Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/24/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanej D. M., pre zločin krivého obvinenia podľa , písmeno a/, a iné, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len „" ) a o odvolaní obžalovanej D. M. (ďalej len „obžalovaná") proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 09.09.2019, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30. marca 2020 takto

rozhodol:

Podľa písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/, písmeno e/ odsek 3 z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa v e c s a v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznal obžalovanú D. M. vinnou v bodoch 1/ až 4/ zo zločinu krivého obvinenia podľa , písmeno a/, s poukazom na ustanovenie písmeno b/ ; v bodoch 1/ až 3/ z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa a v bode 4/ z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa na tom skutkovom základe, že :

1/ po tom, ako bola poučená o trestných následkoch krivého obvinenia podľa a trestných následkoch krivej výpovede a krivej prísahy podľa v Topoľčanoch, pred povereným príslušníkom PZ Obvodného oddelenia PZ Topoľčany dňa 27.10.2017 v trestnom konaní proti obvinenému B. E. za prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b/ pod ČVS: ORP-596/TO-TO-2017 v procesnom postavení svedka vypovedala, že B. E. dňa XX.XX.XXXX v popoludňajších hodinách telefonicky kontaktoval jej sestru K. M. na jej telefónne číslo XXXX XXX XXX z telefónu číslo XXXX XXX XXX a vyhrážal sa jej zabitím, vulgárne jej nadával, následne dňa XX.XX.XXXX asi o XX.XX h opäť telefonicky kontaktoval z neznámeho telefónneho čísla jej sestru K. M., opätovne jej nadával a vyhrážal sa zabitím jej a jej maloletým deťom s tým, že pôjde páliť deťom sviečky na cintorín, že ju zabije, že ak deti nebudú patriť jemu, tak nikomu, pričom vedela, že okolnosti, ktoré uviedla ako svedkyňa nie sú pravdivé, nakoľko v tom čase neboli uskutočnené telefonické hovory a vypovedala tak preto, aby sa B. E. pomstila za konanie zo dňa XX.XX.XXXX kedy sa jej sestre K. M. v B. vyhrážal zabitím a tým, že v minulosti jej sestru fyzicky opakovane napádal,

2/ po tom, ako bola poučená o trestných následkoch krivého obvinenia podľa a trestných následkoch krivej výpovede a krivej prísahy podľa v Topoľčanoch, pred vyšetrovateľom PZ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ

v Topoľčanoch dňa 16.11.2017 v trestnom konaní proti obvinenému B. E. za prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b/ pod ČVS:ORP-464/VYS- TO-2017 v procesnom postavení svedka opätovne vypovedala k okolnostiam, ktoré boli predmetom vyšetrovania tak, že po incidente v B., keď sa vrátila jej sestra K. M. domov do C., kde žili v spoločnej domácnosti, v ten istý deň vo večerných hodinách telefonoval obvinený B. E. K. M., pričom jej do telefónu vulgárne nadával, vyhrážal sa zabitím a následne na druhý deň, vo večerných hodinách jej telefonoval opätovne s tým, že sa jej vyhrážal zabitím, nakoľko mu bránila v styku s deťmi, pričom vedela, že okolnosti, ktoré uviedla ako svedkyňa nie sú pravdivé, nakoľko v tom čase neboli uskutočnené telefonické hovory a vypovedala tak preto, aby sa B. E. pomstila za konanie zo dňa XX.XX.XXXX kedy sa jej sestre K. M. v B. vyhrážal zabitím a tým, že v minulosti jej sestru fyzicky opakovane napádal,

3/ po tom, ako bola poučená o trestných následkoch krivého obvinenia podľa a trestných následkoch krivej výpovede a krivej prísahy podľa v Topoľčanoch, pred vyšetrovateľom PZ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch dňa 09.02.2018 v trestnom konaní proti obvinenému B. E. za prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b/ pod ČVS:ORP-464/VYS-TO-2017 v procesnom postavení svedka svoje predchádzajúce výpovede zmenila keď vypovedala, že obvinený B. E. v dňoch XX. a XX.XX.XXXX vo večerných hodinách telefonoval jej sestre K. M., vyhrážal sa jej zabitím a vulgárne jej nadával, pričom sa mohlo stať, že telefonoval na jej telefónne číslo XXXX XXX XXX z neznámeho telefónneho čísla, pričom vedela, že okolnosti, ktoré uviedla ako svedkyňa nie sú pravdivé, nakoľko v tom čase neboli uskutočnené telefonické hovory a vypovedala tak preto, aby sa B. E. pomstila za konanie zo dňa XX.XX.XXXX kedy sa jej sestre K. M. v B. vyhrážal zabitím a tým, že v minulosti jej sestru fyzicky opakovane napádal,

