Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_27Em-3-2018.pdf
PDF · 92.51 KB
Case nature
Area
Subarea
27Em/3/2018
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci výkonu rozhodnutia týkajúceho sa maloletého dieťaťa: O. D., A.. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpeného opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa matky: Y. D., A.. XX. XX. XXXX, trvale bytom P.. H.. Š. XXX/XX, Ž. A. M., t. č. Š. P. XX/X, Ž. A. M., zast.: JUDr. Peter Rychnavský, PhD., advokát so sídlom vo Vranove nad Topľou, Rázusova 111/19 a otca: U. D., A.. XX. XX. XXXX, trvale bytom P.. H.. Š. XXX/XX, Ž. A. M., zast.: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka so sídlom v Žiari nad Hronom, Pod Donátom 5, o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 17. 10. 2018 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) doručený návrh otca mal. O. (ďalej len „maloletá“ alebo „dcéra“) na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých v časti úpravy styku s maloletou. Rozsudkom okresného súdu č. k.: 10P/12/2014-430 z 21. 03. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 26. 09. 2018, súd upravil styk otca tak, že je oprávnený sa s maloletou stretávať každú stredu v kalendárnom roku v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod., každú sobotu nepárneho týždňa v kalendárnom roku v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod., každú nedeľu nepárneho týždňa v kalendárnom roku v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod., pričom matka je povinná maloletú na stretnutia riadne pripraviť a styk s otcom umožniť. Návrh bol zdôvodnený tým, že matka mu neumožňuje styk s maloletou v rozsahu ako bol upravený rozsudkom okresného súdu č. k.: 10P/12/2014-430 z 21. 03. 2018. Matka maloletej nerešpektuje uvedené súdne rozhodnutie a úmyselne marí jeho výkon tým, že neodovzdáva maloletú v deň, hodinu a na mieste určenom v súdnom rozhodnutí, resp. si matka neplní povinnosť, ktorá jej bola uložená rozhodnutím súdu a to, že maloletú má na styk s otcom riadne pripraviť.
2. Súdu bolo 26. 11. 2018 doručené vyjadrenie matky, v ktorom zhrnula priebeh stretnutí otca s maloletou v období od 28. 09. 2018 do 22. 11. 2018, z ktorých vyplýva, že maloletá opakovane odmietala realizovať styk s otcom bez prítomnosti matky, prípadne ho úplne odmietla.
3. Dňa 27. 12. 2018 doručil súdu otec maloletej vyjadrenie k vyjadreniu matky maloletej, v ktorom potvrdil pravdivosť tvrdenia, že dcéra odmieta ísť s ním sama, a zároveň uviedol, že neexistujú žiadne dôvody, na základe ktorých by sa maloletá s ním nemohla stretávať osamote a matka neprejavuje snahu jej dohovoriť, aby sa dcéra nebála vlastného otca. Otec maloletej tvrdil, že matka cielene ovplyvňuje maloletú vo vytváraní si názoru, že je otec zlý, nevyvíja žiadnu snahu, aby sa maloletá nebála realizovať s ním styk bez jej prítomnosti, čo sa prejavuje najmä tak, že ak maloletá aj prejaví záujem ísť s ním na prechádzku v prítomnosti matky, matka argumentuje tým, že sa nemá kto postarať o jej maloletého syna, ktorého nemôže nechať doma samého bez dozoru. Pretože maloletá styk bez osobnej prítomnosti matky s otcom odmieta, tak sa žiadny styk medzi maloletou a ním nerealizuje.
