Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/138/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a. s., IČO: 35697270, Metodova 8, Bratislava, zast. JUDr. Tibor Nagy, advokát so sídlom v Nových Zámkoch, proti žalovanému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, W. P., o 2.198,40 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -122 zo dňa 17. apríla 2018, v časti výroku I., III. a IV. to je v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, v časti ktorej súd žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že ustanovenie v znení „ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo“, ktoré je obsiahnuté v odseku 2.5 písm. a) listín s názvom „Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb“, podpísaných medzi žalobcom a žalovaným 24.04.2015, 19.11.2015 a 10.12.2015, je neprijateľnou podmienkou v zmysle v spojení s . Výrokom II. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.042,41 eur s 5 %- ným ročným úrokom z omeškania od 04.07.2016 do zaplatenia. Výrokom III. žalobu v časti o zaplatenie 1.155,99 eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 04.07.2016 do zaplatenia zamietol. Výrokom IV. o náhrade trov konania rozhodol tak, že stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súd po právnej stránke zdôvodnil apl. a , , a o elektronických komunikáciách, , a , , , , , (ďalej len ), vecne tým, že Žalobca a žalovaný uzatvárali zmluvu 1, zmluvu 2, zmluvu 3 a zmluvu 4 (ďalej len „“) ako podnik a účastník podľa a o elektronických komunikáciách (ďalej len „“). Zmluvami sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť „elektronickú komunikačnú službu“ a predať zariadenia - mobilné telefóny a tablet za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu služieb a kúpnu cenu zariadení (časť pri kúpe a časť v splátkach). sú vzhľadom na záväzky strán zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa . Žalobca svoju povinnosť splnil aktiváciou SIM karty, t. j. jej pripojením do siete žalobcu (bod 2 zmlúv, bod 1.15 VPP) a odovzdaním zariadení žalovanému (bod 3.2 dodatku k zmluvám). Ďalej žalobca poskytoval žalovanému určité elektronické komunikačné

služby podľa , ktoré žalovanému riadne vyúčtoval na základe faktúr. Cena za túto službu bola dohodnutá v Cenníku, na ktorý zmluva odkazovala (body 3 a 8 ) v súlade s a . Žalovanému tak v zmysle platne vznikol záväzok platiť za poskytnutú službu, pričom splatnosť dlhu sa uvádza v každej faktúre samostatne. Žalobca v žalobe uplatňoval z titulu ceny dodaných služieb sumu 503,57 eur. Celkovo má ale žalobca nárok len na zaplatenie 336,91 eur, pretože dodanie služieb v hodnote 166,66 eur žalobca nepreukázal (pozri body 18 a 19 vyššie). Čo sa týka splatnosti tohto záväzku, tá bola určená v každej faktúre samostatne v súlade s bodom 11.8 VPP.

3. Žalobca poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby za cenu vo výške 336,91 eur, ktorú vyúčtoval týmito faktúrami (č. l. 74 až 81):

18.1 faktúra č. 2319462346 na sumu 24,48 eur so splatnosťou 16.01.2016 18.2 faktúra č. 2319462032 na sumu 40 eur so splatnosťou 16.01.2016 18.3 faktúra č. 2319411381 na sumu 49 eur so splatnosťou 16.01.2016 18.4 faktúra č. 2319463696 na sumu 71,66 eur so splatnosťou 16.01.2016 18.5 faktúra č. 2323756629 na sumu 14,99 eur so splatnosťou 16.02.2016 18.6 faktúra č. 2323757059 na sumu 40 eur so splatnosťou 16.02.2016 18.7 faktúra č. 2323758459 na sumu 41 eur so splatnosťou 16.02.2016 a 18.8 faktúra č. 2323705794 na sumu 55,98 eur so splatnosťou 16.02.2016.

