Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/154/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: D. I., R.. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XX, N., zastúpenej advokátom Mgr. Borisom Stanclom, Bárdošova 19, Bratislava, proti žalovanému: CLEARSKIN II, s.r.o., Na Španicu 1499/10, Teplička nad Váhom, IČO: 36 383 848, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s. r. o., Kálov 1, Žilina, IČO: 47 240 997, o zaplatenie 1.500 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. -259, zo dňa 31.5.2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.500 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.500 eur na tom skutkovom základe, že dňa 23.9.2020 kontaktovala žalovaného formou emailu s otázkou na obsadenosť P. I. vo vlastníctve žalovaného (ďalej tiež „Chata“) počas sviatkov Nového roka, konkrétne na 5 nocí, a na cenu za ubytovanie. Konala tak v úmysle ubytovať na Chate 16 ľudí počas sviatkov Nového roka, a to od 29.12.2020 do 3.1.2021. Žalovaný v ten istý deň odpovedal formou emailu na otázky žalobkyne s tým, že požadovaný termín ubytovania na Chate je voľný, pričom v správe uviedol, že „termín vám vieme zablokovať až po zaplatení, respektíve po odoslaní dokladu o zaplatení“. Do prílohy emailu vložil doklad „Kalkulácia pre P. I.“, v ktorom je uvedená suma na úhradu za 5 nocí ubytovania vo výške 2.500 eur, pričom pre záväzné potvrdenie rezervácie mala žalobkyňa uhradiť na účet žalovaného sumu vo výške 1.500 eur ako preddavok, čo urobila dňa 23.9.2020 a žalovaný ešte v ten istý deň potvrdil prijatie preddavku. Uviedla, že z predmetného vyplýva, že dňa 23.9.2020 uzavrela so žalovaným o ubytovaní podľa a nasl. (ďalej len „“), predmetom ktorej bola povinnosť žalovaného neinzerovať ubytovanie na Chate v termíne od 29.12.2020 do 3.1.2021 a povinnosť žalovaného poskytnúť v tomto termíne ubytovanie žalobkyni, povinnosť žalobkyne uhradiť preddavok vo výške 1.500 eur, pri príchode na ubytovanie povinnosť žalobkyne uhradiť doplatok pozostávajúci z doplatku za cenu ubytovania, kaucie voči škodám a rekreačného poplatku, celkovo vo výške 1.264 eur (ďalej tiež „“). Ďalej uviedla, že v dôsledku zhoršujúcej sa epidemiologickej situácie a s tým súvisiacich opatrení vlády SR na zabránenie šírenia choroby COVID-19, predovšetkým s poukazom na uznesenie vlády SR č. 587, zo dňa 30.9.2020, ktorým vláda o. i. schválila návrh na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného

o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, vznikla na jej strane otázka, ktorá sa týkala riešenia prípadnej nemožnosti nastúpenia na pobyt na Chate a teda plnenia práv a povinností vyplývajúcich zo zo dňa 23.9.2020, preto sa dňa 2.11.2020 obrátila na žalovaného formou emailu s otázkou na riešenie situácie, ak z objektívnych dôvodov nebude môcť ona a ostatné osoby, s ktorými mala absolvovať pobyt na Chate na základe zo dňa 23.9.2020, na pobyt nastúpiť z dôvodu opatrení na zabránenie šírenia choroby COVID-19, pričom sa konkrétne pýtala na možnosť vrátenia preddavku, príp. dohodnutia možnosti alternatívneho riešenia - dohody o náhradnom termíne ubytovania, aby uhradený preddavok neprepadol. Reakciou žalovaného bol dňa 3.11.2020 telefonát, v rámci ktorého žalobkyňu ubezpečil a na tento účel sa s ňou aj dohodol, že preddavok, ktorý žalobkyňa uhradila na základe zo dňa 23.9.2020 neprepadne, pretože v prípade nemožnosti nástupu na ubytovanie na Chate sa žalovaný so žalobkyňou dohodnú na náhradnom termíne nástupu na ubytovanie. Zároveň sa dohodli, že sa v decembri opätovne vzájomne kontaktujú a dohodnú na postupe podľa aktuálnych podmienok. Uviedla, že z predmetného vyplýva, že dňa 3.11.2020 uzavreli ústny dodatok k zo dňa 23.9.2020, predmetom ktorého bola vzájomná povinnosť oboch zmluvných strán, v prípade podmienok, ktoré by neumožňovali nástup na ubytovanie v pôvodne dohodnutom termíne, pristúpiť k dohode o náhradnom termíne ubytovania na Chate, vzájomná povinnosť zmluvných strán kontaktovať sa v decembri a dohodnúť prípadné ďalšie podmienky s ohľadom na aktuálne podmienky a opatrenia na zabránenie šírenia choroby COVID-19. Poukázala na to, že vláda SR uznesením č. 804, zo dňa 16.12.2020 (v Zbierke ) najmä: A) schválila návrh na ďalšie rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády SR č. 587, zo dňa 30.9.2020 v znení uznesenia vlády SR č. 718, zo dňa 11.11.2020; B) obmedzila podľa čl. 5 ods. 3 písm. g) ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov na území SR slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 19.12.2020 v čase od 5:00 hod. do 1:00 hod. nasledujúceho dňa, obmedzenie končí uplynutím 29.12.2020, pričom toto obmedzenie sa nevzťahuje na: 11. cestu za účelom návštevy inej domácnosti, ktorú od začiatku zákazu podľa tohto uznesenia nenavštívila osoba z inej domácnosti a za podmienky, že od začiatku zákazu podľa tohto uznesenia nebola vykonaná cesta do inej domácnosti, a cestu späť, 16. cestu za účelom rekreácie členmi domácnosti do nehnuteľnosti určenej na rekreáciu alebo do jej časti, kde sa budú zdržiavať len osoby z vlastnej spoločnej domácnosti alebo osoby inej domácnosti podľa bodu 11. Uviedla, že toto opatrenie vlády SR na zabránenie šíreniu choroby COVID-19 objektívne znemožňovalo pobyt na Chate jej a ostatným osobám, ktoré s ňou mali tento pobyt absolvovať v pôvodne dohodnutom termíne, t. j. od 29.12.2020 do 3.1.2021. Z uvedeného dôvodu kontaktovala žalovaného formou emailu dňa 17.12.2020 v čase 21:23 hod., pričom uviedla, že „vzhľadom na platné opatrenia bohužiaľ nebudeme môcť využiť našu rezerváciu“ a zároveň tiež požiadala žalovaného o vrátenie preddavku vo výške 1.500 eur. Žalovaný na túto správu reagoval formou emailu dňa 18.12.2020 v čase 5:49 hod., v rámci ktorého chybne uviedol, že opatrenia pobyt umožňujú a zároveň jej pripomenul a potvrdil ústny dodatok zo dňa 3.11.2020, t. j. dohodu, že v prípade nepriaznivých podmienok jej žalovaný umožní absolvovanie pobytu na Chate v inom, ako dohodnutom termíne, a to tým, že v správe uviedol: „Pri našej poslednej komunikácií sme sa predsa dohodli že ak to podmienky dovolia pobyt absolvujete a keby nebol možný kvôli opatreniam dáme Vám náhradný termín“. Ďalej uviedla, že nakoľko jej žiadosti nebolo zo strany žalovaného vyhovené, zaslala návrh alternatívneho riešenia formou emailu dňa 18.12.2020 v čase 9:13 hod. a následne ju kontaktoval žalovaný telefonicky dňa 18.12.2020 v čase 9:23 hod., pričom v rámci tohto telefonického hovoru s ňou žalovaný dohodol, že začne opätovne inzerovať pobyt na Chate v termíne od 29.12.2020 do 3.1.2021, pričom ak sa podarí Chatu na tento termín obsadiť inou osobou, vráti preddavok vo výške 1.500 eur žalobkyni, a pre prípad, ak sa na daný termín nepodarí Chatu obsadiť inou osobou, dohodnú sa na náhradnom termíne nástupu na ubytovanie namiesto pôvodne dohodnutého termínu, t. j. tak ako bolo dohodnuté v rámci ústneho dodatku k zo dňa 3.11.2020. Uviedla, že z predmetného vyplýva, že so žalovaným dňa 18.12.2020 uzatvorila druhý ústny dodatok k zo dňa 23.9.2020, ktorým sa upravil obsah tejto v nasledovnom rozsahu: povinnosť žalovaného neinzerovať ubytovanie na Chate v termíne od 29.12.2020 do 3.1.2021 sa zrušuje, vzniká povinnosť žalovaného vrátiť preddavok vo výške 1.500 eur na účet žalobkyne v prípade, ak sa na pôvodne dohodnutý termín podarí obsadiť Chatu inou osobou, v prípade, že preddavok vo výške 1.500 eur žalovaný nevráti a opatrenia na zabránenie šírenia choroby COVID-19, príp. výnimky z týchto opatrení naďalej nebudú umožňovať žalobkyni absolvovať pobyt v termíne od 29.12.2020 do 3.1.2021, dohodnú sa zmluvné strany na náhradnom termíne namiesto

