Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cob-25-2024.pdf
PDF · 92.11 KB
Case nature
Subarea
5Cob/25/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: TNT Express Worldwide spol. s.r.o., so sídlom Pri starom letisku 14, Bratislava, IČO: 31 351 603, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: GASKO Time, s. r. o., so sídlom Lazaretská 23, Bratislava, IČO: 46 017 364, o zaplatenie 1.511,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti platobnému rozkazu bývalého Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/41/2022-56 zo dňa 05.09.2022 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-35Cb/41/2022-96 zo dňa 23.10.2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti II. výroku platobného rozkazu bývalého Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/41/2022-56 zo dňa 05.09.2022 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-35Cb/41/2022-96 zo dňa 23.10.2023 o d m i e t a . II. Žalovanému súd voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým platobným rozkazom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 1.511,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 204,93 eur odo dňa 11.09.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.306,46 eur odo dňa 02.10.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 80 eur alebo v tej istej lehote podať na súde prvej inštancie odôvodnený odpor. V druhej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 244,20 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 45 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 199,20 eur.
2. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o náhrade trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na ustanovenie § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) a ustanovenie § 13a ods. 1 písm. a), c), d) a § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“). 3. V odôvodnení uviedol, že súd žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, na ktorú má žalobca v zmysle CSP a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. právo, pričom žalobca si v podanej žalobe vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, predžalobná výzva a podanie žaloby vrátane 3 režijných paušálov). Zo strany žalobcu boli vykonané a uplatnené úkony, ktoré boli nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci a tieto si žalobca uplatnil v zmysle § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. spolu s režijným paušálom v zmysle § 16 tejto vyhlášky. Namietal, že súd sa s tretím úkonom právnej služby vôbec nevysporiadal a neodôvodnil, prečo druhý úkon (t. j.
predžalobná výzva) nepriznal, čím porušil právo žalobcu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže v tejto časti je predmetné rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok určitého a presvedčivého odôvodnenia. Podľa názoru žalobcu pokus o zmier, ktorý predchádzal podaniu žaloby, spĺňa všetky podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy, v ktorej žalovaného upozornil na výšku pohľadávky, úroky z omeškania a ďalšie poplatky súdneho a exekučného konania a zároveň uviedol platobné údaje a kontaktné údaje pre mimosúdne vyriešenie záležitosti. 4. Žalobca poukázal na § 13a ods. 1 písm. d) novelizovaného znenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. s účinnosťou odo dňa 15.06.2019, podľa ktorého sa za samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy. V odvolaní žalobca poukázal aj na princíp „Lex superior derogat legi inferiori“, ktorý stanovuje, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov rôznej právnej sily, prednosť má predpis vyššej právnej sily. V danom prípade je však podľa jeho názoru aplikácia predmetného princípu vylúčená, nakoľko CSP neupravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom. V zmysle uvedeného teda nie je možné nepriznať náhradu odmeny advokáta za predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby s jednoduchým odkazom na § 251 CSP, nakoľko predmetné ustanovenie zákona v žiadnom prípade neupravuje spornú problematiku na rozdiel od vyhlášky, čím sa ako už žalobca uviedol, vylučuje aplikácia nadradeného zákonného právneho predpisu. Ak by sa mala priznávať náhrada v zmysle § 251 CSP, t. j. od procesného okamihu začatia konania, od ktorého je možné hovoriť o trovách konania, potom by nebolo možné priznať ani trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia alebo podanie žalobného návrhu, pretože tieto úkony boli vykonané pred začatím súdneho konania. 5. V tejto súvislosti žalobca poznamenal, že úkon právnej služby, akým je predžalobná výzva, takisto nie je možné kategorizovať ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky v ponímaní § 121 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), nakoľko tento úkon je potrebné bezpodmienečne subsumovať pod trovy právneho zastúpenia poskytované po prevzatí zastúpenia advokátom, dokonca priamo súvisí so samotným konaním na súde v prípade, že subjekt, ktorému je takáto predžalobná výzva adresovaná, ostane pasívny. Nie je možné vzhľadom na zmenu Vyhlášky o odmenách, aby si žalobca uplatnil túto pohľadávku za predžalobnú výzvu v rámci nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca je toho názoru, že novela vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za trovy právneho zastúpenia, teda nie za príslušenstvo pohľadávky, a to práve tým, že tento úkon zaradila samostatne medzi úkony, za ktoré patrí advokátovi odmena. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby si žalobca v zmysle výzvy okresného súdu uplatnil spornú odmenu advokáta za predžalobnú výzvu v rámci nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. 6. Na podporu svojej argumentácie žalobca odkázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/74/2021 zo dňa 27.10.2021, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/28/2021 zo dňa 29.04.2021, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/21/2021 zo dňa 28.07.2021 a uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/33/2021 zo dňa 26.01.2022. 7. V prípade, ak sa súd nestotožní s uvedenou argumentáciou, žalobca poukázal na skutočnosť, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou „iura novit curia“ (práva pozná súd), v dôsledku čoho je zrejmé, že právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, preto ich konajúci súd musí poznať. Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Žalobca mal potom za to, že podanou žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 99,60 eur s DPH, pozostávajúcej z jedného úkonu právnej služby (predžalobná výzva) a jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby, mohol byť v prejednávanom prípade zo strany súdu právne posúdený ako nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, a to bez ohľadu na to, že žalobca takto uplatnený nárok špecifikoval v žalobe ako nárok na náhradu trov konania. 8. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zrušil alebo zmenil tak, že zaviaže žalovaného na úhradu trov konania vo výške 343,80 eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 45 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 298,80 eur. 9. Spolu s odvolaním podal žalobca návrh na vydanie opravného uznesenia, nakoľko mal za to, že v I. výroku predmetného platobného rozkazu došlo k zrejmej nesprávnosti, keď súd opomenul zaviazať žalovaného aj na zaplatenie paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 80 eur, tak,
ako žalobca uviedol v petite návrhu na vydanie platobného rozkazu a zároveň tieto náklady žalobca riadne preukázal. 10. Opravným uznesením č. k. B1-35Cb/41/2022-96 zo dňa 23.10.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2023, súd prvej inštancie opravil chybu v písaní v písomnom vyhotovení vo výroku I. platobného rozkazu č. k. B1-35Cb/41/2022-56 zo dňa 05.09.2022 v zmysle podaného návrhu. 11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie primárne zisťoval, či odvolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa a po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že odvolanie je podľa § 386 písm. c) CSP potrebné odmietnuť.
13. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
14. Podľa § 357 písm. m) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
15. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona tunajší súd uvádza, že odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorý pri súčasnom splnení všetkých zákonom stanovených podmienok umožňuje odvolaciemu súdu vecný prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Jednou z objektívnych podmienok prípustnosti odvolania je, aby smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa. Pred posúdením vecnej správnosti rozhodnutia je tak úlohou odvolacieho súdu zistiť, či bolo odvolanie podané proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné. Rozhodnutie, proti ktorému odvolanie prípustné nie je, nadobúda právoplatnosť jeho doručením, a preto je v takom prípade odvolací súd povinný odvolanie odmietnuť.
17. Odvolanie žalobcu smeruje z vyššie namietaných dôvodov proti II. výroku platobného rozkazu, v ktorom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi ako strane úspešnej v konaní, trovy konania vo výške 244,20 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 45 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 199,20 eur. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca namieta výšku priznaných trov konania v časti náhrady trov právneho zastúpenia, pretože žalobcovi nebola priznaná výška v celom rozsahu ním uplatnených trov právneho zastúpenia, ktoré žalobca požadoval za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, predžalobná výzva a podanie žaloby). Žalobca v odvolaní tvrdil, že mu patrí náhrada trov právneho zastúpenia aj za v poradí druhý úkon právnej služby
- podanie predžalobnej výzvy, ktorú mu súd prvej inštancie nepriznal.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Z právnej úpravy náhrady trov konania obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku vyplýva, že súd prvej inštancie rozhoduje o trovách konania v dvoch fázach. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ust. § 262 ods. 1 CSP účinné v čase vydania napadnutého rozhodnutia) a o výške náhrady trov konania rozhoduje po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP účinné v čase vydania napadnutého rozhodnutia).
21. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.