4. Nebolo preukázané, že by žalobca dodal žalovanému elektronické komunikačné služby aj v hodnote 166,66 eur. Žalobca v žalobe tvrdil dodanie služieb v hodnote 503,57 eur, avšak okrem služieb, ktoré mal súd za preukázané (pozri predchádzajúci bod), v súvislosti so sumou 166,66 eur nepredložil žiaden doklad, ktorý by preukazoval toto jeho tvrdenie. Táto suma totiž nebola krytá žiadnou z predložených faktúr. Žalobca na pojednávaní navrhol doplnenie dokazovania doložením príslušnej faktúry. Tento návrh na doplnenie dokazovania však súd zamietol z dôvodu, že žalobca bol už v predvolaní poučený, že na pojednávanie si má doniesť všetky listinné dôkazy, a preto doplnenie dokazovania v tomto smere nie je včasným uplatnením prostriedkov procesného útoku tak, ako to má na mysli . Žalobcovi totiž nič nebránilo túto faktúru predložiť už spolu so žalobou, najneskôr však na pojednávaní. Navyše, vykonanie tohto dôkazu by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania ( ), čo by nebolo v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania ( základných princípov v spojení s ).

5. Žalovaný z ceny preukázane dodaných služieb vo výške 336,91 eur neuhradil nič (nesporná skutočnosť).

6. Žalobca sa snažil odôvodnenosť žaloby v časti o 166,66 eur podoprieť vyjadrením, ktoré predniesol v rámci záverečnej reči, v tom zmysle, že k žalobe priložená faktúra č. 1916047045 (č. l. 73) je za zariadenie, a nie za služby, no napriek tomu je opodstatnená, pretože v tejto časti ide o kúpnu cenu, ktorú si žalobca uplatňuje ako istinu, tak ako je to v žalobe uvedené. Toto vyjadrenie však nemalo na rozhodovanie súdu vplyv, pretože zmena rozhodujúcich skutočností je zmenou žaloby ( ), ktorá sa jednak musí vykonať písomne ( v spojení s ) a jednak v prejednávanom spotrebiteľskom spore ( ) voči žalovanému, ktorý je spotrebiteľom, by ani nebola prípustná ( ).

7. Čo sa týka ďalšieho nároku žalobcu, na základe dodatkov zmluvám žalobca predal žalovanému tam uvedené zariadenia a žalovaný sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu, s tým, že žalovanému boli zariadenia riadne odovzdané už pri uzatvorení . V tejto časti vzťahu medzi stranami ide preto aj vzhľadom na čl. 1 bod 1.2 dodatkov o kúpnu zmluvu podľa , ktorá bola v prípade 1, 2 a 3 modifikovaná samostatnými dohodami o splátkach. Týmito dohodami sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi zvyšok kúpnej ceny za prevzaté zariadenia v splátkach. Po zaplatení určitých častí kúpnej ceny pri kúpe (189,20 eur - pozri bod 20 vyššie) prestal žalovaný splátky za zariadenie riadne a včas uhrádzať. V dôsledku toho sa podľa bodu 2.3 písm. a) dohôd o splátkach v súlade s stal celý dlh splatným 15. dňom odo dňa doručenia upozornenia na tento následok. Upozornenie bolo odoslané na adresu trvalého pobytu žalovaného, odkiaľ sa zásielka žalobcovi vrátila 27.05.2016. Zásielka teda došla do sféry vplyvu žalovaného najneskôr 26.05.2016, čo treba považovať za moment doručenia upozornenia podľa . Celý dlh týkajúci sa zvyšku kúpnej ceny zariadení sa tak stal splatným 10.06.2016.

8. Keďže žalovaný nesplnil svoju peňažnú povinnosť a medzi stranami nejde o obchodnoprávny vzťah (pozri nižšie), je žalovaný v omeškaní ( ) odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti konkrétneho záväzku (ceny za dodané služby a kúpnej ceny zariadení) a žalobca má nárok na úroky z omeškania ( ) v spojení s nariadenia vlády č. vzhľadom na aktuálnu sadzbu ECB vo výške 5 % ročne. Žalobca si nárok na úrok z omeškania uplatnil v zákonom stanovenej sadzbe, ale od neskoršieho dátumu (od 04.07.2016). Takto uplatnený nárok na úrok z omeškania nevybočuje z rámca citovaných právnych predpisov, a je preto odôvodnený.

