Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Csp/54/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v spotrebiteľskom spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanej: C. E., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX J., zastúpená: JUDr. Marián Geleneky, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 954,94 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 459,91 eur.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo sporových strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 4.12.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 954,94 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 21.10.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,- eur. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, do uplatnenia práva žalobcu podľa , t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatila len sumu 1037,12 eur. Vzhľadom na to, žalovaná bola v meškaní s úhradou splátky č. 3 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa , t.j. okamžitú splatnosť úveru dňa 27.5.2015. Žalovaná suma vo výške 954,94 eur predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku (žalovaná do dňa podania žaloby celkovo uhradila 1.037,12 eur). Žalobca si uplatnil v zmysle v znení účinnom k prvému dňu omeškania.

2. Žalobca ako dôkazy označil a pripojil listiny Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere z 21.10.2014, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, oznámenie o zosplatnení zo dňa 16.4.2015, zásielku o doručovaní zosplatnenia žalovanej, vrátenú žalobcovi dňa 14.5.2015 ako neprevzatú v odbernej lehote.

3. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami, poučil ju o jej procesných právach a uznesením zo dňa 20.3.2018 ju v zmysle (ďalej len „“) vyzval, aby sa vyjadrila k žalobe. Uvedené listiny boli žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 23.3.2018.

4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 4.4.2018 uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou, nakoľko úver č. zmluvy XXXXXX s VS XXXXXXXXXX spláca tak, ako jej bolo umožnené zo strany žalobcu, vo výške 50 %, čo činí 41,81 eur z pôvodnej splátky, t.j. 81,99 eur, ktorú spláca pravidelne. V danej dobe bola v ťažkej finančnej situácii, preto nemohla realizovať splátky v plnej výške. Nechápe, prečo žalobca podával žalobu, ak jej sám umožnil realizovať splátky s 50 % ponížením voči pôvodnej splátke.

5. Vo vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu žalovaná uviedla, že so žalobným návrhom v celom rozsahu nesúhlasí. Poukázala na to, že žalobca jej poskytol spotrebiteľský úver, pričom v zmluve o revolvingovom úvere je uvedená ako poskytnutá čiastka úveru suma vo výške 1.500,- eur, avšak na účet žalovanej bola zo strany žalobcu poukázaná iba suma 1.350,- eur a to po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur. Taktiež predložila súdu fotokópie potvrdení o splácaní jednotlivých splátok poskytnutého úveru ako doklad o tom, že žalovaná zaplatila žalobcovi celkovo sumu vo výške 1.371,60 eur, z čoho jednoznačne vyplýva, že zaplatila žalobcovi celú istinu poskytnutého úveru vo výške 1.350,- eur. Ďalej uviedla, že posudzovaný právny vzťah, založený zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je bezpochyby právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Má za to, že v danom prípade zo strany žalobcu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa vidí predovšetkým v tom, že samotná zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX neobsahuje zákonom taxatívne stanovená náležitosti podľa , čo má v súlade s ustanovením tohto zákona za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázala na to, že v predmetnej zmluve nie je uvedená povinná náležitosť v zmysle ustanovenia t.j. doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, taktiež nie je v nej uvedená povinná náležitosť v zmysle ustanovenia , t.j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve rovnako absentuje povinná náležitosť podľa t.j. ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tej súvislosti uviedla, že údaj o RPMN v bode 5. Zmluvy, (ktorý bol vyplnený v čase podpisu zmluvy žalovanou) je uvedený vo výške 26,17 % a v bode 6. zmluvy je RPMN vo výške 25,61 %, pričom tento údaj doplnil žalobca po podpise zmluvy žalovanou a táto jej po doplnení a podpise žalobcom už nebola predložená na podpis. Vyššie uvedené obsahové nedostatky zmluvy o revolvingovom úvere majú podľa za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej sa považuje v zmysle ustanovenia za bezúročný a bez poplatkov. Tu zároveň upriamila pozornosť súdu na skutočnosť, že žalovaná už zaplatila žalobcovi celú istinu poskytnutého úveru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na citované zákonné ustanovenia, navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.1.2020 vzal žalobu späť v časti 459,91 eur, zodpovedajúcej úhradám realizovaným žalovanou po podaní žaloby. V ďalšej časti vyjadrenia poprel tvrdenie žalovanej o absencii termínu konečnej splatnosti. Uviedol, že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13 zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o revolvingovom úvere uvedené v článku 7 zmluvných dojednaní. Z ustanovenia článku 9, ods. 9.1. zmluvných dojednaní vyplýva doba trvania zmluvy, kde je uvedené, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na dobu neurčitú. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že Deň splatnosti poslednej splátky úveru resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Na podporu uvádzaného poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. -166. Žalobca tvrdí, že termín konečnej splatnosti úveru je riadne uvedený a je splnená zákonná požiadavka. Poprel tvrdenia žalovanej o absencii výšky, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj tvrdenia o povinnom členení splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Ďalej citoval časť rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, v ktorom bol vyslovený názor, že ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti by nemohlo viesť k záveru o bezúročnosti úveru, pretože nie je v zmysle uvedené spôsobilé spochybniť možnosť aby dlžník posúdil rozsah svojho záväzku v zmysle zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na to, že existujú štyri základné výkladné metódy: jazyková, logická, systematická, teleologická a obšírnym rozborom