pôvodne dohodnutého termínu, a to po uvoľnení opatrení vlády Slovenskej republiky. Poukázala na to, že žalovaný ju emailom zo dňa 27.12.2020 v čase 20:04 hod. informoval, že pôvodne dohodnutý termín ubytovania na Chate sa nepodarilo obsadiť a z tohto dôvodu nie je možné vrátiť preddavok. Dodatočne položil otázku, či žalobkyňa nenastúpi na pobyt v pôvodne dohodnutom termíne od 29.12.2020 do 3.1.2021, na čo žalobkyňa emailom zo dňa 27.12.2020 v čase 20:11 hod. odpovedala, že na pobyt v pôvodne dohodnutom termíne nenastúpi. Ďalej poukázala na to, že uznesením vlády č. 807, zo dňa 29.12.2020 (v Zbierke ) vláda SR o. i.: B) predĺžila podľa čl. 5 ods. 2 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov na obdobie 40 dní na postihnutom území Slovenskej republiky, ktorým je územie celej Slovenskej republiky, núdzový stav, vyhlásený uznesením vlády SR č. 587, zo dňa 30.9.2020, ktorý bol vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie; C) obmedzila podľa čl. 5 ods. 4 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov na území Slovenskej republiky slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 30.12.2020 v čase od 5:00 hod. do 1:00 hod. nasledujúceho dňa, obmedzenie končí uplynutím 10.1.2021, pričom toto obmedzenie sa nevzťahuje na: 10. cestu za účelom návštevy inej domácnosti, ktorú od začiatku zákazu podľa uznesenia vlády SR č. 804, zo dňa 16.12.2020 nenavštívila osoba z inej domácnosti a za podmienky, že od začiatku zákazu podľa uznesenia vlády SR č. 804, zo dňa 16.12.2020 nebola vykonaná cesta do inej domácnosti a cestu späť, 15. cestu za účelom rekreácie členmi domácnosti do nehnuteľnosti určenej na rekreáciu alebo do jej časti, kde sa budú zdržiavať len osoby z vlastnej spoločnej domácnosti alebo osoby inej domácnosti podľa bodu 10. tohto uznesenia. Napokon poukázala na to že v zmysle zo dňa 23.9.2020 v znení jej ústnych dodatkov boli zmluvné strany vzájomne povinné, v prípade nemožnosti nástupu na ubytovanie v pôvodnom termíne, pristúpiť k dohode o náhradnom termíne nástupu na ubytovanie, a to v čase, keď to budú opatrenia vlády SR, resp. výnimky z týchto opatrení umožňovať obom zmluvným stranám, preto kontaktovala žalovaného telefonicky dňa 6.5.2021 za účelom dohody, avšak žalovaný ju informoval, že nepristúpi k dohode o náhradnom termíne. Následne žalovaného listom zo dňa 28.5.2021 kontaktoval právny zástupca žalobkyne s vysvetlením situácie a s návrhom dohody o náhradnom termíne ubytovania, na čo žalovaný v liste zo dňa 18.6.2021 konštatoval, že nie je otvorený dohode o náhradnom termíne. Právny zástupca žalobkyne opätovne kontaktoval žalovaného listom zo dňa 9.8.2021, pričom opätovne navrhol dohodu o náhradnom termíne ubytovania na základe a vyzval žalovaného na pristúpenie k dohode o náhradnom termíne do dvoch mesiacov odo dňa doručenia listu. Uviedla, že nakoľko žalovaný v dodatočnej lehote na plnenie povinností, vyplývajúcich zo zo dňa 23.9.2020 v znení jej ústnych dodatkov, tieto povinnosti nesplnil a nepristúpil k dohode o náhradnom termíne ani nepristúpil k inej forme ukončenia , príp. alternatívneho riešenia, v zmysle pristúpila k odstúpeniu od v znení jej ústnych dodatkov a zároveň žalovaného vyzvala, aby v lehote do 15 dní od doručenia odstúpenia uhradil sumu 1.500 eur z titulu bezdôvodného obohatenia.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 23.9.2020 žalobkyňa kontaktovala žalovaného formou emailu s otázkou na obsadenosť P. I. počas Silvestra, na čo jej žalovaný v ten istý deň odpovedal formou emailu, že požadovaný termín ubytovania je voľný, pričom ho vie zablokovať až po zaplatení zálohy, respektíve po odoslaní dokladu o zaplatení. Do prílohy emailu vložil doklad „Kalkulácia pre P. I.“ , v ktorom je uvedená suma na úhradu za 5 nocí ubytovania vo výške 2.500 eur, pričom pre záväzné potvrdenie rezervácie bolo potrebné uhradiť na účet žalovaného sumu 1.500 eur ako zálohu. Žalovaný emailom dňa 23.9.2020 potvrdil prijatie zálohy s tým, že záväzne rezervuje termín na Chate. Dňa 2.11.2020 žalobkyňa kontaktovala žalovaného formou emailu s otázkou: „ak z objektivnych dovodov sa nebudeme moct zorganizovat na Silvestra, kvoli korone, je mozne zalohu vratit pripadne dohodnut iny termin kedy by sme na chatu isli a uhradena ciastka by sa nam odpocitala?“ Dňa 17.12.2020 žalobkyňa oznámila žalovanému formou emailu, že: „Vzhľadom na platné opatrenia bohužiaľ nebudeme môcť využiť našu rezerváciu. Prosim preto o vrátenie zálohy.“ Dňa 18.12.2020 žalovaný oznámil žalobkyni formou emailu, že: „Uvedené opatrenia umožňujú cestovať a využívať pobyt, preto nie sú dôvodom zrušenia rezervácie. Pobyt je možné absolvovať. Ak chcete zrušiť pobyt z Vašej strany, tak vrátenie zálohu nie je možné. Pri našej poslednej komunikácií sme sa predsa dohodli že ak to podmienky dovolia pobyt absolvujete a keby nebol možný kvôli opatreniam dáme Vám náhradný termín. Takže z našej strany Vám viac nevieme vyjsť v ústrety.“ Žalobkyňa v ten istý deň odpovedala žalovanému formou emailu cit: „Prepáčte ale vašu chatu sme si rezervovali pre 16 ľudí, teda 8 parov, čo sme jasne uviedli pri rezervácii. Súčasné pravidlá takéto stretnutie neumožňujú, teda nie je možné použiť túto rezerváciu

na zamýšľaný účel. Verte nám že najradšej by sme na chatu prišli avšak bohužiaľ sa nedá a je to z objektívnych dôvodov. Nikto nevie kedy sa opatrenia uvoľnia, takže odkladanie zálohy na budúce pobyty (ktorých by muselo byt niekoľko, keďže Silvestrovský pobyt je násobne drahší aj dlhší, čo neplati pre zvyšok roka, kedy máme možnosť to využiť iba počas vikendov) pre nás nemá zmysel, pretože následne dohodnúť niekoľko termínov pre 16 ľudí nie je jednoduché ani praktické. Úmyslom bolo ist spolu na Silvestra kedy ma väčšina ľudí dovolenku, v inom čase zladiť termíny nie je možné. Verím teda ze sami uznáte že využitie v náhradnom termíne nie je uplne reálne. Efektívne by nám teda záloha prepadla. Pokiaľ bude možnosť, radi si Vašu chatu prenajmeme v čase kedy to bude možné, ale nesúhlasíme s tým aby sme boli do toho tlačení, tým ze nám nevrátite našu zálohu, na ktorú mame nárok, keďže ide o objektívnu situáciu, ktorú sme nespôsobili. Mrzí nás že neprenajmete vašu chaty počas najlukrativnejsej časti roka, ale nemôžeme byť za to penalizovani my. Navrhujeme teda kompromis aby sme vám nechali zálohu na 1 víkendový prenájom celej chaty počas roka po uvoľnení opatrení a zvysok zálohy aby ste nám vrátili. Myslím ze je to fér dohoda. Berte prosím na vedomie že každý z nás má v súvislosti s pandémiu svoje problémy častokrát aj finančné, tak vás prosíme o ústretovosť v tomto smere.“. Dňa 27.12.2020 žalovaný emailom informoval žalobkyňu, že napriek jeho snahe o obsadenie žalobkyňou zrušeného Silvestra sa mu nepodarilo opätovne obsadiť Chatu, a preto nie je možné vrátenie zálohy. Žalobkyne sa tiež spýtal, či predsa nenastúpi na pobyt s tým, že v obci Terchová je možné bezplatné testovanie Ag testami. Žalobkyňa na to emailom zo dňa 27.12.2020 odpovedala žalovanému, že: „Žiaľ určite nenastupime.“ Žalovaný žalobkyni emailom z toho istého dňa oznámil, že na základe jeho podmienok nie je možné vrátiť zálohu zo silvestrovského pobytu. Dňa 29.12.2020 žalovaný formou emailu oznámil žalobkyni, že mu jeho storno podmienky nedovoľujú vrátenie zálohy od 30 do 11 dní pred nástupom na pobyt s tým, že pobyt zrušila ona aj napriek tomu, že aktuálna vyhláška dovoľuje ubytovanie (s negatívnym testom), pričom s podmienkami ubytovania súhlasila zaplatením zálohy (doposiaľ skutkové zistenia neboli medzi stranami sporný). Úhrada zálohy v sume 1.500 eur zo strany žalobkyne vyplýva z výpisu z účtu (č. l. 20 spisu).

3.1 Listom zo dňa 9.8.2021 (č. l. 30 až 39 spisu) žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu požiadala žalovaného o vyjadrenie sa k jej návrhu o náhradnom termíne od 28.12.2021 do 2.1.2022 v lehote do dvoch mesiacov od doručenia listu. Listom zo dňa 8.9.2021 (č. l. 200 až 209 spisu) žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu oznámil žalobkyni, že s jej návrhom o náhradný termín ubytovania nesúhlasí. Listom zo dňa 13.10.2021 (č. l. 41 až 42 spisu) žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu oznámila žalovanému, že odstupuje od zo dňa 23.9.2020 a zároveň ho vyzvala na vrátenie sumy 1.500 eur do 15 dní od doručenia listu. Listom zo dňa 11.11.2021 (č. l. 104 až 107 spisu) žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu oznámil žalobkyni, že odstúpenie od neuznáva. Listom zo dňa 9.11.2020 (č. l. 46 až 47 spisu) žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu opätovne vyzvala žalovaného na úhradu sumy 1.500 eur do 15 dní od doručenia listu.

3.2 Z inzerátu P. I. na internetovom portáli L..K..sk súd prvej inštancie zistil, že okrem textového a fotografického popisu Chaty sa na ňom nachádza aj cenník ubytovania, kalendár obsadenosti a emailový a telefonický kontakt na ubytovateľa vrátane odkazu na webovú stránku ubytovateľa; podmienky ubytovania ani storno podmienky sa na portáli nenachádzajú. Z internetovej stránky P. I. L..N..sk zistil, že v sekcii „Cenník“ je okrem iného uvedené, že „Silvester, Veľká noc a Jánošíkové dni - záloha je 100% nevratná“ a tiež, že „Neoddeliteľnou súčasťou rezervácie sú podmienky rezervácie a ich dodržanie.“. V sekcii „Podmienky rezervácie a pobytu“ je okrem iného uvedené, že „Tieto podmienky sú súčasťou potvrdenia rezervácie, ktorú ste obdržali.“, a tiež, že „Ubytovanie si môžete rezervovať prostredníctvom rezervačného formulára, e-mailom, listom, alebo prostredníctvom telefonického kontaktu...“, ako aj text „Rezervovali ste si izbu, obdržali ste potvrdenie rezervácie, zaplatili ste zálohu, ale jeden alebo viacerí z vás nemôžu z akéhokoľvek dôvodu prísť? V tomto prípade vám ponúkame dve možnosti:

- podľa možností zmeníme obdobie alebo počet osôb a upravíme konečnú sumu (vrátane možného stornovacieho poplatku) - v prípade, že chcete stornovať váš pobyt, ste povinný uhradiť storno poplatok.“. V časti „6. Storno poplatky“ sú uvedené jednotlivé sadzby storno poplatkov v závislosti od obdobia stornovania pobytu a v časti „7. Záverečné ustanovenie“ je uvedené, že „Zaplatením zálohovej platby súhlasíte s týmito podmienkami.“

3.3 Výsluchom konateľa žalovaného K. J. súd prvej inštancie zistil, že v čase od 29.12.2020 do 3.1.2021 ubytovanie nebolo poskytnuté tretej osobe, keďže nikto na ubytovanie nenastúpil. Mal za to, že žalobkyňa sa oboznámila s ich obchodnými podmienkami vtedy, keď si objednala pobyt a zaplatila zálohu. Na stránke majú v rámci obchodných podmienok uvedené, že zaplatením zálohy objednávateľ

pobytu súhlasí s obchodnými podmienkami. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či eviduje právny úkon, kde by žalobkyňa vyslovene chcela ukončiť zmluvný vzťah alternatívnym riešením. Žiadosti žalobkyne zo dňa 17.12. o vrátenie zálohy nevyhovel, keďže v tom čase už záloha prepadla v zmysle ich storno podmienok. O žiadnom alternatívnom návrhu žalobkyne na riešenie nevedel, žalobkyňa chcela vždy Silvester 2021 ako náhradný termín.

