Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/59/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému E. V., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného E. V. a poškodenej L. H., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 3T/8/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12.septembra 2018 takto

rozhodol:

I.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného E. V. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné. II. Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku sa odvolanie poškodenej L. H. z a m i e t a, pretože bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného E. V. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v E., na parkovisku pred miestnym obchodným domom M. sa slovne opakovane vyhrážal zabitím matke svojich maloletých detí a bývalej družke poškodenej L. H., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom F., Dr. P. K. č. XX hrubými vulgárnymi slovami a slovami : ty drž hubu, ja ťa zabijem, čo si ty myslíš, aké veľké sú F., ja si ťa nájdem, keď nebudem mať deti ja, nebude ich mať nikto a budete im páliť sviečky“, následkom čoho poškodená z obavy, že obžalovaný vyhrážky naplní, sa aj so svojou sestrou M. H. schovali v obchodnom dome M., kde zostali asi 20 minút.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., nezistiac poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona a ani priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, s tým, že výkon trestu obžalovanému podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. a § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil s probačným dohľadom nad správaním sa obžalovaného a podľa § 51 ods.2 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu vo výmere 2 rokov. Zároveň mu uložil podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. a/, písm. j/ Tr. zák. obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie a povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej L. H., na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany č. Pv 629/17/4406 - 51, zo dňa 26.03.2018 zo skutku, ktorý mal spáchať tak, že:

