Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-6-2020.pdf
PDF · 85.12 KB
Case nature
Subarea
1Co/6/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: T. N. Q.., Z. XX.XX.XXXX, K. B. R.. XX. T. XXXX/XX, B., zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: T. N. F.., Z. XX.XX.XXXX, K. B. R.. XX. T. XXXX/XX, B., zastúpený: JUDr. Tomáš Vaňo, advokát, Námestie SNP 23, 811 01 Bratislava, o návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.09.2019, č.k. 9C/32/2018-261, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením súdu zo dňa 05.10.2018, č.k. 9C/32/2018 zamietol (výrok I) a žalobcovi proti žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( výrok II).
2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 334 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že nemal žalovaným za dostatočne preukázané, že dôvody, pre ktoré bolo predmetné neodkladné opatrenie nariadené, odpadli. Poukázal na to, že v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Nakoľko žalovaný v danom prípade nepreukázal, že by dôvody (násilné riešenie konfliktov) odpadli napríklad tým, že došlo k zmene riešenia konfliktov a komunikácie so žalobcom, že sa napr. snažia o zmierenie, návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a g) C.s.p.. Poukázal na to, že dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia neexistujú a nikdy neexistovali. Žalobca v tomto konaní ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo nepravdivo a účelovo zavádzal súd, opisuje okolnosti a skutočnosti, ktoré neexistujú a čo viedlo súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Namietal, že súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezistil riadne skutkový stav, zle vyhodnotil dôkazy a nevykonal ním navrhované dôkazy, a to predovšetkým výsluch manželky a dcéry žalobcu, neoboznámil s listinnými dôkazmi a so zvukovým záznamom. Uvedené dôkazy žiadal vykonať. Na základe vykonštruovaných trestných oznámení žalobcu, z roku 2012 a 2016 o ktoré opiera svoj návrh, nebol nikdy trestne ani priestupkovo postihnutý, pričom dané konflikty iniciované žalobcom riešili orgány činné v trestnom konaní alebo orgány Okresného úradu s negatívnym výsledkom. Je to práve žalobca, ktorý zadržiava, resp. preberá a otvára jeho zásielky. Ďalším dôkazom preukazujúcim jeho tvrdenia je zvukový záznam doručený súdu, ktorý preukazuje agresívne konanie žalobcu a nie jeho. Lekárske správy doložené žalobcom nepreukazujú skutočnosť, že bol žalobca napadnutý resp. ošetrený po konflikte s ním a už vôbec nie, že zdravotný stav žalobcu je zapríčinený jeho konaním. Uvedené lekárske správy sú pravidelnými kontrolami u lekára. Dal do pozornosti, že to bol práve žalobca, ktorý bol priestupkovo riešený, nakoľko narušil občianske spolunažívanie hrubým spôsobom. Poukázal na lekárske správy, ktorými preukazoval, že utrpel porania po fyzickom napadnutí žalobcom. Mal za to, že neodkladné opatrenie významne zasahuje do jeho osobných a ústavou garantovaných práv a významne ho obmedzuje v každodennom živote. Nemôže obývať uvedený byt, v ktorom má trvalé bydlisko a nemôže sa stretávať s matkou a jeho matka s vnučkou. Preto je potrebné vypočuť jeho matku a sestru. Poukázal na to, že žalobca má zdravotné postihnutie psychického charakteru, čo zapríčiňuje jeho nevypočítavé správanie, nielen voči nemu ale aj voči ostatným rodinným príslušníkom. Pričom jeho matka, ak bezpodielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti nemala vedomosť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Riadne chodí domov a slušne, finančne sa podieľa na chode spoločnej domácnosti a s ňou spojenými výdavkami. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že pomery medzi stranami nie je potrebné riešiť neodkladným opatrením, toto je nadbytočné. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd nariadené neodkladné opatrenie zrušil.