4. Z predložených listinných dôkazov, ako aj skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 23.9.2020 elektronickými prostriedkami (formou emailu) o ubytovaní podľa a nasl. , predmetom ktorej bola povinnosť žalovaného neinzerovať ubytovanie na Chate v termíne od 29.12.2020 do 3.1.2021 a povinnosť žalovaného poskytnúť v tomto termíne ubytovanie žalobkyni, povinnosť žalobkyne uhradiť preddavok v sume 1.500 eur a pri príchode na ubytovanie povinnosť žalobkyne uhradiť doplatok pozostávajúci z doplatku za cenu ubytovania, kaucie voči škodám a rekreačného poplatku, celkovo vo výške 1.264 eur. Žalobkyňa uhradila preddavok v sume 1.500 eur na účet žalovaného dňa 23.9.2020. Dňa 17.12.2020 žalobkyňa oznámila žalovanému formou emailu, že: „Vzhľadom na platné opatrenia bohužiaľ nebudeme môcť využiť našu rezerváciu. Prosim preto o vrátenie zálohy.“. Súd prvej inštancie vyhodnotil tento úkon žalobkyne ako odstúpenie od o ubytovaní v zmysle , t. j. ako jednostranný adresný právny úkon, ktorého účinky nastali jeho doručením žalovanému, teda dňa 17.12.2020. Vychádzal pritom jednak z obsahu tohto úkonu (vyjadreného v predmetnom emaile), ktorým dala žalobkyňa jednoznačne najavo, že už nemá záujem o ubytovanie v ubytovacom zariadení žalovaného a žiada o vrátenie zaplatenej zálohy, nakoľko vzhľadom na platné protiepidemiologické opatrenia (v súvislosti s ochorením COVID-19) nebude môcť rezerváciu využiť, jednak z emailu zo dňa 18.12.2020, v ktorom žalobkyňa túto svoju vôľu potvrdila a podrobnejšie vysvetlila dôvody, ktoré ju k takémuto konaniu viedli. Žalobkyňa totiž v emaily zo dňa 18.12.2020 uviedla, cit: „Prepáčte ale vašu chatu sme si rezervovali pre 16 ľudí, teda 8 parov, čo sme jasne uviedli pri rezervácii. Súčasné pravidlá takéto stretnutie neumožňujú, teda nie je možné použiť túto rezerváciu na zamýšľaný účel. Verte nám že najradšej by sme na chatu prišli avšak bohužiaľ sa nedá a je to z objektívnych dôvodov. Nikto nevie kedy sa opatrenia uvoľnia, takže odkladanie zálohy na budúce pobyty (ktorých by muselo byt niekoľko, keďže Silvestrovský pobyt je násobne drahší aj dlhší, čo neplati pre zvyšok roka, kedy mámr možnosť to využiť iba počas vikendov) pre nás nemá zmysel, pretože následne dohodnúť niekoľko termínov pre 16 ľudí nie je jednoduché ani praktické. Úmyslom bolo ist spolu na Silvestra kedy ma väčšina ľudí dovolenku, v inom čase zladiť termíny nie je možné. Verím teda ze sami uznáte že využitie v náhradnom termíne nie je uplne reálne. Efektívne by nám teda záloha prepadla. Pokiaľ bude možnosť, radi si Vašu chatu prenajmeme v čase kedy to bude možné, ale nesúhlasíme s tým aby sme boli do toho tlačení, tým ze nám nevrátite našu zálohu, na ktorú mame nárok, keďže ide o objektívnu situáciu, ktorú sme nespôsobili. Mrzí nás že neprenajmete vašu chaty počas najlukrativnejsej časti roka, ale nemôžeme byť za to penalizovani my. Navrhujeme teda kompromis aby sme vám nechali zálohu na 1 víkendový prenájom celej chaty počas roka po uvoľnení opatrení a zvysok zálohy aby ste nám vrátili. Myslím ze je to fér dohoda. Berte prosím na vedomie že každý z nás má v súvislosti s pandémiu svoje problémy častokrát aj finančné, tak vás prosíme o ústretovosť v tomto smere.“ Žalobkyňa teda aj v tomto emaile jednoznačne prejavila (a potvrdila v predchádzajúcom emaile zo dňa 17.12.2020 prejavenú vôľu), že nemá záujem o ubytovanie v ubytovacom zariadení žalovaného [slovami „nie je možné použiť túto rezerváciu na zamýšľaný účel“, keďže ubytovanie rezervovala pre 16 ľudí (8 párov), čo vtedy platné protiepidemiologické opatrenia neumožňovali, a ďalej slovami „odkladanie zálohy na budúce pobyty...pre nás nemá zmysel“, „v inom čase zladiť termíny nie je možné“, „využitie v náhradnom termíne nie je uplne reálne“, „Efektívne by nám teda záloha prepadla“]. Pokiaľ žalobkyňa v predmetnom emaile na záver tiež uviedla: „Navrhujeme teda kompromis aby sme vám nechali zálohu na 1 víkendový prenájom celej chaty počas roka po uvoľnení opatrení a zvysok zálohy aby ste nám vrátili. Myslím ze je to fér dohoda.“, išlo o návrh na urovnanie so žalovaným (v dôsledku predchádzajúceho odstúpenia od ), čo jednoznačne vyplýva so slovného spojenia „Navrhujeme teda kompromis...“, „Myslím ze je to fér dohoda.“. Žalobkyňa teda svojim úkonom prejaveným v emaile zo dňa 17.12.2020 (a potvrdeným aj v následnom emaile zo dňa 18.12.2020) sledovala účel jednostranne ukončiť zmluvný vzťah so žalovaným založený ubytovaní zo dňa 23.9.2020, keďže už nemala záujem, aby bol naplnený účel (poskytnúť žalobkyni ubytovanie v ubytovacom zariadení žalovaného) a dožadovala sa vrátenia zálohy, ktorú na tento účel žalovanému vopred uhradila. Odstúpením žalobkyne od sa od začiatku zrušila v zmysle a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobkyni sumu zaplatenej zálohy (1.500 eur) ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté

na jeho strane plnením zo strany žalobkyne z právneho dôvodu, ktorý odpadol (, ).

5. Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol, že spomína ujmu vzniknutú ubytovateľovi predčasným zrušením ubytovania zo strany ubytovaného, ktorú je ubytovaný povinný nahradiť (ak nemohol ubytovateľ ujme zabrániť), avšak žalovaný si v konaní žiadnu takúto ujmu neuplatnil (ani nepreukázal). Bránil sa len tým, že mu vznikol nárok na stornopoplatok s poukazom na svoje podmienky rezervácie, ktoré má uverejnené na svojej internetovej stránke L..N.I..sk a s ktorými musela byť žalobkyňa oboznámená (podľa jeho názoru). Poukázal pritom na to, že s podmienkami rezervácie záujemca o ubytovanie vysloví súhlas momentom zaplatenia zálohovej platby, čo je výslovne uvedené v bode „7. Záverečné ustanovenia“ podmienok rezervácie, bez potvrdenia záujemcu, že sa s podmienkami rezervácie oboznámil, nie je možné pobyt ani objednať. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že na stránke L..N..sk sa skutočne nachádza sekcia „Rezervácia“, kde po vyplnení preddefinovaného formulára musí záujemca kliknúť na možnosť s textom „Ďalej potvrdzujem, že som si prečítal/a podmienky rezervácie a súhlasím s nimi.“, aby mohol vôbec rezerváciu odoslať a tak objednať pobyt. Žalobkyňa si však pobyt neobjednala prostredníctvom uvedeného formulára na stránke L..N..sk, ale prostredníctvom emailovej komunikácie zo dňa 23.9.2020 (čo napokon ani nebolo medzi stranami sporné). Preto táto obrana žalovaného bola nedôvodná. Rovnako nedôvodná bola argumentácia žalovaného, že ak žalobkyňa prejavila záujem o ubytovanie v ubytovacom zariadení Penzión I., navštívila aj oficiálnu stránku zariadenia L..N..sk pre získanie dostatočného množstva relevantných informácií o ubytovaní, ako napr. storno poplatky a pod., keďže je úplne bežné, že osoba, ktorá si rezervuje ubytovanie chce byť uzrozumená so všetkými poplatkami, možnosťami stornovania pobytu, či podmienkami samotnej rezervácia. a pod. V danom prípade išlo iba o dohady žalovaného, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázal. Povinnosťou žalovaného pritom bolo oboznámiť žalobkyňu ako spotrebiteľku so podmienkami rezervácie (pokiaľ chcel, aby sa stali súčasťou ich zmluvného vzťahu) ešte pred samotným uzatvorením o ubytovaní, resp. vytvoriť jej možnosť, aby s nimi reálne a nespochybniteľným spôsobom oboznámila ešte pred uzatvorením o ubytovaní. Tak tomu však v posudzovanej veci nebolo, keďže žalobkyňa sa o ponuke ubytovania dozvedela zo stránky L..K..sk, na ktorej sa podmienky ubytovania žalovaného nenachádzajú (a nenachádzali sa tam ani v čase uzatvorenia o ubytovaní), čo nebolo v konaní sporné, keďže aj žalovaný uviedol, že pre oboznámenie sa s podmienkami jednotlivých ubytovacích zariadení je potrebné navštíviť ich oficiálne webové stránky, a ak osoba využíva možnosť ubytovania prostredníctvom zverejneného inzerátu, tak sa všetky ďalšie potrebné informácie aj obchodné podmienky nachádzajú a v dobe uzatvorenia sa aj nachádzali na stránke L..N..sk. Na stránke L..K..sk sa pri inzeráte Chaty I. okrem textového a fotografického popisu Chaty, cenníka ubytovania, kalendára obsadenosti nachádza iba emailový a telefonický kontakt na ubytovateľa a odkaz na webovú stránku L..N..sk. Podmienky rezervácie ubytovacieho zariadenia žalovaného sa na tomto portáli nenachádzajú. Žalobkyňa práve vďaka emailovému kontaktu uverejnenému na stránke L..K..sk kontaktovala žalovaného a uzatvorila s ním týmto spôsobom o ubytovaní. Podľa prvá veta sa táto forma právneho úkonu považuje za písomnú formu (rovnako ako odstúpenie žalobkyne od zo dňa 17.12.2020), keďže umožňovala zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Z uvedeného vyplýva, že pre platné uzatvorenie o ubytovaní nebolo potrebné navštíviť internetovú stránku žalovaného L..N..sk (na ktorej sa nachádzajú podmienky rezervácie). Navyše odkaz na internetovú stránku L..N..sk, resp. na podmienky rezervácie nebol uvedený ani v emailových správach žalovaného adresovaných žalobkyni pri uzatváraní o ubytovaní. Z uvedeného dôvodu sa podmienky rezervácie nestali súčasťou zmluvného vzťahu so žalobkyňou a žalovaný sa tak na ne nemohol odvolávať. V oblasti spotrebiteľského práva má uvedené svoj odraz aj v , podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím , s tým, že v zmysle neprijateľné podmienky sú neplatné.