4/ po tom, ako bola poučená o trestných následkoch krivého obvinenia podľa a trestných následkoch krivej výpovede a krivej prísahy podľa a po zložení prísahy podľa , na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Topoľčany, v trestnej veci obžalovaného B. E. za prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b/ , vedenom pod č.k. , dňa 02.05.2018 v procesnom postavení svedka vypovedala, že obžalovaný B. E. sa telefonicky v dňoch XX. a XX.XX.XXXX opakovane vyhrážal sa zabitím jej sestre K. M., telefonoval na mobilný telefón svedka A., pretože ona, jej sestra K. M. a svedok A. používali navzájom mobilné telefóny, telefóny jej a sestry K. boli čiernej farby, ale inej značky a telefń svedka A. bol bielej farby a pri telefonátoch K. M. v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX bola prítomná spolu s C. A., pričom vedela, že okolnosti, ktoré uviedla ako svedkyňa nie sú pravdivé, nakoľko v tom čase neboli uskutočnené telefonické hovory a vypovedala tak preto, aby sa B. E. pomstila za konanie zo dňa XX.XX.XXXX kedy sa jej sestre K. M. v B. vyhrážal zabitím a tým, že v minulosti jej sestru fyzicky opakovane napádal,

pričom opakované výpovede obvinenej D. M. viedli k vzneseniu obvinenia podľa B. E. za konanie, ktoré sa malo stať v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX a malo spočívať v telefonických vyhrážkach zabitím v Topoľčanoch, právne posúdené ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b/ , k jeho zadržaniu podľa dňa 26.10.2017 a následnému vzatiu do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Topoľčany č.k. zo dňa 28.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. zo dňa 10.11.2017 z dôvodov podľa písmeno c/ , pričom vo väzbe bol od 26.10.2017 do 30.5.2018, kedy bol z väzby prepustený príkazom samosudkyne Okresného súdu Topoľčany č.k. zo dňa 30.5.2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. zo dňa 12.09.2018 odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b/ s poukazom na ustanovenie , písmeno c/ za skutok, ktorého sa dopustil dňa 22.10.2017 v Seredi tým, že sa vyhrážal zabitím matke svojich maloletých detK. M. a podľa písmeno a/ bol tým istým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany číslo Pv 629/17/4406 zo dňa 26.03.2018 za skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že v dňoch 23.10.2017 a 24.10.2017 v Topoľčanoch, mal sa opakovane telefonicky vyhrážať zabitím K. M., právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania , písmeno b/ s poukazom na ustanovenie písmeno c/ , pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Za to súd prvého stupňa uložil obžalovanej podľa , nezistiac u nej poľahčujúcu okolnosť podľa a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa , s použitím , sek 2 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní štyri roky , na výkon ktorého obžalovanú podľa písmeno a/ zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uvedený rozsudok v zákonnej lehote napadli odvolaním ako aj obžalovaná.

Prokurátor v písomných dôvodoch vyjadril svoj nesúhlas s postupom súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanej majúc za to, že celé konanie je potrebné posúdiť ako jedno pokračovacie konanie, čiže konanie spáchané v jednočinnom súbehu, ktoré po objektívnej stránke naplnilo skutkové podstaty niekoľkých trestných činov. Trest mal byť preto ukladaný iba podľa ustanovenia a mala byť zohľadnená priťažujúca okolnosť podľa písmeno h/ , spočívajúca v spáchaní viacerých trestných činov. Vzhľadom na túto okolnosť, bolo potrebné zvýšiť spodnú hranicu trestnej sadzby postupom podľa , kde upravená trestná sadzba je šesť rokov, preto pokiaľ bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, bol trest ukladaný pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd vo vlastnej kompetencii rozhodol tak, že obžalovanej uloží trest v rámci trestnej sadzby , bez zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa Trestného a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa písmeno h/ postupom podľa , a podľa , úhrnný trest odňatia slobody na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaná prostredníctvom svojej obhajkyne v dôvodoch odvolania poukazovala najmä na tú skutočnosť, že v predmetnom prípade boli prezentované dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú. Na jednej strane výpoveď obžalovanej, svedkov K. M. a C. A. a na druhej strane výpoveď B. E.. Pokiaľ platí zásada prezumpcie neviny, ide teda o klasický prípad pre možnosť jej aplikácie najmä z dôvodu, že pri závažných pochybnostiach, týkajúcich sa preukázania viny, ktoré vylučujú preukázanie viny nad všetky pochybnosti, je potrebné postupovať v prospech obžalovaného i keď sú indície, ktoré nevinu spochybňujú. Vinu obžalovaného je potrebné preukázať nad všetky pochybnosti, v opačnom prípade nie je dôvod pre odsudzujúci rozsudok. To, že vina obžalovanej nad všetky pochybnosti preukázaná nebola, vyplýva nielen z hore uvedených argumentov, ale i z obsahu celého spisového materiálu. Navrhla preto, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenými osobami - a obžalovanou, odvolací súd nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z , preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Podľa , v trestnom konaní treba dokazovať najmä a) či sa stal skutok a či má znaky trestného činu, b) kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok, c) závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania, d) osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia, e) následok a výšku škody spôsobenú trestným činom, f) príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu.