5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.10.2019 a uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným dochádza k nezhodám dlhodobo, od roku 2011 dochádza aj k vyhrážkam a fyzickému násiliu zo strany žalovaného. Ako už uviedol fyzické násilie začalo v roku 2011, kedy došlo k hádke a žalovaný ho sotil na zem, kopal a kričal, že ho zabije. Následne v máji 2012, tiež po hádke ho žalovaný chytil za krk, bol agresívny a kričal, že ho zabije. Potom nastalo obdobie pokoja. Dňa 02.10.2016 došlo k incidentu medzi ním žalovaným, najprv k hádke a potom ho žalovaný napadol, s dovetkom, že môže volať políciu, aj tak ho raz zabije. Bola privolaná policajná hliadka, ktorá ho previezla na ošetrenie v nemocnici, nakoľko po fyzickom útoku mu praskol bubienok v uchu a mal týždeň modré líce. Po tomto fyzickom útoku zo strany žalovaného v mesiaci november 2016 dostal porážku, pravidelne mu tŕpne ľavá strana tváre a pociťuje návaly tepla. Následne dňa 26.09.2018 došlo ku konfliktu so žalovaným, kedy ho opäť žalovaný chytil pod krk a kričal, že ho zabije. Po uvedenej skúsenosti už nevie, čo môže od žalovaného očakávať, obáva sa jeho stupňujúcej agresivity. Okrem vyhrážania žalovaný porušuje aj jeho listové tajomstvo. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, že neodkladné opatrenie zasahuje do jeho osobných práv, uviedol, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Rovnako sa môže stretávať s matkou a matka s vnučkou v iných priestoroch. Uviedol, že po doručení neodkladného opatrenia sa mu žalovaný vyhrážal, aj jeho manželke, že už nikdy neuvidia vnučku. Práve preto považoval žalovaným navrhnutý výsluch svedkov za neobjektívny a žiadal, aby tento návrh súd zamietol. Pokiaľ žalovaný poukázal na jeho údajné zdravotné a psychické postihnutie, tieto tvrdenia žalovaný nepreukázal. Napriek skutočnosti, že žalovaný žije v jeho byte, neplatí nájom a neuhrádza poplatky za energie ani iným spôsobom neprispieva. Správanie žalovaného mu spôsobuje psychické problémy, stresuje ho, bojí sa ho, čo má vplyv na jeho zdravie. Aplikácia neodkladného opatrenia je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Mal tak za to, že zrušenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy len v prípade, že odpadnú prekážky, pre ktoré bolo nariadené. Preto, ak má žalovaný za to, že je voči nemu agresívny tak, ako to popísal, je rovnako neodkladné opatrenie dôvodné. Pripomenul, že v prípade domáceho násilia je potrebné minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí. Žalovaný nepreukázal, že by dôvody ( násilné riešenie konfliktov) odpadli, napr. by došlo k zmene riešenia konfliktov a komunikácie s ním. Preto práve neodkladné opatrenie prispieva k ich zmierneniu. Namietal objektívnosť vyjadrenia jeho manželky, majúc za to, že ju žalovaný vydiera, že jej obmedzí stretávanie s vnučkou. Na základe uvedeného mal za to, že neodpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené a žiadal, aby súd odvolanie žalovaného ako oneskorene podané odmietol.
6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Podľa § 334 C.s.p., súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.03.2019 domáhal zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného súdom prvej inštancie dňa 05.10.2018, č.k. 9C/32/2018-58. Dôvodiac tým, že pominuli dôvody pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, nakoľko žalobca nepravdivo opísal okolnosti a skutočnosti, ktoré viedli súd k nariadeniu neodkladného opatrenia a neodkladné opatrenie významne zasahuje do jeho osobnostných práv.
9. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
10. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že neodkladné opatrenie nemalo byť nariadené, odvolací súd uvádza, že dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 334 C.s.p. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> nemôže byť to, že podmienky na jeho nariadenie neboli splnené. V prípade návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je rozhodné preukázať, že odpadli dôvody na jeho vydanie, nie že neexistovali v čase nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 03. 08. 2017, sp. z. II. ÚS 491/2017 <http:// merit.slv.cz/II.US491/2017>, v ktorom sa uvádza, že „súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o predbežnom opatrení, ako to požadoval sťažovateľ, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia predbežného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností/pomerov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené“. Toto rozhodnutie je aplikovateľné primerane aj na daný stav. Skutočnosť, že odvolateľ má za to, že nebolo dôvodným nariadiť neodkladné opatrenie, nie je dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia, nakoľko týmto sa odvolateľ bránil v odvolaním voči vydanému rozhodnutiu. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie bolo ako vecne správne potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu (uznesenie č.k. 1Co/5/2020-381, zo dňa 19.03.2020). Zároveň je zásadným vzhliadnuť na to, že súd prvej inštancie nariadil na návrh žalobcu neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p., majúc za preukázané, že existuje dôvodná a vážna obava, že žalovaný bude pokračovať v násilí voči osobe žalobcu. Nakoľko žalovaný v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodil, že po nariadení neodkladného opatrenia dôvody ( násilné riešenie konfliktov) odpadli, resp. nastala medzi dotknutými subjektmi taká zmena pomerov, že by nebolo potrebné minimalizovať styk žalovaného so žalobcom, možno zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že neodpadli dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodnosť zrušenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť ani z tvrdenia žalovaného, že neodkladné opatrenie zasahuje do jeho osobnostných práv. Vychádzajúc z toho, že žalovaný nie je vlastníkom predmetného bytu ako aj zo skutočnosti, že samotný žalovaný tvrdil, že je voči nemu žalobca agresívny, je práve v súvislosti s domácim násilím mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Keďže žalovaný nepreukázal, že by dôvody (násilné riešenie konfliktov) odpadli napr. tým, že došlo k zmene riešenia konfliktov a komunikácie so žalobcom, súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol.
11. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.) a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p.), dôvodiac tým, že súd prvej inštancie odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy, odvolací súd uvádza. O zrušení neodkladného opatrenia môže súd podľa § 339 C.s.p. rozhodnúť bez pojednávania. V takom prípade sa riadne dokazovanie nevykonáva a pri rozhodovaní sa vychádza z návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Dôkazné bremeno
preukazujúce odpadnutie dôvodu, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené tak zaťažuje stranu, ktorá sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní uvádzal nové tvrdenia (skutočnosti), ako v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, odvolací súd na ne nemohol prihliadnuť, z dôvodu, že pre neodkladného opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, a tiež v súlade s § 366 C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ >, nešlo o prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany, ktoré by odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
12. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).