6. S poukazom na písomnú formu uzatvorenej o ubytovaní podľa prvá veta potom platí, že písomne uzavretá sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne v zmysle . Preto sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal ústnymi „dohodami“ medzi žalobkyňou a žalovaným, ku ktorým malo dôjsť po uzatvorení o ubytovaní (a ktorých obsah žalovaný navyše rozporoval), keďže boli z tohto pohľadu irelevantné a v zmysle neplatné. Navyše, ak by sa aj preukázal ich obsah tvrdený

žalobkyňou, teda že sa so žalovaným dohodli na náhradnom termíne nástupu na ubytovanie, konkrétne, že sa v decembri opätovne vzájomne kontaktujú a dohodnú na postupe podľa aktuálnych podmienok, resp. že sa dohodnú na náhradnom termíne nástupu na ubytovanie po uvoľnení opatrení vlády SR v súvislosti s ochorením COVID-19, boli by takéto dohody neplatné aj pre ich neurčitosť v zmysle . Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie nevykonal ani navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkyne O. N. a výsluchom žalobkyne k obsahu týchto dohôd.

7. Vzhľadom na súdom prvej inštancie ustálené odstúpenie od o ubytovaní žalobkyňou zo dňa 17.12.2020; bola irelevantná aj následná listinná komunikácia žalobkyne prostredníctvom jej právneho zástupcu a žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu a následné „odstúpenie od “ žalobkyne zo dňa 13.10.2021.

8. Dodal, že pokiaľ žalobkyňa argumentovala nesplnením informačných povinností žalovaného a jednotlivých náležitostí s poukazom na o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe uzavretej na diaľku alebo uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov; v zmysle citovaného zákona sa tento zákon nevzťahuje na , ktorých predmetom je časovo obmedzené užívanie ubytovacích zariadení, t. j. nevzťahuje sa na spornú o ubytovaní uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným. Táto argumentácia žalobkyne bola preto nedôvodná, čo však nemalo žiadny podstatný vplyv na výsledok sporu.

9. Pokiaľ žalovaný tiež namietal, že žalobkyňa nemá v konaní postavenie spotrebiteľky, keďže žalovaný nárok uplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo jej odstúpením od o ubytovaní, čím stratila postavenie spotrebiteľky. Hoci žalovaný vzniesol uvedenú námietku v súvislosti osobným oslobodením žalobkyne od súdneho poplatku podľa v súvislosti s námietkou miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu na konanie [založenou práve spotrebiteľským postavením žalobkyne podľa ], súd prvej inštancie považoval za potrebné vyjadriť sa k spotrebiteľskému charakteru prejednávaného sporu komplexne, keďže táto otázka mala vplyv aj na ďalšie otázky významné pre rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili o ubytovaní, pričom žalovaný pri uzatváraní tejto konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti na rozdiel od žalobkyne ako fyzickej osoby, ktorá pri uzatváraní nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že uzatvorená spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej podľa v spojení s a . Nárok, ktorého sa žalobkyňa v konaní domáhala, priamo a bezprostredne (nerozlučne) súvisí so (spotrebiteľskou), keďže žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu odstúpenia od (spotrebiteľskej) o ubytovaní uzavretej so žalovaným. Žalovaný nárok má teda základ v spotrebiteľskej , pričom ani zánikom s účinkami ex tunc (spätne) v dôsledku odstúpenia žalobkyne od nezaniklo postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky. Bolo by totiž v rozpore so základnými zásadami spotrebiteľského práva založeného na ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu a celou jeho koncepciou, ako aj elementárnou logikou, aby spotrebiteľ, ktorý získal toto postavenie uzavretím spotrebiteľskej (a tým aj komplexnú ochranu poskytovanú spotrebiteľským právom), využíval počas celej doby trvania tohto vzťahu všetky výhody zaručené mu spotrebiteľským pávom, pričom v dôsledku využitia svojho práva [ktoré mu rovnako priznáva (aj) spotrebiteľské právo] odstúpiť od , by toto svoje postavenie spotrebiteľa a celú komplexnú ochranu zaručenú mu spotrebiteľským právom stratil, a to navyše s účinkami spätne ku dňu uzavretia spotrebiteľskej . Na podporu správnosti tohto názoru poukázal tiež napr. na v spojení s o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe uzavretej na diaľku alebo uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorých ak spotrebiteľ odstúpi od , zrušuje sa od začiatku aj každá doplnková súvisiaca so , od ktorej spotrebiteľ odstúpil a predávajúci je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od vrátiť spotrebiteľovi všetky platby, ktoré od neho prijal na základe alebo v súvislosti s ňou. Z uvedeného vyplýva, že zákon považuje osobu za spotrebiteľa (a priznáva jej všetky práva s tým súvisiace) aj po tom, ako využil svoje právo odstúpiť od , v dôsledku čoho sa od začiatku zrušila. Rovnako poukázal na , podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej sa považujú okrem iného ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom

alebo od nej odstúpi. Aj v tomto prípade teda zákon počíta so zachovaním postavenia spotrebiteľa (a ochrany poskytovanej mu zákonom) aj po využití práva spotrebiteľa odstúpiť od . Napokon poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , zo dňa 24.6.2013, v zmysle záverov ktorého „nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia má svoj základ v spotrebiteľskej a preto má žalobkyňa postavenie spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa na ňu vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkoch podľa a) o súdnych poplatkoch, pričom pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a v tejto súvislosti aj v rámci ukladania poplatkovej povinnosti treba uprednostniť výklad, ktorý je na prospech poplatníka“. Závery prijaté najvyšším súdom v predmetnom rozhodnutí považoval súd prvej inštancie za logické a presvedčivé, zohľadňujúce zmysel a podstatu spotrebiteľského práva založeného na ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu, na rozdiel od protichodného rozhodnutia predloženého žalovaným (uznesenie Najvyššieho súdu SR , zo dňa 14.6.2010), ktoré aj vzhľadom na dátum jeho prijatia a použitú argumentáciu založenú na prísne formalistickom výklade práva považoval súd prvej inštancie za prekonané (práve neskoršou rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu).

10. Rovnako nedôvodná bola aj námietka žalovaného spochybňujúca oprávnenie právneho zástupcu konať v mene žalobkyne v súdnom konaní s poukazom na predložené splnomocnenie bez autorizácie podľa osobitného predpisu. Plnomocenstvo právneho zástupcu žalobkyne založené v spise zo dňa 1.10.2021 je totiž zaručenou konverziou z dokumentu v listinnej podobe (na ktorom je vlastnoručný podpis žalobkyne ako aj jej právneho zástupcu) do elektronického dokumentu podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákon o e-Governmente, čo preukazuje osvedčovacia doložka vydaná v súlade s § 36 a § 37 citovaného zákona.

11. Napokon ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietka žalovaného, že žalobkyňa obranu o neoboznámení sa obchodnými podmienkami neuviedla v žalobe, ale až v následných vyjadreniach, preto súd prvej inštancie na tieto skutočnosti nemal prihliadať, keďže ich neuplatnila včas. Žalobkyňa použila argumentáciu o neoboznámení sa podmienkami rezervácie žalovaného prvýkrát vo vyjadrení k odporu žalovaného (v replike), teda včas, navyše ako reakciu na obranu žalovaného založenú práve na argumentácii týkajúcej sa záväznosti podmienok rezervácie žalovaného.

12. Na uvedenom základe za použitia , , veta prvá, , , až ods. 4, , , , , , , veta prvá, , , ; súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle v spojení tak, že žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

13. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bola námietka, že konanie na má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa emailom zo dňa 17.12.2020 jednoznačne odstúpila od v zmysle , kedy dala najavo, že už nemá záujem o ubytovanie u žalovaného, čo má potvrdzovať aj email zo dňa 18.12.2020 a všetky ďalšie návrhy žalobkyne považoval súd prvej inštancie za návrh o urovnaní. Žalovaný skonštatoval, že nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu o ubytovaní podľa , kde na strane objednávateľa vystupovala žalobkyňa a na strane ubytovateľa žalovaný, v termíne od 29.12.2020 do 3.1.2021, v obci Terchová, Chata I., za cenu 2.500 eur za pobyt, pričom žalobkyňa dňa 23.9.20220 zaplatila zálohu 1.500 eur. Ďalej medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 17.12.2020 oznámila žalovanému prostredníctvom emailovej komunikácie, že vzhľadom na platné opatrenia nebude môcť využiť rezerváciu a žiada o vrátenie zálohy.

