Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Ek-1595-2018.pdf
PDF · 83.15 KB
Case nature
Subarea
39Ek/1595/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Obvodné stavebné bytové družstvo Žilina / skrátene OSBD Žilina/, so sídlom Tulská 33, 010 08 Žilina, IČO: 00 176 265, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, proti povinnej: U. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXX/X, XXX XX Rajec, na vymoženie nepeňažného nároku s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Rišian, so sídlom exekútorského úrad Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, pod sp. zn. XXXEX XX/XX, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/1595/2018 zo dňa 16. decembra 2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/1595/2018 zo dňa 16. decembra 2019 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej, na vymoženie nepeňažného nároku - vypratať 3-izbový družstevný byt č. 17 nachádzajúci sa na prízemí vo vchode č. X byt. domu č. súp. XXX zapísaný na LV č. XXXX pre okres H., obec U., k.ú. U. na adrese T. č. 5, U., z bytu sa vysťahovať a odovzdať kľúče oprávnenému + trov konania. Ako exekučný titul pripojil rozsudok Okresného súdu H., sp. zn.: XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX (ďalej aj ako len „exekučný titul“). L. súd S. S. vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Martina Rišiana, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XX/XX.
2. Povinná v zákonom stanovenej lehote podala návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom spochybnila správnosť rozhodnutia v základnom konaní (exekučnom titule). Uviedla, že prípadná exekúcia by mala vážne následky na rodinu, keďže býva s 80 ročnou matkou, ktorá by to neprežila. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby bol ponúknutý byt aspoň dvojizbový, maximálne na prvom poschodí. Zároveň ako prílohu predložila podanie adresované Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo postúpené Okresnému súdu Žilina na ďalší procesný postup, nakoľko povinná v ňom vyjadruje nespokojnosť voči rozhodnutiu Okresného súdu Žilina.
3. Právny zástupca oprávneného uviedol, že exekúcia je vedená na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, z ktorého dôvodu nejako bližšie špecifikované splátky dlhu zo strany povinnej nemajú na priebeh exekúcie vplyv. Bytová náhrada bola zo strany oprávneného poskytnutá v súlade so všetkými právnymi predpismi. Z vyššie uvedených dôvodov, navrhol podané námietky povinnej ako nedôvodné zamietnuť.
4. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX. decembra XXXX rozhodol, že súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), v celom rozsahu zamieta. Odôvodnil to predovšetkým tým, že: „Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosti uvedené vo výroku exekučného titulu nesplnil, v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, a vykonateľnosť vo výroku I dňa XX.XX.XXXX a vo výroku II dňa XX.XX.XXXX. Z I. výroku exekučného titulu vyplýva, že „odporkyňa je povinná vypratať X-izbový družstevný byt č. XX nachádzajúci sa na prízemí vo vchode X bytového domu č. súp. XXX zapísaný na LV č. XXXX pre okres H. obec U., kat. ú. U. na adrese T. Č. 5, U. a z bytu sa vysťahovať a odovzdať kľúče navrhovateľovi do XX dní po zabezpečení primeranej bytovej náhrady zo strany navrhovateľa. Z II. výroku exekučného titulu vyplýva, že„ odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške XX,XX eur do X dní od právoplatnosti rozsudku“. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne, nakoľko povinný si svoj dlh voči veriteľovi neplnil riadne a včas. Exekučný titul v tomto exekučnom konaní obsahuje vzájomne podmienenú povinnosť povinného a oprávneného pričom oprávnený je povinný splnenie prípadne zabezpečenie splnenia povinnosti, ktoré mu exekučný titul uložil preukázať. Nesplnenie podmienky alebo vzájomnej povinnosti spôsobuje nevykonateľnosť inak vykonateľného rozhodnutia až do okamihu, keď sa preukáže (dôkazné bremeno je na oprávnenom), že podmienka alebo vzájomná povinnosť bola splnená, prípadne jej splnenie zabezpečené. Oprávnený musí k exekučnému titulu pripojiť listinu, z ktorej vyplýva, že sa podmienka splnila, prípadne že oprávnený zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X M J. XX/XXXX). Splnenie podmienky alebo vzájomnej povinnosti možno preukázať verejnou listinou vydanou oprávneným orgánom (napr. notárskou zápisnicou), súkromnou listinou, na ktorej sa overia podpisy jej účastníkov, a v prípade sporu, rozhodnutím súdu na základe určovacej žaloby oprávneného proti povinnému o splnení podmienky. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 21/2008). Na základe uvedeného oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil ako prílohu Ponuku bytovej náhrady, zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá spĺňa všetky predpísané náležitosti vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady. Zásielka bola dňa XX.XX.XXXX uložená na pošte avšak povinný si ju neprevzal v odbernej lehote. Ustanovenie § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka ukladá nájomcovi, ktorý má byt vypratať, povinnosť uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady. Táto povinnosť sa vzťahuje iba na uzavretie zmluvy o bytovej náhrade, ktorá spĺňa zákonné kritériá. Pokiaľ je bytová náhrada zabezpečená po právoplatnosti rozhodnutia o vyprataní bytu a nájomca bezdôvodne neuzatvorí zmluvu o bytovej náhrade, môže oprávnený z rozsudku jeho splnenie vymáhať v exekučnom konaní. Vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady je jednostranný právny úkon osoby, v prospech ktorej má byť byt vyprataný, adresovaný bývalému nájomcovi. Vyhlásenie musí mať písomnú formu. Ďalšími náležitosťami vyhlásenia je, že musí byť podpísané tým, v prospech koho sa má byt vypratať, musí obsahovať určité údaje o zabezpečenej bytovej náhrade, a to do tej miery, aby ju bolo možné nezameniteľne identifikovať, a aby bolo možné posúdiť jej súlad s bytovou náhradou, ktorá má byť podľa zákona zabezpečená. Z vyhlásenia musí byť zároveň zrejmé, že osobou, pre ktorú bola bytová náhrada zabezpečená, je vypratávaný. Ďalej z vyhlásenia musí byť zrejmé, s kým a akým spôsobom má byť zmluva o bytovej náhrade uzatvorená. Vyžaduje sa aj to, aby z vyhlásenia bolo zrejmé, kedy právo užívať bytovú náhradu vzniká a kedy a za akých podmienok zaniká. Priamo z vyhlásenia by mal byť zrejmý aj údaje o výške nájomného a úhrad za služby spojené s nájmom. Nakoľko vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady je jednostranný právny úkon, pre začatie plynutia lehoty podľa § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje, aby sa vyhlásenie dostalo do dispozičnej sféry vypratávaného. Ako však odvodila súdna prax, aj v tomto prípade možno považovať vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady za doručené aj fikciou doručenia: ak sa nájomca, ktorý má byt vypratať, nachádzal v situácii objektívne mu umožňujúcej prevziať jemu adresovanú zásielku obsahujúcu vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady v zmysle § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, o uložení ktorej bol poštou riadne upovedomený, nastali účinky doručenia tohto vyhlásenia v okamihu, kedy nevyužil možnosť oboznámiť sa s obsahom uloženej zásielky. Ako je súdu zrejmé zo spisu, vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady bolo uložené na pošte dňa XX.XX.XXXX, avšak povinný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Súd v uvedenej veci poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010, ktorý uvádza, že požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s ňou oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v
rámci ktorej možno očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať. Požiadavku o faktickom doručení vyhlásenia v zmysle ustanovenia § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka(t.j. jej prevzatie adresátom) nemožno považovať za správnu. Takýto výklad by viedol k neudržateľnému stavu, kedy by aj bezdôvodné (svojvoľné) odopretie prijatia (prevzatia) vyhlásenia znemožňovalo povinnému subjektu možnosť zabezpečiť nájomcovi zodpovedajúcu bytovú náhradu a domôcť sa vypratania bytu. Situáciu je preto potrebné posudzovať objektívne, ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Vychádzajúc z uvedeného, teda ak je nájomcovi bytu daná objektívna (reálna) možnosť na základe oznámenia pošty prevziať si uloženú zásielku obsahujúcu vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady v zmysle § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, nastávajú hmotnoprávne účinky tohto jednostranného právneho úkonu v okamihu, kedy nájomca aj napriek uloženiu zásielky nevyužil objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Povinný ďalej požiadal o odklad exekúcie, na čo súd uvádza, že o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor v zmysle § 61g ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach, v zmysle § 61g ods. 2 písm. a) Exekučného poriadku, exekútor splnenie vymáhaného nároku v splátkach povolí vždy, ak povinný je fyzickou osobou v spojení s § 61h a nasledujúcich Exekučného priadku. