Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62Ek-1733-2019.pdf
PDF · 84.09 KB
Case nature
Subarea
62Ek/1733/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného AB X B.V., so sídlom U. XXX, XXX 7X H., V. kráľovstvo, právne zast. H. kancelária R. R. s.r.o., N.: XX XXX XXX, so sídlom 1. T. XXX/XX, XXX XX O., konajúca konateľkou T.. R. R., advokátkou, proti povinnému T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/ X, XXX XX B., vedenej pred súdnou exekútorkou Y.. B. T., so sídlom exekútorského úradu X. XXXX/ XX, XXX XX O., pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, v konaní o vymoženie XXX,XX,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu C. súdu X. X. sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX. novembra XXXX, takto
rozhodol:
I. U. sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/1733/2019 zo dňa 27. novembra 2019 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/1733/2019 zo dňa 27. novembra 2019, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 22,70,-EUR.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu dňa 3.10.2019 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Nitra, sp. zn. 14C/164/2016 zo dňa 26.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.11.2016 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 62Ek/1733/2019 dňa 14.10.2019 súdnu exekútorku JUDr. Natáliu Ďurákovú, so sídlom exekútorského úradu Bernolákova 1546/32, 955 01 Topoľčany. Doručením poverenia súdnej exekútorke dňa 14.10.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/1733/2019 zo dňa 27.11.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník skúmal tvrdenia povinného o tom, že vymáhaný nárok oprávneného už uhradil a to započítaním preplatku vo výške 208,08,-EUR z inej úverovej zmluvy na splátky z úverovej zmluvy, ktorá je predmetom exekučného titulu, s čím oprávnený súhlasil a že tým považoval vec za vyriešenú. Oprávnený tvrdenia povinného akceptoval, avšak uviedol, že preplatok bol vo výške 207,18,- EUR a bol už oprávneným zohľadnený v návrhu na vykonanie exekúcie. Zostatok dlhu povinný neuhradil. Vyšší súdny úradník po preskúmaní tvrdení povinného a oprávneného a po preskúmaní povinným
predložených výpisov z bankového účtu povinného uviedol, že povinnému síce vznikol u oprávneného preplatok, avšak nie vo výške 208,08,-EUR ako tvrdil povinný, ale vo výške 207,18,-EUR (vypočítané ako splátka vo výške 23,02,-EUR x 9 mesiacov). Ďalej vyšší súdny úradník zistil, že uvedený preplatok vo výške 207,18,-EUR oprávnený zohľadnil už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie tak, že ho započítal na dlžnú istinu z exekučného titulu. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému istinu vo výške 368,73,-EUR, od ktorej odpočítal sumu preplatku vo výške 207,18,-EUR. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáha vymoženia sumy 161,55,-EUR. Z uvedeného potom vyplýva, že preplatok bol započítaný a povinný neuhradil zvyšok dlžnej sumy. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že povinný iné tvrdenia neuvádzal a nepreukázal tak súdu žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník preto konštatoval, že oprávnený dôvodne podal návrh na vykonanie exekúcie a návrh povinného na zastavenie exekúcie preto vyšší súdny úradník považoval za nedôvodný a zamietol ho.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 20.12.2019, podal povinný dňa 7.1.2020, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť.
6. V podanej sťažnosti povinný trval na tom, že keďže sa jedná o návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 15.3.2016, nemohli byť zarátané jeho navýšené platby uhrádzané po tomto dátume v mesiacoch apríl až november 2016. To isté platí pre platobný rozkaz, ktorý bol vydaný dňa 26.10.2016 a nemohla v ňom byť zarátaná platba za november 2016. Z uvedených dôvodov žiada o zastavenie exekúcie. Čiastka uvedená v platobnom rozkaze nemôže byť relevantná, preto žiada o uvedenie skutočnej dlžnej sumy, keďže nevie s určitosťou zistiť, či vôbec nejaký dlh voči oprávnenému existuje.