13.1 Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol na úplne inom skutkovom a právnom základe ako v žalobe tvrdila žalobkyňa. Odstúpenie od si vyžaduje splnenie určitých náležitostí, aby sa následne mohlo

konštatovať, že ide o perfektný právny úkon. Citoval a a uviedol, že vo všeobecnosti sa za základné náležitosti právneho úkonu považuje 1. osoba konajúceho, 2. vôľa konajúceho, 3. obsah právneho úkonu. Email zo dňa 17.12.2020 nie je možné považovať jednoznačne za odstúpenie od zo strany žalobkyne. Vzhľadom na ďalšiu emailovú komunikáciu, ako aj písomné podanie žalobkyne je zrejmé, že sama email zo dňa 17.12.2020 nepovažuje za odstúpenie od , ale ako sama uvádza v žalobe, ako aj vo vyjadrení k odporu zo dňa 16.2.2022 „Takéto tvrdené konanie Žalobkyne nedáva logiku v kontexte s jej hlavným záujmom, teda aby preddavok neprepadol... Práve naopak žalovaný sa v rámci telefonického rozhovoru dňa 18.12.2020 dohodol so žalobkyňou na ďalšom postupe... Zo znenia textu e-mailovej správy žalobkyne zo dňa 17.12.2020 nielenže nevyplýva, že by od odstupovala, ale ani vyššie uvedené následné správame žalovaného nepreukazuje, že by v tom čase takúto správu považoval za odstúpenie od , a už vôbec nie za odstúpenie v zmysle .“ Z uvedeného mal za zrejmé, že žalobkyňa email zo dňa 17.12.2020, ako ani email zo dňa 18.12.2020 nepovažovala za odstúpenie od a ako sama uvádza „je potrebné uviesť, že pohnútka alebo cieľ nadobúdajú právny význam iba vtedy, keď boli zahrnuté do právneho úkonu a stali sa jeho zložkou. To sa v tomto prípade nestalo. Z textu emailu žalobkyne zo dňa 17.12.2020, v ktorom uvádza výslovne slovo „Prosím o...“ nevyplýva, že by mala vôľu ukončiť s účinkami ex time, resp. s účinkami podľa . Samotná žalobkyňa skonštatovala, že z emailu zo dňa 17.12.2020 nevyplýva, že by od odstupovala a už vôbec nie v zmysle , keďže odstúpenie od iniciovala až dňa 13.10.2021. Navyše žalobkyňa upozornila aj súd na to, že v jej prípade jednoznačne nešlo o odstúpenie od v zmysle : „V tejto súvislosti dávame miestne a vecne príslušnému súdu opätovne do pozornosti konanie zmluvných strán po uzatvorení , ako aj úmysel žalobkyne zabezpečiť, aby pre prípad nemožnosti nástupu na ubytovanie v dohodnutom termíne, bolo možné uhradený preddavok vrátiť, príp. využiť alternatívny spôsob vzájomného vyrovnania.“ V takomto prípade preto nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie považoval za odstúpenie od email zo dňa 17.12.2020, ak sa žalobkyňa s takýmto záverom nestotožnila, a tento aj vyvrátila, pričom aj na pojednávaní dňa 31.5.2022 sa právny zástupca žalobkyne jasne vyjadril, že sa pridržiavajú predchádzajúcich vyjadrení. Navyše žalobkyňa na pojednávaní konštatovala, že v prípade, ak nemohli nastúpiť na pobyt počas Silvestra 2020, mal žalovaný povinnosť pristúpiť k náhradnému termínu. Z jej vyjadrenia teda absolútne nevyplýva, že by od odstúpila už v roku 2020. Prejavom vôle je každé správanie, ktorým konajúca osoba prejavuje svoj zámer vyvolať právne následky, ktoré by bez tohto zámeru nenastali. Je zrejmé, vzhľadom aj na vyjadrenia žalobkyne, že táto svojím správaním dňa 17.12.2020 a následne nesledovala vyvolať právne následky odstúpenia od . Vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu však možno badať, že sa skutočný prejav vôle žalobkyne, ktorý bol potvrdený samotnou žalobkyňou, dostal do kolízie s názorom súdu prvej inštancie, ktorý sa odklonil od skutkových tvrdení, prezentované žalobkyňou v žalobe, čo je v rozpore s Hoci sa žalobkyňa niekoľkokrát vyjadrila, čo sledovala emailom zo dňa 17.12.2020, ako aj následnou komunikáciou, súd prvej inštancie odignoroval tieto tvrdenia žalobkyne, zmenil právne účinky emailu zo dňa 17.12.2020, a tým aj samotný prejav vôle žalobkyne, a to i napriek tomu, že tento bol vyvrátený a popretý samotnou žalobkyňou. Ak súd prvej inštancie následnú komunikáciu považoval na návrh urovnania, nebolo žalovanému zrejmé o aké urovnanie malo ísť, ak súd prvej inštancie konštatuje, že odstúpením zo dňa 17.12.2020 sa samotná zrušila. Následne by boli strany povinné si vrátiť, čo podľa dostali. Ak by bol takýto záver pravdivý a prejav vôle žalobkyne zo dňa 17.12.2020 naozaj smeroval k odstúpeniu od , potom by žalobkyňa nemala dôvod urovnávať žiadne práva, nakoľko tieto by neboli ani sporné ani pochybné a následne v októbri 2021 od o ubytovaní odstupovať. Súd prvej inštancie si sám interpretoval vôľu a prejav vôle žalobkyne v emaily zo dňa 17.12.2020 a úplne odignoroval skutočnú vôľu a prejav vôle žalobkyne podaním zo dňa 13.10.2021, ktoré niekoľkokrát sama zdôraznila. Súd prvej inštancie nebol oprávnený nahrádzať vôľu a jej prejav žalobkyňou, resp. nie je oprávnený takejto vôli prisúdiť iné následky, ako tie ktoré sledovala samotná žalobkyňa. Sama žalobkyňa tvrdí, že až 13.10.2021 sa rozhodla odstúpiť od v zmysle . Teda až v tomto prípade je možné badať jej skutočnú vôľu a jej prejav smerom navonok, a to v podobe odstúpenia od . Zároveň žalobkyňa tvrdila, že odstupovala od v zmysle a poprela, že by jej odstupovala podľa . Žalobkyňa svoj nárok opierala o , teda, že žalovaný je v omeškaní splnením povinností zo , ktoré nesplnil ani v dodatočnej lehote. V tomto prípade, ak však aj súd prvej inštancie konštatoval, že bola ukončená, resp. mala byť ukončená spôsobom podľa . Tento spôsob žalobkyňa nevyužila; mal za to, že zanikla uplynutím posledného dňa Silvestrovského pobytu, a teda žalovaný nebol

povinný plniť žiadnu povinnosť zo , ak táto zanikla. Je na ťarchu žalobkyne, že táto odstúpila až v októbri 2021, ako sama deklaruje, v tomto smere poukázal na zásadu „vigilantibus iura seripta sunt“, a teda práva patria bdelým. Navyše, ak by názor súdu prvej inštancie o emailovej správe zo dňa 17.12.2020 považoval za správny a následne by žalobkyňa v júni 2021 kontaktovala žalovaného, nebolo mu zrejmé na akom právnom základe, resp. akým právnym titulom by sa dožadovala náhradného termínu, ak by k zániku došlo ešte v roku 2020. Mal za to, že je potrebné následne venovať pozornosť , podľa ktorého ubytovaný môže odstúpiť od pred uplynutím dohodnutej doby; ujmu vzniknutú ubytovateľovi predčasným zrušením ubytovania je ubytovaný povinný nahradiť, iba ak nemohol ubytovateľ ujme zabrániť. V takomto prípade, ak žalobkyňa, ako sama tvrdí, odstúpila od až v októbri 2021, pričom nedošlo k dohode o náhradnom termíne, ani k žiadnej inej dohode, dohodnutá doba ubytovania uplynula dňa 3.1.2021, teda posledným dňom rezervovaného Silvestrovského pobytu od 29.12.2020 do 3.1.2021. Zdôraznil, že od je možné odstúpiť iba v prípade, ak je samotná platná. Vzhľadom na to, že k jej zániku došlo posledným dňom Silvestrovského pobytu, od takto zaniknutej nie je možné následne odstúpiť. Vzhľadom na takto logické usporiadanie jednotlivých skutočností, je potom odstúpenie od v októbri 2021 irelevantné a následne je irelevantná aj požiadavka vydania bezdôvodného obohatenia sa.

13.2 Žalovaný v odvolaní ďalej zdôraznil že žalobkyňa tvrdí, že odstúpila od v zmysle , teda nie v zmysle , ako tvrdí súd prvej inštancie. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o tom, že žalobkyňa odstúpila od 17.12.2020, teda pred uplynutím dohodnutej doby a vzhľadom na to má nárok na vrátenie zaplatenej zálohovej platby ako bezdôvodného obohatenia sa; rozhodol na úplne inom právnom základe ako požadovala žalobkyňa. Hoci žalobkyňa požadovala od žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie sa titulom odstúpenia od zo dňa 13.10.2021, súd prvej inštancie jej žalobe vyhovel, avšak na inom skutkovom a právnom základe. Avšak úlohou súdu nie je suplovať činnosť strán sporu, ak navyše bola žalobkyňa v tomto spore zastúpená právnym zástupcom s vysokoškolským vzdelaním v odbore právo. Navyše žalovaný niekoľkokrát zdôraznil, že ujma mu neskorými oznámením zo strany žalobkyne, že na pobyt nenastúpi, vznikla, a to opakovane. Rovnako mu nebolo zrejmé, ako môže súd prvej inštancie tvrdiť, že ujmu žalovaný nepreukázal. Ak bolo ubytovacie zariadenie riadne pripravené pre žalobkyňu, a táto nenastúpila, pričom toto oznámila len niekoľko dní pred plánovým nástupom na ubytovanie, je jednoznačné, že ujma žalovanému spôsobená bola, nakoľko Silvester 2020, resp. ubytovacie zariadenie ostalo neobsadené, a teda tento termín nebol vykrytý iným záujemcami. Je totiž ujmou ubytovateľa, ak osoba koná takýmto nezodpovedným spôsobom, ako žalobkyňa a on už nemá možnosť vykryť rezervovaný termín inými osobami, ak navyše bolo ubytovacie zariadenie plne pripravené na rezervovaný pobyt. Ak by tomu tak nebolo, žalobkyňa by mala možnosť kedykoľvek zrušiť pobyt bez toho, aby boli voči nej vyvodené akékoľvek sankcie, avšak žalovaný by sa nemohol nijakým spôsobom domôcť nápravy ujmy, ktorá mu vznikla takýmto spôsobom. Ak by takýmto spôsobom mohla konať každá osoba, ubytovatelia by v podstate nemali žiadnu možnosť sankcionovať takéto konanie. To zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami ubytovaného a ubytovateľa. Ak súd prvej inštancie tvrdí, že tvrdenia žalovaného sú len dohady, ktoré nijakým spôsobom nepreukázal, považoval za potrebné poukázať aj na tvrdenia žalobkyne, ktoré nie sú nijakým spôsobom preukázané, a to napr. či navštívila oficiálnu stránku žalovaného, resp. odkiaľ disponovala kontaktom na žalovaného a pod. Zároveň podotkol, že nebolo povinnosťou žalovaného zverejniť obchodné podmienky na stránke L..K..sk. Rovnako, ako už niekoľkokrát zdôrazňoval, neuznával argument žalobkyne, že nemala možnosť sa s podmienkami oboznámiť pred uzatvorením . Ak žalobkyňa, ako sama tvrdí, získala kontakt na žalovaného na stránke L..K..sk, na tejto bol odkaz na oficiálnu stránku žalovaného s obchodnými podmienkami. Nemôže byť vykladané na ťarchu žalovaného to, že žalobkyňa mala navštíviť len portál L..K..sk. Žalovaný pri kontaktovaní žalobkyňou, touto informáciou ani nedisponoval, pričom ňou nedisponoval takmer po celý čas komunikácie. Táto pred uzatvorením mala možnosť sa s podmienkami žalovaného oboznámiť, hoci argumentuje portálom L..K..sk, ale ako už uviedol, žiadny ubytovateľ nemá povinnosť tieto podmienky zverejňovať na portáli inzerujúcom ubytovacie služby, ak sa navyše aj na tomto portáli nachádza odkaz na oficiálnu stránku ubytovateľa, či kontakt na neho. Rovnako tak zákon neukladá povinnosť žalovanému tieto obchodné podmienky priamo predložiť žalobkyni. „Zaujímavosťou ostáva, že zákon nevyžaduje, aby boli zmluvné podmienky nevyhnutne predložené druhej strane, nakoľko podľa vyššie citovaného ustanovenia, pre primeranosť klauzúl stačí možnosť oboznámiť sa s nimi. Nie je preto potrebné, aby spotrebiteľ podmienky naozaj čítal.“ (Stevček, M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. -450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 548-694) Mal za to, že nemôže byť vykladané na