9. Vzhľadom na uvedené je žaloba v časti o zaplatenie istiny 336,91 eur (cena služieb) a 705,50 eur (kúpna cena zariadení) a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.07.2016 opodstatnená, a preto jej súd v tomto rozsahu aj vyhovel (výrok II).

10. Žalobcov nárok na zmluvnú pokutu (989,33 eur) a prislúchajúce úroky z omeškania je však už nedôvodný.

11. Vzhľadom na vyššie vymedzený predmet zmlúv (body 6, 9, 12 a 15 vyššie) uzatváral žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle . Žalovaný, naopak, ako fyzická osoba, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, a preto sa považuje za spotrebiteľa ( ). Keďže zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej ( ). V takom prípade je povinnosťou súdu podrobiť zmluvu skúmaniu aj z hľadiska pravidiel na ochranu spotrebiteľa.

12. Aby bolo možné priznať dodávateľovi nárok uplatňovaný zo spotrebiteľskej , nesmie táto zmluva obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi stranami, teda tzv. neprijateľné podmienky ( ). Výnimkou sú situácie, keď ide o podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a podmienky individuálne dojednané.

13. Žalobcom uplatňované zmluvné pokuty sa zakladajú na bode 2.5 dodatkov k zmluvám. Už aj z povahy zmluvnej pokuty ako nároku akcesorického k hlavnému nároku vyplýva, že nemôže byť hlavným predmetom (tým je napokon poskytovanie elektronických komunikačných služieb). Bod 2.5 dodatkov sa preto tiež nijako netýka primeranosti ceny. Toto kritérium sa viaže priamo len na hlavný predmet a nemôže sa týkať zmluvnej pokuty, pretože ide o sankciu, ktorej z povahy veci nezodpovedá žiadne protiplnenie. V prejednávanej veci je tiež zrejmé, že a dodatky sú vzhľadom na formu svojho vyhotovenia typickými štandardizovanými formulárovými zmluvami, ktorých obsah nemohol žalovaný ako spotrebiteľ vopred ovplyvniť. Ustanovenie bodu 2.5 je obsiahnuté v texte dodatkov, ktorý je vopred pripravený ako vzor a do ktorého sa len doplnia identifikačné údaje spotrebiteľa a podrobnejšia špecifikácia predmetu vrátane doby viazanosti. Navyše platí prezumpcia, že zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ibaže dodávateľ preukáže opak ( ). V danej veci pritom žalobca nepreukázal, že by a dodatky uzatváral so žalovaným individuálne (v tejto súvislosti nepredložil ani žiaden dôkazný návrh). Za takýchto okolností potom súd pristúpil k skúmaniu zmluvných podmienok z hľadiska ich neprijateľnosti.

14. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy v prvom rade kritérium primeranosti, ktoré vyplýva z . Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprimerane vysoká sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa nemôže požívať súdnu ochranu. Keďže medzi stranami ide o občianskoprávny vzťah, nemožno opomenúť ani znenie . Toto ustanovenie síce upravuje moderačné právo súdu, ktorého priame uplatnenie vzhľadom na neplatnosť ako dôsledok vyplývajúci z ako lex specialis neprichádza v spotrebiteľských veciach do úvahy, avšak z citovaného ustanovenia možno vyvodiť usmernenia, ktorými sa má súd riadiť pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty. Súd by mal preto prihliadať na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, prípadne na okolnosti súvisiace s náhradou škody a pokiaľ zistí, že zmluvná pokuta je neprimeraná, namiesto jej zníženia nárok na ňu vôbec neprizná.