7. Súd dňa 4.2.2020 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávneného, ktorý sa k nej vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom podaní doručenom súdu dňa 8.2.2020. Vo svojom vyjadrení uviedol, že s napadnutým uznesením súdu v celom rozsahu súhlasí. Návrh na vykonanie exekúcie podal dôvodne a v správnej výške. Exekučný súd je povinný vychádzať z exekučného titulu a nemá právomoc ho preskúmavať. Opätovne poukázal na to, že na istinu vo výške 368,78,-EUR, na ktorej uhradenie bol povinný zaviazaný v exekučnom titule, započítal preplatok povinného z inej zmluvy, ktorý bol vo výške 207,18,-EUR. V exekučnom konaní si tak uplatnil neuhradený zostatok istiny z predloženého exekučného titulu vo výške 161,55,-EUR (368,78,-EUR - preplatok 207,18,-EUR = 161,55,-EUR). Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže návrh na vykonanie exekúcie podal dôvodne, žiada, aby súd sťažnosť povinného zamietol a priznal mu náhradu trov spojených s vyjadrením zo dňa 7.2.2020, t.j. k sťažnosti povinného vo výške 55,57,-EUR.
8. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Po preskúmaní veci sa sudca v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Vyšší súdny úradník sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal s tvrdeniami povinného, uvedenými v podanom
návrhu na zastavenie exekúcie. Sudca preto dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Nestačí pritom tvrdenia súdu iba uviesť ale je potrebné ich aj preukázať. Platobný rozkaz je rozhodnutím súdu v skrátenom súdnom konaní, preto nie je vylúčené, že dlžník, v čase medzi podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu veriteľom a vydaním platobného rozkazu súdom, uhradí veriteľovi dlh sčasti alebo aj v celom rozsahu. V tomto prípade dlžník, povinný, uhradil dlh voči veriteľovi, oprávnenému, s časti vo výške 207,18,-EUR, formou započítania preplatku z iného zmluvného vzťahu medzi nimi. Uvedenú sumu čiastočnej úhrady oprávnený zohľadnil už v návrhu na vykonanie exekúcie. Súd nedisponuje dátumom, kedy k započítaniu vzájomných pohľadávok došlo, či to bolo pred vydaním exekučného titulu, alebo po jeho vydaní. Uvedená informácia však pre rozhodnutie súdu v exekučnom konaní nebola relevantná, keďže k započítaniu pohľadávok zjavne došlo ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, oprávnený započítanú sumu nežiada v exekučnom konaní vymáhať od povinného, naopak znížil o ňu nárok priznaný mu exekučným titulom a ako osoba disponujúca návrhom na vykonanie exekučného titulu a exekučným konaním, v tomto smere tvrdenia povinného nerozporoval. Skutočnosť, že sa povinný subjektívne nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v exekučnom titule, neznamená že jeho tvrdenia bude opätovne preskúmavať aj exekučný súd. Ak povinný platobným rozkazom, mal voči nemu podať odpor, ktorého podaním by sa platobný rozkaz zrušil, súd by vo veci nariadil pojednávanie na ktorom by boli preskúmané všetky uvádzané tvrdenia povinného. Povinný však odpor nepodal a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučný súd už ale nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinného. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.
15. Tvrdenie povinného, ktorý sa bránil tým, že pohľadávku oprávneného splnil avšak toto svoje tvrdenie preukázal iba sčasti, s ktorou súhlasil aj oprávnený a v ktorej medziach oprávnený podal už návrh na vykonanie exekúcie, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Ako už súd uviedol, s tvrdeniami povinného sa správne a v dostatočnom rozsahu vysporiadal už vyšší súdny úradník. Vzhľadom na uvedené preto súd konštatuje, že exekučné konanie bolo zo strany oprávneného začaté v celom rozsahu dôvodne.
16. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku a ani o zrušení exekučného titulu, či o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
17. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
20. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
21. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia.
22. Súd konštatuje, že oprávnený má, v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie, vrátane konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/1733/2019 zo dňa 27.11.2019, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Oprávnený si uplatnil iba náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie zo dňa 7.2.2020, ktorým sa vyjadroval k sťažnosti povinného, a to vo výške 55,57,-EUR. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Súd tak rozhodoval iba o trovách oprávneného súvisiacich s podanou sťažnosťou povinného, ktoré oprávnený žiadal nahradiť. Sudca, vychádzajúc z tarifnej hodnoty z akej si trovy uplatnil oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vo výške 161,55,-EUR, priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 8,30,-EUR za jeden úkon právnej služby, za vyjadrenie sa k sťažnosti povinného, spolu s režijným paušálom pre rok 2020, vo výške 10,62,-EUR, čo je spolu suma 18,92,-EUR, zvýšený o DPH (3,78,-EUR), spolu 22,70,-EUR. Vo zvyšku 32,87,-EUR súd trovy oprávnenému nepriznal z dôvodu, že tieto boli uplatnené v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona.
23. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku.
24. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).