ujmu žalovaného, že žalobkyňa navštívila podľa jej slov len portál L..K..sk, ak žalovaný v čase vytvárania rezervácie, touto informáciou ani nedisponoval. Podmienky žalovaného existovali už v čase vytvárania rezervácie a tieto nebolí ním jednostranne zmenené. Tieto podmienky sú potencionálnym záujemcom o ubytovanie ozrejmené, nie sú žalovaným zamlčované, dostávajú sa dostupnou formou a spôsobom do sféry potencionálnych záujemcov o ubytovanie. V prípade storno poplatkov uviedol, že v prípade zrušenia pobytu, resp. nenastúpenia na pobyt žalobkyňou, žalovaný nemohol splniť svoj záväzok voči žalobkyni. Z tohto hľadiska nakoľko žalovaný v tomto prípade nemá nárok na zaplatenie ceny ubytovania ako celku, a preto je uplatňovaný storno poplatok, ktorý v podstate predstavuje určitú náhradu škody požadovanú žalovaným, ktorá mu vznikla z dôvodu nenastúpenia na pobyt žalobkyňou. Žalovaný bol pripravený svoj záväzok voči žalobkyni splniť, táto však svoj záväzok nesplnila. Takáto situácia zakladá značnú nerovnováhu do práv a povinností medzi žalovaným a žalobkyňou, ak by sankcionovaný mal byť iba žalovaný (ak by žalobkyňa aj svoj pobyt zrušila, je právom žalovaného, vzhľadom na jemu vzniknutú ujmu takýmto oneskorením oznámením, si storno poplatok uplatniť). Mal za to, že dostatočným spôsobom oboznamuje potencionálnych záujemcov o ubytovanie o svojich podmienkach, pričom navyše žalobkyňa bola aj prostredníctvom emailovej správy v decembri 2020 oboznámená s tým, že zálohová platba je nevratná. Žalobkyňa bola povinná v žalobe uviesť také skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktorými vymedzí skutok (skutkový dej), na základe ktorého si v spore uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu. Inými slovami, žalobkyňa bola povinná vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. V žalobe však absentujú akékoľvek zmienky o tom, že by nebola oboznámená s podmienkami žalovaného, a pod., v čoho následku by si následne uplatňovala svoje nároky. Zároveň aj súd prvej inštancie rozhodol na základe skutočností, ktoré neboli v žalobe ani špecifikované a vymedzené, a tieto síce žalobkyňa spomína v replike, avšak až po tom ako ju na to upozornil žalovaný, resp. reagoval na jej žalobu. Súd prvej inštancie v odsekoch 11 a 12 rozsudku konštatuje, že sa nezaoberal ústnymi „dohodami“ a následne vzhľadom na odstúpenie od zo dňa 17.12.2020 je irelevantná aj následná listinná komunikácia žalobkyne a žalovaného. S uvedeným sa nestotožnil, nakoľko hoci súd prvej inštancie nebral do úvahy telefonické dohody medzi žalobkyňou a žalovaným; nebolo mu zrejmé prečo nebral do úvahy ani následnú listinnú komunikáciu a odstúpenie od dňa 13.10.2021. Listinná komunikácia a odstúpenie od zo dňa 13.10.2021 sú rozhodujúcimi skutočnosťami tvrdenými žalobkyňou, ktoré tvoria podstatu jej žaloby. Súd prvej inštancie však opomenul, že tieto rozhodujúce skutočnosti podstatne zmenil, čím nahradil aktivitu žalobkyne. Súd prvej inštancie v odsekoch 13 a 14 rozsudku konštatoval, že sa nevzťahuje na sporný prípad medzi žalobkyňou a žalovaným a žalobkyňa má podľa jeho názoru postavenie spotrebiteľa aj v prípade domáhania sa vydania bezdôvodného obohatenia. S vyššie uvedeným sa nestotožňujeme a uvádzame nasledovné: Hoci ťažiskom podstatnej časti argumentácie žalobkyne bol , tento súd prvej inštancie nevzal do úvahy, nakoľko sa nevzťahuje na spornú o ubytovaní uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným. Z tohto dôvodu považoval argumentáciu žalobkyne za bezdôvodnú. Nestotožnil sa s tým, že by argumentácia žalobkyne týkajúca sa nemala vplyv na výsledok sporu. Žalobkyňa totiž celú svoju právnu argumentáciu založila na povinnostiach žalovaného v zmysle , resp. na porušení týchto povinností. Žalobkyňa tak v zmysle tohto zákona tvrdila, že žalovaný jej mal podmienky zaslať prostredníctvom emailu, následne, že porušil ďalšie povinnosti v zmysle a následne z tohto odvodzuje svoje tvrdenie, že nebola oboznámená s podmienkami žalovaného. Z tohto hľadiska preto považujeme rozsudok za arbitrárny, v snahe vyhovieť v celom rozsahu žalobkyni, pričom súd prvej inštancie nebral do úvahy skutočnosť, že sama žalobkyňa nepovažuje email zo dňa 17.12.2020 za odstúpenie od , že žalobkyňa celý svoj nárok opiera o odstúpenie od zo dňa 13.10.2021 a rovnako tak celá jej právna argumentácia tkvie v Súd prvej inštancie však odignoroval vyjadrenia žalobkyne o emaily zo dňa 17.12.2020, rovnako tak odignoroval výslovný prejav vôle zo dňa 13.10.2021 a rovnako tak jej argumentáciu o porušení povinností vyplývajúcich zo V takomto prípade však súd prvej inštancie rozhodol, resp. pozmenil rozhodujúce skutočnosti tvrdené žalobkyňou, avšak aj napriek tomu rozhodol v prospech žalobkyne.

13.3 Rovnako sa nestotožnil s tým, že by v tomto prípade išlo o spotrebiteľský spor. Hoci súd prvej inštancie odkázal na Z, z., či napríklad na , žalovaný mal za to, že spotrebiteľ tým momentom, ktorým odstupuje od , stráca postavenie spotrebiteľa; v tomto ohľade žalovaný podporne poukázal uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.6.2010, sp. zn. . Z tohto hľadiska považoval za potrebné upozorniť na fakt, že ak žalobkyňa účinne od odstúpila (čím došlo k zrušeniu tejto od začiatku), v takom prípade ale právo domáhať sa zaplatenia sumy zodpovedajúcej tomuto peňažnému plneniu nevyplýva zo zrušenej , ale z toho, že došlo

k vzniku bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že ak spotrebiteľ odstúpi od platnej , táto sa ruší od počiatku. Následne akékoľvek nároky, neplynú už z tejto , nakoľko táto sa zrušila. Nárok spotrebiteľa už spočíva vo vydaní bezdôvodného obohatenia, teda osoba sa domáha svojho nároku, na podklade iného právneho titulu, než už zrušenej , a to práve titulom bezdôvodného obohatenia sa.

13.4 V nadväznosti na skutočnosť že spor nie je spotrebiteľský, žalovaný opätovne namietal, že vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd, ktorého príslušnosť založila žalobkyňa podľa Ak žalobkyňa nie je spotrebiteľkou, je potrebné aplikovať , a teda príslušným súdom je ten, v ktorého obvode má žalovaná právnická osoba adresu sídla, t. j. Okresný súd Žilina.

14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalovanému vyčítala, že odvolanie je chaotické, miestami až nezrozumiteľné a neurčité, a preto si vyjadrila pochybnosť, či odvolanie spĺňa náležitosti podľa , keďže odvolacie dôvody nie sú vyjadrené jednoznačne a určito (a z materiálneho hľadiska odvolacie dôvody v podstate absentujú). Namietala, že k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa nemohlo dôjsť, keďže odoslanie a doručenie emailovej správy dňa 17.12.2020 s predmetným obsahom nebolo medzi sporovými stranami sporné a jasne vyplýva aj z vykonaného dokazovania. Jednoznačne teda súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré viedli k skutkovému záveru, že žalobkyňa predmetnú emailovú správu žalovanému doručila.