jazykového a systematického výkladu právnej normy dospel k záveru, že výklad o povinnom členení splátky úveru na istinu, úroky a poplatky je nesprávny. Žalobca popiera aj tvrdenia žalovanej o nesúlade výšky RPMN, k čomu uviedol, že rozdiel medzi uvedenými časťami v bode 5 a v bode 6 zmluvy je v údaji RPMN. Samotný údaj RPMN sa dohodnúť objektívne nedá, pričom táto skutočnosť vyplýva v prvom rade z právnej úpravy a tiež aj zo súdnej praxe. a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o „RPMN“ bude dohodnutý. V tejto súvislosti dal do pozornosti súdu rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -74 zo dňa 31.5.2017.

7. Žalovaná sa k replike žalobcu, ktorá bola doručená jej právnemu zástupcovi dňa 23.1.2020, spolu s výzvou podľa , nevyjadrila.

8. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci pojednávanie, ale v súlade s ustanovením dňa 4.3.2020 zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu oznam, že dňa 26.3.2020 bude vo veci strán sporu vyhlásený rozsudok a následne tento v uvedený deň aj vyhlásil.

9. Ako už bolo vyššie konštatované, podaním zo dňa 21.1.2020 vzal žalobca čiastočne žalobu späť, a to v časti o zaplatenie 459,91 eur z dôvodu, že žalovaná počas súdneho konania zaplatila časť svojho dlhu.

10. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

13. Keďže žalobca vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie istiny 459,91 eur, súd podľa v spojení s v tejto časti konanie zastavil s tým, že na prípadný nesúhlas žalovanej by neprihliadal, pretože k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.

14. Následne sa súd oboznámil s obsahom žaloby a s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, ako aj následnými vyjadreniami žalovanej a vyjadreniami žalobcu a zistil tento skutkový stav:

15. Strany sporu uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, žalovaná ju podpísala dňa 16.10.2014 v Poprade, žalobca dňa 21.10.2014 v Bratislave (č.l. 4 spisu) na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanej úver vo výške 1.500 eur, skutočnej jej však vyplatil sumu 1.350 eur (čl. 27 spisu). Z písomného vyhotovenia zmluvy vyplýva, že žalovaná sa zaviazala splatiť úver 42 mesačnými splátkami, po 47,43 eur, s predpokladanou mesačnou platbou (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služby, ak bude uzavretá) 81,99 eur, s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.142,06 eur, predpokladanou RPMN za úver 26,17 %, ročnou úrokovou sadzbou úveru 18,08 %, priemernou RPMN za úver 44,06 %, poskytnutou čiastkou revolvingu 1.500 eur, celkovou čiastkou pri revolvingu 2.142,06 eur, poplatkom za poskytnutie úveru 150,- eur.

16. Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru je rozdelené vertikálne na 13 časti, s možnosťou vpisovania konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a revolvingovom úvere, jeho výške, s odkazom na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach (bod 7, 13) a priestor pre podpis dlžníka, spoludlžníka 1, 2, miesto a dátum podpisu.

17. Na základe predmetnej úverovej zmluvy žalobca vyplatil žalovanej sumu 1.350 eur (čl. 27 spisu). Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou jednotlivých splátok, preto žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 27.5.2015. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná do dňa podania žaloby uhradila sumu 1.037,12 eur, po podaní žaloby zrealizovala ešte platby v sume 459,91 eur. Žalovaná teda zaplatila žalobcovi sumu celkom 1.497,03 eur (1.037,12 + 459,91).

Právne posúdenie vecí:

18. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 od. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

24. Podľa ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia ani osobitných predpisov (napr. o ochrane spotrebiteľa).

25. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

26. Podľa ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa 18) musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

27. Podľa § 9 ods. 6 ZoSÚ spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

28. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

29. Podľa § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne.

30. Podľa prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Vzhľadom na uvedené súd právne uzatvára:

31. Predmetom konania je, po čiastočnom späťvzatí žaloby, nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie istiny 495,03 eur s príslušenstvom, uplatňovaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8511185654 zo dňa XX.XX.XXXX.

32. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere má spotrebiteľský charakter . Úverová zmluva je ako typ z upravená v a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej stane je tiež nepochybné, že žalovaná v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. Predmetný záväzkovo-právny vzťah je založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v (citované ustanovenia a násl.) a zákone o spotrebiteľských úveroch ().

33. Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

34. Súd zastáva názor, že predmetná úverová zmluva neobsahuje zákonom vyžadované obsahové náležitosti a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Medzi obligátorné náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy, t.j. 21.10.2014 v zmysle patrili údaje adresa predajcu na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, citovaného zákona a to údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ako aj údaj podľa citovaného zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Ide o údaje, ktoré majú napomôcť spotrebiteľovi zorientovať sa v množstve ponúk od rôznych inštitúcií poskytujúcich úvery či pôžičky a porovnať si cenu toho ktorého úveru.

35. Zmluva uzavretá stranami sporu dňa 21.10.2014 neobsahuje údaj o adrese predajcu na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie adresy sídla žalobcu v záhlaví zmluvy v rámci jeho ďalších identifikačných údajov, oni označenie VFA (viazaný finančný agent). Z ustanovenia v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nevyplýva, aby adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše v prípade žalobcu ako nebankového subjektu, pôsobiaceho na území celého Slovenska prostredníctvom pobočiek, nie je vylúčené, aby reklamácia alebo sťažnosť nemohla byť vybavená prostredníctvom niektorej z nich v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. Ani samotná zmluva zo dňa 21.10.2014 nebola uzatvorená v sídle žalobcu, ale v Poprade. S neuvedením tejto náležitosti v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení spájal sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

36. Rovnako v zmluve chýba údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je len uvedených počet splátok (42) avšak nie je nej uvedený termín splatnosti jednotlivých splátok ani termín konečnej splatnosti, resp. doba trvania zmluvy. Dátum prvej a ani poslednej splátky v zmluve nie je uvedený. Zo zmluvy teda nevyplýva presný termín splatnosti prvej splátky ako aj nasledujúcich splátok. Neuvedenie tejto náležitosti má za následok, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov ( v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).

37. Ďalšou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bolo uvedenie výšky, počtu a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Nestačilo teda výšku splátky určiť len jednou sumou bez rozlíšenia istiny, úrokov a poplatkov. Neuvedenie tejto náležitosti má taktiež za následok, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov ( v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). V zmluve je uvedený len údaj o výške mesačnej splátky bez špecifikácie koľko činí mesačná splátka istiny, úroku a iných poplatkov. Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé rozčlenenie každej splátky na istinu, úroky a iné poplatky, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami, súdu predložený nebol.

38. Pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, či ako v súdenom prípade Oznámenie veriteľa (čl. 5 spisu) je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o adrese predávajúceho na ktorej možno uplatniť reklamáciu, termín konečnej splatnosti úveru, termín splatnosti jednotlivých splátok, ako aj rozpis splátok istiny úrokov a iných poplatkov, však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné tieto údaje uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či pri takomto spôsobe započítavania splátok úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o ukazovatele výhodnosti úveru.

39. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle , ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu z spotrebiteľského úveru.

40. Pokiaľ ide o konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C - 42/15 v ktorom Súdny dvor Európskej únie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.11.2016 je potrebné uviesť, že podľa tohto rozhodnutia čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu č. 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a ich poplatkov. Rozhodnutie vydané vo veci C - 42/15 má charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal , ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku nie je rozhodnúť spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii.

41. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie,

pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu unijného práva s vôľou zachovať rozmanitosť národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu, kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecne záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva, dotknuté subjekty nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský štát je dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia ustanovenia smernice nemá za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie , resp. sprísnenie trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a nestransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená na základe neprebratej , resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť. Žalovanej ako spotrebiteľovi nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky a poplatky len na základe ustanovení smernice č. 2008/48 keď vnútroštátna právna úprava účinná v čase uzavretia úverovej zmluvy ukladala povinnosť v zmluve rozčleniť splátky na istinu, úroky a poplatky pod sankciou bez úročnosti a bez poplatkovosti úveru. Žalovanou získaný úver v zmysle platnej a účinnej vnútroštátnej právnej úpravy v čase uzavretia úverovej zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24.6.2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky tkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa.“ Obdobný právny názor bol vyslovený napr. v rozhodnutiach KS Prešov sp. zn. z 30.3.2017, KS Trenčín sp. zn. z 28.8.2017, KS Žilina sp. zn. z 27.6.2017, KS Prešov sp. zn. z 9.4.2019.

42. Keďže súd ustálil, že zmluva o úvere je v zmysle citovaných bez úrokov a bez poplatkov má žalobca nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej sumy t.j. 1.350,- eur.

43. V konaní nebolo sporné, že zo strany žalobcu bola žalovanej vyplatená suma 1.350,- eur. Zo žaloby a z prehľadu splátok predloženého žalobcom, vyplýva že žalovaná do dňa podania žaloby z celkovej sumy úveru uhradila splátky v celkovej výške 1.037,12 eur a po podaní žaloby zaplatila ešte 11 splátok po 41,81 eur, čo spolu predstavuje sumu 459,91 eur. Žalovaná teda zaplatila žalobcovi sumu celkom 1.497,03 eur (1.307,12 + 459,91), teda vyššiu sumu ako jej žalobca reálne poskytol formou spotrebného úveru (1.350,- eur). Preto súd po tom, čo na základe späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 459,91 zastavil konanie, v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Trovy konania

44. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

47. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení , a .

49. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 954,94 eur. V priebehu konania žalobca zobral sčasti žalobu späť (o zaplatenie sumy 459,91 eur) z dôvodu, že žalovaná po podaní žaloby zaplatila uvedenú sumu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd v tejto časti vychádzal zo zásady, že pojem procesné zavinenie použitý v ustanovení sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Podľa súdnej judikatúry za osobu, ktorá zavinila zastavenie konanie je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby.

50. V prejednávanej veci došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby z dôvodu, že žalovaná po podaní žaloby čiastočne zaplatila žalobcom žalovanú sumu (vo výške 459,91 eur), zavinila teda zastavenie konania v tejto časti, čo súd v zmysle považoval za úspech žalobcu, a to v rozsahu 48,16 % (459,91 eur oproti požadovanej sume 954,94 eur). Naproti tomu, pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia zostávajúcej sumy 495,03 eur s príslušenstvom, v tejto časti bola žaloba zamietnutá, teda v tomto rozsahu, t.j. 51,84 % bola úspešnou v spore žalovaná.

51. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že mieru úspechu strán v tomto spore (úspech žalobcu 48,16 % oproti úspechu žalovanej 51,84 %) možno považovať v podstate za takmer rovnakú a preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa nerozlučné spoločenstvo podľa . V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa (, ). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). 1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.