15. Čo sa týka hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti, žalobca v žalobe skutkovo vymedzil svoj nárok na zmluvnú pokutu tak, že „žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb“. Takto vymedzenému nároku potom zodpovedá ustanovenie bodu 2.5 písm. a) dodatku, ktorý zakotvuje

zmluvnú pokutu v nadväznosti na povinnosť žalovaného riadne uhrádzať svoje peňažné záväzky voči žalobcovi počas doby viazanosti. Zmluvná pokuta obsiahnutá v bode 2.5 písm. a) konkrétne postihuje porušenie „povinnosti včas a riadne uhradiť cenu za Služby“ alebo „povinnosti uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči [žalobcovi]“ alebo „povinnosť uhradiť včas a riadne [žalobcovi] inú platbu, ktorú je povinný platiť [žalobcovi] (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak [žalovaný] je povinný ho uhradiť [žalobcovi] alebo prostredníctvom [žalobcu]“. Z takto formulovanej hypotézy potom plynie, že žalobcovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu pri akomkoľvek porušení peňažného záväzku, a to bez ohľadu na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V tomto smere sa už súdna prax ustálila na názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity porušenia povinností je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10). V dotknutom ustanovení sa však nezohľadňuje ani dĺžka omeškania ani výška dlhu, či dôsledky, aké porušenie má pre žalobcu. Omeškaním s platením peňažných záväzkov totiž nedochádza k automatickému zániku . Žalobca je v takom prípade naďalej oprávnený požadovať od žalovaného splnenie jeho záväzkov, predovšetkým využívanie služieb a platenie za ich poskytovanie až do konca doby viazanosti, prípadne aj dlhšie, kým nedôjde k ukončeniu iným spôsobom, napríklad výpoveďou (porov. bod 7 zmlúv). Nárok na zmluvnú pokutu by takto vznikol aj v prípade krátkodobého omeškania s akoukoľvek minimálnou sumou, čo len sotva možno považovať za adekvátny spôsob zabezpečenia nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi na zaplatenie dlžnej sumy, ktorý by zohľadňoval rozsah a intenzitu porušenia (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , bod 24). Takto paušálne formulovaná zmluvná pokuta potom predstavuje pre dodávateľa neprimerané zvýhodnenie vo vzťahu k spotrebiteľovi, čím sa narúša rovnováha, ktorú v spotrebiteľských vzťahoch požaduje .

16. Na vyššie uvedenom názore nič nemení ani žalobcom poukazovaná skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty sa podľa ďalších ustanovení bodu 2.5 znižuje. Postupné znižovanie totiž závisí od dĺžky trvania zmluvného vzťahu a doby viazanosti. Pokiaľ spotrebiteľ poruší svoje peňažné záväzky na počiatku zmluvného vzťahu hoci aj len v nepatrnom rozsahu, bude ho stíhať zmluvná pokuta v plnej výške. Toto znižovanie teda nijakým spôsobom nezohľadňuje hodnotu zabezpečovanej povinnosti, keďže tá môže byť v prípade omeškania s nepatrnou sumou minimálna. Znižovanie opäť nie je vôbec závislé od rozsahu a intenzity porušenia povinností spotrebiteľa obsiahnutých v bode 2.5 písm. a) dodatku. Mechanické vypočítavanie zmluvnej pokuty, ktoré závisí len od objektívnej právnej skutočnosti (plynutie času) a nezohľadňuje okolnosti konkrétneho prípadu, bude vždy spojené s rizikom, že výška zmluvnej pokuty bude neprimeraná zabezpečovanej povinnosti. Tak to napokon bolo aj v tomto prípade.

17. Vzhľadom na vyššie uvedenú analýzu je zrejmé, že bod 2.5 písm. a) dodatkov je ustanovením, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu. V zmysle ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná ( ), a preto nárok, ktorý z nej žalobca odvodzuje, nemožno priznať. Z toho dôvodu bolo potom tiež potrebné, aby súd v súlade s výslovne uviedol znenie neprijateľnej podmienky, ktorej existenciu zistil (výrok I).

18. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie ceny za dodané služby vo výške 166,66 eur a zmluvnej pokuty 989,33 eur vrátane požadovaného úroku z omeškania zamietol.

19. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania ( ) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí ( a contrario) a žalovaný by síce mal nárok na ich náhradu, avšak z dôvodu, že mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV).

