Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CbZm-451-2015.pdf
PDF · 81.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-3CbZm/451/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudcom JUDr. Michalom Sobolovským v právnej veci žalobcu: S. T., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, J. proti žalovanému: W.. B. J., nar. XX.XX.XXXX, J. - E., o zaplatenie zmenkovej sumy 2.168,13 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 7,23 eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.9.2014 domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu zmenkovú sumu 2.168,13 eur s 6 % úrokom z zmenkovej sumy 2.168,13 eur od 1.2.2014 do zaplatenia, odmenu 1/3 percenta zo zmenovej sumy vo výške 7,23 eur a náhradu trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že je majiteľom vlastnej zmenky z 31.10.2013, ktorú sa mu žalovaný ako vystaviteľ zaviazal zaplatiť dňa 31.01.2014 zmenkovú sumu 2.168,13 eur na rad žalobcu.
2. S účinnosťou od 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok (OSP) zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 471 ods. 2 CSP, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 372y ods. 1 OSP, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona. Podľa § 372y ods. 2 OSP, ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov.
3. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1CoZm/30/2018-92 z 31.01.2019 zrušil rozsudok tunajšieho súdu č. k. 3CbZm/451/2015-61 z 9.7.2018 ( zamietajúci žalobu); zároveň vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V rámci odôvodnenia rozhodnutia v bode 10 dal súdu do pozornosti potrebu zaoberať sa postavení sporových strán v korelácii s pozíciou zmenkového veriteľa a zmenkového dlžníka. Súd prvého stupňa ďalej postupoval v intenciách odvolacieho súdu súc viazaný jeho právnym názorom.
4. Na pojednávanie konané dňa 29.01.2020 sa žalobca riadne dostavil, súd ho výslovne oboznámi aj ústne so stanoviskom krajského súdu, upozornil na postavenie sporových strán v korelácii zmenkového dlžníka, zmenkového veriteľa. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi bolo riadne doručené poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach v zmysle Civilného sporového poriadku ešte spolu s predvolaním v roku 2018.
5. Žalobca na pojednávaní dňa 05.03.2020 jasne uviedol, že na žalobe trvá, lebo zmenka hovorí kto je veriteľ a kto dlžník. On je veriteľom a B. J. dlžníkom.
6. Súd vykonal dokazovanie zmenkou, vyjadreniami žalobcu, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
7. Z prvopisu zmenky vystavenej v J. dňa 31.10.2013 súd zistil, že sa subjekt označený v žalobe ako žalovaný je na zmenke uvedený ako osoba, „komu“ sa má platiť, t.j.: W.. B. J., I. XX, XXX XX J.. V časti zmenky pod textom „ BEZ PROTESTU“ nad textom „vystaviteľ“ uvedený subjekt v žalobe označený ako žalobca: W.. S. T., P. XX, XXX XX J., RČ: XXXXXX/XXXX. Pri texte vystaviteľa je nečitateľný podpis. Vystaviteľ sa zaviazal zaplatiť dňa 31.01.2014 bez protestu zmenkovú sumu 2.168,13 eur v Bratislave osobe: W.. B. J., I. XX, XXX XX J..
8. Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
9. Podľa § 48 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
10. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
11. Podľa § 150 ods. 1,2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
12. Predmetom konania je zaplatenie zmenkovej sumy 2.168,13 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 7,23 eur.
13. Súd vychádzal z všeobecnej zásady, že záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky práve na preukázanie, že je majiteľom zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Zmenka je dokonalý cenný papier, lebo práva a povinnosti z nej plynúce sú definované striktne samotnou listinou , údajmi na nej. Teda súd nemôže vychádzať z toho, čo je žalobcovi podľa jeho ústneho prednesú jasné, ale len zo samotného textu zmenky.
14. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva. Jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie v prípadoch, keď určitá skutočnosť, v spore rozhodná, nebola preukázaná, ako i v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov by neumožňovali súdu prijať záver o pravdivosti rozhodnej skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. I v takýchto prípadoch musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôkazné bremeno teda umožňuje súdu rozhodnúť aj v tzv. dôkaznej núdzi strany konania. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. (rozsudok KS v Trnave č. k. 10Co/35/2018
- 368 zo dňa 27.3.2019)
15. Logickým a gramatickým výkladom z obsahu zmenky špecifikovanej v ods. 7 odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že ten kto je označený ako „vystaviteľ“ zmenku vystavuje a ten kto je označený nad textom „komu“ znamená, komu sa má suma platiť. Na zmenke je ako vystaviteľ , t.j. zmenkový dlžník uvádzaný žalobca a ako ten, komu sa má platiť zmenkový veriteľ je uvedený žalovaný. Samotná zmenka technicky obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku. 16. Vo všeobecnosti platí, že nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom práva (povinnosti), o ktoré v konaní išlo (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“, sp. zn. 5Cdo/135/2010). Z vykonaného dokazovania však súdu vyplynulo, že predloženým prvopisom zmenky žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že je riadnym majiteľom ním predloženej zmenky a preto súd vyhodnotil jeho žalobu za nedôvodnú. Vzhľadom na označenie sporových strán a obsah vyplnenej zmenky predloženej žalobcom v konaní vyplýva, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní, rovnako žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní. To boli aj dôvody na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. 17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní plne úspešným, trovy konania mu však žiadne nevznikli, preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov .
19. V záveru súd ( sudca, ktorý vyhotovoval predmetný rozsudok) dáva sporovým stranám do pozornosti nasledovné: Spis tunajšieho súdu v predmetnej veci vedený pod sp. zn. 3CbZm/451/2015 bol dňa 04.08.2020 pridelený Mgr. Viere Milatovej, PhD. zo senátu JUDr. Michala Sobolovského ( zmena RP č.15). K 01.12.2020 odišla sudkyňa Mgr. Viera Milatová, PhD. do dôchodku a v rámci prerozdeľovania spisov z jej senátu bol predmetný spis dňa 08.12.2020 elektronicky pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Vladimíre Slobodovej, ale do 22.01.2021 jej nebol fyzicky odovzdaný. Kontrolou obsahu elektronického spisu sp. zn.: 3CbZm/451/2015 v managmente súdu bolo zistené, že v tomto konaní bol vyhlásený rozsudok v merite veci dňa 26.03.2020, ale doposiaľ nie je v elektronickom spise zaevidované jeho napísanie a expedovanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a fakt, že spis sa reálne na tunajšom súde nenachádzal, zákonná sudkyňa považujúc spis za stratený požiadala predsedníčku súdu o povolenie vykonať rekonštrukciu spisu v zmysle § 198 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, predsedníčka súdu Mgr. Anna Križáková rekonštrukciu tohto spisu povolila. Rekonštrukcia spisu bola dokončená dňa 28.07.2021. Následne zákonná sudkyňa vyhotovila písomne rozsudok, pritom musela vychádzať z petitu už vyhláseného rozsudku pôvodným zákonným sudcom JUDr. Michalom Sobolovským.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).