dňa XX.XX.XXXX v čase asi o XX.XX hod. telefonicky z neznámeho miesta a z nezisteného telefónneho čísla pravdepodobne na telefónne číslo XXXX XXX XXX užívateľa F. R. kontaktoval poškodenú L. H., ktorá sa v tom čase nachádzala vo svojom byte č. 12 v F. na Ulici Dr. P. K., kde jej do telefónu opakovane uviedol, že ju zabije, že on za ňu druhýkrát sedieť nepôjde, že je piča, príde ju do F. zabiť, veď nie sú také veľké, aby ju nenašiel, bude deťom páliť sviečky na cintoríne, skončí na cintoríne, následne v telefonických vyhrážkach pokračoval aj dňa XX.XX.XXXX, keď v čase asi o XX.XX hod. opätovne telefonicky z neznámeho miesta a z nezisteného telefónneho čísla na bližšie nezistené telefónne číslo kontaktoval poškodenú L. H. so slovami, že ju zabije, že kvôli nej sa s ním nechcú stretávať ani deti, že ak deti nebudú patriť jemu, tak nikomu, že je kurva, piča, zoberie deti na cintorín, kde im bude páliť sviečky, z takýchto telefonických vyhrážok mala poškodená L. H. obavu, nakoľko v minulosti ju obžalovaný opakovane fyzicky napadol a preto vec ohlásila na Obvodnom oddelení Policajného zboru v F., právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne poukázal na jednotlivé vo veci vykonané dôkazy, pričom ohľadom skutku pod bodom I. svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obžalovaný bol priamo a jednoznačne usvedčovaný svedeckou výpoveďou poškodenej L. H. a svedkyne M. H., ktorých výpovede boli v podstatných skutkových okolnostiach zhodné. Ich výpovede podporil aj svedok M. G., ktorý potvrdil stretnutie poškodenej, obžalovaného a M. H. pri M. v E.. Poškodená a svedkyňa M. H. zhodne uviedli, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, poškodenej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím. Obe mali dôvodnú obavu z jeho vyhrážania sa, vzhľadom na už predchádzajúce fyzické i verbálne útoky zo strany obžalovaného voči rodičom poškodenej, za ktoré bol obžalovaný odsúdený. Príčinu spáchania skutku súd I. stupňa videl v požití alkoholu obžalovaným, v negatívnom vzťahu k poškodenej a v snahe získať do svojej starostlivosti maloleté deti, ktoré sú zverené do náhradnej starostlivosti. V tomto smere súd I. stupňa poukázal na skutočnosť, že obžalovaný bol v čase zadržania pod vplyvom alkoholu a dychovou skúškou bolo zistené u neho 0,94 mg/L etanolu. Obžalovaný bol doposiaľ štyri krát odsúdený, z toho tri krát za obdobnú násilnú trestnú činnosť, pričom bol aj tri krát postihnutý pokutou za priestupok násilnej povahy práve z dôvodu fyzického napadnutia rodičov poškodenej, za čo mu boli uložené pokuty. Čo sa týka skutku pod bodom II. tu súd I. stupňa poukázal na skutočnosť, že výpisy hovorov na mobilné číslo poškodenej preukázali, že obžalovaný poškodenej v inkriminovaných dňoch nevolal. Následne poškodená zmenila svoju výpoveď a to tak, že obžalovaný volal na telefón Q. H.. Vzhľadom na zmenenú výpoveď Q. H. (ktorá v prvej svojej výpovedi tvrdila, že obžalovaný volal poškodenej a vyhrážal sa jej a v druhej výpovedi zmenila svoje tvrdenie a vypovedala, že prvý krát nehovorila pravdu) súd I. stupňa dospel k záveru, že skutok pod bodom II. obžaloby sa nestal, pretože obžalovaný netelefonoval a ani nemohol telefonicky kontaktovať poškodenú na žiaden telefón. Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd I. stupňa sa v bode I. obžaloby priklonil k verzii poškodenej L. H. a svedkyne M. H., aj keď mal preukázané, že v bode II. obžaloby si tieto osoby daný skutok vymysleli. Vyslovil názor, že výpovede uvedených boli motivované tým, že svojej bývalej družke L. H. oznámil, že si podá žiadosť o zverenie svojich detí do jeho osobnej starostlivosti. Jeho bývalá družka toto potrebovala zvrátiť a preto si vymyslela celú záležitosť. Poukázal na jednotlivé výpovede svedkyne M. H., ako aj poškodenej L. H.. Súd I. stupňa nevykonal ním navrhovaný dôkaz a to vypočutie svedkov N. M. a D. L., ktorí by potvrdili to, čo on uvádza celý čas, teda že poškodená L. H. spolu so svojou sestrou M. H. si celé oznámenie vymysleli a dohodli sa na svojich výpovediach. Podľa jeho názoru vierohodnosť výpovedí samotných svedkov a poškodenej nie sú vierohodné, súd I. stupňa na pochybnosti a rozpory neprihliadal a nevykonal za účelom ich odstránenia ďalšie dôkazy. Poukázal na zásadu prezumpcie neviny, ako aj na zásadu in dubio pro reo. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por., zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o vine a v dôsledku toho aj vo výroku o treste. Prípadne navrhol, aby odvolací súd podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám tak, že ho spod obžaloby oslobodí. Rozsudok súdu I. stupňa odvolaním napadla aj poškodená L. H., ktorá do zápisnice o hlavnom pojednávaní uviedla, že sa vzdáva práva podať odvolanie a v písomnom odôvodnení odvolania bližšie neuviedla svoje dôvody. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný uviedol, že počas celého konania sa snažil preukázať svoju nevinu, cíti sa byť v danej veci veľmi ukrivdený. Poukázal, že má zvukový záznam svojej komunikácie s advokátom JUDr. Vöröšvárim, z ktorého je zrejmé ako ho nahováral, aby sa k veci priznal, pričom on mu povedal, že to kvôli deťom nemôže urobiť. Čo sa týka jeho obrany, že poškodená si to mala na neho celé vymyslieť z dôvodu, že podal návrh na zverenie detí do svojej výchovy, k tomuto uviedol, že návrh doposiaľ ešte nepodal, komunikoval s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, kde mu povedali, že najprv si musí nájsť ubytovanie a zamestnanie a že má šancu, aby mu boli deti zverené. Našiel si prácu v K. a na úrade mu povedali, že ak by pracoval v K., musel byť mať pre deti opatrovateľku. Zástupca krajského prokurátora uviedol, že rozsudok súdu I. stupňa považuje za zákonný, odôvodnený a správny vo všetkých jeho výrokoch a odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné. Čo sa týkalo odvolania poškodenej, toto považoval za odvolanie osoby, ktorá sa ho vzdala, pričom poukázal aj na to, že bolo podané aj oneskorene. Navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné a odvolanie poškodenej zamietnuť podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu, oboznámení sa s námietkami uvádzanými obžalovaným v písomných dôvodoch odvolania, ako aj na verejnom zasadnutí, dospel k záveru, že súd I. stupňa rozhodol správne, keď obžalovaného za konanie uvedené pod bodom I. obžaloby uznal vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, pretože sa poškodenej vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo zbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe. Čo sa týkalo bodu II. uvedeného v obžalobe tu súd I. stupňa správne po vyhodnotení všetkých vo veci vykonaných dôkazov dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný v bode II. obžaloby stíhaný. Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne poukázal na jednotlivé vo veci vykonané dôkazy, tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne, pričom správne poukázal na základe čoho uznal vinu obžalovaného a na základe čoho dospel k záveru, že čo sa týka skutku pod bodom II. obžaloby, že nebolo preukázané, že sa daný skutok stal. Okrem samotných výpovedí poškodenej L. H. a svedkyne Q. H. v bode I. mal vinu za preukázanú aj výpoveďou svedka M. G. a nepriamo aj svedka F. R.. Čo sa týka skutku pod bodom II. tu súd I. stupňa hodnoverným spôsobom poukázal na zmenené výpovede tak poškodenej a svedkyne Q. H., pričom svoj záver podporil predovšetkým objektívnym dôkazom a to výpisom hovorov, na základe ktorých mal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný netelefonoval a ani nemohol telefonicky kontaktovať poškodenú na žiaden telefón, teda sa jej nemohol ani vyhrážať zabitím. Pri ukladaní trestu za konanie uvedenom v bode I. súd I. stupňa prihliadal predovšetkým na osobu páchateľa, kde poukázal na skutočnosť, že obžalovaný sa doposiaľ dostal do rozporu so zákonom, za čo bol odsúdený celkovo štyri krát, z toho tri krát za obdobnú násilnú trestnú činnosť, pričom trestnej činnosti sa mal dopustiť aj vo vzťahu k rodičom poškodenej, za čo bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad, zo dňa 15.03.2013 sp. zn. 5T/119/2009. Okrem odsúdenia bol obžalovaný tri krát postihovaný pokutou za priestupok násilnej povahy práve z dôvodu fyzického napadnutia rodičov poškodenej, za čo mu boli ukladané poriadkové pokuty. Súd I. stupňa v prípade obžalovaného správne nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona a správne nezistil ani žiadnu z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona. Na predchádzajúce odsúdenia v prípade obžalovaného nebolo možné prihliadať, pretože sa v skúšobnej dobe osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Súd I. stupňa dospel k záveru, že v prípade obžalovaného je postačujúce na neho pôsobiť trestom výchovným a to podmienečným trestom odňatia slobody s probačným dohľadom nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe, s čím sa aj odvolací súd plne stotožnil. Súd I. stupňa následne správne ukladal obžalovanému obmedzenia a povinnosti uvádzané vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd o odvolaní obžalovaného rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Čo sa týka odvolania poškodenej táto po vyhlásení rozsudku súdom I. stupňa vyslovila, že sa odvolania vzdáva a preto pokiaľ toto odvolanie podala, podala ho ako osoba, ktorá sa ho výslovne vzdala.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.