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca voči výroku I., III. a IV. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (, ); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ). Každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a ich dodatkov, resp. iných dokumentov. Účastník, ktorý sa rozhodne využívať služby žalobcu má možnosť výberu. V prvom rade sa môže rozhodnúť či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom. Ďalej má možnosť nastaviť výšku mesačného paušálu, zvoliť si/kúpiť telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu, alebo nie, a pod. Z uvedeného vyplýva,

že celý proces vzniku zmluvných vzťahov medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobcom je založený na voľbe (slobodnej vôle) daného účastníka. Či sa jedná o dobu viazanosti, značku telekomunikačného zariadenia, výšku paušálu, rozsah benefitov, existenciu/neexistenciu zmluvnej pokuty a jej výšky, obsah zmluvného vzťahu medzi žalobcom a účastníkom vzniká a je zostavený na základe individuálnych rozhodnutí toho-ktorého účastníka. Uvedené platí aj pre prípad žalovaného, ktorý uskutočnil individuálne voľby na základe vlastnej a slobodnej vôle, s ktorými požiadavkami žalobca súhlasil a uzatvoril predmetnú zmluvu a dodatok.

21. Ďalej súd prvej inštancie vyhodnotil dohodnutú zmluvnú pokutu (vo výške 989,33 eur) ako neprimeranú, pričom súd vôbec neprihliadal a nevyhodnotil benefity získané podpísaním a jej dodatku. Žalobca má za to, že s prihliadnutím na benefity a zľavy, ktoré boli poskytnuté žalovanému, ako aj vzhľadom na pomerne nízku hodnotu dohodnutej zmluvnej pokuty, je rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán síce narušená, avšak v prospech žalovaného. Zmluvná pokuta spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce z ust. , a žalobca pri zmluvnej pokute taktiež zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty.

22. Pri uzavretí a dodatku k nej si bol žalovaný vedomý skutočnosti, že telekomunikačné zariadenie sa mu odpredalo za cenu ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou a to len z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby žalobcu počas dohodnutej doby 24 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že neuhradenie mesačne vystavených faktúr spôsobuje na strane žalobcu škodu a to vo výške rozdielu medzi akciovou a predajnou cenou telekomunikačného zariadenia (s prihliadnutím na počet mesiacov, počas ktorých žalovaný zotrval v dobe viazanosti). Tým je daná akcesorická povaha ako aj primeranosť zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinností v zmysle bodu 2.5 a) predmetného dodatku. Tým pádom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Poukazuje na skutočnosť, že žalovaný si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce z uzatvoreného Dodatku č. A9516412 zo dňa 10.12.2015 a Dodatku č. A9516528 zo dňa 10.12.2015 neplnil od samého začiatku zmluvného vzťahu, t.j. neuhrádzal faktúry za riadne a včas poskytované služby. Žalobca z toho dôvodu má za to, že žalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu s nečestným a špekulatívnym úmyslom získať hodnotné telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu a využívať služby žalobcu pokiaľ to bude možné, bez úmyslu uhrádzať faktúry, t.j. plniť si svoje povinnosti a zotrvať v dobe viazanosti. Žalobca je toho názoru, že takéto konanie žalovaného hrubo porušuje dobré mravy a poskytnutie právnej ochrany ako v prípade čestného spotrebiteľa by predstavovalo zneužitie tohto právneho inštitútu. Povinnosti vyplývajúce z Dodatku č. A9440676 zo dňa 19.11.2015 riadne dodržiaval žalovaný iba po dobu jedného mesiaca od uzavretia zmluvného vzťahu. Zmluvné povinnosti vyplývajúce z Dodatku č. A7246696 zo dňa 24.04.2015 si žalovaný riadne plnil po dobu osem mesiacov. Žalovaný sa dostal do omeškania s platbou vystavených faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby vystavené v mesiaci január 2016 a február 2016.