14.1 Čo do naplnenia odvolacieho dôvodu podľa argumentácia žalovaného smeruje k tomu, že súd prvej inštancie účinky emailovej správy z 17.12.2020 posúdil v rozpore s jej právnym názorom. Namietala, že právne posúdenie je vždy vecou súdu, ktorý nie je právnym názorom sporových strán viazaný a sporové strany v podstate nie sú povinné ani právne posúdenie uviesť. Na základe zisteného skutkového stavu súd v zmysle zásady iura novit curia sám aplikuje relevantnú právnu normu, pričom na základe takéhoto právneho posúdenia vyhodnotí, či vyhovie žalobe (prizná žalobcovi to, čoho sa domáha). Ak žalovaný naznačuje, že výklad právneho úkonu - emailu z 17.12.2020, je v rozpore s jej vôľou; namietala, že jej vôľu vyjadrenú v právnom úkone z roku 2020 nemožno vykladať podľa vyjadrení jej všeobecného právneho zástupcu. Voľa konajúceho sa vykladá k momentu urobenia právneho úkonu: „Na určenie rozhodujúceho okamihu pre výklad vonkajšieho prejavu podľa vôle konajúceho je moment urobenia právneho úkonu.“ Jednostranný právny úkon sa má vykladať podľa pravidla uvedeného v , pričom poukázala na skutočnosť, že posúdeniu právneho úkonu ako odstúpeniu nebráni ani skutočnosť, že konajúcu nepoužil slovo odstúpenie. Ak žalovaný opakovane poukazuje na odstúpenie žalobkyne od v roku 2021; namietala, že neskoršie právne úkony nemôžu ovplyvniť platnosť skorších právnych úkonov. Zároveň jej nič nebránilo z opatrnosti vykonať právny úkon odstúpenia pre prípad, že by jej predchádzajúce právne úkony boli príslušným súdom posúdené inak.

14.2 Žalovaný v rámci komunikácie so žalobkyňou, ale aj v rámci konania na súde prvej inštancie uvádzal, že emailovú správu žalobkyne zo dňa 17.12.2020 považuje za odstúpenie od v dôsledku čoho si uplatňuje tzv. „storno podmienky“, pričom konkrétne uvádza: - v liste zo dňa 8.9.2021: „Ak je suma za silvestrovský pobyt vo výške 2.500,00 eur a informáciu o tom, že na pobyt nenastúpite ste poskytli dňa 17.decembra 2020, pričom ste žiadali vrátenie zálohovej platby, táto informácia bola teda sprostredkovaná 11, resp. 12 dní pred Vašim pobytom.“ V liste zo dňa 11.11.2021: „Náš nárok na storno poplatok objektívne vznikol na základe jednostranného oznámenia zo strany p. I., že na pobyt počas Silvestra nenastúpite.“ V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 10.1.2022: „Domnievame sa, že žalobkyňa od o ubytovaní odstúpila už dňa 17.12.2020 ... a nie až následne dňa 13.10.2021, t. j. po 10-tich mesiacoch od dohodnutej doby ubytovania. Z obsahu emailovej komunikácie žalobkyne zo dňa 17.12.2020 jednoznačne vyplýva, že na plnení nemá záujem a nemá záujem ani na náhradnom termíne, čo potvrdila v emaily zo dňa 18.12.2020 a žiada o vrátenie zálohy.“ V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 10.1.2022: „Pre žalobkyňu bolo ubytovacie zariadenie rezervované od septembra 2020, avšak k zrušeniu rezervácie došlo pár dní pred nástupom na plánovaný pobyt, t.j. 17.12.2020, kedy bolo nereálne obsadiť ubytovacie zariadenie inými záujemcami.“ V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 10.1.2022: „Na základe vyššie uvedeného sa nestotožňujeme s tvrdením, že si žalovaný nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zo dňa 23.09.2020, zmluvný vzťah medzi nimi bol ukončené zrušením pobytu počas Silvestra zo strany žalobkyne dňa 17.12.2020 a z toho vyplýva jej povinnosť uhradiť storno poplatok.“ V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 10.01.2022: „Máme za to, že žalobkyňa od

odstúpila už dňa 17.12.2020.“ Na základe uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie sa v podstate stotožnil s právnym výkladom žalovaného, že email žalobkyne zo dňa 17.12.2020 je odstúpením od . Žalovaný v podstate označuje ním presadzované právne posúdenie, ktoré si súd prvej inštancie osvojil, za nesprávne. Navyše ak žalovaný pôvodne považoval predmetný email za odstúpenie od , nepriamo to dokladá skutočnosť, že tento email skutočne naplnil pojmové znaky odstúpenia. Pri výklade právneho úkonu sa totiž prihliada na objektívne porozumenie priemerného adresáta.

14.3 Ak by aj odstúpenie od zo dňa 17.12.2020 malo byť teoreticky neplatné alebo neprípustné, žalobkyňa namietala, že toto právne posúdenie nie je zásadné pre konečné rozhodnutie vo veci. Skutkový stav je taký, že si rezervovala konkrétny termín dočasného ubytovania v nehnuteľnosti žalovaného za účelom rekreácie celkového počtu 16 osôb. Ak protipandemické opatrenia zakazovali stretnutie viac ako osôb žijúcich v jednej domácnosti (za špecifických podmienok maximálne dvoch domácností), nie je možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby plnila záväzok pôvodne určený pre 16 osôb. Bolo by extrémne nezvyčajné až nemožné, aby žalobkyňa alebo akákoľvek iná osoba naplnila kapacitu prenajatej nehnuteľnosti členmi jednej (alebo maximálne dvoch) domácnosti. V takom prípade dochádza k podstatnej zmene okolností, kedy žalobkyňa nemohla v celom rozsahu využiť dohodnuté ubytovanie. Alternatívne bolo možné dospieť k právnemu záveru, že z povahy veci bola fixnou v zmysle . V spojení s nedovolenosťou stretnutia 16 osôb (ak by neboli členmi jednej alebo za určitých podmienok dvoch domácností) nebolo objektívne možné, aby zmluvné strany splnili vzájomné práva a povinnosti podľa v celom rozsahu. Ako vyplýva z následných rokovaní zmluvných strán, žalobkyňa sa v rámci svojej občianskej povinnosti podľa snažila predchádzať sporu a vec vyriešiť kompromisným riešením. Také riešenie však Žalovaný bez ďalšieho odmietol. Domnievala sa, že aj v prípade akceptovania všetkých argumentov žalovaného, by bola akákoľvek sankcia na úkor žalobkyne (resp. implicitné priznanie nároku na storno poplatok alebo na inú finančnú náhradu v prospech žalovaného) v rozpore s dobrými mravmi podľa . Svojvoľné cestovanie za účelom rekreácie bolo v rozpore so zmyslom a účelom protipandemických opatrení. Štátne autority v danom zhoršujúcom sa období vyzývali k obmedzeniu cestovania a k uvedomelému správaniu všetkých občanov. Žalobkyňa by považovala za nespravodlivé, ak by za toto správanie mala byť akokoľvek sankcionovaná.

14.4. Ak súd prvej inštancie na základe zhodných skutkových tvrdení sporových strán vyhodnotil právny úkon email zo dňa 17.12.2020 ako odstúpenie žalobkyne od , došlo len k právnemu posúdeniu tohto právneho úkonu. V zmysle zásady iura novit curia súd nie je viazaný právnym posúdením sporových strán, a preto môže právne vzťahy a účinky právnych úkonov posúdiť inak ako tvrdia sporové strany. Uplatnený odvolací dôvod žalovaného je o to absurdnejší, keď súd prvej inštancie email žalobkyne zo dňa 17.12.2020 posúdil v zhode s argumentáciou žalovaného.

14.5 Žalobkyňa sa stotožnila so závermi súdu prvej inštancie, že žalovaný si neuplatnil v konaní náhradu ujmy. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal vznik nároku na sumu vo výške 1.500 eur, ktorý dokladal s odkazom na tzv. „storno poplatok“ v zmysle obchodných podmienok. Nenavrhol žiadne dôkazy k preukázaniu jeho nároku. Ak si Žalovaný uplatnil nárok, ktorý skutkovo vymedzil odkazom na obchodné podmienky a tento vyčíslil sumou 1.500 eur, žalovanému nebolo možné priznať nárok z iného právneho dôvodu. Žalobkyňa teda namietala, že žalovaný netvrdil a ani nepreukázal žiadnu ujmu, ktorú by mu súd prvej inštancie mal priznať. Nakoľko žalovaný v odvolaní túto námietku nepodradil pod žiaden odvolací dôvod prípustný podľa , žalobkyni nebolo zrejmé, ktorého odvolacieho dôvodu sa žalovaný domáha. Navyše ani nepoukazuje na konkrétne okolnosti alebo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie.

14.6 Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že jeho obchodné podmienky, zverejnené na jeho webovej stránke (L..N..sk) boli súčasťou so žalobkyňou zo dňa 23.9.2020. Žalobkyňa je aj naďalej názoru, že tieto obchodné podmienky neboli súčasťou zo dňa 23.9.2020. Žalovaný ju nikdy neoboznámil s podmienkami uvedenými na jeho webovom sídle. Táto skutočnosť medzi stranami sporu ani nie je sporná, pretože ju žalovaný v rámci tvrdení pred súdom prvej inštancie sám potvrdil. Súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako spotrebiteľskú a považoval dojednanie o storno poplatku za neplatné, a to z dôvodu, že sa s týmto (resp. s celými obchodnými podmienkami) nemala možnosť vopred oboznámiť. Súd pri svojej úvahe aplikoval až ods. 4, ako aj a . Žalovaný v odvolaní poukazuje na odbornú literatúru, ktorou naznačuje, že dodávateľ nemusí predložiť zmluvné podmienky

spotrebiteľovi. Žalobkyňa však zdôraznila, že žalovaný vytrhol citáciu z kontextu a v tejto súvislosti pripojila pokračujúci text z totožnej odbornej literatúry, na ktorú poukázal žalovaný: „Z aplikačného hľadiska pôjde predovšetkým o prípady, keď dodávateľ voči spotrebiteľovi použije napríklad nekalú obchodnú praktiku a v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti mu neozrejmí všetky zmluvné podmienky, ktorými by spotrebiteľ mal byť viazaný. Konkrétny priebeh tohto protiprávneho konania môže byť rôzny. Najčastejšie ide o prípady, keď dodávateľ zamlčí spotrebiteľovi, že sa na neho vzťahujú aj určité všeobecné zmluvné podmienky, ktoré majú byť podľa inkorporačnej klauzuly súčasťou . V iných prípadoch dodávateľ konkrétne zmluvné podmienky ustanoví mimo sféry oboznámenia spotrebiteľom, napríklad ich zverejnením na webovom sídle, v kamennej predajni a pod. Spotrebiteľ má právo, aby bol s konkrétami zmluvnými podmienkami jednoznačne a hodnoverne oboznámený a aby sa tieto (nielen na minimálny čas kontraktácie) pre neho dostupnou formou a spôsobom dostali do sféry.“ Žalovaným citovaný autor ako príklad porušenia uvádza „zverejnenie na webovom sídle mimo sféry oboznámenia spotrebiteľom“ teda totožný príklad ako v prejednávanej veci.