22. Rozhodnutie o trovách konania v platobnom rozkaze však v sebe zahŕňa obe zložky rozhodovania o trovách konania, a to výrok o tom, že úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania a zároveň aj výrok o tom, v akej výške tento nárok žalobcovi vznikol, a v ktorej mu ho súd priznal. Vzhľadom na rozhodnutie súdu prvej inštancie v I. výroku napadnutého platobného rozkazu, ktorým súd nároku žalobcu na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom vyhovel v celom rozsahu, bol žalobca v konaní plne úspešný, a preto v II. výroku tohto rozhodnutia mu súd priznal nárok na náhradu trov celého konania v určenej výške ako strane úspešnej v konaní. Sporná ostala len výška priznaného nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu za 2 úkony právnej služby, hoci žalobca si v návrhu uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia za tretí úkon právnej služby - predžalobnú výzvu, a nie samotný nárok žalobcu na náhradu trov konania, ako to žalobca v odvolaní namieta.
23. Z obsahu odvolania žalobcu je nespochybniteľné, že žalobca namieta výšku priznanej náhrady trov konania, pričom podľa § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m) CSP a poslednej vety § 265 ods. 1 CSP, odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške trov konania. Súd prvej inštancie síce strany sporu nie úplne jasne a správne poučil o prípustnosti odvolania proti II. výroku napadnutého rozhodnutia, no uvedené nemení nič na skutočnosti, že proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o výške trov konania odvolanie nie je prípustné.
24. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/108/2021 zo dňa 27.01.2022, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2023 pod č. 4. V tomto rozhodnutí najvyšší súd judikoval vyššie uvedený záver, že podľa § 357 písm. m) CSP nie je prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania, a to ani v prípade, ak súd prvej inštancie o trovách konania (o nároku a o výške) rozhodol v rámci platobného rozkazu vydaného sudcom.
25. Najvyšší súd s odvolaním sa na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 275/2018 zo dňa 15.08.2018, publikovanom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 74/2018 ďalej uviedol, že v prípade, kedy súd vo veci rozhodne platobným rozkazom, vždy prizná žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, resp. v časti, v ktorej vydal platobný rozkaz. V takomto prípade je žalobcovi vždy priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, a teda odvolanie by žalobca proti tomuto nároku úspešne ani nemohol podať, nakoľko bol v tejto časti úspešný. Spornou môže ostať len samotná výška náhrady trov konania, pričom z § 357 písm. m) CSP však nevyplýva možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
26. V bode 31 tohto rozhodnutia najvyšší súd taktiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 207/2019 zo dňa 26.09.2019, v ktorom ústavný súd vo vzťahu k charakteru platobného rozkazu uviedol, že pre tento typ rozhodnutia je charakteristické súčasné rozhodovanie o predmete konania, ako aj o trovách konania. Rozhodovanie o trovách konania pritom zahŕňa rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a rozhodnutie o výške náhrady trov konania. Podľa § 357 písm. m) CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Z tohto ustanovenia však nevyplýva možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Dôsledkom absencie právomoci odvolacieho súdu rozhodovať o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o výške náhrady trov konania, je neprípustnosť dovolania.
27. Z citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít vyplýva, že proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o výške trov konania v platobnom rozkaze zákon odvolanie nepripúšťa. Nepriznanie náhrady trov konania v žalobcom uplatnenej výške, a to za jeden úkon právnej služby, nie je rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania, ale je rozhodovaním o výške trov konania, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ani v prípade, že o ňom bolo rozhodnuté v rámci platobného rozkazu vydaného sudcom. 28. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v tomto konaní podal odvolanie iba voči II. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie (odvolanie voči výroku o trovách konania), odpor voči I. výroku podaný nebol, tento nadobudol právoplatnosť. Preto sa odvolací súd námietkami žalobcu voči istine a príslušenstvu pohľadávky, t.j. voči tomu, že mal súd kvalifikovať sporný úkon právnej služby ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky (a teda ako žalovanú istinu) nemohol zaoberať.
29. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie vecne nepreskúmaval a odvolanie žalobcu postupom podľa 386 písm. c) CSP ako neprípustné odmietol.
30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov nepriznal, a to z dôvodu, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).