24. Na základe uvedeného má žalobca za to, že Okresný súd DS rozhodol nesprávne, keď nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 989,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.07.2016 do zaplatenia zamietol a vyhlásil uvedené ustanovenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Taktiež súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď právnemu zástupcovi žalobcu neumožnil predložiť listinné dôkazy preukazujúce jeho opodstatnený nárok na zaplatenie sumy 503,57 euro za poskytnuté služby. Za tým účelom žalobca v rámci tohto odvolania predložil

- faktúru č. 2306595250 s dobropisom na sumu 38,99 euro,

- faktúru č. 2310855837 s dobropisom na sumu 58,44 euro,

- faktúru č. 2315179631 na sumu 58,32 euro,

- faktúru č. 2315129690 s dobropisom na sumu 47,- euro, v celkovej sume 202,75 euro z ktorej sumy si uplatňuje iba sumu 166,66 euro.

25. Uvedené malo dopad aj na rozhodovanie o nároku na náhradu trov, z toho dôvodu žalobca napadol týmto odvolaním aj výrok o trovách. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiada odvolací súd, aby napadnutú časť rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.: -122 zo dňa 17.04.2018 v zmysle zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.155,90 euro

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 04.07.2016 do zaplatenia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

27. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže vyhovieť odvolaniu odvolateľa, a k veci pre úplnosť dodáva nasledovné:

28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, keď určil neprijateľnou podmienkou ustanovenie bodu 2.5 Dodatkov k Zmluve o poskytovaní verejných služieb (bližšie uvedené vo výroku rozhodnutia) a ak žalobu v časti o zaplatenie 1.155,99 eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 04.07.2016 do zaplatenia zamietol.

29. Ako prvé odvolateľ namietal, že v zmluvnom vzťahu medzi stranami bola platne dojednaná zmluvná pokuta pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka. Je nesporné, že zmluva o pripojení uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, preto je súd oprávnený a povinný zaoberať sa aj otázkou, či zmluva (ne)obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle a nasledujúcich upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute súd prvej inštancie správne posúdil z hľadiska 53 ods. 1 , t.j. či (ne)obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na to, aby súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje dojednanie, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (a preto je neplatné) nestačí uviesť len to, že dohoda nebola individuálne dojednaná, preto je neplatná, ale súd musí zároveň uviesť, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v preskúmavanom dojednaní.

30. V zmysle spotrebiteľské nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom , ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou , s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

31. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné

pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

32. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok , ak celkové hodnotenie naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

33. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením , v dobe uzatvorenia a na všetky ostatné podmienky , alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

34. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

35. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

36. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

37. V súlade s vyššie uvedeným bolo potrebné skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve (ne) bola individuálne dojednaná. Z obsahu zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi stranami sporu (z 24.04.2015 A7246696, z 19.11.2015 A9440676, z 10.12.2015 A 9516412 a A 9516528) a ich dodatkov vyplýva, že text a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, boli pripravené vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej , pričom do a jej dodatku sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybratý mobilný telefón, či iné telekomunikačné zariadenie, účastnícky program a služby, výšku zmluvnej pokuty v závislosti od ceny telekomunikačného zariadenia. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom , ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkov preto s poukazom na cit. ust. i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba ako celok odmietnuť alebo ich prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle cit. (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

38. Argumentáciu žalobcu v odvolaní, že každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a ich dodatkov resp. iných dokumentov, keďže má možnosť výberu služieb žalobcu, v prvom rade sa môže rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom, ďalej má možnosť nastaviť výšku mesačného paušálu, zvoliť si telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu alebo nie a celý proces vzniku zmluvných vzťahov, medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobcom je založený na slobodnej voľbe

daného účastníka, neznamená v zmysle vyššie uvedeného, že ide o individuálne dojednania a názor žalobcu o tom, že dohoda o zmluvnej pokute bola individuálne dojednaná, nebol správny. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že zmluvná podmienka v podobe dojednania o zmluvnej pokute nebola individuálne dojednaná, preto podliehajú súdnej kontrole s poukazom na , t.j. bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

39. V zmysle čl. /EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením v dobe uzatvorenia a na všetky ostatné podmienky alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.

40. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti ( ). Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti.

41. V prejednávanej veci bolo dojednanie o zmluvnej pokute súčasťou dodatku k zmluvám o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.04.2015, 19.11.2015 a 10.12.2015 riadne podpísanom zmluvnými stranami, v čl. 2 bode 2.5 písm. a) a b) dodatku, podľa ktorého sa účastníci okrem iného dohodli, že účastník si je vedomý, že mobilný telefón (MT) je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (...) by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosti nedoručiť podniku výpoveď, odstúpenie od alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti a / alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 269 eur (Zmluva č. A 7246696 z 24.04.2015), 240 eur (Zmluva č. A 9440676 z 19.11.2015), 400 eur (Zmluva č. A9516412 z 10.12.2015), 180 eur (Zmluva č. A 9516528 z 10.12.2015), pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti... Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu

porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

42. Zo žaloby žalobcu je zrejmé, že si ňou uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 989,33 eur (179,33 eur + 230 eur + 400 eur + 180 eur) z dôvodu, že žalovaná porušila povinnosť účastníka platiť cenu za služby riadne a včas, čomu zodpovedá dojednanie o zmluvnej pokute v bode 2.5. písm. a) dodatku. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu tak vzniká už v tom momente, kedy účastník nesplní túto povinnosť, bez ohľadu na následky, ktoré to bude mať na a dodatky k nim ako celky (teda či dôjde k ukončeniu právneho vzťahu zo zmlúv alebo nie). Z obsahu ods. 2.5 dodatku vyplýva, že výška zmluvnej pokuty je určená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou elektronického telekomunikačného zariadenia predaného na základe dodatku a jeho kúpnou cenou podľa dodatku a výška zmluvnej pokuty je určená tak, aby kryla podniku výpadok príjmov (výnosov) vzniknutý tým, že toto zariadenie predal za cenu nižšiu než obvykle. Na účely krytia tohto výpadku je dohodnutá doba viazanosti v kombinácii s povinnosťou účastníka mať po celú dobu trvania aktivovaný určitý účastnícky program s určitým minimálnym mesačným paušálom. Znamená to, že účastník každomesačne neplatí len za skutočne využité služby, ale platí určitú fixnú sumu bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu komunikačné služby využíva. Taká úprava je samozrejme opodstatnená práve poskytnutou zľavou z ceny telekomunikačného zariadenia. Ak dôjde k zániku , zaniká doba viazanosti a žalobca tak nemá iný prostriedok na kompenzáciu poskytnutej zľavy než zmluvnú pokutu. Z uvedeného dôvodu je zmluvná pokuta vo výške rozdielu maloobchodnej ceny zariadenia a zľavnenej ceny v princípe primeraná pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti (bod 2.5. písm. b) dodatku). Týmto spôsobom ukončenia sa totiž naruší celý hospodársky model žalobcu pri predaji takéhoto akciového zariadenia. Takéto dôvody však podľa odvolacieho súdu nemožno nájsť v prípade upravenom v písm. a) citovaného ods. 2.5 dodatku. Porušenie povinnosti účastníka platiť za poskytnuté služby totiž samo osebe tento hospodársky model žalobcu nenarušuje, resp. nenarušuje ho do tej miery, aby to znamenalo potrebu kompenzovať celú zľavu z ceny elektronického komunikačného zariadenia zmluvnou pokutou.