14.7 Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že konanie nie je spotrebiteľským sporom podľa a nasl. , s čím súvisí aj určenie miestnej príslušnosti; citujúc zotrvala na všetkých svojich doterajších tvrdeniach. V rámci konania pred súdom prvej inštancie domáhala spotrebiteľských práv, a preto bola oslobodená od súdnych poplatkov v zmysle o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Obdobné závery platia aj pre určenie miestnej príslušnosti konajúceho súdu, pričom žalovaný len opakovane odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , s ktorým sa však súd prvej inštancie riadne a presvedčivo vysporiadal.

15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario , keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, a preto ho v súlade s potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.2.2024 ( ).

16. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie zoširoka vysporiadal so všetkými aspektmi predmetnej žaloby.

17. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať ( ) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe titulom vydania bezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

18. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti tvrdení žalobkyne na podporu podanej žaloby a žalovaného prednesených na jeho obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobkyňou uplatňovaného nároku na plnenie proti žalovanému, ktorého sa domáhala titulom odstúpenia od o ubytovaní.

19. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku precízne rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil prečo považoval žalobu za dôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky Za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46

ods. 1 SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

20. Spotrebiteľskou je každá bez ohľadu na právnu formu uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Uvedené hľadisko je rozhodujúce pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej , ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj orientovanou na subjekty. O spotrebiteľskú ide iba v prípade, ak ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, pretože z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať, resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Je to charakter spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu, ktorý má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že súčasne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa, ako aj dodávateľa. O spotrebiteľskú pôjde aj v prípadoch, keď do spotrebiteľského záväzku vstupuje spotrebiteľ, ktorý je zo zákona zastúpený kvalifikovanou osobou ako zástupcom pre prípad dojednania konkrétnych služieb a tovarov a ich dodávky a pod.

21. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd viazaný ( ) vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný dňa 23.9.2020 uzatvorili elektronickým prostriedkom o ubytovaní podľa a nasl. , pri ktorej uzatváraní žalobkyňa ako fyzická osoba nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, avšak žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti; čím boli naplnené podmienky predpokladané , podľa ktorých sa považuje žalobkyňa za spotrebiteľku a žalovaný za dodávateľa, v dôsledku čoho sa uzatvorená o ubytovaní považuje za spotrebiteľskú.

22. Z definície spotrebiteľského sporu podľa vyplývajú dva rozhodujúce predpoklady na to, aby v konaní mohli byť uplatnené až 300 Prvým predpokladom je, že ide o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom a druhým predpokladom je, že ide o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej alebo spor so spotrebiteľskou súvisiaci. Citované zákonné ustanovenia sú použiteľné na spory o individuálnom nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi alebo spotrebiteľa voči dodávateľovi. Za spotrebiteľský spor považuje právna veda aj prax spor o akejkoľvek otázke týkajúcej sa (vyplývajúcej zo) spotrebiteľskej , napríklad či vznikla, či je platná, či naďalej trvá, ďalej otázky výkladu obsahu spotrebiteľskej , posúdenie nárokov z nej vyplývajúcich, ako aj nárokov z jej porušenia a iné. Za spory súvisiace so spotrebiteľskou môžu byť považované aj nároky z bezdôvodného obohatenia, nároky z mimozmluvnej zodpovednosti, nároky z nekalej súťaže a nekalých obchodných praktík, nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú vadnou vecou a iné. Preto námietka žalovaného v odvolaní, že s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.6.2010, sp. zn. , nárok uplatnený žalobou nesprávne považoval súd prvej inštancie za spotrebiteľský, je absolútne právne nedôvodná, nakoľko toto rozhodnutie bolo prekonané neskoršou právnou úpravou a vývojom rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (viď napr. rozhodnutie zo dňa 31.5.2023, sp. zn. ; zo dňa 26.9.2023 sp. zn. ); vo veci v prvej inštancii teda konal a rozhodol miestne príslušný súd.

23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

24. Ide teda o činnosť súdu nadväzujúcu na splnenie povinnosti žalobcu v zmysle v žalobe (o. i.) úplne opísať rozhodujúce skutočnosti; v žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd konať a iba preukázaním týchto tvrdených skutočností potom môže súd vyhodnotiť, či požiadavka žalobcu vyjadrená v žalobnom petite, je (právne) opodstatnená. V žalobe musia byť rozhodujúce skutočnosti opísané tak, aby z nich bol zrejmý skutkový dej (skutok), na ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v rozsahu, ktorý umožňuje jeho nezameniteľnú individualizáciu, t. j. vylučuje možnosť zámeny s iným skutkovým dejom.

25. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu. Inak povedané predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Rozhodujúce

skutočnosti v žalobe tak vymedzujú predmet konania po skutkovej stránke, zatiaľ čo právne posúdenie je vecou konajúceho súdu v zmysle zásady súd pozná právo (v zmysle rímskej právnej zásady „Da mihi factum, dabo tibi ius“ - Daj mi skutok, ja ti dám právo).

26. A preto bez potreby replikácie opisu rozhodujúcich skutočností žaloby ( ), ktoré súd prvej inštancie detailne rozviedol v odseku 1 napadnutého rozsudku; odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zo žaloby abstrahoval podstatné skutočnosti (skutkovú stránku), na základe ktorých si žalobkyňa uplatnila nárok a ktoré následne správne právne posudzoval v medziach zásady iura novit curia. Pre konečné rozhodnutie o nároku bolo právne irelevantným, ako žalobkyňa v žalobe právne posudzovala skutkovú stránku, t. j. či za odstúpenie od o ubytovaní považovala email zo dňa 13.10.2021 a nie email zo dňa 17.12.2020, ku ktorému záveru dospel súd prvej inštancie; podstatným teda bolo, že súd prvej inštancie neprekročil skutkovú stránku žaloby, keďže striktne po právnej stránke vyhodnotil nesporné skutkové tvrdenia, či dokazovaním preukázané skutočnosti.

27. Ďalej považuje odvolací súd za potrebné ozrejmiť, že predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa ), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu).

28. Okrem toho je nutné posúdiť, aká bola skutočná vôľa strany v čase vykonania právneho úkonu. Podmienkou pre to, aby mohol súd prihliadnuť k vôli konajúceho je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú strany sporu v prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania právny úkon odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje strán sporu v jeho priebehu už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. Na určenie rozhodujúceho okamihu pre výklad vonkajšieho prejavu podľa vôle konajúceho je moment urobenia právneho úkonu.

29. Pokiaľ súd prvej inštancie skutkové zistenie, že email žalobkyne zo dňa 17.12.2020 obsahujúci text: „Vzhľadom na platné opatrenia bohužiaľ nebudeme môcť využiť našu rezerváciu. Prosim preto o vrátenie zálohy.“ právne vyhodnotil ako odstúpenie od o ubytovaní v zmysle , postupoval v súlade s uvedenými zásadami výkladu právneho úkonu; prihliadol totiž na gramatické, logické, ako aj systematické aspekty vyjadrenia vôle žalobkyne, z ktorých jednoznačne vyplýva, že nemala záujem o ubytovanie v ubytovacom zariadení žalovaného a žiadala o vrátenie zaplatenej zálohy, nakoľko vzhľadom na platné protiepidemiologické opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19 nebude môcť rezerváciu využiť; čomu následne zodpovedá nielen slovné vyjadrenie žalobkyne v emaily zo dňa 18.12.2020, ale tiež vyjadrenie žalovaného, ktorý dňa 18.12.2020 emailom o. i. oznámil žalobkyni, že „Uvedené opatrenia umožňujú cestovať a využívať pobyt, preto nie sú dôvodom zrušenia rezervácie. Pobyt je možné absolvovať.“ Výklad právneho úkonu žalobkyne zo dňa 17.12.2020 zo strany súdu prvej inštancie zodpovedá nielen jeho jazykovému vyjadreniu, ale tiež obsahu vôle žalobkyne (ktorá právny úkon urobila) a prihliada na dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny úkon určený; teda, že zmyslom výkladu prejavu vôle (žalobkyne) nebolo zisťovať, čo si s odstupom času myslela, ale objasniť, čo skutočne prejavila (aký prejav vôle možno usudzovať z okolností, za akých bol urobený).

30. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí predovšetkým so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením v dobe uzatvorenia a na všetky ostatné podmienky alebo na inú , od ktorej závisí (§

53 ods. 12 ). Pre o ubytovaní je obvyklé, že sú v nich upravené tiež podmienky zrušenia ubytovania (tzv. storno podmienky), ktoré majú preto konkretizovať a špecifikovať, že ak objednávateľ pred nástupom na pobyt od odstúpi, aké odstupné zohľadňujúce čas odstúpenia od pred nastúpením na pobyt a predpokladané zníženie nákladov v dôsledku neposkytnutia stornovaných služieb, je povinný zaplatiť. Pre obsah zmluvného vzťahu tak má zásadný význam vznik storno udalosti, nakoľko v majetkovej sfére objednávateľa vznikne určitá finančná potreba, ktorú je povinný uspokojiť. Ak potom súčasťou o ubytovaní neboli i zmluvné dojednania, s obsahom ktorých bola žalobkyňa riadne oboznámená a tieto vymedzovali i prípady tzv. storna, nemožno takéto dojednanie označiť inak ako za neprekvapivé a tým za prijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je totiž podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu, pričom znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je teda skutočnosť, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo , nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti od odstúpenia od .

31. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sú storno podmienky žalovaného neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko sa s nimi žalovaná pred uzatvorením so žalovaným nemala možnosť oboznámiť. Splnenie povinnosti žalovaného umožniť žalobkyni sa s týmito podmienkami oboznámiť bolo spojené so splnením zásadnej povinnosti žalovaného (dodávateľa) informovať žalobkyňu (spotrebiteľku) o všetkých jej povinnostiach (plneniach) vopred (resp. v čase uzatvárania ); teda v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti jej ozrejmiť všetky zmluvné podmienky, ktorými mala byť ako spotrebiteľka viazaná. Žalobkyňa mala totiž právo, aby bola s konkrétnymi zmluvnými (storno) podmienkami jednoznačne a hodnoverne oboznámená zo strany žalovaného, a aby sa tieto pre ňu dostupnou formou a spôsobom dostali do osobnej sféry, avšak nebolo jej povinnosťou mimo webového sídla K..sk, z ktorého získala elektronický kontakt na žalovaného a výlučne prostredníctvom ktorého došlo napokon k uzatvoreniu , vyhľadávať akékoľvek informácie o dodatočných zmluvných povinnostiach, na ktoré ju žalovaný v informácii o ponuke ubytovania na webovom sídle K..sk neupozornil ani nevyplývali zo vzájomnej predzmluvnej elektronickej komunikácie.

32. A keďže žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie odvolacie námietky žalovaného preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).