Podľa , ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa

príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Podľa za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin;

Podľa , ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku došlo:

- k nejasnostiam a neúplnostiam skutkových zistení, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie ( písmeno b/ ),

- k pochybnostiam o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy ( písmeno c/ ),

- k porušeniu ustanovenia ( písmeno d/ ).

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa dôvodil, že u obžalovanej nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa (správne) a ani priťažujúce okolnosti podľa (nesprávne) a konanie mal za viacčinný súbeh (nesprávne), a preto obžalovanej ukladal úhrnný trest v zmysle tzv. asperačnej zásady (nesprávne) postupom podľa Trestného. Súčasne vymenoval všetky ustanovenia, ktoré v dôsledku uloženia úhrnného trestu v zmysle zásady zostrenia aplikoval, pričom takého strohé úvahy pri ukladaní trestu (uvedené na strane čl. 11 posledný odsek napadnutého rozsudku) nie sú v žiadnom prípade správne a ani preskúmateľné.

Cieľom ustanovenia o súhrnnom treste je, aby súhrnný trest tvoril jednotu, akoby išlo o trest úhrnný. V takom prípade je potrebné predovšetkým skúmať, či ide o viacčinný súbeh a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť retrospektívne zbiehajúcej sa trestnej činnosti odsúdený a ak je možné na také odsúdenie prihliadať. Súhrnný trest sa neuloží v takých prípadoch, kedy nie je možné prihliadať na predchádzajúce odsúdenie, ktoré by inak bolo dôvodom na postup podľa . Tento účinok môže vyplývať zo zákona alebo z iného rozhodnutia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení výroku o treste pritom neuviedol žiadne právne úvahy, na základe ktorých trest obžalovanej ukladal postupom podľa v zmysle zásady zostrenia.

Nepochybne je potrebné prisvedčiť odvolateľovi - prokurátorovi v tom, že v posudzovanom prípade u obžalovanej ide o jedno konanie spáchané viacerými čiastkovými útokmi (konaniami), čiže ide o pokračovací trestný čin ( ), teda konanie spáchané v jednočinnom súbehu, ktoré po objektívnej stránke naplnilo skutkové podstaty viacerých trestných činov, preto súd prvého stupňa mal ukladať trest úhrnný podľa pri (správnom) nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa písmeno h/ (spáchanie viacerých trestných činov) .

Vzhľadom na uvedené zistenia je preto výrok o treste obžalovanej v napadnutom rozsudku jednak nezákonný a tiež závery súdu prvého stupňa ohľadne nemožnosti použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trest , predčasné.

Keďže všetky hore uvedené nedostatky a pochybenia sa nedajú odstrániť v odvolacom konaní, pretože by sa tým nahrádzala činnosť súdu prvého stupňa a dôkazy, ktoré je potrebné vykonať, by mohli viesť k iným skutkovým záverom, odvolací súd na základe odvolania prokurátora, v záujme zachovania dvojinštančnosti konania, zrušil napadnutý rozsudok iba vo výroku o treste a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Úlohou súdu prvého stupňa bude vyžiadať si aktuálne správy o povesti obžalovanej, preveriť jej pomery (obžalovaná pravdepodobne od ostatného hlavného pojednávania súdu prvého stupňa už porodila), rozhodné pri ukladaní druhu a výmery trestu a na základe ich vyhodnotenia opätovne rozhodnúť vo výroku o treste. Po vykonaní uvedených inštrukcií bude potrebné, aby súd prvého stupňa jasným a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie tak, aby tak zodpovedalo ustanoveniu .

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok ( ).