí úveru. Žalobca tvrdí, že Tatra banka mala poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky - úver - za účelom vyhotovenia zariadenia až po predložení relevantných listín zo strany dlžníka. Žalovaný poskytol úver v plnej výške 1 000 000 eur dlžníkovi (spoločnosti EUREX SLOVAKIA s.r.o.), ktorý tento úver zrejme použil na iné účely ako na výrobu zariadenia (dokonca niektorí spoločníci dlžníka oznámili žalobcovi, že je otázne na čo boli vôbec použite peňažné prostriedky poskytnuté bankou). V petite pôvodného návrhu žalobca nežiadal iba zdržanie sa výkonu dobrovoľnej dražby - rozhodnutie prvostupňového súdu totiž smeruje iba k dobrovoľnej dražbe ale žalobca zároveň žiadal zdržať sa výkonu záložného práva celkovo. V záložnej zmluve totiž ako možný výkon záložného práva prichádza do úvahy aj obchodná verejná súťaž, či priamy predaj (okrem dobrovoľnej dražby). Ako jednoznačný problém v prípade postupu podľa § 21 ods. 2 sa však javí, že v predmetnom konaní súd skúma iba platnosť záložnej zmluvy alebo či boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, t. j. súdna kontrola sa netýka zákona o bankách, zmluvy o úvere a pod., teda súdna kontrola je oveľa užšia. Žalovaný má záujem, aby jeho pohľadávka bola uspokojená, hoci zrejme práve on pri poskytnutí úveru pochybil. Žalobca preukázal, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade dôjde k speňaženiu jeho nehnuteľného majetku vysoko pod trhovú cenu, pričom tu vzniká niekoľko otázok ohľadne poskytnutia úveru a použitia poskytnutých peňažných prostriedkov.

5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom v obsahu poukázal na to, že účelom poskytnutia úveru nebolo ako tvrdí právny zástupca spoločnosti SAL-TECH vyhotovenie Zariadenia EUREX EKO 1, ale financovanie prevádzkových potrieb dlžníka, ako je uvedené v článku I. Základné podmienky Zmluvy o úvere. Financovanie prevádzkových potrieb klienta prostredníctvom kontokorentného úveru je štandardný spôsob financovania na slovenskom bankovom trhu a štandardne pri ňom nedochádza k tomu, aby banka kontrolovala použitie prostriedkov z úveru, nakoľko pri ňom zvyčajne prichádza k realizácii veľkého množstva prevodných príkazov, pričom sa takto načerpaný úver priebežne spláca z peňažných prostriedkov prichádzajúcich na takýto účet. Z uvedeného je zrejmé, že účelom Zmluvy o úvere nebolo vyhotovenie zariadenia EUREX EK01, ako tvrdí právny zástupca spoločnosti SAL-TECH. Zo Zmluvy o záložnom práve zároveň vyplýva, že nebola uzatvorená na dobu určitú tak ako tvrdí žalobca. Keďže žalobca nespochybňuje, že Zmluvu o záložnom práve riadne podpísal a rozhodnutím príslušného správneho orgánu vzniklo v prospech Tatra banky záložné právo k nehnuteľnostiam (čo opäť žalobca nenamieta), máme za to, že si záložca zmluvu riadne prečítal a s jej obsahom súhlasil. Ako správne uviedol prvostupňový súd vo svojom odôvodnení, žalobca si musel byť vedomý dôsledkov uzavretia Zmluvy o záložnom práve, ktorá má zabezpečovací charakter t. j. záložca si musel byť vedomý toho, že môže prísť o vlastníctvo v prípade, ak nastanú zákonné dôvody oprávňujúce záložného veriteľa pristúpiť k výkonu záložného práva. Hodnotu nehnuteľností stanovil súdny znalec v znaleckom posudku v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Banka pri stanovovaní hodnoty nehnuteľností vychádzala zo znaleckého posudku, ktorý bol pripravovaný externým znalcom z odboru stavebníctvo, zapísaného v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Treba však zdôrazniť, že hodnota akéhokoľvek majetku (vrátane nehnuteľností) sa môže časom meniť vzhľadom na množstvo rôznych faktorov - opotrebenie, poškodenie, vývoj trhu, kúpyschopnosť záujemcov a pod. Žalobca uvádza, že žalovaný konal v rozpore s obchodným stykom podľa . Žalovaný toto tvrdenie dôrazne odmieta a žalobca nijakým spôsobom neodôvodnil a nepreukázal, v čom konkrétne spočíva spôsob konania žalovaného, ktorý by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca dobrovoľne uzatvoril Zmluvu o záložnom práve ako zabezpečovaciu zmluvu a nebol tým nijakým spôsobom znevýhodnený.

