Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoP-30-2024.pdf
PDF · 90.59 KB
Case nature
Subarea
14CoP/30/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, dieťa rodičov – matka: A. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - E. C., t. č. bytom F. XX, C., a otec: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, C., t. č. bytom E. XX, G., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č. k. 5P/204/2023-21 zo dňa 18.12.2023, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.11.2023, sa otec maloletej domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletú A. do jeho osobnej starostlivosti. Poukázal na to, že maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu, žije s ňou a s jeho rodičmi v G.. Ďalej uviedol, že matka maloletú už v minulosti opustila a o dieťa momentálne záujem nemá. Tvrdil, že matka maloletej má vážne zdravotné problémy (schizofréniu a psychické problémy), okrem maloletej má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi F., ktorý sa jej narodil z prvého manželstva. Ďalej uviedol, že o maloletú sa vie postarať, na jej výchovu potrebuje mesačne cca 500 eur, v ktorých je započítaná škôlka, náklady na bývanie ako aj cestovné tam aj späť zo škôlky. Neodkladným opatrením žiadal, aby matka maloletej bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej 150 eur mesačne. Uviedol, že pracuje ako živnostník - kuriér, pričom jeho mesačný príjem je cca 1.500 eur. Pokiaľ ide o matku maloletej, táto v čase, keď opustila spoločnú domácnosť, bola nezamestnaná, v súčasnosti nemá informácie o jej situácii, pričom dodal, že výživné na syna z prvého manželstva platila vo výške 100 eur mesačne. Nakoľko má vážne obavy, že bez nariadenia neodkladného opatrenia matka maloletú bude brávať z domu alebo zo škôlky, naviac nie je schopná sa o maloletú postarať z dôvodu jej chaotického životného prístupu ako aj z dlhodobo pretrvávajúcich zdravotných problémov, žiadal dočasne upraviť pomery nariadením neodkladného opatrenia.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1, § 361 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ust. § 324, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) a vecne tým, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a ostatným obsahom spisového materiálu mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko neboli
osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania v znení ako to požadoval otec. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že nevyhnutným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov maloletého dieťaťa, nakoľko bez tohto zásahu by mohlo dôjsť k nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, čo by mohlo mať negatívny dopad na jeho zdravý vývoj, pričom v predmetnej veci táto bezodkladnosť úpravy pomerov nebola preukázaná, nakoľko podľa vyjadrenia otca maloletej starostlivosť o maloletú zabezpečuje dlhodobo on a maloletá má zabezpečené všetky svoje potreby. Ďalej bolo zistené, že matka maloletej o ňu neprejavuje záujem a táto sa aj vyjadrila, že otec si môže podať návrh na súd na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti. V rozhodnutí súdu prvej inštancie bolo ďalej uvedené, že v čase jeho rozhodovania nemal k dispozícii správu od kolízneho opatrovníka týkajúcu sa prešetrenia pomerov v rodine maloletej, čo taktiež bolo jedným z dôvodov, prečo súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Prvoinštančný súd tiež zdôraznil, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie ako vo veci samej a súčasne otca aj poučil, že má možnosť si podať návrh vo veci samej ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec, ktorý žiadal, aby odvolací súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Poukázal na to, že pracuje ako kuriér DPD, pričom jeho pracovná doba trvá do 17.00 hod. a nemá vedomosť a ani informáciu o tom, že by pracovníci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny prešetrovali pomery v rodine maloletej. Ďalej uviedol, že matka maloletej ju vôbec nenavštevuje a nepodieľa sa na jej výchove, a preto požadoval, aby odvolací súd v predmetnej veci rozhodol v čo najskoršom termíne.
6. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca v podstate potvrdil skutočnosti uvádzané otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. S maloletou vykonal pohovor v prítomnosti otca, nakoľko bola ostýchavá a bolo zreteľné, že je naviazaná na otca, nakoľko sa k nemu túlila, hľadala oporu a bezpečie. Spočiatku sa javila ako hanblivé, menej komunikatívne dieťa, pričom po chvíľke, ako si vybudovala dôveru ku kolíznemu opatrovníkovi, maloletá bez problémov komunikovala, bola usmievavá, príjemná, šikovná, zručná a nejavila známky zanedbania, resp. nejakej traumy z prežitého. Nakreslila aj rôzne obrázky, na ktoré odpovedala nasledovne: na prvom bol jeden domček, kde boli nakreslené postavy otca, maloletej, starých rodičov, matka bola znázornená v druhom domčeku sama, pretože maminka nebýva s nimi, ale s prababkou a babkou. Na ďalších obrázkoch už maloletá nakreslila domček s rodičmi a s ňou. Tiež sa vyjadrila, že s maminkou trávi málo času, ale chcela by viac. Ďalej uviedla, že keď sú spolu, hrajú sa s bábikami a s autíčkami. Tiež uviedla, že maminka je dobrá, len niekedy aj zlá, pretože sa stará iba o seba, alebo keď kričí na prababku, na ňu však nie a ani ju nebije. K otcovi uviedla, že sa hrajú, chodia na prechádzku, bicyklujú sa, hrajú aj hru lego fortnite aj s bratom F.. Tiež sa vyjadrila, že býva s tatom, kde je dobre a chce tam aj zostať. S matkou sa chce stretávať naďalej u prababky.
7. Pokiaľ ide o matku maloletej, tak táto sa vyjadrila, že s otcom maloletej nežije v spoločnej domácnosti, momentálne dočasne býva u svojej starej matky v C., kým si nenájde iné bývanie. Dôvod, pre ktorý sa s maloletou nestretáva, je, že matka má dlhodobo psychické problémy, pričom vyjadrila súhlas so zverením maloletej do starostlivosti otca, čo potvrdila aj samotná stará matka z matkinej strany – prastará matka maloletej na informatívnom pohovore.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov.
11. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Neodkladné opatrenie z dôvodu potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi nariaďuje súd aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, keď je potrebné na čas (spravidla do rozhodnutia vo veci samej) upraviť starostlivosť o maloleté dieťa, vyživovaciu povinnosť, prípadne styk rodiča s dieťaťom.
12. Účelom neodkladného opatrenia je spravidla dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že starostlivosť o maloletú je v súčasnosti fakticky zabezpečená otcom, čo maloletá akceptuje a matka s tým súhlasí a tento stav rešpektuje. Otec maloletej svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že má vážne obavy, že bez takéhoto rozhodnutia bude matka maloletú brať z domu alebo zo škôlky, a to aj napriek tomu, že nie je schopná sa o maloletú postarať. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že matka súhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca, faktickú realizáciu tejto osobnej starostlivosti akceptuje, ktorá skutočnosť napokon vyplýva i z vyjadrenia otca. Pokiaľ do času, kým nebude rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv k maloletej, je o dieťa postarané spôsobom, ktorý obaja rodičia akceptujú, a preto nie je dôvod do tohto stavu zasahovať nariadením neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, aby nebolo bez vážnejších pochybností rozhodnuté o potrebe dočasnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní týkajúcom sa starostlivosti o maloleté deti je potrebné uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Takýto inštitút (nariadenie neodkladného opatrenia) má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
14. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, za ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/3/2010 zo dňa 29.07.2010).
15. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dodáva, že otec maloletej neosvedčil, že by sa dieťa nachádzalo v situácii, ktorá by ohrozovala alebo narúšala jej život, zdravie a priaznivý vývoj alebo by sa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti. Preventívne dôvody uvádzané otcom nie sú dostatočné na prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia, a preto neboli splnené predpoklady na to, aby súd takémuto návrhu vyhovel. Odvolací súd má za to, že pomery medzi účastníkmi sú dostatočne stabilizované na to, aby postačovali na preklenutie obdobia do rozhodnutia vo veci samej (sám otec avizoval, že si podá návrh vo veci samej), v ktorom konaní súd vykoná riadne a úplné dokazovanie, na základe ktorého rozhodne o tom, komu z rodičov bude maloletá zverená do osobnej starostlivosti, v akej výške sa bude ten-ktorý z rodičov podieľať na platení výživného a v akom rozsahu a za akých podmienok bude druhý rodič oprávnený sa s maloletou stýkať.
16. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).