Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-548-2003.pdf
PDF · 78.52 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/548/2003
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, proti povinnému: J. D., Q. XX.XX. XXXX, W. R. H. XXXX/XX, U. U., na vymoženie pohľadávky vo výške 122,04 eura a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Borisom Sobolovským, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, 821 09 Bratislava, pod sp. zn. EX 1946/2005, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Exekučné konanie začalo dňa 02. 04. 2003, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 122,304 eura a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 2Ro/197/2002 zo dňa 09.10. 2002. Okresný súd Banská Bystrica poverením č. 5601 001152* zo dňa 15. 04. 2003 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kriška, ktorého náhradníkom sa stal JUDr. Boris Sobolovský, ktorý vedie exekúciu pod spisovou značkou EX 1946/2005.
Povinný doručil súdu dňa 12.09. 2019 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že bol na jeho osobu vyhlásený konkurz vedený pod spisovou značkou 4Odk/932/2018.
Súdny exekútor podal na súd dňa 14.11. 2019 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a uplatnil si trovy exekúcie spolu vo výške 32,15 eura.
Súd mal z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/932/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 195/2018 dňa 09. 10. 2018 pod K0075785, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, ktorý je fyzickou osobou a zároveň bol povinný oddlžený, a to podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).
Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
Podľa § 166a ods. 1 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
Podľa § 166b ods. 1 ZKR za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
Podľa § 166c ods. 1 ZKR oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.
Pohľadávka priznaná exekučným titulom, ktorý je podkladom na vykonanie predmetnej exekúcie, vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté. Súd s ohľadom na vyššie uvedené podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005) v spojení s § 167f ods. 2 ZKR zastavil exekúciu, v ktorej sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze.
Keďže exekučné konanie sa začalo dňom 02. 04. 2003, súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31. 08. 2005 (pri zohľadnení prechodného ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku).
Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005) náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005) ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005) ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch, keď sa exekúcia zastaví v dôsledku zavinenia oprávneného a v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, bude mať túto povinnosť oprávnený. Keďže predmetná exekúcia bola zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, súdny exekútor žiadal, aby bol na úhradu trov zaviazaný oprávnený. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. V danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie ani pri náležitej opatrnosti, pretože exekučné konanie začalo už dňa 02. 04. 2003 a konkurz na majetok povinného bol vyhlásený až dňa 10. 10. 2018, teda nebolo možné od oprávneného očakávať, aby s takým časovým predstihom dôvod zastavenia exekúcie predpokladal. Za podmienky pridŕžania sa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005 má súd za to, že samotná skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a zároveň bol povinný oddlžený, a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie (pretože by to poprelo účel oddlženia, keďže by na základe právoplatného uznesenia súdu vznikla nová pohľadávka voči povinnému, ktorú možno uspokojiť mimo konkurzu), nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 348/2011 Z. z., síce zaviedla do § 203 tretí odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri zastavení exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného znáša oprávnený, toto ustanovenie však pre danú exekúciu nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1. septembrom 2005 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 31. 08. 2005. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov zastavenej exekúcie. V zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, a teda exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka, ktorá v tomto prípade (pretože ju nemožno uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005) nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu.
Hoci pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožnil okresnému súdu použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016-12 zo dňa 13. 09. 2016)
Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 351/2007-11 zo dňa 13. 12. 2007, obdobne porovnaj napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/9/2013 zo dňa 25. 03. 2013, sp. zn. 1CoE/458/2012 zo dňa 31. 01. 2013) Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
(ďalej len „ústava“) je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 236/08-12 zo dňa 01. 08. 2008)
Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Banská Bystrica, dňa 26. 03. 2020