4. Súd za účelom zistenia, či zo strany matky dochádza k plneniu povinnosti uloženej vykonateľným rozhodnutím, požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica (ďalej ako „ÚPSVaR“) výzvou z 05. 02. 2019, o šetrenie rodinných pomerov a poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácii o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a preverení týchto dôvodov. Správa bola súdu doručená 10. 5. 2019, z ktorej obsahu vyplýva, že bolo vykonané šetrenie, výsledkom ktorého bolo zistenie, že styk otca s maloletou sa realizuje, avšak nepravidelne z dôvodu, že sa maloletá bojí ísť sama s otcom, pričom podľa názoru otca tieto obavy nie sú ničím odôvodnené a podľa jeho názoru matka s mal. O. manipuluje. Rodičom bolo nariadené rozhodnutím súdu podrobiť sa odbornému poradenstvu, avšak zo strany matky nedošlo k žiadnemu posunu, aj priamo pred psychologičkou sa vyjadrila, že dcéru nenechá s otcom osamote, pretože si myslí, že dcéra sa cíti v jej prítomnosti bezpečnejšie. Dcéra jej mala viackrát povedať, že sa s otcom stretávať. Otec navrhol, aby styk prebiehal na Referáte poradensko- psychologických služieb (ďalej len „RPPS“), čo však matka odmietla. Matka vychádza z minulosti, je presvedčená, že otec dcére ublížil, preto má potrebu ju chrániť, otec toto obvinenie odmieta. Názor maloletej sa zistiť nepodarilo, pretože podľa vyjadrenia matky, maloletá sa o tom nemá záujem viac rozprávať, keďže sa opakovane vyjadrila aj pred súdom, že sa s otcom nechce stretávať bez prítomnosti matky. Podľa matky otec na styk pravidelne nechodí. Matka však uviedla, že sa osobne stará aj o maloletého syna a kvôli nemu musela presúvať aj termín stretnutie otca s maloletou, na náhradný termín sa však otec nedostavil. Ak raz maloletá povie matke, že sa chce stretávať s otcom bez prítomnosti matky, bude to rešpektovať a určite v styku nebude brániť.
5. Uznesením z 9. 7. 2019, č. k. 27Em/3/2018-71, súd nariadil otcovi a maloletej realizovať styk na RPPS v rozsahu jednej hodiny raz do mesiaca bez prítomnosti matky počas obdobia 6 mesiacov od vykonateľnosti uznesenia a taktiež nariadil maloletej podrobiť sa samostatne odbornému poradenstvu bez prítomnosti oboch rodičov. Uznesením z 2. 10. 2019, č. k. 2CoE/219/2019-104 Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil predmetné uznesenie ako vecne správne. Mgr. Birošová zaslala súdu vyjadrenie k spolupráci z 17. 10. 2019, v ktorom uviedla, že predmetnému uzneseniu sa matka s maloletou odmietli podrobiť z dôvodu, že voči nemu podala odvolanie. Spolupráca bola nadviazaná iba s otcom. Zo správy k poradenskému procesu z 20. 11. 2019 vyplýva, že maloletá sa po rozhodnutí odvolacieho súdu dostavila na RPPS, pričom kontakt prebiehal iba na chodbe, pretože odmietla vstúpiť do konzultačnej miestnosti s odôvodnením, že prišla iba povedať, že do poradne chodiť nebude. Aj napriek snahe vysvetliť maloletej a jej matke dôvody a možnosti spolupráce, poradenstvo neprijala. Na základe postoja matky a dcéry poradenský proces nemohol byť realizovaný.
6. Dňa 5. 3. 2020 súd vykonal výsluch maloletej bez prítomnosti rodičov, za prítomnosti Mgr. Birošovej, psychologičky RPPS a kolízneho opatrovníka. Maloletá sa v priebehu výsluchu vyjadrila, že s otcom sa stretáva nie však v rozsahu stanovenom rozsudkom okresného súdu č. k.: 10P/12/2014-430 z 21. 03. 2018. Naposledy sa stretli deň pred výsluchom (streda, 4. 3. 2020), išli spolu do reštaurácie, kde sa jej pýtal ako sa jej darí v škole, trvalo to cca. hodinu. Styk prebieha v prítomnosti matky. Vyjadrila sa však, že jej je nepríjemné, keď ju otec počas styku „spovedá“. Na samotnom priebehu, ani rozsahu styku však nechcela nič meniť okrem toho, aby sa jej otec počas styku nevypytoval a nekládol jej rôzne otázky, ale aby sa normálne rozprávali. Pred týždňom v stredu styk neprebiehal z dôvodu, že mu maloletá napísala, že sa s ním nechce stretnúť. Taktiež sa viackrát stalo, že jej otec napísal, aby si víkend zariadila, pretože na styk nepríde. Rodičia spolu nekomunikujú. Ako dôvod, prečo sa nechce stretávať s otcom bez prítomnosti matky, či v prítomnosti psychologičky, uviedla, že sa bojí byť s otcom sama, avšak nevedela, resp. nechcela uviesť, prečo sa otca bojí. Na otázku, či si praje, aby sa niečo zmenilo na jej vzťahu s otcom a ich stretávaní, maloletá uviedla, že okrem kladenia otázok zo strany otca nechce na ich doterajšom vzťahu nič meniť.
7. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
8. Podľa čl. 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
9. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
10. Podľa § 376 ods. 1 a 2 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
11. Podľa § 377 ods. 1 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.
12. Podľa § 380 CMP, pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov.
13. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.
14. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky, pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.
15. Nová právna úprava vyplývajúca z CMP týkajúca sa výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v spojení s vyhláškou precizuje postup súdu v rámci vykonávacieho konania a zdôrazňuje ochranu maloletého dieťaťa pred ujmou, ktorá by mohla vzniknúť núteným výkonom rozhodnutia, ukladá súdu povinnosť zohľadňovať nielen správanie sa povinného pri plnení povinností, ale aj správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Je povinnosťou súdu zistiť, či pre neplnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia existujú ospravedlniteľné dôvody. Novokoncipované ustanovenia štvrtej časti CMP dôsledne sledujú dve fázy konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých.
16. V prvej fáze súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia, pričom v súlade s § 3 citovanej vyhlášky zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. V tomto smere zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Ak zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom, psychologickom alebo inom odbornom poradenstve, môže nariadiť neodkladným opatrením povinnosť podrobiť sa uvedenému poradenstvu. Dôvody, pre ktoré súd zamietne návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia vyplývajú buď z existencie ospravedlniteľných dôvodov alebo zo zistenia, že dobrovoľne dochádza k plneniu povinnosti vyplývajúcej z vykonateľného rozhodnutia. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je vždy nepochybné zistenie, že povinný dobrovoľne neplní povinnosti uložené vykonateľným exekučným titulom. V opačnom prípade, teda pri plnení exekučného titulu nemôže byť výkon rozhodnutia nariadený
a súd návrh zamietne. Ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa výkon rozhodnutia nerealizuje, spočívajú predovšetkým objektívnych prekážkach (choroba mal. dieťaťa, pobyt dieťaťa v zahraničí a pod.), ale môže ísť a o prekážky subjektívneho charakteru najmä na strane dieťaťa.
17. Súd po preskúmaní návrhu otca maloletej a ostatných vyjadrení účastníkov konania, písomných podaní ako aj vyjadrenia maloletej dospel k záveru, že za danej situácie nie je dôvod na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia. Z vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že styk otca s maloletou prebieha, avšak nie v takom rozsahu, ako stanovuje rozsudok okresného súdu č. k.: 10P/12/2014-430 z 21. 03. 2018. Styk neprebieha v stanovenom rozsahu z rôznych dôvodov, ako aj z dôvodov na strane samotného otca, čo vo svojej výpovedi potvrdila aj samotná maloletá. Rodiča sú pre maloletú najpodstatnejšími osobami v jej živote, a preto stretnutie rodiča s dieťaťom má prebiehať bez stresovej záťaže. Okresný súd v rámci skúmania dôvodov nepodrobenia sa predmetnému rozsudku zistil ospravedlniteľné dôvody, ktoré bránia styku otca s maloletou v stanovenom rozsahu. Predovšetkým sa maloletá opakovane vyjadrila, že sa s otcom nechce stýkať v rozsahu stanovenom v rozhodnutí súdu, na druhej strane chce ponechať stav, aký medzi nimi doposiaľ existuje, avšak aj voči tomu mala isté výhrady (kladenie otázok zo strany otca). Súd zdôrazňuje, že samotné odmietanie maloletej stýkať sa s otcom v rozsahu ako požaduje, nie je okolnosťou, ktorá by spôsobovala zánik uloženej povinnosti, ale je vyhodnotená ako ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa styk nerealizuje v plnom rozsahu. Za účelom odstránenia tohto ospravedlniteľného dôvodu okresný súd v rámci konania o výkon rozhodnutia nariadil povinnosť otcovi ako aj maloletej podrobiť sa odbornému poradenstvu, čo však maloletá zjavne pod vplyvom konania matky odmietla. Maloletá vypovedala pred súdom za prítomnosti psychologičky Mgr. Bírošovej, že sa s otcom chce stretávať ako doposiaľ, odmieta však stretávanie sa za prítomnosti psychologičky a odmieta aj stretávanie v rozsahu, ako požaduje otec. S prihliadnutím na názor maloletej preto nie je v jej najlepšom záujme, aby bola do stretávania sa s otcom nútená súdom. Už toho času je zjavné, že maloletej neprospieva skutočnosť, že otec opakovane volal políciu, čí iným spôsobom si vynucoval styk s maloletou aj proti jej vôli.