43. Je vecou žalobcu, aké rozhodujúce skutkové tvrdenia v žalobe uvedie, pričom povinnosťou súdu je vychádzať len zo skutkových tvrdení žalobcu. Pokiaľ teda žalobca odôvodnil uplatnenie zmluvnej pokuty len tým, že žalovaný neplatil za poskytnuté služby riadne a včas, mohol súd posudzovať dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty len na tomto skutkovom základe. Žalobca netvrdil a nepreukazoval, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po celú dobu viazanosti (čo by bolo dôvodom na zaplatenie zmluvnej pokuty). Z uvedených dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v sume rozdielu bežnej maloobchodnej ceny zariadenia a jeho zľavnenej ceny podľa dodatku nemôže byť považovaná za primeranú v prípade, ak porušenie a dodatku spočíva len v tom, že účastník počas jej trvania poruší svoju platobnú povinnosť podľa a dodatku, bez ohľadu na dobu, po ktorú je účastník v omeškaní (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 deň) a bez ohľadu na výšku sumy omeškania (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 cent), a pritom súčasne nedôjde k ukončeniu , teda nedôjde k naplneniu (hospodárskeho) účelu, ktorý sa sleduje takto určenou výškou zmluvnej pokuty. Ustanovenie dodatku, ktoré takúto zmluvnú pokutu upravuje (v prerokúvanej veci ide len o ods. 2.5 písm. a), keďže dôvod uvedený v písm. b) nebol žalobcom uplatnený a ani súdom posudzovaný), tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech účastníka (spotrebiteľa) tým, že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú podmienku v zmysle a , ktorá je podľa neplatná. Neplatnosť má za následok, že nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v , keďže má ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť pred ustanovením . Okrem toho by však moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky na prípustnú výšky odporovala aj zásade efektivity európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. januára 2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, , Caxabank).

44. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bola tá skutočnosť, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď právnemu zástupcovi žalobcu neumožnil predložiť listinné dôkazy preukazujúce jeho opodstatnený nárok na zaplatenie sumy 503,57 euro za poskytnuté služby. Za tým účelom žalobca v rámci tohto odvolania predložil

- faktúru č. 2306595250 s dobropisom na sumu 38,99 euro,

- faktúru č. 2310855837 s dobropisom na sumu 58,44 euro,

- faktúru č. 2315179631 na sumu 58,32 euro,

- faktúru č. 2315129690 s dobropisom na sumu 47,- euro, v celkovej sume 202,75 euro z ktorej sumy si uplatňuje iba sumu 166,66 euro.

45. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

46. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

47. Podľa na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

48. Podľa ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

49. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany (). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní ( ). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná ( - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná ( - zákonná koncentrácia konania). Sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej právomoci súdu. Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom konaní dôvodné, napr. aj bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.

50. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, môže nastúpiť sankcia predpokladaná v a , prípadne však aj iné právne následky. Napr. omeškanie s predložením prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže spôsobiť vznik zavinených trov konania () a povinnosť ich náhrady.

51. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko).

52. Zo žalobného návrhu vyplýva, že žalobca sa domáhal (okrem už vyššie uvedenej zmluvnej pokuty) zaplatenia sumy 503,57 eur za neuhradené služby a 705,50 eur za nezaplatené splátky. Žalobca však preukázal poskytnutie služieb v sume 336,91 eur, ktoré boli žalobcovi i priznané. Suma 166,66 eur nebola

krytá žiadnou z predložených faktúr. Žalobca na pojednávaní navrhol doplnenie dokazovania doložením príslušnej faktúry, avšak súd prvej inštancie návrh na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu, že žalobca bol už v predvolaní poučený, že na pojednávanie si má doniesť všetky listinné dôkazy, a preto doplnenie dokazovania v tomto smere nie je včasným uplatnením prostriedkov procesného útoku tak, ako to má na mysli . Žalobcovi totiž nič nebránilo túto faktúru predložiť už spolu so žalobou, najneskôr však na pojednávaní. Preto súd prvej inštancie nepochybil, keď aplikoval prostriedky sudcovskej koncentrácie a návrhy na doplnenie dokazovania učinené žalobcom až na pojednávaní nepripustil. Ako je uvedené už vyššie, účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Tu je treba ešte dodať, že na listinné dôkazy predložené v odvolacom konaní, odvolací súd nemohol prihliadnuť, nakoľko tu nejde o žiaden dôvod v zmysle ust. .

53. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania potvrdil.

54. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila. S poukazom na uvedené odvolací súd žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal.

55. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).