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal aj na svoje nepriaznivé majetkové pomery. Subjektívne nepodložené tvrdenie povinného o nemožnosti si plniť riadne záväzky nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Nemajetnosť ako dôvod na zastavenie exekúcie musí byť preukázaná či už zo strany povinného v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, alebo počas priebehu exekúcie zo strany súdneho exekútora. Súdny exekútor je povinný zisťovať, zákonom upraveným spôsobom, v priebehu exekúcie všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinnej patrí do kompetencie súdneho exekútora. Ak sa počas priebehu exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. V takomto potencionálnom prípade súdny exekútor zastaví exekúciu aj bez návrhu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súd uvádza, že povinný okrem argumentu, že exekúcia má byť zastavená z dôvodu povolenia splátok na peňažné plnenie, poukázania na svoje nepriaznivé pomery a podania námietok voči ponúknutej bytovej náhrade, neuviedol v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd na základe uvedených skutočností považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný.“
5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, povinná v zákonom stanovenej lehote podala sťažnosť, v ktorej opätovne spochybnila správnosť rozhodnutia v základnom konaní (exekučnom titule), pričom poukázala na to, že nedoplatok nebol súdnou cestou právoplatne preukázaný. Zároveň dala do pozornosti ustanovenie § 61 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku podľa ktorého, ak sa počas priebehu exekúcie nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, ktoré by stačili na úhradu trov exekútora bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. Záverom dala do pozornosti, že rozhodnutím L. súdu H. bol vyhlásený konkurz na jej majetok, ako dlžníka, v dôsledku čoho podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie strane neumožňuje, povinnosť dlžníka zanikne.
6. Právny zástupca oprávneného vo svojom vyjadrení k podanej sťažnosti konštatoval, že ako vyplýva z podanej sťažnosti povinnej, k žiadnym skutočnostiam, ktoré by bránili pokračovaniu v exekučnom konaní nedošlo. Exekúcia na nepeňažné plnenie - vypratanie bytu sa týka nehnuteľnosti - bytu ktorý nie je vlastníctvom povinnej ale oprávneného. Zároveň poukázal na to, že proti povinnej je v tejto súvislosti vedené aj trestné konanie, kde povinná bola obžalovaná na Okresnom súde H. zo strany prokurátora, za trestný čin neoprávneného užívania predmetného bytu. Ku svojmu vyjadreniu pripojil predmetnú obžalobu.
7. Sudca k veci udáva nasledovné:
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Po preštudovaní veci sudca považoval napadnuté uznesenie za vecne správne, pričom sa stotožnil s dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v napadnutom rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 250 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.
13. Nad rámec uvedeného sudca zdôrazňuje, že exekúcia je vedená na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, z ktorého dôvodu bližšie špecifikované splátky dlhu zo strany povinnej, nemajú na priebeh exekúcie vplyv. Zároveň k veci dodáva, že lustráciou v Registri obyvateľov SR bolo zistené, že po podaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie došlo dňa XX. XX. XXXX k úmrtiu matky povinnej K. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorá s povinnou mala žiť v spoločnej domácnosti. Aj v dôsledku tejto zmeny skutkového stavu sudca mal za to, že 1 izbový byt ponúkaný oprávneným povinnej, zabezpečuje dôstojné bývanie povinnej ako nájomcu bytu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.