18. Nie je možné v tomto prípade prehliadnuť skutočnosť, že primárnym problémom nie je vzťah otca s dcérou, ale pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi, ktorý maloletá intenzívne vníma a nepriaznivo na ňu vplýva. Otec ako príčinu nevykonávania styku s maloletou vidí v ovplyvňovaní maloletej matkou. Súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v niektorých ohľadoch matka nepriaznivo vplýva na správanie sa maloletej, ktorý bol zjavný predovšetkým v odmietaní odbornej pomoci nariadenej súdom, ktorú maloletá bez konkrétneho dôvodu odmietla, resp. ako dôvod uviedla, že bude musieť prísť vypovedať na súd. Odborné poradenstvo neprebiehalo na súde, čo mohla matka maloletej vysvetliť a upokojiť ju, pretože už s pozvánky na odborné poradenstvo bolo zrejmé, kde bude prebiehať. Správnym prístupom matky by maloletá nemohla vysloviť takýto záver.
19. Na druhej strane matka odôvodňuje svoj postoj k otcovi potrebou chrániť maloletú, avšak súdu nie je zrejmé, pred čím je potrebné maloletú chrániť, ak doposiaľ nebolo preukázané, žeby otec akýmkoľvek spôsobom ublížil maloletej a matka sama zdôrazňuje, že maloleté je už „veľká, preto ju nemá dôvod na styk pripravovať “. Matka taktiež uviedla, že len rešpektuje rozhodnutie maloletej, aby bola pri stretnutiach prítomná, ale nezamýšľala sa nad tým, či by mala mať maloletá obavy. Z uvedeného je teda zrejmé, že matka maloletú na styk riadne nepripravuje, pretože riadna príprava zahŕňa aj duševnú prípravu tak, aby sa odovzdanie a prevzatie dieťaťa zaobišlo bez traumatizujúcich emócií pre dieťa aj ostatné zúčastnené osoby. Matka však žiadnym spôsobom nepomáha uvedenú situáciu riešiť, čo je taktiež podľa názoru dôsledkom vzájomného konfliktu medzi rodičmi.
20. Realizáciou núteného výkonu rozhodnutia by sa situácia nezlepšila a už vôbec by nebola v najlepšom záujme maloletej, na ktorý je súd povinný prihliadať aj v konaní o výkon rozhodnutia. Tým, že súd by svojou autoritou donútil maloletú stretávať sa otcom v stanovenom rozsahu, by sa nezlepšil vzťah medzi maloletou a otcom, a tým ani samotná kvalita styku, pretože primárna príčina -konflikt medzi rodičmi maloletej, by sa neodstránil. Súd by aj napriek zisteným nedostatkom nevedel v rámci núteného výkonu rozhodnutia zabezpečiť naplnenie čl. 4 CMP a čl. 5 ZKR, s poukazom na vyjadrenie samotnej maloletej, ktorá opakovane uviedla, že na doterajšom styku s otcom nechce nič meniť, jej želaním bolo, aby pokračoval tak, ako doposiaľ, pričom povinnosťou súdu je dbať na riadny duševný, telesný a citový vývin dieťaťa. Stretávanie sa s otcom proti vôli maloletej, resp. z donútenia by malo za následok opačný efekt, t. j. odmietanie otca. Z týchto ospravedlniteľných dôvodov súd nepristúpil k nariadeniu výkonu rozhodnutia, a preto návrh zamietol.
21. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Okresný súd preto nepriznal žiadnemu účastníkov nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu (§ 55 CMP), aby sa javilo spravodlivé priznať nárok na náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia Okresnému súdu Žiar nad Hronom. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.