V súčasnosti už je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný žalobcom voči žalovanému bezpredmetný a neexistujú žiadne dôvody na jeho nariadenie, nakoľko Tatra banka v súčasnosti nie je záložným veriteľom a nemôže teda ani pokračovať vo výkone záložného práva k nehnuteľnostiam, nakoľko nehnuteľnosti boli dňa 03.08.2020 úspešne vydražené. Žalobca svojím návrhom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a nemožno nim ani uložiť účastníkovi - Tatra banke nejaké povinnosti, nakoľko výrok neodkladného opatrenia tak ako to požaduje žalobca by bol v súčasnosti už materiálne nevykonateľným. Zároveň účelovosti podania návrhu žalobcu svedčí aj fakt, že žalobca nepodal v zákonnej lehote žalobu o neplatnosť dražby týkajúcu sa predmetných nehnuteľností.

6. K podanému vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote strana v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho podľa , potvrdil.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočným spôsobom odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v súlade s sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

9. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaním napadnutého uznesenia v spojení s odvolacími dôvodmi, ktorými je odvolací súd viazaný, úvodom zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, a preto nie je možné odvolací dôvod založiť na tom, že súd prvej inštancie náležite a čo najpodrobnejšie nezisťoval dokazovaním skutkový stav. Pre dôvodnosť nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia musia byť osvedčené rozhodujúce skutočnosti z existencie ktorých pri rozhodnutí súd vychádza.

14. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa osvedčuje, avšak nedokazuje, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje významné relevantné skutočnosti, ktoré by mali podanie návrhu osvedčiť. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie, ktoré musí navrhovateľ hodnoverne osvedčiť. I keď nie je možné v procesnom štádiu, v ktorom bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný, vyžadovať dôsledné preukázanie jednotlivých skutočností rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak pri zohľadnení, že neodkladné opatrenie má v zásade preventívny účinok, musia byť ak sa má dosiahnuť jeho efektívnosť tvrdené skutočnosti a preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená osvedčené.

15. Neodkladné opatrenie umožňuje poskytnúť ochranu porušením alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku

toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť však okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné.

16. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi, prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

17. V prejednávanej veci žalobca vyvodzuje nárok, ktorému má byť poskytnutá predbežná procesná ochrana nariadením neodkladného opatrenia z toho, že existuje konanie vo forme realizácie dobrovoľnej dražby ohľadne nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalobcu, pričom týmto majetkom žalobca zabezpečil ako záložca pohľadávku žalovaného uzavretím zmluvy o záložnom práve v súvislosti s poskytnutím kontokorentného úveru obch. spol. EUREX SLOVAKIA s.r.o., Trnava.

18. Odvolací súd k právnemu záveru o neosvedčení dôvodnosti a trvania nároku dospel s poukazom na samotný návrh žalobcu, v ktorom tento síce tvrdil, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, a to vzhľadom na ním tvrdené skutočnosti, avšak v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ako už bolo vyššie uvedené, súd neskúma samotnú dôvodnosť, resp. platnosť uzavretej zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru, taktiež zmluvy o zriadení záložného práva, a taktiež neskúma hodnotu zabezpečovaných nehnuteľností stanovenú znalcom v súvislosti s realizáciou dobrovoľnej dražby.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu teda nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca z uvedených dôvodov v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil dôvodnosť svojho nároku a ani jeho trvanie. Súd prvej inštancie správne aplikoval právne normy, správne aj interpretoval ich obsah a správne ich aplikoval na prejednávanú vec. Naviac odvolací súd konštatuje, že od podania návrhu, t. j. dňa 11.03.2020 ku dňu vyjadrenia žalovaného k podanému návrhu, t. j. 14.05.2021 žalobca nepodal návrh na začatie konania vo veci samej, pričom taktiež podľa notárskej zápisnice zo daň 03.08.2020 notár JUDr. David Pavlovič osvedčil priebeh dražby nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Na základe uvedeného mal teda odvolací súd rovnako ako aj súd prvej inštancie hodnoverne osvedčenú neexistenciu všetkých zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. a ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa s použitím tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, t. j. 100 %.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).